Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Dejiny štátu a práva na Slovensku

Spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa uhorského feudálneho práva (1cast(2).doc)

Otázka č. 2:

Spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa uhorského feudálneho práva

Feudálne právo na našom území vychádzalo z rímskeho práva.

1. Spôsobilosť mať práva a povinnosti = schopnosť vlastným konaním a vo vlastnom mene nadobúdať práva a povinnosti.
2. Spôsobilosť k protiprávnemu konaniu = schopnosť byť zodpovedný za svoj protiprávny čin, resp. protiprávne konanie.

Súčasný právny stav:

Spôsobilosť ku právam

1. má každý jedinec ( napr. vlastnícke právo )
2. vzniká narodením a končí smrťou

Spôsobilosť na právne úkony

3. v plnom rozsahu až po dovŕšení 18 rokov

Spôsobilosť na práva a povinnosti = schopnosť osoby zaväzovať sa na právne alebo protiprávne úkony. Túto spôsobilosť podmieňovali dve skutočnosti:

1. narodenie
2. osobná sloboda

A. Narodenie

Podľa feudálneho práva oddelením dieťaťa od tela matky.

Právny poriadok vyžadoval:

1. dieťa muselo byť životaschopné a malo sa prejavovať určitými spôsobmi ( plač, krik, pohyb… ) .

Ak nie pristupovalo sa k nemu, akoby sa nikdy nebolo narodilo.( Aj u nás dnes, ak má počaté dieťa nadobúdať napr. právo dedenia, musí sa narodiť ako živé )

2. v najstarších obdobiach bolo podmienkou, aby malo ľudskú podobu ( od tejto podmienky sa neskôr upustilo a to cca pred 100 – 200 rokmi ) V Sparte deti, ktoré nemali ľudskú podobu zabíjali.

Narodenia - spočiatku nezapisovali do matrík ( neexistovali ). Až neskôr ako prvá katolícka cirkev zaviedla zapisovanie narodení.

Podobne ako rímske právo aj feudálne právo uznávalo osobe počatej ( nie narodenej – obdobie od narodenia mínus 10 mesiacov ) tzv. nasciturus určité práva.

Po smrti otca skôr, ako sa dieťa narodilo, nastupovalo toto dieťa práva po  otcovi. Samozrejme aj nasciturus musel po narodení spĺňať všetky potrebné znaky narodeného dieťaťa.

Nasciturus nadobúdal práva, nikdy nie povinnosti a ťarchy.

B. Sloboda

Podľa feudálneho práva znamenalo narodiť sa v slobodnom stave. ( Otrok = vec; vec nemôže mať spôsobilosť na práva a povinnosti = nevoľník, poddaný ) Zavraždenie otroka sa netrestalo ako vražda.

Zánik spôsobilosti na práva a povinnosti

Vo feudálnom práve táto spôsobilosť zaniká smrťou. A to:

3. fyzickou smrťou
4. právnou ( občianskou smrťou )

1. Fyzická smrť

Feudálne právo nepozná inštitút vyhlásenia za mŕtveho ( postačovalo svedectvo o smrti; súviselo to s vojnovými výpravami )

2. Právna smrť

Podobne ako v rímskom práve existoval inštitút proscripcie. Za určité trestné činy súd vyniesol rozsudok o právnej smrti. Aj keď súd prebehol v neprítomnosti súdenej osoby, po vyhlásení rozsudku ( napriek tomu, že osoba žila ) bola považovaná za mŕtvu.

Takúto osobu mohol ktokoľvek beztrestne zabiť, v prípade, že mala dedičov, nastupovali právne účinky tak, ako keby bola fyzicky mŕtva.

3. Vstup do kláštora

Osoba, ktorá vstúpila do kláštora sa v podstate zriekala pozemského života.