Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Dejiny štátu a práva na Slovensku

Spôsobilosť na právne úkony podľa uhorského feudálneho práva (1cast(5).doc)

Otázka č. 5:

Spôsobilosť na právne úkony podľa uhorského feudálneho práva

( náboženstvo, ľudský vek,  štátna príslušnosť, povolanie )

1. NÁBOŽENSTVO

predstavovalo dôležitú okolnosť v období feudalizmu. Pohanom bola obmedzovaná spôsobilosť na právne úkony. Za Štefana I. bolo pohanstvo prísne postihované a tí, ktorí sa k nemu hlásili mali obmedzovanú spôsobilosť na právne úkony.  

Obmedzenú spôsobilosť na právne úkony mali neskôr aj Židia.

ŽIDIA

už od Štefana I. mali nie len obmedzenú spôsobilosť, ale  tvorili osobitnú skupinu obyvateľstva,  ktorá bola na okraji spoločnosti. ( zo základnej premisy – tí, ktorí ukrižovali Ježiša Krista – neboli rovnocenní s ostatnými občanmi štátu.)

Židia nemali zlé postavenie len v období 1939 – 1945. Bolo to tak už od Štefana I. a tiahlo sa s nimi počas celých dejín.

1. mali špeciálne židovské zákonodarstvo
2. od vzniku Uhorska existovali programy zamerané proti Židom ( a to aj v Čechách, Poľsku… a celej Európe vôbec.)
3. za feudalizmu sa zakazoval styk židovského obyvateľstva s nežidovským. Výnimkou bol obchod.
4. už v 13. stor. museli Židia povinne nosiť osobitné židovské znaky ( červený kruh )
5. patrili pod osobitnú právomoc panovníka ( oni ako osoby a aj ich majetok )
6. nemali právo voľne sa usadzovať na území ( ak im to bolo povolené, tak iba na kráľovskej pôde )
7. v mestách sa vytvárali osobité štvrte – tzv. GETÁ
8. nemohli bývať spoločne v dome s kresťanmi
9. boli obdobia, kedy boli zakázané manželstvá s kresťanmi
10. nemohli zamestnávať kresťanov v domácnosti
11. nesmeli zastávať významné verejné funkcie
12. mali obmedzenú spôsobilosť narábať s nehnuteľnosťami
13. právne úkony uzatvárané s kresťanmi spadali pod osobitné právne predpisy

Uhorský štát sa budoval ako kresťanský štát. Prijatie kresťanstva a povýšenie tejto ideológie na štátnu bolo realizované už za Štefana I.. Staromaďari boli rozdrobení ako na kmene, tak aj z hľadiska viery. Kresťanská viera – ako zjednocujúci prvok – eliminovala vplyvy mnohých bohov.

Kresťanská ideológia v období feudalizmu veľmi tvrdo zakazovala obchodovanie. Peniaze boli považované za čosi nečisté. Obchodovanie však nebolo zakazované Židom.  Kresťanstvo obviňovalo Židov z ukrižovania Ježiša Krista.

Až Ján Pavol II. vyslovil ospravedlnenie Židom. Ospravedlnil sa aj za upálenie Jána Husa a za ďalšie trestné činy spáchané katolíckou cirkvou.

Výsady Židov:

14. štát im zaručoval slobodné vykonávanie svojho náboženstva ( synagogy boli ochraňované štátom )
15. mohli požičiavať peniaze na úrok ( kresťan bez úroku )

dokonca za Žigmunda Luxemburského mohli Židia požičiavať až na 100%-ný úrok.

16. právo voľného obchodovania

Napriek výhodám predstavovali menejcennú skupinu obyvateľstva na okraji spoločnosti.

Aj protestanti mali obmedzenú spôsobilosť na právne úkony.

1. ŠTÁTNA PRÍSLUŠNOSŤ

Základná téza už počas feudalizmu:

cudzinci buď nemali žiadnu, alebo len obmedzenú spôsobilosť na právne úkony.

( Ich postavenie sa začalo zlepšovať, keď niektorí panovníci pochopili ich prínos ( materiálne bohatstvo, nové remeselné postupy, kultúrny progres … )

Ak sa jednalo o cudzincov, ktorí boli mimo Uhorska šľachticmi v Uhorsku nemohli požívať výhody uhorskej šľachty. Mohli však nadobudnúť šľachtické prerogatíva, a tým sa stali šľachticmi aj v Uhorsku.

Kráľovskou donáciou sa stal šľachticom a jeho postavenie bolo totožné s ktorýmkoľvek uhorským šľachticom.

Šľachticom sa mohol stať  ak zastával významné štátne úrady ( palatín, komorník, tevertín ) Počas habsburgovcov sa cudzinec mohol stať šľachticom vydaním

osobitného kráľovského privilégia s tým, že muselo byť odsúhlasené uhorskou šľachtou. Systém:

17. cudzinec musel vyznávať také náboženstvo, ktoré bolo v Uhorskom štáte povolené ( najlepšie kresťanstvo )
18. musel byť šľachticom vo svojej krajine
19. musel zložiť prísahu vernosti
20. zaplatiť určitý finančný obnos
21. musel byť slávnostne imatrikulovaný do šľachtického stavu

Tieto spôsobilosti patrili pod originálny spôsob nadobudnutia šľachtického postavenia.

Existovali však aj derivatívne spôsoby:

22. ak sa cudzinka vydala za uhorského šľachtica získala od uhorskej šľachty titul a právne postavenie šľachtica

Obmedzenia cudzincov:

23. v určitých dobách nesmeli zastávať najvyššie kráľovské úrady
24. nemohli v Uhorskom štáte nadobúdať nehnuteľný majetok ( ak ho nadobudli napr. dedením každý domáci šľachtic mal predkupné právo na odkúpenie tohto majetku )
25. platili tzv. cudzineckú daň

( okrem nej boli podľa rôznych období zaťažovaní aj inými daňami a dávkami )

2. POVOLANIE

Feudálne právo na našom území rozoznávalo tri druhy povolania:

1. kňazské
2. obchodnícke
3. úradnícke ( vzniká až v 18. stor. )

26. byrokracia spätá s vládou Márie Terézie ( preferoval zriaďovanie gymnázií a výučbu na právnických fakultách )

Kňazské povolanie

Feudálne právo delilo duchovenstvo na :

1. svetské ( vyšší a nižší kňazi )
2. rehoľné

PRELÁTI ( vyšší svetskí kňazi )

1. Okrem spôsobilosti na právne úkony, tak ako magnáti mali aj osobitnú spôsobilosť na právne úkony. ( MAGNÁTI - vyššia šľachta )
2. ich právne postavenie bolo na úrovni nižšej šľachty ako ZEMANI ( nižšia šľachta )

27. ak svedčili na súde, nemuseli prisahať na Bibliu alebo na kríž – odvolávali sa len na svoje svedomie
28. mali obmedzenú spôsobilosť nakladania s nehnuteľným majetkom ( napr. nemohli tak ako ostatní zemania nadobúdať nehnuteľný majetok )
29. mali obmedzenú možnosť spísať testament ( aby sa majetok dedením nezmenšoval )

REHOĽNÍ DUCHOVNÍ ( všetci, ktorí žili v uzavretých kláštoroch )

30. obmedzená spôsobilosť na právne úkony
31. nemohli uzatvárať obchody ( predovšetkým peňažné )
32. nemohli dediť celý majetok ( maximálne 1/10 z toho, čo im zo zákona patrilo )

OBCHODNÍCI ( vrstva vznikajúca v neskoršom období feudalizmu )

33. obchodné právo ako pojem vzniká až zač. 19. stor.
34. osobitná spôsobilosť na právne úkony
35. riadili sa mestským partikulárnym právom ( v rôznych mestách – rôzne podmienky;

mestské právo – v istom zmysle nezávisle na uhorskom práve – samostatné komunity