Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Dejiny štátu a práva na Slovensku

Všeobecná charkteristika stavovskej monarchie v Uhorsku (1cast(22).doc)

Otázka č. 22:

Všeobecná charkteristika stavovskej monarchie v Uhorsku

Obdobie stavovskej monariche

Pojem „stavovská monarchia vzniklo až neskôr. Označuje obdobie, ktoré sa vyznačovalo tým, že rástla moc šľachty v súvislosti so správou štátu ( ten trend nastupoval už v období feudálnej rozdrobenosti )

S nárastom ekonomickej moci stavov, rastie aj ich chuť po politickej moci pri správe štátu. Toto obdobie je charakterizované minimálne vyrovnávaním moci medzi panovníkom a stavmi, hoci boli obdobia, kedy stavy disponovali dokonca väčšou mocou ako sám panovník – u nás najmä obdobie vlády Jagelovcov.

Anjuovci na uhorskom tóne

1382 – tento rok, je koncom vlády rodu Anjuovcov.

ĽUDOVÍT I. bol posledným Anjuovcom na tróne. Bol veľmi uznávaným vládcom, a preto získal aj pomenovanie Ľudovít I. Veľký.

Anjuovci – pochádzali z Neapolu. Snažili sa centralizovať moc a správu štátu. Boli veľmi rozhľadenými v rámci európskej politiky. Pri správe štátu využívali skúsenosti svojho rodu získané v Neapoly.

Vláda oboch Anjuovcov - Karola Róberta a jeho syna Ľudovíta I. patrí k obdobiam najvyššieho rozmachu Uhorska na politickom, hospodárskom i kultúrnom poli.

Zlom nastal po smrti Ĺudovíta I. sa opakuje obdobie bojov o nástupníctvo na uhorskom tróne. Domáca šľachta nechcela pripustiť, aby pokračoval vývoj Uhorska v duchu Anjuocov aj po  roku 1382. Anjuovci naopak mali záujem na tom, aby sa trón udržal v ich rode. a snažili sa dosadiť na trón Žigmunda Luxemburgského, ktorý bol zasnúbený s dcérou Ľudovíta I.

Ďalším kandidátom na post uhorského kráľa bol neapolčan Karol III., podporovaný pápežskou kúriou. A do tretice horúcim adeptom bol aj poliak Vladislav Jagelovský.

Napokon po krátkej vláde Márie na trón nastupiuje jej manžel Žigmund Luxemburgský.

Žigmund Luxemburgský

Nástupom Žigmunda ( v roku 1387 sa nechal korunovať za uhorského kráľa ) sa zmenila zahraničnopolitická orientácia Uhorska smerom k Nemeckej ríši, ktorá vyvrcholila jeho voľbou za nemeckého kráľa ( 1411 )a neskôr aj za cisára.( 1433 ).

K voľbe Žigminda prispelo aj to, že uhorská šľachta očakávala, že bude schopný ochrániť Uhorsko pred tureckým nebezpečenstvom.

Žigmund sa aj pokúsil zorganizovať proti Turkom rozsiahlu vojenskú výpravu - mal väčšie vojenské ako diplomatické schopnosti – napriek tomu v roku 1396 ( 28. septembra ) boli uhorské vojská porazené v bitke pri Nikopoli.

o tejto porážke bola jeho moc v Uhorsku značne oslabená. Žigmund sa stáva figúrkou v rukách uhorskej šľachty. Šľachta získala pri správe štátu prevahu a dá sa povedať, že tak to bolo až do Žigmundovej smrti.

Po smrti Žigmunda sa opäť rozpútali boje o trón. Žigmund sa samozrejme snažil zabezpečiť trón pre svoju rodunu. Korunu v Čechách aj v Uhorsku mal zdediť manýel jeho dcéry Albrecht Habsburgský. Dedičskou zmluvou s Habsburgovca z roku 1402 prenikol uhorskej politiky nový fenomén – nároky Habsburgovcov na uhorskú korunu. ktoré sa prejavili zvolením za uhorského kráľa práve Albrechta Habsburgského i jeho syna Ladislava Pohrobka.

Habsburgovci sa snažili centralizovať moc. Časť šľachty bola proti nim, ale napokon sa prostredníctvom spomínaného Albrechta dostali na trón. Krátko po korunovácii ( dva roky ) – 1439  Albrecht zomrel. Po jeho smrti boje o trón pokračovali. V tomto zápase vynikla Alžbeta ( dcéra Žigmunda Luxemburgského ). Snažila sa získať korunu pre svojho syna Ladislava Pohrobka. Napriek dedičným nárokom časť šľachty zvolila za kráľa Vladislava Jagelovského, ktorý sa zaviazal brániť Uhorsko pred Turkami.

1444 padol Vladislav pri Varne v bojoch proti Turkom. Táto udalosť poznamenala nasledujúci chod dejín. Ladislav Pohrobok konečne právoplatne získal trón. Keďže v tom čase bol ešte dieťa, jeho regentom bol Ján Huňady. On a jeho syn Matej Korvín ( 1458 – 1490 ) poznamanli veľmi pozitívne vývoj našich dejín. Boli vlastne rumunského pôvodu a ich vlády svedčí o tom, že boli naozaj múdrymi panovníkmi.

Huňadyovci

Huňadyovci boli aj dobrými diplomatmi a vojvodcami. Vnútropolitické pomery sa snažili usporiadať tým, že obmedzovali moc šľachty. Preto v tomto období hovoríme o centralizovanej stavovskej monarchii.  

Matej Korvín sa vo svojej vnútroštátnej politike opieral o strednú šľachtu a o patriciát slobodných kráľovských miest.

1467 – založil Academiu Istropolitana ( dovtedy naši študenti študovali na Karlovej univerzite v Prahe – založená v roku 1348 ) – celkovo Matej podporoval vzdelanie. Academia Istropolitana však krátko po jeho smrti zanikla.

Matej mal snahy, aby sa po jeho smrti dostal na trón jeho syn Ján – snžil sa o vytvorenie silnej panovníckej dynastie. Uhorská šľachta však bola samozrejme proti a za uhorského kráľa po Matejovej smrti zvolila Vladislava II. Jagelovského.

Vláda Jagelovcov

Vladislav II. Jagelovský Vládol v rokuch 1490 – 1516. Po jeho smrti na trón nastúpil jeho syn Ľudovít II. Jagelovský. Obdobie vlády oboch Jagelovcov bolo obdobím typickej stavovskej monarchie. Šľachta rozhodovala o všetkom.

1526 – bitka pri Moháči – Uhorsko prehralo v bojoch proti Turkom. Na trón nastúpili Habsburgovci.

Význam Jagelovcov na uhorskom tróne  - v tomto období sa vytvorila forma zloženého štátu medzi Českom a Uhorskom, keď sa medzi týmito krajinami vytvorila personálna únia ( spojené osobou panovníka )

Valašská kolonizácia

1. prebieha hlavne v tomto období, aj keď jej počiatky sa datujú do 14. stor.
2. pozitívne ovplyvnila vývoj na Slovensku
3. jej cieľom bola ochrana severných hraníc Uhorského štátu
4. pozývalo sa pastierske obyvateľstvo – ukrajinsko-rusínsko-rumunského pôvodu
5. ich hlabným poslením bolo vykonávať strážnu službu
6. zasiahla celé Slovensko
7. poslednou takto vzniknutou obcou bola Valaská Dubová
8. dochádza k zmene života obyvateľov Slovenska – najmä severnej horských území
9. priniesli k nám ovce ( v Rumunsku sa ovce volali „valašky“ ), začína sa vyrábať bryndza
10. zároveň kolonizácia spôsobila klčovanie pralesov na severe Slovenska
11. za svoju službu dostávali určité výhody:

1. nemuseli platiť dane ( namiesto daní odvádzali štátu 2% oviec, syrov, bryndze… )

12. koncom 15. stor. toto obyvateľstvo splynulo so slovenským

1514 – vypuklo Dóžovo povstanie ( nyjväčší sociálny výbuch v období uhorských dejín )

1. zúčastnilo sa ho viac ako 40 tis. sedliakov
2. názory na charakterizovanie udalosti, týkajúce sa postavenia roľníkov po roku 1514 sú rôzne
3. začína sa obdobie 2. nevoľníctva – boli prijaté nové zákony, upravujúce postavenie nevoľníkov. Radikálne sa zhoršilo. Došlo k právnemu zakotveniu nevoľníctva tvorcom zákonov – Štefanom Verboczym.
4. zvýšili sa im povinnosti, ubralo sa im z práv
5. od tohto obdobia sa nevoľníctvo považovalo za večný stav
6. po roku 1514 bolo takmer nemožné z tohto stavu sa dostať, čo súviselo predovšetkým so zákozom sťahovacej slobody – všetko bolo viazané na ľubovôľu panovníka
7. nevoľnícky stav sa zakotvil na večné časy a k zlepšeniu došlo až za panovania Márie Terézie a Jozefa II.

( obdobie osvietenského absolutizmu – priznaná sťahovacia sloboda )

od roku 1523 – v krajine vypukli rozsiahle banské nepokoje ( Bystrica, Štiavnica, Kremnica )

8. opäť išlo o sociálne boje, ktoré doniesli – najmä v Bystrici – isté novum: bol založený spolok BRATSTVO, do ktorého každý banik prispieval 2% zo svojho zárobku.
9. vytváral sa sociálny fond ( chorí baníci, vdovy, siroty po baníkoch … )
10. aj tieto povstania boli potlačené
11. zvláštna zásluha opäť Verboczy

Habsburgovci

12. pozvoľna sa dostávajú na trón, kde si postupne upevňujú svoju pozíciu
13. po Mohačskej bitke – opäť rozpory o trón
14. rozhodovalo sa medzi Jánom Z8poľským a Ferdinandom Habsburgským

Ján Zápoľský

15. aj keď stál na strane kráľa, v bitke pri Moháči jeho vojská nezasiahli, aj keď bol nablízku

Situácia po Moháčskej bitke

16. Uhorsko má 2. kráľov

Ján Zápoľský – zvolený uhorskou šľachtou a Ferdinand Habsburgský – zvolený 2. časťou šľachty )

Veľkovaradínsky mier ( 1538 )

17. Uhorsko sa zmieta vo vzájomných zápasoch prívržencov kráľov
18. táto situácia trvala až do roku 1538 ( podpísanie mieru )

Po smrti Jána Zápoľského turecký sultán Sullejman pod zámienkou ochrany jeho syna obsadil podunajskú nížinu s centrom v Ostrihome. Uhorsko bolo rozdelené na tri časti:

1. Habsburgské Uhorsko
2. Budínsky Pašalík
3. Protektorát Sedmohradsko