Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Dejiny štátu a práva na Slovensku

Charakteristika ústredných štátnych orgánov Uhorska v období stavovskej monarchie (1cast(23).doc)

Otázka č. 23:

Charakteristika ústredných štátnych orgánov  Uhorska v období stavovskej monarchie

Štátny aparát

1. v porovnaní s feudálnou rozdrobenosťou nestali veľké zmeny, aj ke´d v obsahovej rovine o určitých  zmenách môžeme hovoriť.

Ústrednými orgánmi boli:

1. kráľ
2. kráľovská rada
3. kráľovská kancelária
4. úradníci
5. stavovský snem
6. krajinské zhromaždenie

KRÁĽ

2. stál na čele štátu
3. v období stavovskej monarchie dochádzalo k častým zmenám na uhorskom tróne – nie len zmena panovníka ako takého, ale k zmenám vládnucích dynastií
4. toto obdobie je poznamenané nástupníctvom kráľa na základe voľby ( šľachta nedovolila pevné zapustenie koreňov akejkoľvek dynastie ) – až do konca 16. stor. sa  obsadzoval uh. trón prevažne voľbou. Platil síce aj dedičský princíp, ale v praxi sa uplatnil maximálne na dvoch členov rodu.
5. panovník po zvolení za kráľa podpisoval volebné kapitulácie

KRÁĽOVSKÁ RADA

6. jej význam stúpol v čase interregna ( medzivládie ), a to až do takej podoby, že v tomto období vykonávala najvyššiu moc v štáte
7. bola obsadená najvyššími príslušníkmi šľachty a vyjadrovala sa na nich vôľa šľachty

Matej Korvín sa snažil obmedziť jej postavenie. Presadil, aby v nej zasadali aj zástupcovia kráľovskej kancelárie ( širšia rodina panovníka ). Po smrti Makteja Korvína je opäť najvýznamnejším orgánom a v interregne vykonáva finkcie hlavy štátu. Boli obdobia,  keď namiesto snemu vydávala aj právne normy.

KRÁĽOVSKÁ KANCELÁRIA

8. od 15. stor. v niektorých obdobiach nadobudla stavovský charakter ( mala v nej prevahu vysoká šľachta )
9. získala postavenie, ktoré by bolo možné prirovnať k tomu, že akoby posudzovala ústavnosť listín, ktoré vydáva panovník, či nie sú v rozpore s už prijatými zákonmi ( výdobytkami, výsadami vysokej šľachty )
10. Matej Korvín vykonal v tomto orgáne podstatné zmeny – vytvoril:

1. väčšiu kanceláriu

1. vydávala kráľovské nariadenia, buly, donačné nariadenia, patenty ( právne normy, ktoré sa týkali vnútropolitického vývoja, resp. správy štátu )

2. menšia kráľovská kancelária

1. vakonávala súdnu agendu

11. Matej Korvín zriadil aj

1. tajnú kanceláriu

1. v prevažnej miere riešila otázky týkajúce sa zahraničných vzťahov a zahraničnej politiky

Ďalšia zmena, ktorú vykonal sa dotýkala toho, že z nej vytvoril úrad, v ktorom všetci ( nie len najvyšší funkcionári ) museli ovládať čítanie a písanie ( museli byť vzdelaní )

ÚRADNÍCI

1. palatín
2. taverník
3. krajinský sudca
4. personalis

PALATÍN

1. zástupca panovníka ( zastupoval ho v jeho neprítomnosti, alebo v jeho neplnoletosti )
2. v období stavovskej monarchie bol sprostredkovateľom medzi panivníkom a uhorskými stavmi

TAVERNÍK

3. funkcia pochádza ešte z minulého obdobia
4. jeho postavenie sa nezmenilo

KRAJINSKÝ SUDCA

5. detto ako taverník

PERSONALIS

6. nová funkcia
7. získal zvláštne postavenie
8. bol odvolacou inštanciou pre mestá ( obdobne ako taverník pre tavernikálne ) – on bol pre personálne

STAVOVSKÉ SNEMY

9. ich prvopočiatky spadajú do 2. pol. 12. stor., ale neupevnili sa ako vážny a zásadný št. orgán ani v pol. 14. stor.
10. vznikli zo súdnych dní, ktoré sa každý rok konali v Belehrade
11. súdne dni – zhromaždenia šľachty, na ktorých sa zúčastňoval aj panovník a rozhodoval o sporoch šľachty – za predpokladu, že ich tá pred panovníka postavila. Šľachta nevystupovala ako rovnocenný prvok – žiadali len vydanie rozhodnutia. Postupne zanikajú a nastupujú:

KRAJINSKÉ ZHROMAŽDENIA

12. konali sa v Ostrihome, Budapešti…
13. postupne sa formujú do podoby zákonodarných snemov, kde šľachta prijíma právne normy
14. formujú sa do dvojkomorovej podoby:

1. horná tabuľa
2. dolná tabuľa

HORNÁ TABUĽA

1. predsedal jej palatín
2. zasadali tu príslušníci vysokej šľachty
3. nyjvyšší úrad štátu a dospelých príslušníkov kráľovského rodu

DOLNÁ TABUĽA

4. predsedal jej personalis
5. zasadali tu

1. príslušníci vyššej šľachty
2. zástupcovia kráľovských miest
3. nižšie duchovenstvo
4. nižší úradníci

Zvláštnosťou bola tá skutočnosť, že hlasy jednotlivých členov sa vážili.

Napriek tomu, že uhorské snemy zasadali a prijímali právne normy, právne normy vydávali aj panovníci.

Zákonodarná činnosť sa tak delila medzi uhorské snemy a panovníka

Systém:

1. právne normy vydávané uhorskými snemmi – tzv. snemové dekréty
2. právne normy vadávané panovníkmi – tzv. kráľovské dekréty

Prijímanie snemových dekrétov

3. dovtedy platila zásada, že ak vydal právnu normu panovník, bol ňou viazaný štát len počas života tohto panovníka. Po jeho smrti norma stratila planosť. Nasledujúci panovník nebol viazaný rešpektovaním obsahov právnych noriem predchádzajúceho.
4. keď sa začali vydávať snemová dekréty – ich platnosť pôsobila ďalej, bez prerušenia, pokiaľ neboli zrušené, resp. upravené inými snemovými dekrétmi. Vytvárala sa tak právna istota – moderný prvok – aj keď zavedený pomerne neskoro.

Uhorské snemy sa schádzali 1x ročne – obyčajne na významný cirkevný sviatok ( neplatilo to za panovania každého panovníka rovnako ). Po upevnení stavovských snemov sa vytvoril proces prijímania dekrétov.

Právo predkladať návrhy právnych noriem mal panovník. Platila zásada, že predtým, kým podal  návrh musel ho mať schválený v širšej kráľovskej rade. Názor rady bol pre panovníka záväzný.

Jednotlivé zákony, ktoré sa prijímali na uhorských snemoch sa nazývali zákonné články ( tzv. ARTIKULY )

( Počas celých uhorských dejín nepoužívame pojem“zákon“ ale zákonný článok ). Všetky zákonné články, na ktorých sa snem uzniesol v priebehu jedného zasadania sa dávali do jedného celku – tzv. DECRETUM.

Pre platnosť zákonného článku bolo potrebné doplniť ho o sankciu zo strany panovníka. ( obsahom bolo, že panovník mu musel dať úvodné a záverečné ustanovenie, podpísať ho a opečiatkovať kráľovskou pečaťou. Podmienkou bolo, aby bol panovník korunovaný, podľa daných pravidiel v smere svetského i duchovného práva )

Okrem toho bolo potrebné, aby sa odpublikoval.

Publikácia – panovník zákonný článok vyhlásil na sneme, a potom boli rozosielané po krajine všetkým členom širšej rady, magnátom, prelátom, komitátom, mestám. o 1x sa vydávali v písomnej podobe až za Mateja Korvína ( neboli usporiadané v jednotlivých celkoch ).