Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Dejiny štátu a práva na Slovensku

Charakter práva a právne pamiatky na Veľkej Morave (1cast(37).doc)

Otázka č. 37:

Charakter práva a právne pamiatky na Veľkej Morave

Prednáška:

Pramene práva

z čias Veľkej Moravy sa nám nezachovali  žiadne písomné právne pamiatky ( napr. nejaké konkrétne zákony ). V tomto období existovalo len obyčajové právo ( nič písomné neexistuje ). jedinými prameňmi práva tohto obdobia sú LEGENDY.

Najstaršie sú tzv.

  MORAVSKOPANÓNSKE LEGENDY

1. predpokladá sa, že ich autorom bol sv. Kliment ( Metódov žiak – zomrel v roku 916 )

Potom sú to najstaršie legendy z čias Veľkej Moravy:

  časti životopisov sv. Metoda a sv. Cyrila

2. zachovalo sa len niekoľko prepisov Metodovho života z 12. a 13. stor.
3. život sv. Cyrila až z 15. stor.
4. opisujú ich život od narodenia až po smrť ( pre právnokov sú najdôležitejšie tie časti, ktoré opisujú ich pôsobenie na Veľkej Morave )

  životopisy zoborských pútnikov

1. Životopis sv. Svorada a Benedikta

Mauri etiscopi quimque ecclesiasis vita sancti zveradi dicti andrae confesioris et Benedicti Martiris erimitarum ( na skúšku nie je potrebné vedieť )

1. z právnohistorického hľadiska zachytávajú spoločenský život a pomery slovenské

2. Legenda o živote sv. Gerharda

2. bol učiteľom Imricha

Z učebnice:

Právo

Po rozdelení spoločnosti na rôzne sociálne skupiny a po vzniku štátu nemohli už všetky staré zvyky a obyčaje rovnakým spôsobom usmerňovať konanie všetkých ľudí.

Vzniká rozdielne chápanie „dobra“ a „zla“; „užitočnosti“ a „škodlivosti“; „práva“ a „krivdy“.

V oblasti práva sa veľký doôraz kládol na ochranu súkromného vlastníctva.

Keďže súkromné vlastníctvo sa stalo základom výrobných vzťahov a celého života feudálnej spoločnosti, hlavnou úlohou vznikajúceho práva bolo okrem štátnych orgánov a cirkvi chrániť predovšetkým súkromné vlastníctvo. Najmä v ranofeudálnom období sa všetky najstaršie pamiatky na západe ( Leges Barbarorum ) i na východe ( Ruská pravda ) takmer doslova zhodujú v priam drastickej forme ochrany feudálneho vlastníctva. Ustanovenia o trestných sankciach za majetkové delikty v nich boli vyjadrené veľmi presne a detailne.

Vražda bola ponechávaná na súkromnú iniciatívu a svojpomoc príbuzných poškodeného.

Na druhej strane sa však trestanie napríklad vraždy ponechávalo na súkromnú iniciatívu, na svojpomoc príbuzných poškodeného.

Rovnaký charakter mali najstaršie zákony z obdobia ranofeudálneho českého i uhorského štátu.

Z čias existencie Veľkomoravského štátu sa nám však nezachoval nijaký súbor ( systém ) práva,

aký poznáme napr. z Východofranskej ríše, či s Byzancie. Možno však predpokladať, že určitý súbor práva, prevažne obyčajového, sa vytvoril na území Veľkej Moravy. Nepriamym dokladom toho je údaj z tzv. Fuldských análov z roku 849 o vyjednávaní Frankov so Slovanmi z Čiech, na ktoré boli určení muži zalí zákona a slovanských zvykov.

Rozlišovali sa pojmy „zákon“ a „zvyk“.

Dôležité je, že kronikár rozlišoval  zákony a zvyky – leges et consuetudines. V tom čase sa totiž všeobecne používalo pravidlo, že zákony sa vydávali len vtedy, keď bolo treba zmeniť alebo nahradiť určité zvyky alebo obyčaje. Tie zvyky a obyčaje, ktoré feudálom vyhovovali a ktoré sa bežne používali, pochopiteľne nebolo treba fixovať v zákonnej forme.

O práve a súdnictve na Veľkej Morave sa dozvedáme z prameňov iných národov.

Nedokonalý obraz o nedokonalom práve a procese na svetských súdoch ( tzv. placita secularia ) si možno aspoň z časti doplniť útržkovitými údajmi z kroník. Najmä východofranského pôvodu, a tak isto porovnaním s niektorými inštitútmi najstarších slovanských právnych pamiatok – tak českých ako aj uhorských.

Z uhorských právnych pamiatok je napr. tzv. Regrestum Varadiense, ktoré bolo vlastne záznanom o vykonaných božích súdoch.

Už samo označenie príslušného súdneho tribunálu – Iuditium at praudam ( Pravdam ) – svedčí o jeho vzniku ešte v období pred maďarskou okupáciou týchto slovanských území. Bezprostredným vzťah k Veľkomoravskej ríši, resp. k Nitrianskemu kniežatsvu je daný tým, že hranice pôsobnosti tohto tribunálu siahali až k pohraničnej oblasti, ktorá ju oddeľovalo od Nitrianskeho kniežatstva. Naznačujú to napokon aj štatúty uhorského kráľa Kolomana, ktoré povoľujú vykonávyť tieto Iuditia v len biskupských sídlach, pričom výnimkou bola práve Nitra a Bratislava, pretože ako súdne stolice mali už veľkú tradíciu.

Je veľmi pravdepodobné, že určitú súvislosť s veľkomoravským právom majú aj niektoré staré slovanské termíny a ustanovenia tzv. Statuta kniežaťa Konráda Ota ( Statuta ducis Ottonis ).

Statuta sa zachovali v troch neskorších redakciach, a to pre údel  znojemský ( 1222 ), brnenský    ( 1229 ) a břeclavský ( 1237 ), t,j, práve pre bývalé centrálne oblasti Veľkomoravského štátu. Tieto predpisy majú mnoho spoločného s príslušnými predpismi, ktoré obsahuje Zákon sudnyj ljudem ( Sýdny zákon pre laikov ) a Metódova Homília ( so zborníka Glagolica clozianus ).

Z oblasti štátnej správy sa uvádzajú suppani ( župani ); rovnako ich uvádza aj Zákon sudnyi ljudem.

Hlavným dôkazným prostriedkom na Veľkej Morave bolai ORDÁLIE ( Božie súdy )

Franské pramene dokazujú, že na Veľkej Morave sa ako dôkazný prostriedok v trestnom konaní používali božie súdy ( ordálie ) a prísaha, ktoré však slúžila aj na zabezpečenie záväzku ( okrem podania ruky a prípadne odovzdania rukovemníka ).

Často používanou inštitúciou bol azyl - ako trest sa používalo aj vyhnanstvo.

Výkon rozsudku zabezpečovali orgány verejnej moci: dráby, žoldnieri

a ich materiálne vybavenie ( žaláre, vezenia, železné okovy, klady a pod. ).

Na veľkomoravské súdnictvo mali vplyv franské súdy

V pojraničných oblastiach sa snažili vplývať na moravské súdnictvo franské súdy. Všeobecne sa možno nazdávať, že vplyv franského práva bol pomerne veľký, i keď nevítaný.

Mix: prednáška + učebnica ( oôvodne spracované pre predmet Dejiny procesného práva )

O súdnictve na Veľkej Morave vieme len veľmi málo. Je otázne, do akej miery poznali písmo a či vôbec nejaké poznali. V každom prípade sa nám nezachovali žiadne písomnosti. O jeho existencii sa dozvedáme z kroník a zápisov iných národov ( napr. Frankov )

Z obdobia Veľkej Moravy sa dodnes zachovali niektoré, aj dens bežne používané pojmy ( objavili sa v Metodovom preklade Nomokanonu )

NÁROK – pojem zo staroslovienčiny ( znamenal právo )

PRAVDA – víťazstvo v spore

ISTINA – obchodné právo

mať na rováši – ROVÁŠ – záznamy

Iuditium ad praudam ( súdny tribunál )

1. existoval v čase ranostredovekého Uhorska
2. vykonávali sa na ňom Božie súdy
3. nepoznáme ho z obdobia Veľkej Moravy, ale vykonávali ho starí Maďari a mal kompetencie iba na území nitrianskej a prešporskej župy ( zákony prvých Arpádovcov uvádzali, že sa môže vykonávať len tam, lebo tam má dlhoročnú tradíciu ) – tam boli vlastne centrá Veľkej Moravy, preto môžeme predpokladať, že ide o veľkomoravskú záležitosť.

Sudcami boli:

1. knieža
2. župan
3. cirkev

4. kompetenčné rozdelenie je nejasné, ale keďže išlo o obdobie ranného feudalizmu, knieža určite neriešil odvolania, ale mohol riešiť sťažnosti

kniežací a župný súd – pravdepodobne riešili svetské veci

cirkevný súd – ( samozrejme po prijatí kresťanstva ) – riešil cirkevné záležitosti – pravdepodobne:

1. spory duchovných
2. spory medzi kňazmi
3. spory ohľadom majetku

5. je otázne, či riešil aj veci týkajúce sa manželského práva – pre toto obdobie je typické mnohoženstvo

Všetky základné znaky ranostredovekého práva ( viď otázka č. 1 ) sa vzťahujú aj na Veľkú Moravu.

Svoju významnú úlohu zohrala cirkev, hlavne prostredníctvom solúnskych bratov ( Konštantína a Metoda ) - podľa presvedčivých lingvistických dôkazov treba tzv. Zakon sudnyj ljudem ( najstarší známy slovanský právny predpis – dodnes prevažne označovaný za bulharský ) pokladať za dielo, ktoré pre Veľkomoravskú ríšu vytvorili Konštantín a Metod po ich príchode na Veľkú Moravu v roku 863. Po ich vyhnaní z Veľkej Moravy bolo toto dielo prenesené do Bulharska.

Z tohto obdobia neexistujú dôkazy o praxi súdov.

Predpokladáme, že súdy boli súkromnoprávne ( nie verejnoprávne )

Nie je jednoznačné, či nové normy nahradili obyčaje, ani nevieme jednoznačne povedať, či nepretrvával aj inštitút krvnej pomsty ( je najstarším inštitútom ). Predpokladá sa, že stále existovala, aj keď v usmerňovanej forme.

Po príchode vierozvestcov sa presadzuje kompozičný princíp a náhrada trestov cirkevnými trestami.

Zákony sudnyj ljudem ( Súdny zákon pre laikov )

6. vypracovali Konštantín a Metod
7. odzrkadľuje vplyv recepcie byzanského práva ( vzorom pre vypracovanie bola najmä EKLOGA )
8. pozostáva z 33. článkov ( najmä predpisy trestného práva )
9. predstavuje základné slovanské právo – preberá kmeňové právo
10. zvýrazňuje postavenie cirkvi
11. je zmiešaný – obsahuje ustanovenia súkromnoprávneho ako aj verejnoprávneho charakteru

Z verejného práva:

1. delikty proti viere a mravnosti
2. majetkové delikty ( krádeže a podpaľačstvo – jeden z najvážnejších TČ, patril medz prvé verejné TČ )
3. právo azylu
4. ustanovenia o rozdeľovaní vojnovej koristi a o svedkoch

Zo súkromného práva – najmä ustanovenia rodinného práva

1. monogamné manželstvo
2. manželské prekážky
3. rozluka
4. presadzuje nerozlučiteľnosť manželstva

( do 13. stor. v tejto oblasti na cirkev každý kašle )

Pomerne neúplná systematika a aj vlastný obsah tohto zákona ( ktorý upravoval alebo menil najmä tie právne vzťahy, na ktorých mala eminentný záujem cirkev ) svedčí o tom, že Zákon sa vo Veľkomoravskej ríši používal pravdepodobne len ako doplňujúca a pomocná norma už existujúceho vlasného právneho súboru a právneho poriadku, ktorého základom bolo obyčajové právo. Zákon sudnyj ljudem teda dosvedčuje nie len existenciu, ale aj životaschopnosť vlastného systému práva. Toto slovansko-moravské právo ako celok nepodľahlo recepcii vyspelého byzanského práva, ale naopak tvorilvo transformovalo niektoré jeho predpisy v súlade s vlastnými inštitúciami a celkovými spoločenskými vzťahmi.

Ďalšie právne predpisy platné na Veľkej Morave

( významné pamiatky cirkevného práva )

1. NOMOKANON ( Metodov preklad byzanskej zbierky, ktorej autorom bol carihradský patriarcha Jan Scholasticus  tzv. Synagogae – uznávala ju nie len východorímska, ale aj západorímska cirkev –takže bola vhodná pre Moravu )
2. PRÍKAZY SV. OTCOV
3. METODOVA HOMÍLIA

Metodova Homília

označované aj ako Ustanovenia svätých otcov o pokáni sa za vraždu a o každom hriechu

Išlo predovšetkým o zmeny spôsobené zväčša prevzatím predpisov západorímskeho cirkevného práva:

12. aktívna účasť svedkov v procese
13. nahradenie krutých telesných trestov Eklogy cirkevnými pôstmi ( epitímiami )
14. zákaz pohanských prísah a obyčajov
15. nedovoľujú tresty smrti
16. nahradzujú ich inými – pôst, vyhnanstvo, pokánie

Okrem toho Homília zdôrazňovala ďalšie predpisy a ustanovenia Zákona, významné predovšetkým z hľadiska cirkvi:

17. nestrannosť súdov
18. zákaz manželstva medzi príbuznými osobymi
19. zásada monogamnosti manželstva a jeho nerozlučiteľnosť
20. najmä nadradenosť „božích“ cirkevných zákonoy nad zákonmi svetskými
21. najvýznamnejšími deliktami boli previnenia proti cirkvi ( veľmi ťažko vynutiteľné ) a TČ proti majetku