Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Dejiny štátu a práva na Slovensku

Charakteristika ústredných štátnych orgánov Uhorska v období stavovskej monarchie (23.doc)

Otázka č. 23:

Charakteristika ústredných štátnych orgánov  Uhorska v období stavovskej monarchie

Štátny aparát

1. v porovnaní s feudálnou rozdrobenosťou nestali veľké zmeny, aj ke´d v obsahovej rovine o určitých  zmenách môžeme hovoriť.

Ústrednými orgánmi boli:

1. kráľ
2. kráľovská rada
3. kráľovská kancelária
4. úradníci
5. stavovský snem
6. krajinské zhromaždenie

KRÁĽ

2. stál na čele štátu
3. v tomto období sa začínajú uzavierať dedičské zmluvy, podľa vzoru západoeurópskych feudálnych štátov
4. panovníci disponujú krajinou ako svojím „vlastníctvom“
5. v období stavovskej monarchie dochádzalo k častým zmenám na uhorskom tróne – nie len zmena panovníka ako takého, ale k zmenám vládnucích dynastií ( rýchle vymieranie vládnucích rodov )
6. toto obdobie je poznamenané nástupníctvom kráľa na základe voľby ( šľachta nedovolila pevné zapustenie koreňov akejkoľvek dynastie ) – až do konca 16. stor. sa  obsadzoval uh. trón prevažne voľbou. Platil síce aj dedičský princíp, ale v praxi sa uplatnil maximálne na dvoch členov rodu.
7. panovník po zvolení za kráľa podpisoval volebné kapitulácie

KRÁĽOVSKÁ RADA

8. jej význam stúpol v čase interregna ( medzivládie ), a to až do takej podoby, že v tomto období vykonávala najvyššiu moc v štáte ( do zvolenia nového panovníka )
9. bola obsadená najvyššími príslušníkmi šľachty a vyjadrovala sa na nich vôľa šľachty

Matej Korvín sa snažil obmedziť jej postavenie. Presadil, aby v nej zasadali aj zástupcovia kráľovskej kancelárie ( širšia rodina panovníka ). Po smrti Makteja Korvína je opäť najvýznamnejším orgánom a v interregne vykonáva finkcie hlavy štátu. Boli obdobia,  keď namiesto snemu vydávala aj právne normy.

KRÁĽOVSKÁ KANCELÁRIA

10. od 15. stor. v niektorých obdobiach nadobudla stavovský charakter ( mala v nej prevahu vysoká šľachta )
11. získala postavenie, ktoré by bolo možné prirovnať k tomu, že akoby posudzovala ústavnosť listín, ktoré vydáva panovník, či nie sú v rozpore s už prijatými zákonmi ( výdobytkami, výsadami vysokej šľachty )
12. Matej Korvín vykonal v tomto orgáne podstatné zmeny – vytvoril:

1. väčšiu kanceláriu

1. vydávala kráľovské nariadenia, buly, donačné nariadenia, patenty ( právne normy, ktoré sa týkali vnútropolitického vývoja, resp. správy štátu )

2. menšia kráľovská kancelária

1. vakonávala súdnu agendu

13. Matej Korvín zriadil aj

1. tajnú kanceláriu

1. v prevažnej miere riešila otázky týkajúce sa zahraničných vzťahov a zahraničnej politiky a vydávala dôverné listiny

Ďalšia zmena, ktorú Matej vykonal sa dotýkala toho, že z nej vytvoril úrad, v ktorom

1. všetci ( nie len najvyšší funkcionári ) museli ovládať čítanie a písanie ( museli byť vzdelaní ) – jej členmi sa stávajú zväčša najlepší odborníci – právnici
2. Matej Korvín neskôr zlúčil väčšiu a tajnú kanceláriu do JEDNEJ

význam zlúčenia:

1. vzdelaní úradníci vytlačili negramotných barónov
2. členovia kancelárie sa dostali do stáleho súdneho orgánu – Personalis praesentia regia ( začína sa uplatňovať právna účelnosť ešte pre Verböczym )

3. menšiu kanceláriu podriadil PERSONALISOVI ( ako predsedovi kuriálneho súdu )

ÚRADNÍCI

1. palatín
2. taverník
3. krajinský sudca
4. personalis

PALATÍN

1. zástupca panovníka ( zastupoval ho v jeho neprítomnosti, alebo v jeho neplnoletosti )
2. v období stavovskej monarchie bol sprostredkovateľom medzi panovníkom a uhorskými stavmi

TAVERNÍK

3. funkcia pochádza ešte z minulého obdobia – má na starosti správu financií

( fukcia pochádza ešte z čias Veľkej Moravy – zo slovienskeho „TOVOR“ = truhlica – spravoval kráľovský poklad; - kráľovský majetok a štátna pokladnica sú dve odlišné veci – v období prvých Arpádovcov sa jeho správa kráľovského pokladu rozšírila na správu celého hospodárenia na kráľovskom dvore. Neskôr za Anjuovcov sa rozširuje na správu celého kráľovského majetku. Napokon spravuje všetok majetok a je nadriadený všetkým úradníkom v oblasti financií )

4. v časoch stavovskej monarchie získal aj sudcovskú právomoc nad slobodnými kráľovskými mestami ( tzv. tavernikálne mestá )
5. postupne klesá jeho význam – v 19. stor. bola táto funkcia zrušená

KRAJINSKÝ SUDCA

6. detto ako taverník
7. stále bol menovaný panovníkom
8. v ranofeudálnom Uhorskom štáte má sudcovskú právomoc panovník
9. pri výkone tejto funkcie mu pomáhal palatín, ktorého agendu neskôr prevzal práve krajinský sudca
10. zvolával oktaviálny súd ( v 8. deň po sviatkoch )
11. rozhodoval trestné a civilné záležitosti ( aj hrdelné TČ )
12. v období stavovskej monarchie šľachta získava väčšie právomoci – časť týchto právomoci vykonáva kolektívny orgán kráľovská súdna komora – krajinský sudca sa stáva jej predsedom

PERSONALIS

13. nová funkcia
14. získal zvláštne postavenie
15. bol odvolacou inštanciou pre mestá ( obdobne ako taverník pre tavernikálne ) – on bol pre personálne

STAVOVSKÉ SNEMY

16. ich prvopočiatky spadajú do 2. pol. 12. stor., ale neupevnili sa ako vážny a zásadný št. orgán ani v pol. 14. stor.
17. koncom 14. stor. sa vzhľadom na turecké nebezpečenstvo upevnila ich právomoc
18. v 15. stor. sa vytvorila snemová organizácia
19. právomoc snemu nebola upravená zákonom, ale podľa mocenských pomerov
20. stredná šľachta sa na zasadania zvolávala buď hromadne alebo prostredníctvom zástupcov – podľa politickej konštalácie ( od roku 1385 sa ustálila zásada, že strednú šľachtu na sneme zastupovali z každého komitátu 4. volení poslanci ; od roku 1441 sa na sneme po 1x zúčastnili aj zástupcovia slobodných kráľovských miest )
21. za vlády Mateja Korvína sa jej legislatívna právomoc dostala na úroveň legislatívnych právomoci kráľa – predstavovalo to mocenskú rovnováhu medzi panovníkom a stavmi
22. za Jagelovcov sa kompetencie snemu rozširujú na kontrolu vojenských vecí a obrany krajiny a po roku 1504 majú právo povoľovať dane a kontrolovať financie
23. vznikli zo súdnych dní, ktoré sa každý rok konali v Belehrade
24. rokovacím jazykom bola latinčina
25. súdne dni – zhromaždenia šľachty, na ktorých sa zúčastňoval aj panovník a rozhodoval o sporoch šľachty – za predpokladu, že ich tá pred panovníka postavila. Šľachta nevystupovala ako rovnocenný prvok – žiadali len vydanie rozhodnutia. Postupne zanikajú a nastupujú:

KRAJINSKÉ ZHROMAŽDENIA

26. konali sa v Ostrihome, Budapešti…
27. postupne sa formujú do podoby zákonodarných snemov, kde šľachta prijíma právne normy
28. formujú sa do dvojkomorovej podoby:

1. horná tabuľa
2. dolná tabuľa

HORNÁ TABUĽA

1. predsedal jej palatín ( v čase jeho neprítomnosti krajinský sudca )
2. zasadali tu príslušníci vysokej šľachty
3. najvyšší úrad štátu a dospelých príslušníkov kráľovského rodu
4. vytvorila sa z členov kráľovskej rady

DOLNÁ TABUĽA

5. predsedal jej personalis ( v čase jeho neprítomnosti taverník )
6. zasadali tu

1. príslušníci strednej šľachty
2. zástupcovia kráľovských miest
3. nižšie duchovenstvo
4. nižší úradníci

Zvláštnosťou bola tá skutočnosť, že hlasy jednotlivých členov sa vážili.

Napriek tomu, že uhorské snemy zasadali a prijímali právne normy, právne normy vydávali aj panovníci.

Zákonodarná činnosť sa tak delila medzi uhorské snemy a panovníka

Systém:

1. právne normy vydávané uhorskými snemmi – tzv. snemové dekréty
2. právne normy vadávané panovníkmi – tzv. kráľovské dekréty

Prijímanie snemových dekrétov

3. dovtedy platila zásada, že ak vydal právnu normu panovník, bol ňou viazaný štát len počas života tohto panovníka. Po jeho smrti norma stratila planosť. Nasledujúci panovník nebol viazaný rešpektovaním obsahov právnych noriem predchádzajúceho.
4. keď sa začali vydávať snemové dekréty – ich platnosť pôsobila ďalej, bez prerušenia, pokiaľ neboli zrušené, resp. upravené inými snemovými dekrétmi. Vytvárala sa tak právna istota – moderný prvok – aj keď zavedený pomerne neskoro.

Uhorské snemy sa schádzali 1x ročne – obyčajne na významný cirkevný sviatok ( neplatilo to za panovania každého panovníka rovnako ). Po upevnení stavovských snemov sa vytvoril proces prijímania dekrétov.

Právo predkladať návrhy právnych noriem mal panovník. Platila zásada, že predtým, kým podal  návrh musel ho mať schválený v širšej kráľovskej rade. Názor rady bol pre panovníka záväzný.

5. kráľovská rada vypracovala návrh,
6. ktorý bol predložený na schválenie snemu.
7. zákonodarnú iniciatívu mala aj šľachta, ktorá tiež mohla podať návrh.
8. o návrhu sa hlasovalo v tabuliach
9. každý zúčastnený hlasoval individuálne
10. hlasy  sa nespočítavali ale vážili
11. ak nedošlo medzi Hornou a Dolnou tabuľou k zhode – zvolávalo sa zasadanie oboch tabúľ – tzv. SESSIA MIXTA, na ktorom sa výmenou názorov snažili dopracovať k spoločnému rozuhodnutiu
12. ak sa k nemu nedopracovali ani na zasadnutí sessia mixta – návrh, resp. rozhodnutie o návrhu sa odložilo na budúce rokovanie
13. tabuľami schválené spoločné stanovisko  sa nazývalo REPRESENTATIO a predkladalo sa panovníkovi na schválenie
14. panovník na representatio odpovedal svojim rozhodnutím - RESOLUTIO

Jednotlivé zákony, ktoré sa prijímali na uhorských snemoch sa nazývali zákonné články ( tzv. ARTIKULY )

( Počas celých uhorských dejín nepoužívame pojem“zákon“ ale zákonný článok ). Všetky zákonné články, na ktorých sa snem uzniesol v priebehu jedného zasadania sa dávali do jedného celku – tzv. DECRETUM.

Pre platnosť zákonného článku bolo potrebné doplniť ho o sankciu zo strany panovníka. ( obsahom bolo, že panovník mu musel dať:

1. úvodné a záverečné ustanovenie,
2. podpísať ho a 
3. opečiatkovať kráľovskou pečaťou.

Podmienkou bolo, aby bol panovník korunovaný, podľa daných pravidiel v smere svetského i duchovného práva )

Okrem toho bolo potrebné, aby sa odpublikoval.

Publikácia – panovník zákonný článok

15. vyhlásil na sneme, a potom
16. boli rozosielané po krajine všetkým členom širšej rady, magnátom, prelátom, komitátom, mestám. Po 1x sa vydávali v písomnej podobe až za Mateja Korvína ( neboli usporiadané v jednotlivých celkoch ).