Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Dejiny štátu a práva na Slovensku

Zlatá bula Ondreja II. – obsah a význam (39.doc)

Otázka č. 39:

Zlatá bula Ondreja II. – obsah a význam

Zlatá bula

je listina spečatená zlatou pečaťou, bulou. Pečeť bola celá zo zlata, alebo iba zo zlatých plieškov zapadajúcich do seba s vnútrajškom vyplneným voskom. Zlaé buly vydávali panovníci pri významných právnych aktoch, prípadne ke´d objednávateľ listiny zaplatil príslušnú taxu za jej vydanie.

Najznámejšou je Zlatá bula Ondreja II. z roku 1222.

Zlatá bula Ondreja II. ( 1222 )

1. vydal ju panovník Ondrej II. z rodu Arpádovcov
2. potvrdil ňou kolektívne výsady uhorskej šľachty
3. príčinou jej vydania bola nespokojnosť drobných šľachticov ( servientov ), ktorých zaťažovali časté a nákladné vojenské výpravy kráľa.
4. údajne bola vyhotovená v 7. exemplároch ( jeden u pápeža, v rôznych cirkevných rádoch, u panovníka…)
5. originál Zlatej buly sa nedochoval ( najstaršie znenie je z roku 1318 )
6. obsahovala 30 článkov ( nie všetky boli z právneho podstatné )

Najdôležitejšie ustanovenia:

1. servieti boli priamo podriadení kráľovi
2. nesmel ich súdiť župan, iba kráľ pri pravidelných ( minimálne 1x v roku ) zasadaniach v Stoličnom Belehrade
3. ak by šľachtic spáchal trestný čin, nesmel byť uväznený bez súhlasu súdu ( vina sa mu musela dokázať len súdnou cestou )
4. majetky šľachtica bez mužských dedičov mohli pripadnúť i dcéram alebo najbližším príbuzným ( inak pripadli panovníkovi )
5. majetky šľachty nepodlihali zdaneniu
6. šľachta mala povinnosť bojovať pri obrane krajiny ( insurekcia ) – na vlastné náklady brániť vlasť
7. ale nebol povinný bojovať mimo hraníc Uhorska ( najmä ak išlo o expanzívnu politiku kráľa )
8. na zahraničných výpravách mala šľachta povinnosť bojovať len 3 mesiace (náklady na dlhšiu výpravu musel hradiť kráľ – dávať žold)
9. bula obmedzovala panovníka pri svojvoľnom udeľovaní rozsiahlych majetkov šľachticom
10. zakazovala zverovať majetky a úrady cudzincom, najmä Židom a Izmaelitom( hoci mimoriadne vzdelaným )
11. panovníka sa zaviazal, že nebude akumulovať vysoké úrady do rúk jednej osoby ( demokratická črta )
12. na dodržiavanie ustanovení mal dozerať palatín

Ak by kráľ nedodržal tieto ustanovenia, mala šľachta právo na odpor - ius resistendi – právo beztrestného odporu

Ak by si svoje povinnosti neplnil šľachtic – mohol mu panovník skonfiškovať časť, alebo celý majetok ( či si trúfol ? )

Zlatá bula bola pre šľachtu mimoriadne výhodná. Obsahovala realtívne málo povinností a veľa výsad.

Ustanovania buly boli s menšími modifikáciami potvrdené aj v roku 1231 a 1267.

Dostali sa aj do dekrétov neskorších panovníkov - napr. Ľudovíta Anjuovského z roku 1351 a do Verbociho TRIPARTITA

V roku 1231 – bola vydaná Druhá bula Ondreja II.

7. obsahovala 35 článkov
8. potvrdzovala ustanovenia prvej buly, až na jednu výnimku – ius resistendi ( nebolo opísané ako pôvodne )
9. nad dodržiavaním ustanovení bdel ostrihomský arcibiskup ( v prípade, že panovník nedodržiaval ustanovenia, mohol ho exkomunikovať z cirkvi )
10. exkomunikácia – vážny trest – pri korunovácii bola prítomná aj cirkev a panovník dostával moc nie len od šľachty, ale aj od Boha

1267 – Belo IV. – tiež vyadal Zlatú bulu

( obsahovala 10 článkov – odvolávala sa na predchádzajúce dve, z bulu z roku 1231 prevzala ustanovenie o exkomunikácii )

1291 – Ondrej III. – vydal Listinu

( už nemala zlatú bulu ) – obsahovala 34 článkov

1298 – Ondrej III. – vydal ďalšiu bulu

– je pozoruhodná tým, že na jej ustanoveniach sa dohodla šľachta a cirkev – panovník musel len podpísať ( obsahovala 80 článkov )