Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Dejiny štátu a práva na Slovensku

Tripartitum – obsah a význam (41.doc)

Otázka č. 41:

Tripartitum – obsah a význam

tripartitum

Ďalším pokusom za vlády Vladislava II. Jagelovského bol najvýznamnejším z pokusov o kodifikáciu obyčajového práva. Kráľ nariadil zozbierať predpisy obyčajového práva, čo predpokladalo zostaviť zbierku súdnych  rozhodnutí, predože obyčajové právo sa prejavovalo predovšetkým v nich. Zbierka mal byť spracovaná na kuriálnom súde a vydaná pod názvom: „Decisiones Tabulae tempore Wladislaw Regis“.

Na základe poverenia kráľa, túto zbierku zostavil a napísal  

Štefan Verböczy

1. narodil sa medzi rokmi 1458 – 1460 – prevdepodobne vo Vrbovciach ( matka bola Slovenka )
2. bol príslušníkom strednej šľachty
3. vedúcim predstaviteľom zemianstva v uhorsku
4. zastával významné úrady ústrednej štátnej správy
5. pôsobil aj ako vyslanec uhorského dvora v iných štátoch
6. okrem vynikajúcich právnych vedomostí mal aj praktcké skúsenosti so správou štátu a zahraničnou diplomaciou

1500 – začali sa práce

1504 – už existuje prvá podoba zbierky

1514 – práce sú ukončené

7. dielo bolo predložené na preskúmanie osobitnej komisii, ktorá uznala, že zbierka verne odráža platné obyčajové právo

19. novembra 1514 prácu schválil panovník vo forme predpísanej na sankcionovanie zákona, s jedinou výnimkou – nepripojil k nej svoju pečať, takže sankcionovanie nebolo perfektné, a preto sa Tripartitum nestalo ZÁKONOM!!!

8. negatívne stanovisko zaujala oligarchia ( Verböczymi, ako príslušníkovi nižšej šľachty nežičila )

Dielo vyšlo pod názvom:

Opus Tripartitum iuris consuetudinarii inclyti Regni Hungariae adnexarum

( Trojdielne spracovanie obyčajového práva slávneho uhorského kráľovstva a pripojených krajín )

A)  Obsah diela:

9. je to právna kniha zostavená z platného obyčajového práva
10. preferuje strednú šľachtu
11. obsahuje najmä:

1. šľachtické súkromné právo
2. civilný proces

12. zásady trestného práva uvádza len v krátkosti

Člení sa na:

1. Úvod
2. 3 časti

VENOVANIE

Pred úvodom Tripartitum obsahuje Venovanie resp. príhovor Verböczyho kráľovi Vladislavovi II. Jagelovskému. Opisuje všetky ťažkosti, ktoré boli spojené s písaním Tripartita.

Odvoláva sa na príkaz panovníka, zozbierať obyčajové právo.

Odporúča panovníkovi svoju prácu, žiada ho, aby ju schválil a vyhlásil ako zaväzujúce právo ( kodifikáciu ).

KRÁĽOVSKÉ SCHVÁLENIE

Ďalšou predúvodnou časťou je kráľovské schválenie. Obsahuje akýsi predslov panovníka, v ktorom oceňuje práce Štefana Verböczyho.

Panovník uznáva ťažkosti spojené s prácami na tomto diele a konštatuje, že je v ňom právo zachytené verne.

V závere panovník udeľuje dielu schválenie.

ÚVOD ( prologus )

1. obsahuj 16 kapitol, ktoré sú z hľadiska práva zaujímavé tým, že sa tu nachádzajú teoretické východiská

( všeobecné ustanovenia právnoteoretického charakteru ) o:

1. pojme „právo“
2. druhoch práv v Uhorsku
3. zákonoch
4. obyčajovom práve
5. aplikácii práva
6. spravodlivosti

1. ČASŤ

2. má 134 titulov ( článkov )
3. bole venovaná hlavne osobám
4. je najrozsiahlejšia

Obsahuje:

1. šľachtické súkromné právo

1. osoby
2. donačné právo
3. vecné právo ( okrem služobností ) – právo k cudzím veciam, záväzkové právo
4. dedičské právo ( dedenie zo zákona )

2. obligačné právo
3. časť zákonného dedičského práva a iné

2. ČASŤ

5. obsahuje 86 článkov
6. hovorí o veciach, ďalej
7. rozoberá pramene práva ( najmä procesné právo )

3. ČASŤ

8. skladá sa z 36. kapitol
9. v plnom rozsahu hovorí o procesnom uhorskom feudálnom práve
10. obsahuje partikulárne právo

1. mestské
2. poddanské
3. chorvátske
4. sedmohradské

11. ich trestnoprávne predpisy

ZÁVER

12. záverečné slová Verböczyho adresované panovníkovi

Štefan Verböczy, ako panovníkov poddaný, sa osprvedlňuje, že Tripartitum neobsahuje práve najvydarenejšie latinské výrazy, ale dúfy, že dielo je čitateľné a prijateľné pre Uhorský štát.

POSLEDNÁ čASŤ

13. predstavuje ju koniec schvaľovacieho kráľovského dekrétu
14. bola doložená neskôr

POZDRAV ČITATEĽOM

Aj táto časť Tripartita bola k dielu priložená až neskôr. Štefan Verböczyho ju napísal, keď bolo jasné, že práca nebola prijatá ako kodifikácia. V súvislosti s tým na ospravedlnenie prečo sa tak stalo uvádza dôvod jej knižného vydania. Na knižnej publikácii diela sa podielal aj on sám vlasnými nákladmi.

tripartitum predstavuje len súbor obyčajového práva, ktorý dostal istú systematiku, ktorá bola odpozorovaná z rímskych diel:

1. Gratianov Dekrét
2. Institutiones

Vo vedeckej metóde je zrejmý bezprostredný vplyv rímskeho práva ( najmä v spôsobe formovania právnických téz a v tvorbe definícií )

V teoretickej časti sa prejavuje aj vnútorne obsahový vplyv rímskeho práva.

Pomerne menší je vplyv kanonického práva.

B)  Význam diela

Napriek tomu, že zbierka nebola prijatá ako kodifikačné dielo, bola najkomplexnejšou podobou obyčají, stáročia používaných v Uhorsku, a preto sa uplatnila v súdnej praxi. Z pozície palatína zabezpečoval jej šírenie v rámci súdne praxe v Uhorsku.

Šľachta získala vyššiu právnu istotu. Ďalšie obyčaje, ktoré Tripartitum neobsahovalo sa prestali používať.

1. z hľadiska vývoja feudálnej spoločnosti je rozhodne reakčným dielom
2. je pravdou, že verejnoprávne tézy diela

1. využívala uh. šľachta v boji proti cudziemu absolutizmu a že
2. dielo umožnilo zachovať jednotu uhorského šľachtického práva aj v období recepcie rímskeho práva, aj napriek tomu, že v období hospodárskej zaostalosti a nízkej úrovni tovarovej výroby už daným podmienkam nevyhovovalo

Jeho reakčnosť spočívala v tom, že na ďalšie storočia

3. upevňovalo panstvo šľachty
4. zabraňovalo odstraňovaniu feudálneho útlaku
5. zvečnilo nevoľníctvo
6. brzdilo rozvoj kapitalistických výrobných vzťahov

1517 vyšlo Tripartitum tlačou

1518 – keď  Verböczy vykonával funkciu personála – rozoslal ho župám

Pod jeho vplyvom bol vydaný zákon ( č. 29/1519 ), ktorý súdom predpisoval, aby túto zbierku používali.

Po vymenovaní Verböczyho do funkcie palatína ( snem v Hatvani ) bol vydaný zákon ( č. 23/1525 ), ktorý nariadil preskúmanie Tripartita a jeho predloženie na uzákonenie.

Napriek tomu, že tripartitum sa nikdy nestalo zákonom už od roku 1517 sa všeobecne používalo ako prameň práva.

Predovšetkým ho uznávali:

1. súdna prax ( hneď po uverejnení ho bezvýhradne aplikovala v praxi )
2. zákonodarstvo ( aj keď mu neudelilo zákonnú sankciu, pokladalo ho za nesporný prameň práva. Neskôr sa naň odvolávalo viacero zákonov ako na decretum generalr )
3. právna veda a literatúra ( podobný postoj. Svedčí o tom aj skutočnosť, že ako decretum generale sa

15. od roku 1628 stalo integrálnou súčasťou zbierky zákonov
16. stalo sa toež súčasťou právneho poriadku s mocou obyčajového práva
17. bolo uverejnené ak Corpus Iuris hungarici

Ďalej ovplyvnilo

18. mestské právo personálnych miest
19. ostatných netavernikálnych miest ( časť tavernikálnych je v zbierke obsiahnutá a preto sa používalo na mestských súdoch )
20. na Slovensku sa ako občiansky zákonník používalo až do roku 1950