zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Dejiny štátu a práva na Slovensku

 

Riešenie národnostnej otázky v uhorsku v rokoch 1848/1849 (2.doc)

Otázka č. 2:

Riešenie národnostnej otázky v uhorsku v rokoch 1848/1849

 

 

Roky predtým znamenali pre Uhorsko určitý medzník. Napr. rok 1526 – v ktorom v určitom zmysle zanikla uhorská štátnosť. Maďarská šľachta sa s daným stavom nikdy nevyrovnala a celkom prirodzene sa snažila o obnovu štátu.

Roky pred rokom 1848 predstavovali obdobie, ktoré sa prejavovalo radikálnym národným a národnostným pohybom.

To sa vzťahovalo aj na iné národy žijúce v Uhorsku, nie len na Slovákov a Maďarov. ( Maďarov bolo v Uhorsku cca 40% - prevažná časť obyvateľstva bola nemaďarského pôvodu ).

V procese revolučného pohybu v pol. 19. stor. precházal maďarský národ určitými zmenami a aktivitou – samozrejme aj iné národy Uhorska. Nás však bude zaujímať problematika Slovákov a Maďarov.

 

Toto obdobie oznčujeme aj ako obdobie slovenského národného obrodenia. Niektoré medzníky slovenského národného pohybu vyvrcholili práve v revolúcii 1848 – Mikulášske žiadosti.

Mikulášske žiadosti – vyhlásené 11. mája 1848 v Ondrašovej pri Liptovskom Mikuláši

  1. boli dokumentom, ktorý v slovenskej histórii predstavuje prvý ucelený dokument, ktorý riešil postavenie Slovákov v monarchii v politickej rovine, ale vyjadril aj štátoprávne predstavy

 

Ján Baltazár Magina

Dielo: APOLÓGIA

  1. prvá práca, ktorá obsahuje ochranu politickej rovnoprávnosti Slovákov a Maďarov

 

Ján Papánek

Dielo: DEJINY SLOVENSKÉHO NÁRODA ( 1780 )

  1. zabudnutá práca
  2. má nesporne obranný charakter
  3. poukazuje na reálne ale predovšetkým vymyslené historické skutočnosti
  4. vytvoril prehľad o slovenských kráľoch, ktorí údajne vládli pred Veľkou Moravou - vytvoril ich dynastie
  5. jeho úmyslom nebolo zavádzať, ale pozdvihnúť národné povedomie slovenského národa

 

Vláda Jozefa II.

  1. reforma nepomohla rozvoju slovenského povedomia
  2. JOZEFINIZMUS – na jeho myšlienky nadviazali Juraj Fándly a Jozef Ignác Bajza
  3. vytvárali počiatky slovenského národného obrodenia

 

Juraj Fándly

Dielo:  DÚVERNÁ ZMLÚVA MEDZI MŇÍCHOM A DIÁBLOM

 ZELINKÁR

VČELÁR

PIĽNÍ, DOMAJŠÍ A POĽNÍ HOSPODÁR

  1. bol tajomníkom a pokladníkom Slovenského učeného tovarišstva
  2. najaktívnejší presadzovateľ jozefínskych reforiem
  3. bol prototypom osvietenského dedinského farára, ktorého úlohou bolo starať sa nie len o dušu človeka, ale aj o zlepšenie jeho materiálneho a sociálneho postavenia
  4. ťažko znášal zmenu politického systému po nástupe Františka I.
  5. v spore s Bajzom ho podporoval Bernolák

Jozef Ignác Bajza

  1. ako sa pokúsil kodifikovať spisovnú slovenčinu, vychádzajúcu zo západoslovenského ľudového dialektu
  2. je autorom prvého slovenského románu, v ktorom opisuje a kritizuje postvenie ľudí – René mládenca príhodi a skúsenosti ( 1783 )
  3. spočiatku bol stúpencom osvietenských reforiem
  4. po neprijatí jeho kodifikácie ostro útočil na bernolákovcov

 

1786 vzniká Spoločnosť pre pestovanie slovenskej reči.

 

Anton Bernolák

  1. študent generálneho seminára na výchovu katolíckych kňazov v Bratislave
  2. stáva sa prvým kodifikátorom spisovnej slovenčiny

1787 vydal jazykové dielo Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách

  1. v tomto roku bola aj uzákonená spisovná slovenčina

1790 vydal Slovenskú gramatiku

1796 vydal 5-rečový Slovár Slovenskí, Česko-Laťinsko-Nemecko-Uherskí ( maďarskí )

 

1792 Slovenské učené tovarišstvo

  1. vzniká v Trnave prvá slovenská ustanovizeň
  2. za založením stojí Bernolák ( bol predsedom spolkou )
  3. Fándly – bol tajomníkom a pokladníkom – dielo ( viď vyššie )
  4. cieľom spolku bolo vydávanie osvetových a náboženských kníh v bernolákovčine

 

Postupne sa začína slovenský uvedomovací proces, založený na prijatí vlastného jazyka. Od čias Bernoláka sa Slováci riozdeľujú na dve skupiny:

  1. katolícka časť
  2. evanjelická časť

Spory medzi týmito dvoma krídlami boli len v otázke spisovného jazyka.

 

Katolícka časť

  1. používa prvý spisovný slovenský jazyk – bernolákovčinu ( až do 50-tych rokov 19. stor. )
  2. aj keď sa táto spisovná  norma ako celonárodný jazyk neujala, bernolákovci mali veľký vplyv na šírenie národného povedomia vo všetkých vrstvách slovenskej spoločnosti

 

Evanjelický vzdelanci

  1. zastávali inú koncepciu ako bernolákovci
  2. v cirkevnom a literárnom živote používali biblickú češtinu
  3. Slovákov chápali ako súčasť jedného československého národa ( kmeňa )
  4. na rozdiel od bernolákovcov nevytvorili jednotné centrum
  5. úzko spolupracovali s predstaviteľmi českého národného hnutia
  6. mladší príslušníci evanjelickej generácie založili v roku

1803 na evanjelickom lýceu v Bratislave založili Katedru reči a literatúry českoslovanskej.

  1. profesorom na katedre sa stal Juraj Palkovič

 

Juraj Palkovič

  1. okrem pedagogickej práce sa venival vydávajú ľudových kalendárov

Dielo: pojednání o slovácích

  1. v tomto diele po prvý krát použil termín „vlasť československá“

 

 

Neskôr k národným buditeľom pribudli osobnosti ako Ján Kollár Pavol Jozef Šafárik

Ján Kollár

Dielo: O LITERÁRNÍ VZÁJEMNOSTI MEDZI KMENY A NÁŘEČÍMI SLÁVSKÝMI

  1. hlásal myšlienku slovanskej vzájomnosti
  2. podľa nej sú slovania jeden kmeň, ktorý sa člení na podkmene. Bola to predstava, že Česi a Slováci sú najbližším vďaka jazykovej podobnosti.
  3. kultúrnou a morálnou oporou v boji proti týmto prejavom malo byť podľa jeho predstáv Rusko – ako jediný nezávislý slovanský štát
  4. zbližovanie Čechov a Slovákov v rámci jedného československého kmeňa si predstavoval tak, že sa začne cieľavedomá slovakizácia češtiny, aby jej Slováci lepšie rozumeli
  5. nezískal však podporu ani na českej, ani na slovenskej strane

 

 

 

 

Maďarské národné hnutie

Snahy o uznanie samobytnosti slovenského národy ostro narážali na politickú jednotu uhorského národa. Paralerne so Slovákmi aj na maďarskej strane dochádza k aktivácii maďarského národného hnutia

K presadzovaniu tejto idei došlo v 30 rokoch 19 storočia. Podľa nej príslušníci nemaďarských národov sa mali vzdať svojich národných túžob a ako výmenu za tento ústupok mali dostať politickú rovnoprávnosť v Uhorsku.

Podobne sa dialo aj v českých krajinách, kde centralizácia a snaha o vytvorenie veľkonemeckého národa sa stupňovali v 40 rokoch 19 storočia.

Seczényi

  1. bol zakladateľom maďarskej akadémie vied
  2. dal impulz pre maďarské národné hnutie

 

Maďarské národné hnutie bolo dovŕšené u Lajoša Košúta ( veľmi tvrdý nacionalista )

  1. maďari neuznávali, že väčšinu Uhorska tvoria nemaďarské národy
  2. pozitívom hnutia boli snahy o obnovu štátnosti z pred roka 1526

1832 – bol rozhodujúcim rokom pre pre revolučné obdobie – došlo k prvému významnému zápasu medzi uhorskou šľachtou a Viedňou

  1. uhorské šľachta žiadala vlastnú samostatnosť
  2. význam spočíval v tom, že na uhorskom sneme sa sformovala maďarská politická opozícia proti habsburgovskej nadvláde
  3. do jej čela sa postavil Ľudovít Košút

 

Ľudovít Košút

  1. bol politikom, ktorý nesporne stál za presadzovaním maďarizačných tendencií
  2. presadzoval myšlienku, že v Uhorsku žije jednotný politický národ

30-te roky 19. stor. – boli poznamenané silnou stupňujúcou sa maďarizáciou

Zákon z roku 1830 vyjadril práve tieto myšlienky o jednotnom politickom národe

 

Tieto maďarizačné snahy podnietili činnosť v slovenskom národnom hnutí, ktorú rozkolísal spomínaný Ján Kollár, presadzovaním myšlienky o slovanskej vzájomnosti

 

Koncepcia slovanskej vzájomnosti podľa Kollára

( dnešné slovanské národy tvoria štari kmene )

 

RUSKÝ

ČESKOSLOVENSKÝ

POĽSKÝ

ILÝRSKY ( južnoslovanský )

Rusi

Česi

Poliaci

Srbi

Ukrajinci

Slováci

Lužickí Srbi

Chorváti

Bielorusi

 

 

Slovinci

 

 

 

Bulhari

 

 

 

Macedónci

 

  1. Kollár presadzoval myšlienku veľkého a silného slovanského národa, lebo sa obával šírenia pangermanizmumaďarizácie
  2. Kollár udržiaval úzke kontakty s českými vlastencami, predovšetkým s Jozefom Jungmanom
  3. aj Jungman odmietol Kolárovu koncepciu

Začiatkom 19. stor. vznikla v Bratislave na evanjelickom lýceu

KATEDRA REČI A LITERATÚRY ČESKOSLOVENSKEJ ( 1803 )

 

Výsledkom spolupráce katolíckej a evanjelickej inteligencie bolo založenie

SLOVENSKÉHO ČITATEĽSKÉHO SPOLKU ( spolok zakrátko zanikol ) ( 1826 )

Jeho nástupcom sa stal

SPOLOK MILOVNÍKOV REČI A LITERATÚRY SLOVENSKEJ

  1. predsedom sa stal Ján Kollár
  2. podpredsedom Martin Hanuliak
  3. spolok sa usiloval o prekonanie jazykových a konfesionálnych rozporov medzi katolíckou a evanjelickou inteligenciou
  4. spolok vydal štyri ročníky almanachu ZORA
  5. namiesto piateho vyšlo súborné dielo najvýznamnejšieho bernolákovského básnika Jána Hollého

 

Ján Hollý

  1. svojim literárnym dielom povýšil bernolákovčinu na jazyk hodný umeleckej literatúry
  2. jeho dielo silne ovplyvnilo mladú štúrovskú generáciu a získalo ju pre národnú myšlienku, čo napokon vyústilo do prijatia koncepcie o samostatnom postavení Slovákov ako národa aj medzi evanjelickou inteligenciou

 

Ďalší vývoj sa prikláňal ku kodifikácii slovenčiny. V tomto smere začala pôsobiť nová generácia:

Štúr, Hurban, Chalúpka a Hodža

1836 – v rámci svojich vlastivedných výletov podnikli vychádzku na hrad Devín, kde prisahali vernosť slovenskému národu a prijali slovanské mená ( Štúr – Velislav, Hurba a Hodža – Miloslav )

 

zač. 40-tych rokov 19. stor.

  1. dochádza k zavŕšeniu ídey jednotného politického uhorského národa
  2. maďarský politický program vychádzal z toho, že v Uhorsku existuje jeden politický národ, pričom mylne predpokladali, že príslušníci nemaďarských národov sa za to, že získajú občiansku rovnosť v štáte vzdajú svojích národných predstáv
  3. ma´darské politické hnutie zároveň vychádzalo z tézy, že dosiahnutie štátopolitickej nezávislosti je jednou z podmienok likvidácie feudálnych vzťahov
  4. ( od vzniku Uhorského štátu – 800 rokov - neboli problémy  v rámci spolužitia národov v Uhorsku; do roku 1918 bolo Uhorsko našou vlasťou )

 

Od konca 30-tych rokov sa začala maďarizácia presadzovať tak násilne, najmä v evanjelickom cirkevnom živote, že slovenskí evanjelici zorganizovali petičné hnutie a  slovenská delegácia odovzdala cisárovi

júni 1842 Slovenský prestolný prosbopis

  1. obsahoval sťažnosti proti národnému útlaku
  2. požadoval zastavenie ma)darizácie

Jeho odovzdanie vyvolalo veľký odpor mnohých predstaviteľov cirkvi naklonených maďarizácii a vyústilo do vyšetrovania celej akcie. Jej výsledkom bolo odvolanie Ľudovíta Štúra z funkcie námestníka profesora Palkoviča.

Na protest proti Štúrovmu odvolaniu odišlo ( na jar 1844 ) z lýcea 22 študentov ( 13. z nich odišli študovať do Levoče ). pri odchode spievali nápev ľudovej piesne Kopala studienku slová Janka Matúšku Nad Tatrou sa blýska.

 

 

 

Kodifikácia spisovného jazyka

Celý proces národného obrodenia vyvrcholil v roku 1843.

Keď  Ľudovíta Štúra odvolali z funkcie, sústredil sa na zjednocovanie slovenského národného hnutia bez ohľadu na náboženské rozdiely. Štúr si uvedomil, že Slováci sú samostatné etnikum a jeho hlavným znakom je spisovný jazyk. Z národopisných výskumov štúrovcov jasne vyplynulo, že najrozšírenejším jazykom medzi Slovákmi je kultúrna stredoslovenčina, ktorá navyše plní zjednocovacú úlohu medzi východným a západným Slovenskom.

Dohodu o uzákonení spisovného jazyka prijali Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. M. Hodža v júli 1843 na Hurbanovej fare v Hlbokom.

Kodifikácia prispela k nebývalému rozmachu slovenského národného hnutia. Už v nasledujúcom roku vyšla v novom jazyku 1. kniha – almanach NITRA

 

Príčiny, ktoré štúrovcov viedli k prijatiu nového spisovného jazyka Štúr objasnil v spise:  

Nárečja slovensuo alebo potreba písaňja v tomto jazyku ( 1846 )

  1. načrtol komplexnú podobu slovenskej národnej ideológie
  2. potrebu kocifikovať spisovný jazyk ako zjednocovací národný prvok
  3. zavŕšenie snáh A. Bernoláka ( rozdiel v základe – Štúr stredoslovenské nárečie )

V tom istom roku ( 1846 ) vydal novú gramatiku slovenčiny:

náuka reči slovenskej ( 1846 )

 

 

 

Reakciou Jána Kollára bolo vydanie diela:

hlasové o potrebe jednoty slovanského jazyka pre čechy, moravany a slováky

 

1844 došlo k založeniu kultového spolku TATRÍNLiptovskom Mikuláši

  1. spolok bol predchodcom Matice slovenskej ( 1863 – 1875 )
  2. snažil sa vystupovať nadkonfesne

 

1845 začali vychádzať SLOVENSKJE NÁRODNJE NOVINY s literárnou prílohou Orol tatránskí

( v štúrovskej slovenčine )

 

november 1847 – začal posledný uhorský stavovský snem v Bratislave, v univerzitnej knižnici pod Michalskou bránou. Priebeh snemu bol vleklý, viedli sa neplodné diskusie o tom, aké konečné stanovisko sa má prijať trval do  marca 1848.

Bol rozhodujúci ako roky meruosme ( buržoázna revolúcia 1848 )

 

Roľnícka otázka

  1. ucieľ: zrušenie poddanstva
  2. Štúr ako poslanec za mesto ZVOLEN – presadzoval zrušenie poddanstva za náhradu
  1. 1/3 mal platiť štát
  2. 1/3 mala platiť bývalá šľachta
  3. 1/3 mali zaplatiť poddaní
  1. podstatou bolo, že bývalú rustikálnu pôdu, ktorá bola vo vlastníctve feudálov a bola poddanému prenajímaná, sa dostala do vlastníctva poddaných
  2. háčik – poddaní nemali z čoho túto svoju čiastku zaplatiť
  3. formálne  bolo poddanstvo de iure zrušené, de facto však nie – roľníci museli túto bývalú rustikálnu pôdu splácať
  4. fakticky sa stali slobodnými až niekedy v rokoch 1867 – 68

 

Národnostná otázka

Košút – zabudol na to, čo kedysi Štefan ukladal svojmu synovi Imrichovi

  1. nebol prístupný dialógu vo vzťahu k iným národom Uhorska
  2. vytvoril teóriu, podľa ktorej uznával len to etnikum za rovnoprávne, ktoré okrem bežných atribútov malo v minulosti vlastný štát

 

  1. apríl 1848 – odozva na maďarskú politiku – v Brezovej boli vydané Žiadosti slovenského národa stolice nitrianskej – pokus ďalej vyformovať a onkrétizovať národný program Slovákov
  2. 10. mája 1848 boli prijaté ŽIADOSTI SLOVENSKÉHO NÁRODAOndrašovej ( dnes časť Liptovského Mikuláša )
  3. obsahovali 14. bodov:
  1. 1. časť: ( 1. –8. bod )
  1. pojednávali o riešení národnostnej otázky v Uhorsku
  2. malo sa zabezpečiť uznaním Slovákov za národ – politické riešenie
  3. Uhorsko má byť krajinou rovnoprávnych rovnoprávnych národov
  4. výrazom malo byť aj to, že okrem uhorského snemu, mali existovať aj národné snemy
  5. v župách sa mala používať slovenčina ako úradný jazyk
  6. malo byť zriadené národné školstvo ( až po univerzitné )
  7. mali sa uznať národné farby
  1. 2. časť: ( tieto požiadavky predstavovali nesporne silný demokratický náboj )
  1. požadovali všeobecnérovné hlasovacie právo
  2. likvidácia feudálnych privilégií
  3. sloboda tlače
  4. sloboda zhromažďovania
  5. sumárne išlo o požiadavky vyprofilované vo francúzskej revolúcii
  1. 3. časť:
  1. pojednáva o riešní roľníckej otázky
  2. zrušenie poddanstva ( na uhorskom sneme len urbariálneho ) – zmluvní, tzv. alodiálni poddaní – tí, ktorí mali horšie postavenie – tých sa uhorský snem netýkal  
  1. 4. časť:
  1. dotýkala sa menej dôležitých častí
  2. požadovali prepustenie  Janka Kráľa a Jána Johanidesa
  3. požadovali zabezpečenie národných práv Poliakov v Halíči

Záver:

  1. hovorí sa, že Mikulášske žiadosti boli prvým štátoprávnym programom
  2. išlo o postavenie Slovákov v rovine politickej
  3. nešlo o štátne odčlenenie – len požiadavka samostatného snemu

 

1861 – martinské memorandum

  1. maďarské politické kruhy neuznali NIČ
  2. boli vydané zatykače na Štúra, Hurbana a Hodžu
  3. tí ušli do Čiech – presnejšie do prahy, kde sa konal

 

 

Slovenský národnopolitický pohyb v rokoch 1848-1849

 

 

Ani v roku 1848 slovenské národné hnutie nemalo vypracovaný komplexný národný program. Na jar 1848 sa uskutočnilo niekoľko pokusov o vypracovanie celokomplexného národného programu. Prvým pokusom boli Žiadosti slovenského národa stolice Nitrianskej. Tieto boli prijaté v Brezovej pod Bradlom v apríli 1848. Iniciátorom zhromaždenia a autorom Žiadostí bol Hurban.

Čo sa týka Žiadostí ostalo pri pokuse, pretože nešlo o komplexný program samobytnosti Slovákov. Celý proces vyvrcholil v máji 1848. V časti Ondrášová v Liptovskom Mikuláši boli vyhlásená Žiadosti Slovenského národa.

Tieto mikulášske žiadosti sa stali prvým najkomplexnejším a najcelistvejším programom slovenského hnutia. Myšlienka Slovenských žiadostí vychádzala z postoja Slovákov, že nie je možné podporovať uhorskú revolúciu, pretože stála na pozíciách politického oslobodenia Uhorska od Habsburského súštátia.

Vedúci predstavitelia maďarského hnutia nechceli priznať národné práva pre nemaďarských občanov. Predstavitelia slovenského národného hnutia, ktoré reprezentovali štúrovci nekládli žiadne maximalistické požiadavky. Základnou požiadavkou bolo uznanie samobytnosti slovenského národa, ktorý by mal rovnocenné postavenie s ostatnými národmi v Habsburskej monarchii. Lajoš Kosúth takéto stanovisko nechcel akceptovať, vyhlasoval že v rámci Uhorska môže byť iné ne maďarské etnikum vyhlásené za samostatný národ iba za splnenia určitých znakov.

Lajoš Košúth ku znakom, ktoré sa vyžadovali na uznanie samobytnosti národa vyhlásil tieto ako reč, mravy, obyčaj priradil ďalšiu a to bola vlastná štátnosť. Ostatné nemaďarské národy nemali šancu splniť takúto podmienku. Preto slovenskí reprezentanti prestali veriť maďarským politikom a to vyústilo k tomu, že slovenský národný pohyb sa začal orientovať na Viedeň.

Cieľom toho bolo dosiahnuť od Viedne tie zámery, ktoré Slovákom ako samobytnému národu patrili. Preto vzťah Slovákov ku maďarskej revolúcii niesol prvky reakčnosti a to vinou nepochopenia zo strany maďarskej politiky. Žiadosti slovenského národa predstavovali prvý komplexný program Slovákov, ktorý obsahoval požiadavky národného, demokratického a sociálneho charakteru. Ustanovenia Žiadostí slovenského národa možno rozdeliť do 14 bodov a tieto možno rozdeliť do niekoľkých častí alebo oblastí

  1. bod 1 až 8, ktoré zahŕňali národnú stránku. Išlo tu o riešenie slovenskej otázky v Uhorsku. V rámci nej sa žiadala uznanie slovenského národa za samobytný národ, čím by sa posunulo postavenie Slovákov do rovnocenného postavenia s ostatnými národmi v Uhorsku a to hlavne s maďarmi. Bola tu vyjadrená požiadavka na celouhorskú rovnoprávnosť. Mal vzniknúť celouhorský snem, ktorý mal riešiť celouhorské záležitosti a mali sa vytvoriť aj národné snemy a v rámci toho aj Slovenský národný snem. Požiadavka na vytvorenie slovenského národného snemu bola požiadavka za samostatné národné usporiadanie na Slovensku. Žiadosti slovenského národa sa však nesnažili realizovať národnostné práva Slovákov mimo uhorský štát. Takéto žiadosti slovenského národa nesmerovali proti štátnej integrite Uhorska. Hlavnou požiadavkou v rámci tejto časti bolo uznanie samobytnosti Slovákov. Ďalej tieto ustanovenia obsahovali právo na používanie slovenského jazyka na slovenských župách. Ďalej je to požiadavka na zriadenie celonárodného školstva cez stredné školy až po univerzitu. Vytýčenie etnických hraníc a malo dôjsť aj k reorganizácii miestnej správy. Potom to bola požiadavka na národné farby – zástavu, šlo o vonkajší symbol samobytnosti.
  2. Body 9-10- požiadavky akcentujú demokratický charakter Žiadostí slovenského národ. V rámci týchto ustanovení sa požadovalo zavedenie všeobecného a rovného hlasovacieho práva, práva na slobodu tlače, zavedenie práva na slobodu zhromažďovania. Politický program vodcov maďarskej revolúcie neobsahoval tak zásadné demokratické požiadavky. Slováci hovorili o rovnosti všetkých občanov v rámci Uhorska
  3. 11 bod – obsahoval súvislosti so zrušením poddanstva. Poddanstvo bolo zrušené v marci 1848, pričom bolo zrušené za náhradu. Bolo zrušené iba v prípade urbariálnych poddaných, ktorých sociálne postavenie nebolo najhoršie. Existovali aj poddaní, ktorých práva a povinnosti boli upravené zmluvou so zemepánom (alodisti v Žiadostiach slovenského národa). Nemali pôdu a museli pristúpiť na prenájom od pána a teda mali viac povinností ako práv. v Žiadostiach slovenského národa je obsiahnutý demokratický prvok. Rozširuje sa tu žiadosť o zrušenie poddanstva a žiadajú, aby poddanstvo v Uhorsku bolo zrušené ako celok. Žiadajú aby sa v Uhorsku všetci poddaní stali slobodnými roľníkmi. Z toho vyplýva, že Slováci neriešili iba vlastné sociálna postavenie, ale šlo im o prehĺbenie celkového demokratického stavu spoločnosti v Uhorsku.
  4. 12 až 14 – tieto mali menší význam ako ostatné časti. Bolo to požiadavka, aby sa menšie regálne práva priznali obciam. Ďalej požiadavka decentralizácie miestnej správy, žiadalo sa o prepustenie z vezenia Janka Kráľa a Jána Rottaridesa. Požadovalo sa zabezpečenie národných práv pre Poliakov žijúcich v Haliči.

 

Žiadosti slovenského národa boli predložené uhorskému snemu, pričom z jeho strany neboli prijaté. Reakciou na predloženie Žiadostí bolo vydanie zatykača na Štúra, Hurbana, Hodžu. Títo pod vplyvom týchto okolností utekajú do Čiech.

 

4

 

7