Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Teória štátu a práva

Deľba moci (delba_moci.doc)

Rozdelenie moci v štáte

-deľba moci ako model

-teória deľby moci

-model je aplikovaný v ústave a v zákonoch

-jeden subjekt nemôže koncentrovať moc

-deľba práce - nemusí byť deľbou moci; je to delenie vo vertikálnej rovine v rámci sústavy štátnej moci

-deľba moci

-odňatie dvoch kompetencií jednej osobe

-podstatou nie je ani horizontálne ani vertikálne rozdelenie moci, ale podstatou je vyváženie moci štátnych orgánov a zabezpečenie rovnosti moci

-rozdelenie moci v horizontálnej rovine medzi jednotlivé sústavy štátnych orgánov

-Motesquieu: „Sloboda je stav, kedy nikto nemôže byť donútený robiť to, čo zákony zakazujú a nerobiť to, čo zákony dovoľujú. Sloboda je práve vtedy, keď ústava je taká, že moc brzdí moc v tých prípadoch, kde jedna moc chce získať rozhodujúce postavenie, aby nevládla jedna a tá istá sila.“

a) formálna - model, ktorý vypracovali - potom uvádzaný do života (ide o deľbu práce/úloh medzi ústredné a miestne orgány štátnej moci)

b) reálna (faktická) - nastala v konkrétnom živote; reálne/faktické/skutočné rozdelenie spoločnosti medzi triedy cez panovníka a zákonodarstvo; historicky prechodná (len na určitý čas) - Anglicko1688 moc rozdelená medzi šľachtu svetskú a duchovnú a medzi buržoáziu

-na to, aby sme mohli hovoriť o deľbe moci, musia byť splnené dve skupiny požiadaviek

I. skupina požiadaviek:

oddelenosť, samostatnosť a nezávislosť moci

-dosahuje sa

1. zverením moci osobitným sústavám štátnych orgánov (samostatnosť, oddelenosť )

1. inkompatibilitou viacerých druhov moci do rúk jednej osoby

1. kreačnou nezávislosťou - z hľadiska svojho vzniku nezávislé (jedna sústava štátnych orgánov je z hľadiska svojho vzniku nezávislá na druhej sústave štátnych orgánov)

1. vzájomnou nezodpovednosťou (nepodriadenosť) - predovšetkým politickou (orgány jednej moci nemôžu odvolať funkcionárov druhého druhu moci)

II. skupina požiadaviek:

rovnováha moci, brzdy medzi jednotlivými druhmi moci

rovnováha - rovnaké podiely na moci - zabezpečuje sa vyvažovaním a prostredníctvom vzájomných bŕzd

-brzdy medzi Z a V, V a S, Z a S a naopak - tým sa vytvoria prekážky zneužívania moci

Z:V

brzdí svojou tvorbou práva - normotvorbou, ktorou vymedzuje postavenie moci výkonnej (vykonávaním zákonov) - platí zvrchovanosť zákona

V:Z

1. právo veta prezidenta (len suspenzívne - odkladacie veto - nepodpíše zákon a vráti ho - pri vrátení musí znova hlasovať nadpolovičná väčšina zo všetkých = absolútna kvalifikovaná väčšina; po opätovnom schválení už nemusí byť podpis prezidenta a môže sa publikovať aj bez podpisu)

2. právo určiť dĺžku a čas zasadania (my nemáme)

3. právo rozpustiť parlament a vypísať nové voľby (má právo, ale raz aj povinnosť pri obligatórnom referende)

Z:S

-pôvodnou normotvorbou vymedzuje postavenie moci súdnej

S:Z

-inštitút ústavného súdnictva - ústavný súd posudzuje súlad zákona s ústavou (medzi právnymi predpismi rôznej právnej sily, nie pri právnych predpisoch rovnakej právnej sily (čl. 125-128)), ak zistí, že je nesúlad, vydá rozhodnutie o nesúlade - právny predpis stráca účinnosť ( prestávajú zaväzovať), ale naďalej sú platné

V:S

-právo prezidenta udeľovať milosť a amnestiu

-milosť - rozhodnutie na základe individuálnej žiadosti konkrétnej osoby v konkrétnom prípade formou IPA

-amnestia - nie formou žiadosti, nie na konkrétne osoby, ale všeobecne - druhovo rovnaké prípady rôzneho počtu (má normatívny charakter)

-amnestia a milosť môžu mať trojakú podobu:

1. abolícia - právo prezidenta nariadiť, aby sa trestné stíhanie nezačínalo alebo ak sa už začalo, aby sa v ňom nepokračovalo (už nie je v ústave)

1. agraciácia - právo prezidenta zmierňovať a odpúšťať tresty uložené súdmi v trestnom konaní

1. rehabilitácia - právo prezidenta rozhodnúť o zahladení odsúdenia (čl. 102 ods. 1 j)

S:V

-inštitút správneho súdnictva - preskúmava zákonnosť IPA (patria do moci výkonnej) - rozhodujú administratívnoprávne orgány, súdy majú právomoc preskúmať - sistačné právo (my máme len na všeobecných súdoch správne senáty)

-čistý model deľby moci je v prezidentskej republike - preberá najviac z modelu rozdelenia moci (vyplýva z postavenia výkonnej moci a zo vzťahu k výkonnej i súdnej moci)

-v každom štáte sa isté prvky deľby moci vyskytujú

Locke delí moc na:

1. zákonodarnú

1. súdnu + výkonnú

1. federatívnu

-prvky deľby moci v našej parlamentnej republike v rámci Ústavy SR:

1. voľba hlavy štátu občanmi (už nie parlamentom)

1. ustanovenie o práve veta - už len zákony, nie ústavu - do 15 dní od doručenia (nie od schválenie ako kedysi)

1. amnestia a milosť prezidenta

1. zmena kreovania sudcov všeobecných súdov (v minulosti schvaľoval parlament) - teraz schvaľuje súdna rada a prezident vymenúva

1. ústavný súd

1. povinnosť prezidenta rozpustiť parlament v prípade ľudového hlasovania za jeho odvolanie (ak nebol v hlasovaní odvolaný)

1. prezident menuje a odvoláva - robí to vždy na návrh

1. imunita - nástroj jednej sústavy (NR SR) pred inou (súdy)

1. prezident môže vrátiť návrh zákona len s pripomienkami (musí uviesť, ako preformulovať, nestačí len neprijať) - pri opätovnom prerokovaní potrebný súhlas 76 poslancov