Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / Botanika nizsich rastlin

protokol 5 (vyznam_machov_v_prirode.doc)

Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave

Význam machov v prírode

Machorasty

Najstaršie druhy machorastov (Bryophyta) majú telo tvorené lupeňovitou stielkou, iné majú telo rozdelené na pakorienky, pabyľku a palístky, ktoré už majú na povrchu diferencované krycie pletivo. Pakorienky zastupujú funkciu koreňov. V pabyľke majú niektoré machorasty (ploník) vodivé pletivo. Nie sú to cievne zväzky, nemajú cievice ani sitkovice. Sú to povrazce pretiahnutých buniek, ktoré nedokonale zabezpečujú rozvod živín. V palístkoch je pletivo rozlíšené na asimilačné a vodivé.

Výrazné je u nich striedanie generácií. Ako u jediných rastlín má prevahu gametofyt. Z jednobunkového haploidného výtrusu vyklíči vo vhodnom prostredí zelený prvoklík. Na ňom sa vyvinú z púčikov zelené rastlinky machov, ktoré sú jednodomé alebo dvojdomé. Jednodomé majú oba typy pohlavných orgánov na jednej rastlinke. Dvojdomé majú na samčích rastlinkách machu samčie pohlavné orgány a na samičích rastlinkách samičie pohlavné orgány. V plemenníčkoch sa tvoria samčie pohlavné bunky (spermatozoidy). V zárodočníkoch je nepohyblivá samičia pohlavná bunka (vajcová bunka oosféra). Oplodnenie sa uskutoční vo vodnom prostredí (stačí aj rosa), kde sa spermatozoidy pohybujú k zárodočníkom. Splynutím buniek vzniká zygota, z ktorej sa vyvinie diploidná valcovitá stopka s výtrusnicou. Vo vnútri výtrusnice prebieha meiózou vznik haploidných výtrusov. Rodozmena je rovnakovýtrusová a rôznotvará.

Rastliny na báze odumierajú, na vrchole stále dorastajú. Počas stáročí utvoria hrubé vrstvy. Jednovrstvové palístky majú drobné bunky (hyalocysta), ktoré sú odumreté nezelené a v stenách majú otvory. Tieto bunky sú za sucha naplnené vzduchom. Po daždi sa naplnia vodou, ktorú dlho zadržiavajú.

Význam machorastov je veľký. Machy nasajú veľké množstvo vody, tvoria tak prirodzené vodné nádrže. udržiavajú vlhkosť-nasávajú vodu do buniek(hyalocitov),chrania pôdu pred vasychaním a eróziou.Chránia pôdu pred vyschnutím, stromom udržujú pôdu vlhkú a na povrchu kyprú. Dažďovou vodou, ktorú v rašeliniskách zadržiavajú machy, sa napájajú vodné toky.

Už v karbóne sa machorasty rozštiepili na dve hlavné vývojové vetvy, ktoré sa líšia stavbou výtrusníc:

1. pečeňovky (napr. porastnica mnohotvará - Marchantia polymorpha)
2. machy (merík - Mnium, ploník - Polytrichum, porastník - Pleurozium, bielomach - Leucobryum, rašelinník - Sphagnum)