Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / Botanika nizsich rastlin

protokol 6 (vyznam_nebunkovych_organizmov_a_prevencia_virusovych_ochoreni.doc)

Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave

Význam nebunkových organizmov a prevencia vírusových ochorení

Nebunkové organizmy

Nebunkové organizmy len ťažko možno považovať za typické živé organizmy. Sú veľmi jednoduché, ich základom nie je bunka. Význam nebunkových organizmov bol vo vývoji dnešného sveta tak ako ho poznáme.

Pôvodné nebunkové organizmy sú primitívnymi formami života, z ktorých sa nám viacero zachovalo do dnešných čias.

Nebunkové organizmy môžeme deliť do dvoch skupín:

1. skupina: Praorganizmy
2. skupina: Vírusy

Vírusy

Podstata vírusov

Vírusy sú infekčné činitele nepatrných rozmerov, ktoré sú zložené z nukleovej kyseliny / RNA alebo DNA / obsahujúcej genetickú informáciu z ochranného bielkovinového obalu. Vírusy nemajú enzými ktoré by im zabezpečovali vlastné energické nároky. Môžu sa preto rozmnožovať iba v živých bunkách organizmov, ktoré na ich reprodukciu poskytujú niektoré svoje enzými, energiu a mikromolekulové zložky / aminkokyseliny, nukleidy atď. /. Tento bezvýhradný vzťah k živým hostiteľským bunkám je hlavným biologickým znakom vírusov a prakticky je vyjadrený prísne intercelulárnym parazitizmom, ich neschopnosťou rozmnožovať sa v mikrobiologicky živých pôdach. Mimo hostiteľskej bunky vírusy len prežívajú a v závislosti od vonkajších podmienok  / teplota, pH / strácajú schopnosť infikovať – postupne sú inaktivované. Vírusy vyvolávajú infekcie u všetkých známych organizmov.

Fyzikálna štruktúra a rozmery vírusov

- vírusová nukleová kyselina je obalená proteínovou schránkou

- kapsidom, ktorý tvoria jednotlivé bielkovinové podjednotky kapsoméry

Kapsomér sa skladá z rovnakých bielkovinových molekúl. Kapsid je pravidelný a má buď kubickú alebo helikálnu štruktúru.

Chemická a funkčná štruktúra vírusov

- vírusy obsahujú nukleové kyseliny, proteíny, lipidy a cukry. Proteíny, lipidy a cukry sú chemickou podstatou štruktúr, ktoré chránia vírus, určujú antigénny charakter vírusu , sprostredkujú prichitenie vírusu na povrch vnímavých hostiteľských buniek a viažu špecifické protilátky.

Vírusy sa členia do čeladí, podčeladí a rodov podľa stálich vlastností, ktorými sú najmä:

1, chemické zloženie / DNA alebo RNA /

2, symetria nukleokapsidu

3, počet kapsomérov vírusov s kubickou symetriou

4, priemer nukleokapsidu vírusov s helikálnou symetriou

5, rozmer a tvar viriónu

6, antigénna štruktúra

Vírusy infikujúce človeka sú v týchto čeladiach virologického systému:

/ DNA vírusy- parvovírusy, papovavírusy, adenovírusy, rabdovírusy, herpesvírusy, poxvírusy / RNA vírusy- pikornavýrusy, togavírusy, bunyavírusy, reovírusy, rabdovírusy, arenavírusy, koronavírusy, ortomyxovírusy, paramixovírusy, retrovírusy

Rozmnožovanie vírusov

- rozmnožovanie sa uskutočňuje v hostiteľskej bunke a má 5 základných štádií:

A, adsorpcia- prilipnutie na povrch vnímavej bunky

B, penetrácia- preniknutie do bunky

C, štádium elipsy- zmiznutie

D, maturácia- dozrievanie

E, uvoľnenie vírusu z bunky

Vírusová infekcia

- rozhodujú o nej patogénne vlastnosti vírusu a obranné schopnosti mikroorhanizmu. Vstupnou bránou pre vírusy sú koža, sliznica, dýchacie cesty, tráviace a močovopohlavný systém. Vírusové ochorenia môžu prebiehať buď na úrovni orgánov alebo celých systémov. Prevažná časť vírusových ochorení prebieha akútne.

Akútne infekčné ochorenia sú charakteristické relatívne krátkou inkubačnou dobou a klinickým priebehom / osýpky, ovčie kiahne /.

Latentné vírusové infekcie- tvoria osobitnú formu, pri nich vírus pretrváva v organizme bez zjavných klinických príznakov

1. prejaví sa pri nerušení rovnováhy faktorov zabezpečujúcich jeho latenciu / opar/

Bakteriofágy

- sú to vírusy schopné rozpúštať baktérie

- ich hostiteľskými bunkami sú výlučne baktérie

- majú bičíkový, sférický alebo vláknitý tvar a veľkosť 10 – 500 nm.

- obsahujú jeden typ nukleovej kyseliny uloženej v hlavičke fága, ktorá je obalená bielkovinou

- bakteriofág je identický zo živočíšnymi vírusmy, najčastejší výsledok je rozpad bakteriálnej bunky

Prenos vírusových infekcií

Vírusy sa v prírode zachovajú ustavičným prenášaním z infikovaného hostiteľa na vnímavých hostiteľov.

Spôsoby prenosu:

Respiračnou cestou- je bežný pri nádche, osýpky, kiajne

Fekálno – orálnou cestou- enterovírusy

Urogenitálnou cestou- vírus herpes simplex, hepatitída

Vertikálny, intrauterinný prenos- rubeola

Prenos živočíchmy- arbovírusy / klieštová encefalitída, žltá zimnica /

Prevencia výrusov

Napr. chrípka- zvišovanie celkovej odolnosti organizmu otužovaním, pravidelným cvičením, pobytom na čerstvom vzduchu, primeraním oblečením, častým vetraním, zvíšeným príjmom vitamínov a minerálov, očkovaním

Hepatitída- očkovanie, správne hygienické náviky, správne morálne náviky

Bibliografia:

www.bioweb.szm.sk

Učebnica pre stredné zdravotnícke školy, 1998, Osveta, kol. autorov

Mikrobiológia pre zdravotné školy, 1993, Osveta, kol. autorov