Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / Zaklady vyvinovej psychologie

zvp.doc (zvp.doc)

Všeobecné otázky vývinovej psychológie

Predmet - základné otázky a pojmy vývinovej psychológie - podmienky - determinanty a mechanizmy psychického vývinu - vzťah zrenia a učenia - dedičnosť a prostredie - všeobecné znaky a charakteristika psychického vývinu a vývinových zmien - periodizácia vývinu - psychologické vývinové koncepcie

Predmet vývinovej psychológe

Vágnerová, 2000.  

        „Vývojová psychologie usiluje o poznáni souvislostí a pravidel vývojových  proměn v jednotlivých oblastech lidské psychiky a porozumění jejich mechanizmum. Duševní proces lze charakterizovat jako proces vzniku a zákonitých změn         psychických procesu a vlastností v rámci diferenciace a integrace celé osobnosti“.......

        „Znalosti z vývojové psychologie přispívají k vytvoření reálného očekávání a přiměřeného chování ve vztahu k lidem ruzneho věku. Informace o obecných rysech psychického vývoje umožní i odlišit projevy, které již přiměřené nejsou, ať už je lze považovat ještě za  součást široké normy, nebo už za patologické“

Rôzne vymedzenia – operujú pojmami:

1. poznávanie súvislostí, zákonitostí- pravidiel psychického vývinu a vývinových zmien v jednotlivých oblastiach ľudskej psychiky
2. charakteristických procesmi diferenciácie a integrácie, progresívnych kvantitatívnych aj kvalitatívnych zmien
3. odhaľovanie podmienok a mechanizmov vývinu
4. Tvorba všeobecnej vývinovej teórie  

S cieľom:

1. Opísať
2. Poznať
3. Vysvetliť
4. Pochopiť
5. Predvídať
6. Uplatniť – aplikované disciplíny

Rôzne chápanie vývinu  

5. Ontogenetická vývinová psychológia
6. Fylogenetická vývinová psychológia
7. Antropogenetická vývinová psychológia
8. Psychológia dieťaťa
9. Biodromálna psychológia („life-span“)
10. Genetická psychológia
11. Iné: kultúrna antropológia, humánna etológia, školská etnografia

Rôzne metodologické prístupy

1. Nomotetický
2. Perskriptívny
3. Kvantitatívny

12. Pozitivizmus
13. Moderna

1. Prierezový

4. Ideografický
5. Deskriptívny
6. Kvalitatívny

14. Fenomenalizumus
15. Postmoderna

2. Longitudinálny

Metódy vývinovej psychológie

1. Pozorovanie  správania
2. Hodnotenie  správania (pozorovacie hárky, dotazníky)  
3. Experiment – overovanie teórie – hypotéza, manipulácia a kontrola podmienok
4. Testy – štandardizované úlohy a psychometrické normy
5. Dotazníky, rozhovory – subjektívne výpovede – prežívanie
6. Projektívne techniky– nevedomé obsahy prežívania
7. Meranie a škálovanie  
8. Analýzy produktov činnosti

Podmienky – činitele – determinanty vývinu

16. endogénne
17. vnútorné
18. dedičnosť
19. biologické-genetické
20. vrodené
21. zrenie
22. chronologický vek
23. školská zrelosť

24. exogénne
25. vonkajšie
26. prostredie
27. sociálne – kultúrne
28. získané
29. učenie
30. mentálny vek
31. školská pripravenosť

Príklady psychických funkcií

S prevahou vnútorných podmienok:

9. Všeobecná inteligencia
10. Typ temperamentu
11. Konštitučné vlastnosti
12. Základné potreby
13. Pudy – inštinkty
14. Vlohy – dispozície
15. Nadanie
16. Pohlavie
17. Verbálna inteligencia

S prevahou vonkajších podmienok:

18. Vedomosti, znalosti, vzdelanie
19. Záujmy, ašpirácie, ambície
20. Charakterové vlastnosti
21. Vyššie potreby
22. Naučené formy správania
23. Schopnosti - talent
24. Rod – „gender“
25. Gramotnosť

Oblasti psychického vývinu

32. Motorický – telesný - biosociálny
33. Kognitívny
34. Vývin jazyka a reči
35. Socio-morálny – psychosociálny – socializácia
36. Emocionálny
37. Vývin osobnosti – poňatie seba – identita

Slovník pojmov:

1. Znaky – zákony
2. Periodizácia – kritériá, medzníky
3. Vývin a rozvoj
4. Progres, stagnácia, regresia - evolúcia – involúcia
5. Kontinuita – diskontinuita
6. Kvantitatívne – kvalitatívne zmeny
7. Senzitívna fáza vývinu
8. Kritické fázy vývinu
9. Individuálna variabilita
10. Normalita – odchýlky, deviácie, psychopatológia, poruchy

Teórie psychického vývinu

38. Endogénne (napr. Psychoanalýza-S. Freud)
39. Exogénne (napr. behaviorizmis)
40. Interakčné (napr. J.Piaget, L.S.Vygotsky)  

Mechanizmy interakcie - hybné sily - zdroje vývinu:

1. Činnosť a učenie
2. Socializácia, sociálne učenie, komunikácia
3. Preberanie sociálnych rolí – prípadne konflikt
4. Interiorizácia (spoločenských noriem) (Čáp, Mareš, s.184)  

Kognitívny vývin dieťaťa

41. Teórie kognitívneho vývinu
42. Vývinová teória J.Piageta, jej hodnotenie
43. Iné prístupy (J. Bruner, L.S.Vygotský)
44. Teórie spracovania informácií, znalostný prístup
45. Ich odkazy pre školské vzdelávanie
46. Charakteristické prejavy vývinu poznávacích procesov v jednotlivých štádiách ontogenézy

Literatúra:

7. Fontana, D.: kapitola 3, str. 63-82 (J. Piaget, iné prístupy, J.Bruner)
8. Jakabčic, I.: J. Piaget (str. 29-30, periodizácia str. 63-65)
9. Čáp, Mareš (str. 391-395 – Piagetova teória kognitívnho vývinu).  
10. Piaget, J. , Ingelderová, B.:  Psychológia dieťaťa.  

Kognitívny vývin – vymedzenie pojmov

26. Vývin poznávacích procesov – kognitívnych funkcií:  vnímanie, pamäť a učenie, predstavivosť, myslenie
27. Rozumový vývin
28. Učenie – v širšom a užšom slova zmysle, elementárne formy a ďalšie podoby učenia  
29. Vývinové formy myslenia – motorické, imaginatívne (názorno-obrazné), propozičné (verbálne - v pojmoch)
30. Druhy myslenia (deduktívne – induktívne, reproduktívne -  produktívne,  konvergentné – divergentné)
31. Operácie myslenia (analýza a syntéza, abstrakcia a konkretizácia, indukcia a dedukcia, generalizácia, porovnávanie, triedenie a usporiadavanie (klasifikácia)

Základné tézy a prínosy teórie kognitívneho vývinu J. Piageta

I. pilier: Filozoficko-epistemologický - prínos pre náuku o poznávaní (vzťah medzi poznaním a skutočnosťou – subjektom a objektom) genetickou metódou – tzv.  genetická epistemológia

32. Na rozdiel od iných filozofických názorov – pôvod poznania a myslenia – vidí v senzomotorickej činnosti – myslenie vzniká aktívnou rekonštrukciou „zvnútornením“ konkrétnej „materializovanej“ činnosti
33. Mentálne štruktúry – predstavy (idey) – sú skrátenou reprodukciou manipulácie s objektmi činnosti
34. Myšlienkové operácie sú zvnútornením konkrétnych minulých činností („interiorizácia“)

„Funkčné varianty“ kognitívneho vývinu (vývin ako sled troch sústav činností – „konštrukcií)  

1. senzomotorická aktivita
2. vynárajúca sa semiotická funkcia – vznik a vývin mentálnych reprezentácií
3. myšlienkové operácie

5. Vývin prebieha ako sled nespojitých – kvalitatívne odlišných štádií - nasledujúcich v zákonitom poradí (?)
6. Každá dosiahnutá úroveň je výsledkom – transformáciou -  predchádzajúcej – vyššia (mladšia) úroveň integruje do seba nižšiu (staršiu) úroveň  
7. Nástupom novej úrovne – predchádzajúca zaniká (?)

Rozhodujúce faktory vývinu:

35. Priebeh vývinu sa odvíja od geneticky naprogramovaného biologického základu
36. Realizuje sa v procese zrenia (?) v interakcii s prostredím
37. Vo väzbe na chronologický vek (?) – ohraničené vývinové limity kognitívneho potenciálu  
38. Vzťahuje sa na kognitívny vývin ako celok – všeobecné princípy a mechanizmy (?)  
39. Dôraz na aktivitu – vlastnú konštrukcia poznania (skúmanie, objavovanie, vytváranie hypotéz, overovanie, vyvracanie)

Štádiá kognitívneho vývinu podľa J.Piageta

47. Percepčno-motorické – štádium senzomotorikej – praktickej inteligencie (obdobie od 0-2 rokov)
48. Štádium predoperačného myslenia (2-7 rokov)
49. Štádium konkrétnych operácií (7/8 –11/12 rokov)
50. Štádium formálnych operácií (12 a viac rokov)

2. pilier – psychológia kognitívneho vývinu – mechanizmy – „funkčné invarianty“  

40. Mechanizmy prítomné v každej etape vývinu:
41. SCHÉMY – organizácia
42. ASIMILÁCIA
43. AKOMODÁCIA
44. Reciprocita - S      R  -  recipročný vzťah
45. EKVILIBRÁCIA
46. kognitívna nerovnováha – disonancia –
47. Reorganizácia

Charakteristika jednotlivých štádií kognitívneho vývinu

48. Percepčno-motorické štádium – štádium praktickej inteligencie: Myslenie je viazané na reálnu činnosť, manipuláciu s predmetmi  - obsahom poznávacej činnosti sú vnemy spojené s bezprostrednou  manipuláciou  (hmat, zrak)
49. Náhodná manipulácia         cielená – za istým účelom
50. Objavenie „permanencie“ objektov – vedomie trvalosti predmetov            
51.           Formovanie vnútorných mentálnych reprezentácií vonkajších objektov – podnetov („vynáranie sa symbolickej funkcie“)

2. Predoperačné štádium  (2 –7 rokov)

52. Štádium symbolického myslenia
53. Vznik a rozvoj mentálnych reprezentácií – predstáv – ideí  – spomienok (pamäťové predstavy objektov)
54. Vývin pojmov
55. Rozvoj verbálnej komunikácie

Hlavné kognitívne štruktúry poznávacej činnosti:  

56. Egocentrizmus – neschopnosť opustiť vlastnú perspektívu
57. Centrácia -  zameranosť na jeden – najnápadnejší aspekt situácie – ignorovanie ostatných
58. Ireverzibilita  
59. Príklady

3. Štádium konkrétnych operácií (7/8 –11/12 rokov)

51. Nadobúdanie schopnosti zaobchádzať – manipulovať s vnútornými reprezentáciami – vykonávať myšlienkové operácie – ale vo väzbe na predstavy konkrétnych predmetov – objektov Štádium názorno-obrazného myslenia  
52. Základné štrukútry – grupovanie – zoraďovanie – triedenie (kategorizácia)
53. Decentrácia – zachovanie množstva – reverzibilita – preberanie perspektívy druhého  

4. štádium formálnych operácií (od 11-12 rokov)

54. Rozvoj mentálnych operácií myslenia s abstraktnými pojmami a symbolmi
55. Bez opory v konkrétnych – názorných operáciách    
56. Hypoteticko-deduktívne usudzovanie

57. Ďalšie štádiá (neo-piagetisti):    

1. štádium vyhľadávanie problémov
2. štádium dialektického myslenia
3. postformálneho myslenia

3. Pilier – pedagogické názory: Úlohou vzdelávania je:

60. Podporovať rozvoj všeobecných schém – zabezpečovať čo najvyššiu mieru ich   „diferenciácie“ v každom štádiu – od ktorej sa odvíjajú možnosti nasledovného štádia    
61. Podporovať uvedené procesy myslenia – namiesto sústredenia sa na špecifické obsahy a schopnosti
62. Vytváranie priestoru pre vlastnú aktivity
63. Tvorba kurikula by mala rešpektovať kognitívny potenciál, ktorý je k dispozícii v danom čase – veku
64. Postoj k chybám v riešení kognitívnych úloh – ako ukazovateľom úrovne a dosiahnutých pokrokov vývinu

Iné prístupy ku kognitívnemu vývinu

1. J. Bruner

1. obdobie akčné (činnosť)
2. ikonické (predstavy)
3. symbolické (pojmy)  

2. Sociokultúrne teórie – L.S. Vygotský  
3. Teórie spracúvania informácií
4. Znalostný prístup

Kognitívny vývin v koncepcii L.S.Vygotského – vzťah reči a myslenia

    L.S. Vygotský – sociokultúrna teória kognitívneho vývinu - význam jazyka a reči v kognitívnom vývine – vzťah reči a myslenia;

8. Literatúra:
9. D.Fontana – kapitola o vývine jazyka a reči.
10. M. Vagnerová – príslušné časti v jednotlivých vývinových etapách (predškoského a mladšieho školského veku)  
11. L.S.Vygotskij: Myšlení a řeč. Praha: SPN, 1970.

Vzťah kognitívneho a sociálneho: Sociálne zdieľané poznávanie

65. Socio-kultúrna teória poznávania L.S. Vygotského
66. Sociálna a kultúrna podmienenosť vzniku vyšších psychických funkcií a myslenia
67. Poznanie ďaleko prekračuje myseľ – či mozog – jediného ľudského jedinca – je neoddeliteľnou súčasťou mysle iných  
68. Individuálna kognícia je sprostredkovanou „internalizovanou“ sociálnou skúsenosťou
69. Sociálna dimenzia poznania predchádza individuálnej

Sociálny pôvod psychických funkcií

70. Akákoľvek funkcia v kognitívnom vývine  dieťaťa má sociálny pôvod – t.zn. že najprv sa objavuje v rovine sociálnej a až potom v rovine psychologickej  
71. Najprv ako vonkajšia - „inter-psychická – (sociálna) kategória a až potom – u dieťaťa – ako „intra-psychická“ (vnútorná, psychologická) kategória
72. Akékoľvek formy mentálnej aktivity sú derivované zo sociálneho a kultúrneho kontextu – vznikajú na základe  procesu ich vzájomného zdieľania – komunikovania – členmi sociálneho a kultúrneho prostredia
73. Poznávanie ako proces „odovzdávania“ a „prijímania“  myšlienok

Význam jazyka v kognitívnom vývine

74. Prechod – transfer kognície zo sociálnej dimenzie do individuálnej sa uskutočňuje prostredníctvom znakov, symbolov, znakových sústav = JAZYKA
75. Primárnou funkciou jazyka je dorozumievanie – mediovanie vzťahov medzi ľuďmi
76. Pôvodný nástroj dorozumievania – sa stáva „nástrojom ľudskej mysle“ – prostriedkom myslenia
77. Jazyk ako systém reprezentácie sociálnych významov
78. Osvojovanie jazyka – ako najvýznamnejší medzník kognitívneho vývinu dieťaťa

Mechanizmy vzniku psychických funkcií

79. Prechod od externého – sociálneho štádia psychických funkcií k vnútornému – psychologickému – sa uskutočňuje internalizáciou – zvnútornením
80. Mentálne procesy sú internalizovanými sociálnymi procesmi
81. Vonkajšie – sociálne poznanie je zdieľané prostredníctvom jazyka – sociálnej komunikácie, kooperácie, dialógov medzi jednotlivými členmi spoločnosti
82. Individuálne poznanie – kognícia a myslenie - je výsledkom zvnútornenia tejto komunikácie  

Fenomén vnútornej – privátnej reči dieťaťa

83. Deti predškolského veku si pri hrových činnostiach – riešeniach úloh – hovoria „sami pre seba“ – tzv. „egocentrická reč“
84. Privátna reč dieťaťa je opakovaním dialógov, ktoré dieťa pozná – počuje v sociálnom prostredí – má regulačnú funkciu – funkciu riadenia činností dieťaťa
85. Pôvodnú vonkajšiu reguláciu sociálnym okolím preberá a používa na reguláciu vlastného správania  
86. Postupne sa táto hlasná reč stáva skratkovitejšou, úspornejšou a tichšou – obracia sa dovnútra – do podoby  „vnútornej reči pre seba“ = verbálneho myslenia    

Pedagogické dopady teórie L.S. Vygotského  

Individuálne rozdiely v kognitívnom vývine a vývine

verbálneho myslenia závisia od:

12. miery stimulácie - prítomnosti dieťaťa – pri sociálnych interakciách – dialógoch – dospelých  
13. rozsahu a foriem verbálnej produkcie dospelých smerom k  dieťaťu  
14. používania verbálneho doprovodu pri riešení úloh dospelými
15. spolupráce dospelých pri riešení úloh dieťaťom – sprevádzanej verbalizáciou – vysvetľovaním,  zdôvodňovaním  a pod.
16. sociálna komunikácia s dieťaťom stimuluje, podporuje a štruktúruje jeho myslenie a poznávanie

Vývinové možnosti a limity – vzťah zrenia a učenia (podľa Vygotského)

87. Na rozdiel od Piagetovej teórie – vývinové štádiá nie sú zreteľne ohraničené chronologickým vekom a procesmi „zrenia“
88. Hranice vývinových štádií vymedzuje ako „zóny“ – pásma minimálneho a maximálneho možného vývinu    
89. Dosiahnutie dolnej resp. hornej hranice príslušného pásma závisí od:

4. miery stimulácie zo strany sociálneho prostredia
5. náročnosti úloh, ktoré jedinec rieši – a to najmä v spolupráci – s pomocou starších – vyspelejších osôb
6. sociálne stimulovaného učenia  

Vývin jazyka a reči

Špecifiká predškolského veku vo vzťahu k vývinu jazyka a reči; jazyk a jeho osvojovanie; mechanizmy učenia sa jazyka; stimulácia vývinu jazyka a reči v predškolskom veku – jej význam a miesto v predškolskom kurikule

Počiatky vývinu a osvojovanie jazyka

11. Základné vlastnosti jazyka:
12. Komunikatívny
13. Arbitrárne symbolický
14. Štrukturalizovaný vo viacerých rovinách
15. Generatívny – produktívny
16. Dynamický (živý, trvale sa vyvíjajúci)  

Počiatočné štádiá vývinu a reči  

90. Krik a plač (jeho signálny význam – 6.týždeň)
91. Hrkútanie (broukání) – produkcia všetkých zvukov – aj u nepočujúcich (jazykovo univerzálne)  
92. Džavotanie (žvatlání) – opakovanie zvukov jazykového prostredia (vnímanie, napodobňovanie)
93. Izolované jednotlivé slová (hyper-generalizácia – na základe spoločných znakov, alebo funkcií)
94. cca do 18 mesiacov
95. Dvojslovné kombinácie – telegrafická reč (1,5 – 2,5 roka)
96. Základná syntax – podobná štruktúre viet dospelých

Jazykové „registre“ a „žánre“

97. Súčasťou vývinu jazyka je i nadobúdanie repertoára (kontroly) sociálnych aspektov používania jazyka v autentickom sociálnom kontexte (registre, žánre)
98. Chápanie a ovládanie vhodných (sociálne relevantných – primeraných) jazykových foriem  
99. Funkcie a komunikačné ciele jazykových foriem, vyjadrujúcich napr.: moc, rešpekt, autoritu, vzdialenosť – odstup, zdvorilosť, familiárnosť a formálnosť, intimitu a iné sociálne (extralingvistické – mimojazykové, neverbálne) súradnice dialógov  

Mechanizmy učenia sa jazyka

100. Imitácia
101. Podmieňovanie („behaviorizmus“)
102. Modelovanie reči dospelými – reč zameraná na dieťa
103. Na základe vrodených predpokladov osvojiť si jazyk (nativistické teórie, N.Chomsky – „vrodený modul jazykového vývinu“ – „univerzálna generatívna gramatika“
104. Aktívne generovanie a testovanie hypotéz
105. Experimentovanie – odvodzovanie, analógie, aktívna tvorba  

Podmienky učenia sa jazyka

106. Význam jazykovej variety – hovorená a písaná reč
107. Implicitné a explicitné učenie (vedomá kontrola – podpora  metalingvistických schopností)
108. Pragmatická rovina jazyka – rozvíjanie jazyka v plnom rozsahu jeho funkcií (M.A.K. Hallidayová):

                - inštrumentálna

                - regulačná

                - interakčná

                - personalizačná    

                - heuristická

                - imaginatívna

                - reprezentatívna

Jazyková a rozumová výchova v Programe výchovy a vzdelávania detí MŠ

109. Zložky výchovy:

1.  Rozumová výchova:

        - rozvíjanie poznania

        - matematické predstavy

        - jazyková výchova – ciele: rozvoj jazyka v rovine hovorenej reči

        S dôrazom na:

        - správnu výslovnosť

        - gramatickú správnosť

        - spisovnosť jazyka

        - rozvoj slovnej zásoby

        - rozvoj súvislého vyjadrovania a komunikačné schopnosti

Socio-morálny vývin

110. Spoločnosť a morálka, morálne normy a hodnoty; morálne usudzovanie, cítenie, rozhodovanie a správanie. Teórie, štádiá a úrovne   morálneho vývinu (koncepcia morálneho vývinu a vývinu chápania pravidiel podľa J. Piageta, poňatie vývinu morálneho usudzovania a chápania spravodlivosti podľa L. Kohlberga), úlohy a možnosti inštitucionálnej výchovy k morálnemu správaniu.

Súvislosti socio-morálneho vývinu

111. S kognitívnym vývinom: Proces morálneho usudzovania – chápania a zvnútorňovania pojmov reprezentujúcich spoločenské a kultúrne hodnoty, normy a morálne pravidlá správania sa
112. S vývinom reči: Súčasťou sociálneho vývinu je osvojovanie kontextovej roviny jazyka – sociálnych foriem adekvátneho používania jazyka v sociálnych situáciách – zodpovedajúco spoločenským kultúrnym konvenciám
113. Vo väzbe – na báze emocionálneho vývinu

Pojmy:

Spoločnosť – sociálna rovina:

58. Morálka – systém – súhrn morálnych hodnôt, noriem a pravidiel správania sa
59. Náboženské, filozofické, politické pozadie
60. Univerzálne – kultúrne špecifické
61. Hodnotový systém – hierarchia hodnôt

Pojmy:

Individum - psychologická rovina:

114. Morálny vývin – proces vnímania, chápania, osvojovania, zvnútorňovania systému hodnôt – sprostredkovaných:
115. Vonkajším prostredím: rodičmi, rodinou, školou, rovesníkmi, spoločnosťou, médiami, životnými skúsenosťami

4. Charakter (morálno-vôľové vlastnosti)
5. Cit – zmysel pre morálku – svedomie – morálne princípy – zvnútornený systém morálnej sebakontroly – autoregulácie správania    

Teórie a interpretácie:

116. Psychoanalýza – S.Freud: Vrstvy osobnosti: Ono (Id), Ja (Ego), Ideálne Ja (Super-ego)  
117. Vývinové štádiá socio-morálneho vývinu – vo väzbe na kognitívny vývin – vývin myslenia – štádiá morálneho „usudzovania“ (Piaget, Kohlberg, Selman)
118. Úrovne – orientácia – zameranie správania – (typy morálky, typy charakteru)
119. Všeobecná zhoda: od vonkajších – sociálnych noriem – smerom k vnútorným presvedčeniam, princípom
120. Od heteronómie – k autonómii    

J.Piaget:

62. Predkonvenčné štádium - heteronómnej morálky: odmena – trest  (2-6, predoperačné štádium kognitívneho vývinu)
63. Konvenčné štádium – hetero-autonómna morálka: konvencie  - očakávania (7-12, štádium konkrétnych operácií)
64. Postkonvenčné štádium – autonómna morálka: prevzaté vnútorné princípy (12 a viac, štádium formálnych operácií)

L.Kohlberg

65. Odmena – trest
66. Individualistická účelovosť a výmena
67. Vzájomné interpersonálne požiadavky a vzťahy
68. Spoločenské usporiadanie – poriadok a  zákon
69. Spoločenská zmluva
70. Univerzálne etické zásady

Orientácia, zameranie a formy morálneho správania

Peck, Havighurst, 1962:

121. amorálny charakter
122. účelovo zameraný charakter
123. konformný charakter
124. iracionálne svedomie
125. racionálne altruistický charakter

Eisenberg, 1986:

126. hedonistická – egoistická orientácia
127. na potreby zameraná orientácia
128. na schválenie a medziľudské vzťahy zameraná orientácia
129. sebareflektujúca – empatická orientácia
130. silne zvnútornené normy

Mechanizmy učenia – Programy výchovy k morálnemu správaniu

71. vzory – napodobňovanie – identifikácia – vzťahy dieťaťa k dospelým – rodičia – iné modely
72. rovesnícke vzťahy
73. médiá
74. spoločenské podmienky – tradície
75. činnosti – spoločenská participácia – hry, záujmové činnosti, štúdium, pracovné činnosti
76. životné skúsenosti – udalosti – záťaž a jej zvládanie – kritické udalosti (morálne dilemy)  

Sumarizácia – hodnotenie - kritika:

131. Dominuje kognitívna dimenzia – na úkor  emocionálnej – sociálnej – vzťahovej
132. Neuvažuje sa o situačnej podmienenosti – okolnostiach (ten istý človek - dieťa môže môže v rozličných situáciách konať z hľadiska úrovne morálneho vývinu odlišne)
133. kultúrna špecifičnosť
134. rozdiel medzi morálnym „usudzovaním – chápaním“ a skutočným „správaním – konaním“
135. altruistická morálka – „prosociálne“ správanie
136. empatia – sociálna inteligencia
137. štadiálnosť – väzba na vek – najvyššie úrovne (?)
138. väzba na kognitívny vývin (1-3) vs. socio-kultúrna podmienenosť (4-6)  

Dodatky -  nadväznosti:

139. Selmanova periodizácia  morálneho usudzovania (I. Jakabčic)
140. Koncepcie kritických životných udalostí
141. Vývin sebapoňatia – formovanie identity
142. E. Erikson – (neoanalýza) – štádiá vývinu osobnosti – kľúčové úlohy, vývinové krízy a formy ich zvládania
143. Prosociálna výchova – ako zložka Programu výchovy a vzdelávania detí MŠ  

1. Príloha: Tabuľka č. 1 (prehľad teórií a štádií socio-morálneho vývinu, word.doc)

Prenatálny a postnatálny vývin – obdobie novorodenecké

Biologické, vrodené, hereditárne, perinatálne vplyvy a riziká psychického vývinu; počiatky psychického života – vývin mozgu a CNS, diferenciácia mozgových hemisfrér – vertikálne a horizontálne členenie funkcií, vrodené mechanizmy činnosti, význam stimulácie, podmienené reflexy a mechanizmy učenia, psychomotorický vývin v novorodeneckom veku.  

M.Vágnerová: Vývinová psychológia. Kapitoly 2,3
(str. 35-42).

17. Prenatálny vývin

144. Počiatok
145. Trvanie
146. Fázy – a ich priebeh
147. Dôležité podmienky optimálneho vývinu
148. Riziká – citlivosť na negatívne vplyvy
149. Zmyslové reakcie na podnety
150. Interakcie matky a plodu

18.  Pôrod – perinatálna fáza
19. Novorodenecké obdobie – vrodený repertoár správania

151. Základné vrodené – nepodmienené reflexy
152. Životne dôležité -  sací reflex, orientačné pátrací („hľadací“) a uchopovací
153. Menej významné – motorické reflexy – vyhasínanie – diagnostický význam
154. Vnímanie – zrakové, sluchové, taktilné – kinestetické  (dotyky)  

Vznik – počiatok vývinu ľudskej psychiky

20. Počiatky psychického života sú spojené s vznikom a vývinom centrálnej nervovej sústavy (CNS) a mozgu
21. Psychika – ako funkcia CNS a mozgu
22. Vývinová neuropsychológia

Čáp, J., Mareš, J.: Kapitola 2 - výber (str. 44-53).

77. Mozog – centrálna nervová sústava
78. Vertikálne členenie
79. Nižšie úrovne – fylogeneticky staršie mozgové štruktúry
80. Vyššie úrovne – fylogeneticky mladšie mozgové štruktúry
81. Vývin - ako postupné preberanie kontroly vyšších mozgových štruktúr nad nižšími

Vertikálna štruktúra mozgu

155. Miecha
156. Mozgový kmeň: predĺžená miecha – životne dôležité funkcie; mozoček – rovnováha
157. Medzimozog: veľké mozgové jadrá – thalamus, hypothalamus – emócie, emocionálne reakcie, nekoordinované  mimovoľné pohyby
158. Predný mozog – mozgová kôra (kortex) – šedá hmota - neuróny – mozgové bunky
159. Biela hmota – nervové vlákna – dráhy – spojenia

Ďalšie členenie:

160. Predo-zadné: Mozgové laloky – a ich funkcie

7. Frontálny – čelový – naučené formy správania
8. Temporálny – spánkový – sluch, rečové centrá
9. Centrálny – temenný – motorická koordinácia – vôľová kontrola pohybov
10. Okcipitálny – záhlavový – centrum zraku

161. Horizontálne – laterálne:

11. Špecializácia hemisfér – lateralizácia mozgových funkcií – funkcie ľavej hemisféry, funkcie pravej hemisféry
12. Interakcia – spolupráca – (corpus callosum)
13. Lokalizácia funkcií vs. funkčné systémy

Vrodené a naučené správanie

82. Nepodmienené reflexy – vrodené mechanizmy činnosti
83. Význam stimulácie – nevyhnutná podmienka:

        1. prenosu a šírenia vzruchov

        2. vzniku spojení – dráh

        3. podmienených reflexov – mechanizmov učenia

        4. vzniku štruktúr spojení – funkčných systémov

84. Dočasnosť spojov – vyhasínanie

Komplexnejšie formy vrodeného – biologicky naprogramovaného správania  

23. Pudy a inštinkty
24. Hlavné inštinkty (Čáp, podľa Lorenz, 1992)

1. Získavanie potravy
2. Rozmnožovanie
3. Útek, obrana
4. Útok, agresia
5. Stádovitosť
6. Starostlivosť o potomstvo (materinský, otcovský)  
7. Teritoriálny (vernosť miestu, revír)

Záver:

85. Sledovanie prvých prejavov ľudskej psychiky dieťaťa po narodení (v počiatočnom štádiu postnatálneho vývinu) spolu s novými objavujúcimi sa reakciami na podnety – umožňuje odlíšiť vrodené mechanizmy činnosti od prvých krokov naučeného správania - počnúc prvými podmienenými reflexmi smerom k čoraz komplexnejším a zložitejším formám inteligentného ľudského správania (J. Piaget).        

Charakteristika vývinu dieťaťa v období raného detstva

Kojenecký vek a obdobie batoľaťa (0-3 r.):

Motorický vývin, vývin poznávacích procesov, jazyk a reč, socializácia a rozvoj osobnosti

Obdobie kojenecké (1-12 mesiacov)
Všeobecná charakteristika

86. Biologické potreby
87. Individuálna reaktivita
88. Orálna receptivita a uchopovanie
89. Potreba a význam stimulácie

+  podpora aktivácie

+  podmienka rozvoja dispozícií – učenia

+  výlučná forma kontaktu s prostredím  

14. deprivácia
15. preťaženie (únava)

1. Rozvoj poznávacích procesov

25. Zrakové vnímanie
26. Zrakovo-motorická koordinácia
27. Významné medzníky v motorickom vývine:

16. Hlavička
17. Uchopovanie
18. Sedenie
19. Lezenie a chôdza

5. Významný prísun stimulácie

Percepčnomotorické štádium (Piaget)

162. Primárna kruhová reakcia – koncentrácia na vlastné telo – pohyb ako cieľ - náhodné opakované pohyby vedúce k náhodnému efektu – ich opakovanie  

163. Sekundárna kruhová reakcia (4-8 mes.) – pohyb ako prostriedok – zameranosť pohybov na cieľ. Vedomosť trvalosti objektov – vnemové konštanty (tvar, veľkosť a farba)

164. Kombinovaná sekundárna kruhová reakcia (8-12) – upevňovanie cieľavedomosti správania – vzťah príčiny a následku

2. Vývin reči
(rekapitulácia)

28. Fonologická senzitivita
29. Hrkútanie (broukání)
30. Ďžavotanie (žvatlání)
31. Jednoslovné reakcie
32. Pasívne porozumenie – predchádza aktívnej produkcie
33. Význam stimulácie – dôležitá forma sociálneho kontaktu

3. Socializácia

165. Všeobecná preferencia podnetov sociálneho charakteru
166. Vrodené prejavy správania – mimika, úsmev, plač, hrkútanie – posilňované sociálnym okolím sa stávajú podmienenými a kontrolovanými – dieťa ich začína používať – ovládať (napr. plač nadobúda „signálny význam“,  „sociálny úsmev“).  
167. Význam napodobňovania prejavov dieťaťa „zrkadlová spätná väzba“ – základ imitačného učenia – napodobňovaním
168. Okolo 6.mesiaca diferenciácia známych a neznámych ľudí

Rozvoj vzťahu s matkou

34. Symbiotická fáza
35. Matka ako prvý trvalý objekt
36. Počiatok separácie „psychologické narodenie“ – uvedomenie si seba samého
37. Silná citová väzba na matku
38. Význam správania matky – pozitívne a negatívne vplyvy  

Súhrn:

169. Sebapoňatie – od „vlastného ja“ vnímaného prostredníctvom telesnej aktivity v symbióze s matkou cez separáciu k vnímaniu vlastného emocionálneho prežívania
170. Orientácia v okolitom priestore – stabilita vonkajšieho sveta – vytváranie základných vzťahov k prostrediu – predvídateľnosť – posilňovanie pocitu istoty
171. E. Erikson (1963) - kojenecký vek = „receptívna fáza“ základná vývinová úloha „získanie základnej istoty – dôvery k svetu, oproti základnej nedôvere“

Obdobie batoľaťa (1-3 roky)

39. Motorický vývin
40. Poznávacie procesy
41. Rozvoj reči
42. Rozvoj osobnosti – sebapoňatie
43. Socializácia – normy správania

4. Faktory sociálneho prostredia

a. Motorický vývin

44. Ovládanie vylučovania - funkcie „svalových zvieračov“ – neadekvátny nácvik a tlak – neurotizácia
45. Samostatná pohyblivosť (sociálny aj stimulačný význam)

b. Poznávacie procesy

90. Expanzia (v závislosti od stimulácie a  prísunu informácií)
91. Trvalosť objektov – uvedomovanie si pravidiel - odpútanie sa od aktuálneho diania = expanzia smerom k budúcemu, anticipácia.
92. Orientácia v čase, priestore a množstve
93. Predoperačné – symbolické myslenie (centrácia, egocentrizmus a ireverzibilita)
94. Nápodoba a fiktívna hra – „symbolická hra“

c. Vývin reči

172. Jednoslovné a dvojslovné vety – „telegrafická reč“, hypergeneralizácia
173. Rozvoj slovnej zásoby – pasívna > aktívna (1. podstatné mená, 2. slovesá, 3. prídavné mená)
174. Posun od „slov“ k „pojmom“
175. „Hra s rečou“ – reč jako cieľ – novotvary, agramatizmy
176. Vyčlenenie „egocentrickej reči“
177. Funkcie reči – sociálna (socializačná) a kognitívna
178. Odraz stimulačného vplyvu rodiny

d. Rozvoj osobnosti a sebapoňatia

179. Obdobie „autonomizácie“ – uvolňovanie väzieb
180. E.Erikson: „potreba emancipácie oproti pochybnosti – hanblivosti a obave z nezvládnutia“
181. Vytváranie základnej dôvery vo vlastné schopnosti – pocit istoty a sebavedomia, v závislosti od:

8. vlastných kompetencií a skúseností
9. miery odpútania sa od matky (aktívne/pasívne)

182. Potreba sebapresadenia – vlastnej vôle – „Ja sám“ „Ja chcem“ – negativizmus – obdobie vzdoru
183. Zanechávanie stopy, význam „vlastného mena“ „Ja“

e. Socializácia – normy správania

Mechanizmy učenia:

46. Pozorovanie správania iných – vzory
47. Na základe verbálneho usmerňovania
48. Napodobňovaním – preberaním hotových vzorcov správania (generalizácia – neadekvátne)
49. Identifikácia

Dôležité faktory

50. Vzory – autority
51. Úloha rodiny – otca – „mužsko-ženská rola“
52. Súrodenci a rovesníci (riešenie konfliktov)
53. Potreba súladu – prejavov správania s verbálnym usmerňovaním
54. Potreba stanovenia a dodržiavania jasných pravidiel

Záver:

Základné vývinové úlohy:

95. chápanie seba ako samostatnej bytosti
96. trvalosť a kontinuita vlastnej existencie
97. napriek začínajúcej decentrácii v poznávaní prevládajúcim spôsobom uvažovania je egocentrizmus
98. uvolnenie väzieb – expanzia
99. vytváranie dôvery vo vlastné schopnosti – pocit istoty a sebavedomia

Predškolský vek

Kognitívny vývin, vývin jazyka a reči, rozvoj identity, socializácia a  osvojovanie noriem.  

Literatúra:

M. Vágnerová, kapitola 6, str. 102-133.

Charakteristika:

100. Vývinová úloha – dosiahnutie školskej spôsobilosti vo všetkých vývinových dimenziách – telesnej, kognitívnej, jazykovo-komunikačnej, sociálnej, osobnostnej a emocionálnej
101. E. Erikson: „vek iniciatívy a účelnej - regulovanej aktivity“. Konflikt medzi vlastnou aktivitou a pocitmi viny z možných dôsledkov tejto aktivity

Kognitívny vývin

102. J. Piaget – predoperačné štádium
103. Myslenie: symbolické, názorné, intuitívne,  predpojmové a pojmové štádium
104. Charakteristické: egocentrizmom, centráciou, ireverzibilitou, málo flexibilné, alogické
105. Fenomenizmus – „naivné koncepcie“,   prezentizmus, absolutizmus, transdukcia,  magičnosť myslenia – antropomorfizmus, arteficializmus
106. Útržkovitosť – nekomplexnosť    

Kresba  

55. Kresba – odráža úroveň vývinu v rovine:

10. motorickej
11. senzorickej
12. senzomotorickej koordinácie
13. kognitívnej
14. emocionálnej – subjektívne prežívanie

56. Diagnostický význam a nástroje
57. S postupujúcim kognitívnym vývinom sa stáva viac realistickou

Hra a jej význam

58. Symbolická hra

5. Symbolické vyrovnávanie sa s realitou
6. Uspokojovanie nesplniteľných predstáv, želaní a potrieb  
7. „prehrávanie“ nepríjemných zážitkov

59. Rolová hra – obdobie anticipácie a skúšania rolí  

Priestor- čas - počet

60. Priestor – egocentrická perspektíva (odhad veľkosti podľa vzdialenosti, P-Ľ orientácia v závislosti od vyhraňovania laterality)
61. Čas – prítomnosť – skreslené vnímanie – minulosť a budúcnosť nevýznamná  
62. Počet – odhadom, názov vs. pojem čísla, množstvo – v zmysle viac alebo menej  

Reč a komunikácia

63. Rozvoj obsahovej i formálnej stránky reči
64. Slovná zásoba – chápanie vzťahov – príslovky, spojky a predložky
65. Agramatizmy – „rigidita“ vs. „misaplikácie gramatických pravidiel“
66. Diferenciácia foriem a funkcií – komunikačná a egocentrická reč

Funkcie reči – podmienky rečového vývinu

107. Interakčná
108. Regulačná  
109. Inštrumentálna
110. Personalizačná – expresívna
111. Heuristická
112. Imagintatívna
113. Reprezentatívna

Komunikačné kompetencie

114. Rozvoj sociálnych a situačných kompetencií („registre“) – znalosť sociálnych pravidiel používania jazyka – neverbálnych kódov
115. Obsahové a formálne nedostatky:

15. egocentrické myslenie (chaotičnosť sekvencií, vynechávanie potrebných informácií, očakávanie zrozumiteľnosti vlastného zdelenia a pod.
16. artikulačné nedostatky
17. nepresnosti výslovnosti  

Rozvoj identitiy – sebapoňatia

116. Významné znaky:

18. stotožnenie sa s rodičmi
19. osobné teritórium („my, naši, u nás“)
20. vlastníctvo („moje“)

117. Sebahodnotenie – závislé na hodnotení dospelých (nekriticky akceptované)
118. Vážnosť sociálnych rolí

21. Rodová rola – akceptácia, identifikácia, manifestácia navonok, diferenciácia hry, kresby  
22. Rola školáka

Socializácia – normy

119. Štádium heteronómnej – predkonvenčnej morálky
120. Motivácia – cieľ regulovanej aktivity: potreba úspešnosti, pozitívnej spätnej väzby a akceptácie zo strany sociálneho okolia – citovej istoty
121. „Pocit viny“ – začiatok rozvoja detského svedomia (posun - medzník – zvýšená citlivosť svedomia – senzitívna fáza)  
122. Charakteristické rysy – situačnosť, rigidnosť, egocentričnosť

Sociálne zručnosti – prosociálne správanie      

V závislosti od:

184. úrovne kognitívneho vývinu
185. pocitu bezpečia a istoty
186. pozitívnych skúseností  - posilňovania (reakcie na prejavy altruizmu - agresie)

Diferenciácia sociálnych vzťahov

187. Význam rodiny - (primárna socializácia) - rodičia – citová väzba - rodová rola – riziká
188. Súrodenecké vzťahy – partnerstvo, ambivalencia, vek,  
189. Rovesnícke vzťahy – kamaráti

6. Formovanie sociálneho statusu, sebapresadzovanie, sebaovládanie, spolupráca, riešenie konfliktov      

Vstup do školy a mladší školský vek

Školská zrelosť - pripravenosť, somatické kritériá, kognitívny vývin, sociálna – emocionálna pripravenosť, príčiny školskej nezrelosti – riešenia. Rozvoj poznávacích procesov dieťaťa v mladšom školskom veku, učenie a kognitívny štýl, sekundárna socializácia, sociálna rola a sebapoňatie školáka.

Literatúra:

M. Vágnerová, kapitoly 7 a 8 str. 134-187

(I. Jakabčic: str. 46-50)

Vstup do školy

Vývinový medzník:

67. Kognitívny vývin
68. Sociálny – rola žiaka – sekundárna socializácia (inštitúcia školy) – normy
69. Sebapoňatie - sebapotvrdenie – identita
70. Predstavy,  očakávania, názory a postoje rodičov, súrodenci                    

Školská zrelosť - pripravenosť

71. Vymedzenie pojmov „zrelosť“ vs. „pripravenosť“  
72. Dimenzie školskej spôsobilosti:

8. Somatická - telesný vývin – pracovná spôsobilosť
9. Kognitívny vývin
10. Sociálny – emocionálny vývin

Somatické kritériá  

190. Chronologický vek
191. Zdravotný stav
192. CNS – reaktivita, emočná stabilita, únava,  odolnosť voči záťaži, biorytmus
193. Lateralita, percepčno-motorická koordináca (jemná motorika)

Kognitívne požiadavky  

194. Zrakové vnímanie – diskriminácia, očné pohyby, celostnosť – integrácia vnímania
195. Sluchové vnímanie – fonologické schopnosti  
196. Pozornosť – zámerná, koncentrácia, flexibilita, fluktuácia
197. Pamäť – úmyselné zapamätávanie – učenie
198. Predstavivosť
199. Vývin myslenia - štádium konkrétnych operácií
200. Vývin jazyka a reči (kritériá Programu výchovy a vzdelávania detí v MŠ)
201. Poznatky, vedomosti, skúsenosti – stimulácia, aktivity a činnosti – príprava

Sociálna – emocionálna pripravenosť

123. Rola žiaka
124. Od emocionálnej k vedomej regulácii činnosti a správania – povinnosti, zvládanie frustrácie
125. Emocionálna stabilita (nezávislosť)  
126. Diferenciácia sociálnych rolí – hierarchia, autorita učiteľa, normy a pravidlá správania
127. Hodnota vzdelania v rodine – postoje rodičov – súlad hodnotovej orientácie rodiny a „školskej politiky“ – sociokultúrne prostredie rodiny

128. Príčiny školskej nezrelosti:

23. Objektívne - špecifické poruchy učenia
24. Vývinové - disharmonický vývin
25. Sociálna deprivácia – nedostatok stimulácie (zanedbanosť)

129. Zisťovanie pripravenosti na školu – psychologické nástroje a inštitucionálna organizácia
130. Odklad školskej dochádzky vs. individualizácia vyučovania

Mladší školský vek

131. Rozvoj poznávacích procesov – kognitívny vývin:

26. Štádium konkrétnych operácií
27. myslenie rešpektuje základné zákony logiky –   začiatok logického uvažovania
28. viazané na konkrétnu realitu – objektívnu skutočnosť
29. „kognitívna revolúcia“ – vplyv učenia
30. názorné vyučovanie – názorné pomôcky - príklady

Zmeny v uvažovaní:

73. Decentrácia – k subjektívnemu hľadisku pribúda schopnosť posudzovať skutočnosť z viacerých hľadísk a kritérií  
74. Logické operácie:

11. klasifikácia a triedenie
12. zahrnutie – inklúzia – nadradené – podradené kategórie
13. zoraďovanie

75.  konzervácia - chápanie trvalosti podstaty objektu

        a množiny objektov – zmena vonkajších znakov neznamená zmenu podstaty – schopnosť akceptovať premenlivosť ako základnú vlastnosť reality

132. reverzibilita – inverzia – reciprocita
133. číselné pojmy – manipulácia – zachovanie – trvalosť počtu
134. orientácia v čase

76.  perspektíva iných – spätná väzba

135. predstavy o kauzalite – príčiny – súvislosti (priamočiarosť, jednoznačnosť, „triezvy realizmus“)
136. chápanie súvislostí a vzťahov
137. detaily a ich vzájomné vzťahy
138. opakovanie informácií
139. riešenie problému podľa pravidiel - rozvoj stratégií uvažovania

Učenie – kognitívny štýl  

140. pamäť – úmyselná zámerná  pozornosť
141. pokusom a omylom
142. logické odvodzovanie – na základe predchádzajúcej skúsenosti
143. nápodobou
144. konvergentné a divergentné myslenie
145. tempo a presnosť riešenia – reflexívny a impulzívny štýl
146. metakognícia

Socializácia - sekundárna

77. osvojovanie role žiaka

14. identifikácia – sociálna prestíž
15. „žiak“ – žiak a učiteľ
16. „spolužiak“  
17. špecifické spôsoby a pravidlá komunikácie
18. vyučovanie – mimo vyučovania
19. vzťah medzi rodinou a školou (súrodenci)

Sebapoňatie

147. Hodnotenie v škole – sebavedomie

20. spätná väzba – potreba istoty
21. pozitívne hodnotenie
22. informačný význam – orientácia
23. známkovanie – slovné hodnotenie

148. Vplyv médií – móda – konformita - sociálny status
149. E. Erikson: „Usilovnosť vs. inferiorita“ (pocit menejcennosti).

Súhrn:

Pedagogické reflexie psychológie dieťaťa

mladšieho školského veku:

78. vstupná motivácia k učeniu
79. zvedavosť
80. usilovnosť - snaživosť
81. sklon k emocionálnej angažovanosti
82. autorita učiteľa

83. súperivosť – súťaživosť
84. autentickosť sociálnych stimulov a ich využitie
85. autentickosť cieľov
86. význam a možnosti hodnotenia

Stredný školský vek
(8/9-10/11 rokov)

Základná charakteristika

87. Stabilizácia – „etapa vyrovnanej konsolidácie“ (Z. Matějček)
88. „Citová vyrovnanosť“ (E.Erikson)
89. „Latentná fáza“ (S.Freud)
90. Realizmus (od naivného ku kritickému)
91. Extraverzia

Socializácia

92. Významné sociálne role:
93. „rola žiaka“ – štandardizovaná – hlavné určujúce hodnoty definované a prijaté:

24. prospech
25. správanie
26. hodnotenie

94. Formovanie sebahodnotenia
95. Utváranie vzťahu ku škole a vzdelávaniu

Učiteľ

96. posun od bezvýhradnej autority a emocionálnej väzby
97. k prirodzenej autorite a rešpektu
98. autonómii (citovej nezávislosti) žiaka
99. Učiteľ – zdroj informácií
100. Garant pravidiel (spravodlivosť, objektívnosť hodnotenia)

Neformálne rovesnícke vzťahy

101. Priority – medzník socializácie – sociálne a komunikačné zručnosti
102. Autorita triednej komunity – najdôležitejšia referenčná skupina – konformita – solidarita
103. Skupinová dynamika – skupinové role
104. Dominantné prvky komunikácie v neformálnych vzťahoch

Predpoklady motivácie k učeniu

105. chválenie a vyťahovanie
106. súťaživosť
107. kognitívne stimuly medzi rovesníkmi
108. kooperatívne učenie
109. autentický sociálny kontext učenia
110. potreba sebarealizácie – prestíže
111. „usilovnosť a snaživosť“ (Erikson)

Rodové rozdiely

112. ďalšia diferenciácia rolí
113. chlapčenské a dievčenské skupiny
114. odlišný charakter a intenzita vzťahov
115. chlapci a dievčatá navzájom
116. móda – médiá – idoly

Základy výchovy k manželstvu a rodičovstvu

150. formovanie role partnera a rodiča predchádza predchádza pohlavnej dospelosti  
151. skúsenosti – s prítomnosťou a starostlivosťou o malé deti
152. rodičovské vzory – modely partnerov a rodičov
153. kultúrne vzorce – stereotypy  
154. absencia niektorého z rodičov ?  
155. úloha školy ?    

Identita

117. Nadobúda stabilitu  - vedomie vlastnej jedinečnosti – pod vplyvom:

27. skúsenosti – úspešnosti – v podobe konkrétnych prejavov – dôkazov - výkonov a výsledkov
28. pozitívnej emocionálnej odozvy soc. okolia
29. hodnotenia – objektívnosť – pomer pozitívnej a negatívnej spätnej väzby
30. v konfrontácii s inými (rovesníkmi)

Kognitívny vývin

156. Pretrváva štádium konkrétnych operácií
157. Neuropsychologické procesy – zavŕšenie myelinizácie nervových dráh a interhemisferálnych spojení (10 rokov) – predpoklady  
158. Medzipohlavné rozdiely v:

31. učení a prospechu
32. osobnostných predpokladoch
33. motivácii

118. Kognitívne štýly – „impulzivita-reflexivita“ (uvážlivosť)  
119. Metakognitívne procesy a stratégie  
120. Prístup školy

Obdobie dospievania (11-20 rokov)

Puberta a adolescenica, vekové ohraničenie, telesné zmeny a

ich subjektívny význam,  emocionálne prežívanie, osobnosť –

identita, sociálne vzťahy, morálny a kognitívny vývin,

sexualita, partnerstvo, profesionálna kariéra.

Periodizačné kritériá

Ohraničenie puberty - telesné kritériá – somatické zmeny

– biologický medzník:  

Etapy:  

34. predpuberta (11-13) – sekundárne pohlavné znaky, disproporcie
35. puberta (13-15) – pohlavné dozrievanie, hormonálne zmeny, dosiahnutie reprodukčnej schopnosti,    
36. adolescencia (15-20) – sexualita, sexuálne potreby, dospelosť    

„Teenage“ 13 -19

Telesné zmeny a ich subjektívny význam

202. Zvýšené zameranie pozornosti k vlastnému telu -  proporcie – disproporcie – zovňajšok – porovnávanie s rovesníkmi – subjektívna hodnota telesnej atraktivity
203. Sexuálne potreby i frustrácie
204. v závislosti od psychického dospievania (predbiehajúce telesné dospievanie – problematickejší priebeh)
205. Rozdiely medzi chlapcami a dievčatami

Psychické zmeny

206. Emocionalita a citové prežívanie:
207. kolísavosť – citová labilita – zmeny nálad
208. precitlivelosť - podráždenosť – prudké emočné reakcie - až  afekty
209. výkyvy aktivity – od vysokej až po apatiu – ľahká unaviteľnosť
210. nepredvídateľnosť – nevyspytateľnosť
211. kontrola citovej bezprostrednosti – uzavretosť  
212. reakcie na frustrácie

Osobnosť -  sebahodnotenie – identita

213. Počiatočné obdobie – vo väzbe na zovňajšok - narušenie osobnostnej rovnováhy  
214. Hľadanie a rozvoj vlastnej osobnej identity (existenciálna fáza otázok „Kto som? Kam kráčam? Zmysel života?“)
215. a sociálnej identity (Kam patrím? Kto sú moji priatelia? A tiež „Ako ma vidia tí druhí?“)
216. Kríza identity“ - výrazný posun – strata identity reprezentovanej inými (rodina, my, naši) – často bez nachádzania odpovedí.
217. Erikson – vyvinová úloha a konflikt tohoto obdobia: „hľadanie vlastnej identity oproti nejasnosti – konfúzii rolí“ – obavy zo straty pozície v sociálnej skupine – návratu do závislosti na rodine.

Sprievodné psychické procesy a reakcie

V dôsledku separácie a abstraktného myslenia:  

17. neistota a pochybnosti
18. ideály – sny – skúsenosti
19. snaha o hlbšie sebapoznanie – introspekcia
20. porovnávanie s inými
21. sebakritičnosť – vzťahovačnosť – zraniteľnosť sebaúcty

Obranné mechanizmy – reakcie na frustrácie:

20. regresie  (Erikson „vývinové moratórium“)
21. kompenzácie – únik do fantázie
22. intelektualizácia (sublimácia) – záujmy

22. Individuálny priebeh
23. Súčasná kultúra a spoločnosť - a jej civilizačné tlaky, možnosti, ponuky, riziká

Kvalitatívne zmeny v kognitívnom vývine:

–  kolísanie pozornosti – koncentrácie  

23. nástup štádia formálnych logických operácií (Piaget)
24. abstraktné myslenie - odpútava sa od väzby na názorné konkrétne predstavy,  operácie s pojmami – všeobecnými a abstraktnými, operácie so vzťahmi
25. hypotetické myslenie -  rozlišuje medzi skutočným a možným –  schopnosť generovať viaceré alternatívne hypotézy – systematicky ich preverovať – zovšeobecňujúce princípy fungovania sveta
26. kombinácia a integrácia myšlienok – rozširovanie obsahu myslenia
27. reflexia vlastného myslenia – metakognícia
28. Posilnenie egocentrizmu:

2. hyperkritičnosť
3. sklon polemizovať
4. podlieha ilúziám – pocitom výnimočnosti         
5. radikalizmus
6. nekompromisnosť

Morálny vývin

218. autonómna morálka
219. morálne normy – ako výsledok spoločenskej dohody – meniteľné
220. nepodlieha autorite dospelých
221. odpútanie sa od hodnotového systému rodiny – smerom k normám vrstovníckej skupiny
222. vlastné hodnotiace stanoviská – zvnútornené morálne princípy a presvedčenia – silnejšie a dôležitejšie než morálne pravidlá a normy spoločnosti (kriticky hodnotené). Môžu byť radikálne a nekompromisne presadzované – v súvislosti s citovým prežívaním
223. Súčasná kultúra a spoločnosť

Sociálne vzťahy  

7. V nadväznosti na kognitívny vývin a snahu o vlastné sebapoznanie – dochádza  k posunom v „sociálnom poznávaní“ (sociálnej percepcii):  

1. Záujem, diferencovanejšie vnímanie, subjektívnosť a objektívnosť posudzovania druhých, senzitívnosť.  

8. Rodina – rodičia:

2. Emancipácia - odpútanie sa od citovej väzby na rodinu - rodičov - separácia - niekedy až v opozícia
3. Konflikt dieťa – dospelý : povinnosti – práva
4. Potreba rešpektu – akceptácie nezávislosti - vyhýbanie sa direktívnosti – podporovanie zodpovednosti

9. Možné dôsledky nesprávneho prístupu:

5. submisivita, pasivita – pri autoritatívnej výchove
6. neschopnosť primeraného osamostatnenia – infantilita  
7. rôzne formy úniku

Širšie sociálne vzťahy – škola, dospelí, učiteľ

224. Vzbura voči autorite – „obdobie druhého vzdoru“ (negativizmus)
225. Všeobecne kritický postoj k dospelým - začína iracionálnou kritikou (za každú cenu) – intolerancia - neskôr prechádza v racionálnu – zdôvodnenú kritiku
226. Autoritu učiteľa podmieňuje: profesionalita a odbornosť, partnerský – tolerantný – ústretový prístup (zmysel pre humor), morálny kredit (férovosť)
227. Presun autority na iného dospelého – (tréner, učiteľ?)

Rovesníci

24. Separácia od rodiny - v prospech nových rovesníckych vzťahov  
25. Neformálne autority
26. Závislosť na akceptácii – vlastnom postavení v skupine
27. Konformita voči skupinovým pravidlám – hodnotám – ideálom
28. Skupinová identita

Etapy utvárania vrstovníckych vzťahov (Jakabčic):

1. skupiny členov rovnakého pohlavia (skupinová izosexuálna fáza)
2. individuálna izosexuálna fáza (intenzívne intímne priateľstvá)
3. záujem o vzťahy s druhým pohlavím
4. heterosexuálna fáza „platonická“ – polygamná - zamilovanosť

Riziká

228. Obdobie ukončenia povinnej školskej dochádzky – profesionálna kariéra – voľba štúdia - úspešnosť v škole – rozhoduje o ďalšej perspektíve
229. Riziká sociálnych skupín
230. Sexualita – dôsledky (kultúrno-historické podoby -  tabuizácia vs. sexuálna revolúcia, médiá – tlaky)
231. Potreba riešiť konflikt medzi významnosťou tohoto obdobia vo vzťahu k ďalším perspektívam na jednej strane a rizikami puberty na strane druhej (prevencia strát)

29. minimalizácia negatívnych vplyvov puberty
30. maximalizácia pozitívnych vplyvov puberty

Adolescencia

232. Predpoklady:

31. Mentálne – kognitívne – flexibilnosť – výkonnosť
32. Telesná výkonnosť

233. Dosiahnutie plnoletosti  vs. sociálno-ekonomická dospelosť
234. Dosiahnutie pohlavnej zrelosti – heterosexuálne intímne vzťahy
235. Sebaobraz - povrchové kritéria (zovňajšok – prestíž, atraktivita – súčasná kultúra – „body-building“, móda a  „brandizmus“, idoly)  

Sebarealizácia

236. Kompetencie a výkon, šírka záujmov, sociálne uznanie, ekonomické uplatnenie, intímne vzťahy

237. Vývin voľby povolania
238. Záujmy, schopnosti, vzdelanie
239. Hodnoty (rodinné, sociálne, ekonomické)
240. Realistická voľba – hľadanie spôsobov uplatnenia,  explorácia možností, kryštalizácia voľby, špecifikácia    
241. Realizácia – dosiahnutie sociálno-ekonomickej dospelosti

242. Partnerské vzťahy - Erikson: „Intimita vs. izolácia“