zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / Zaklady vyvinovej psychologie

 

zvp.doc (zvp.doc)

Všeobecné otázky vývinovej psychológie

Predmet - základné otázky a pojmy vývinovej psychológie - podmienky - determinanty a mechanizmy psychického vývinu - vzťah zrenia a učenia - dedičnosť a prostredie - všeobecné znaky a charakteristika psychického vývinu a vývinových zmien - periodizácia vývinu - psychologické vývinové koncepcie

Predmet vývinovej psychológe

Vágnerová, 2000.  

        „Vývojová psychologie usiluje o poznáni souvislostí a pravidel vývojových  proměn v jednotlivých oblastech lidské psychiky a porozumění jejich mechanizmum. Duševní proces lze charakterizovat jako proces vzniku a zákonitých změn         psychických procesu a vlastností v rámci diferenciace a integrace celé osobnosti“.......

        „Znalosti z vývojové psychologie přispívají k vytvoření reálného očekávání a přiměřeného chování ve vztahu k lidem ruzneho věku. Informace o obecných rysech psychického vývoje umožní i odlišit projevy, které již přiměřené nejsou, ať už je lze považovat ještě za  součást široké normy, nebo už za patologické“

 

Rôzne vymedzenia – operujú pojmami:

  1. poznávanie súvislostí, zákonitostí- pravidiel psychického vývinu a vývinových zmien v jednotlivých oblastiach ľudskej psychiky
  2. charakteristických procesmi diferenciácie a integrácie, progresívnych kvantitatívnych aj kvalitatívnych zmien
  3. odhaľovanie podmienok a mechanizmov vývinu
  4. Tvorba všeobecnej vývinovej teórie  

S cieľom:

  1. Opísať
  2. Poznať
  3. Vysvetliť
  4. Pochopiť
  5. Predvídať
  6. Uplatniť – aplikované disciplíny

Rôzne chápanie vývinu  

  1. Ontogenetická vývinová psychológia
  2. Fylogenetická vývinová psychológia
  3. Antropogenetická vývinová psychológia
  4. Psychológia dieťaťa
  5. Biodromálna psychológia („life-span“)
  6. Genetická psychológia
  7. Iné: kultúrna antropológia, humánna etológia, školská etnografia

Rôzne metodologické prístupy

  1. Nomotetický
  2. Perskriptívny
  3. Kvantitatívny

 

  1. Pozitivizmus
  2. Moderna

 

  1. Prierezový
  1. Ideografický
  2. Deskriptívny
  3. Kvalitatívny

 

  1. Fenomenalizumus
  2. Postmoderna

 

  1. Longitudinálny

Metódy vývinovej psychológie

  1. Pozorovanie  správania
  2. Hodnotenie  správania (pozorovacie hárky, dotazníky)  
  3. Experiment – overovanie teórie – hypotéza, manipulácia a kontrola podmienok
  4. Testy – štandardizované úlohy a psychometrické normy
  5. Dotazníky, rozhovory – subjektívne výpovede – prežívanie
  6. Projektívne techniky– nevedomé obsahy prežívania
  7. Meranie a škálovanie  
  8. Analýzy produktov činnosti

Podmienky – činitele – determinanty vývinu

  1. endogénne
  2. vnútorné
  3. dedičnosť
  4. biologické-genetické
  5. vrodené
  6. zrenie
  7. chronologický vek
  8. školská zrelosť

 

  1. exogénne
  2. vonkajšie
  3. prostredie
  4. sociálne – kultúrne
  5. získané
  6. učenie
  7. mentálny vek
  8. školská pripravenosť

Príklady psychických funkcií

S prevahou vnútorných podmienok:

  1. Všeobecná inteligencia
  2. Typ temperamentu
  3. Konštitučné vlastnosti
  4. Základné potreby
  5. Pudy – inštinkty
  6. Vlohy – dispozície
  7. Nadanie
  8. Pohlavie
  9. Verbálna inteligencia

S prevahou vonkajších podmienok:

  1. Vedomosti, znalosti, vzdelanie
  2. Záujmy, ašpirácie, ambície
  3. Charakterové vlastnosti
  4. Vyššie potreby
  5. Naučené formy správania
  6. Schopnosti - talent
  7. Rod – „gender“
  8. Gramotnosť

Oblasti psychického vývinu

  1. Motorický – telesný - biosociálny
  2. Kognitívny
  3. Vývin jazyka a reči
  4. Socio-morálny – psychosociálny – socializácia
  5. Emocionálny
  6. Vývin osobnosti – poňatie seba – identita

Slovník pojmov:

  1. Znaky – zákony
  2. Periodizácia – kritériá, medzníky
  3. Vývin a rozvoj
  4. Progres, stagnácia, regresia - evolúcia – involúcia
  5. Kontinuita – diskontinuita
  6. Kvantitatívne – kvalitatívne zmeny
  7. Senzitívna fáza vývinu
  8. Kritické fázy vývinu
  9. Individuálna variabilita
  10. Normalita – odchýlky, deviácie, psychopatológia, poruchy

 

 

Teórie psychického vývinu

  1. Endogénne (napr. Psychoanalýza-S. Freud)
  2. Exogénne (napr. behaviorizmis)
  3. Interakčné (napr. J.Piaget, L.S.Vygotsky)  

 

Mechanizmy interakcie - hybné sily - zdroje vývinu:

  1. Činnosť a učenie
  2. Socializácia, sociálne učenie, komunikácia
  3. Preberanie sociálnych rolí – prípadne konflikt
  4. Interiorizácia (spoločenských noriem) (Čáp, Mareš, s.184)  

 

Kognitívny vývin dieťaťa

  1. Teórie kognitívneho vývinu
  2. Vývinová teória J.Piageta, jej hodnotenie
  3. Iné prístupy (J. Bruner, L.S.Vygotský)
  4. Teórie spracovania informácií, znalostný prístup
  5. Ich odkazy pre školské vzdelávanie
  6. Charakteristické prejavy vývinu poznávacích procesov v jednotlivých štádiách ontogenézy

Literatúra:

  1. Fontana, D.: kapitola 3, str. 63-82 (J. Piaget, iné prístupy, J.Bruner)
  2. Jakabčic, I.: J. Piaget (str. 29-30, periodizácia str. 63-65)
  3. Čáp, Mareš (str. 391-395 – Piagetova teória kognitívnho vývinu).  
  4. Piaget, J. , Ingelderová, B.:  Psychológia dieťaťa.  

 

Kognitívny vývin – vymedzenie pojmov

  1. Vývin poznávacích procesov – kognitívnych funkcií:  vnímanie, pamäť a učenie, predstavivosť, myslenie
  2. Rozumový vývin
  3. Učenie – v širšom a užšom slova zmysle, elementárne formy a ďalšie podoby učenia  
  4. Vývinové formy myslenia – motorické, imaginatívne (názorno-obrazné), propozičné (verbálne - v pojmoch)
  5. Druhy myslenia (deduktívne – induktívne, reproduktívne -  produktívne,  konvergentné – divergentné)
  6. Operácie myslenia (analýza a syntéza, abstrakcia a konkretizácia, indukcia a dedukcia, generalizácia, porovnávanie, triedenie a usporiadavanie (klasifikácia)

Základné tézy a prínosy teórie kognitívneho vývinu J. Piageta

I. pilier: Filozoficko-epistemologický - prínos pre náuku o poznávaní (vzťah medzi poznaním a skutočnosťou – subjektom a objektom) genetickou metódou – tzv.  genetická epistemológia

  1. Na rozdiel od iných filozofických názorov – pôvod poznania a myslenia – vidí v senzomotorickej činnosti – myslenie vzniká aktívnou rekonštrukciou „zvnútornením“ konkrétnej „materializovanej“ činnosti
  2. Mentálne štruktúry – predstavy (idey) – sú skrátenou reprodukciou manipulácie s objektmi činnosti
  3. Myšlienkové operácie sú zvnútornením konkrétnych minulých činností („interiorizácia“)

 

„Funkčné varianty“ kognitívneho vývinu (vývin ako sled troch sústav činností – „konštrukcií)  

  1. senzomotorická aktivita
  2. vynárajúca sa semiotická funkcia – vznik a vývin mentálnych reprezentácií
  3. myšlienkové operácie
  1. Vývin prebieha ako sled nespojitých – kvalitatívne odlišných štádií - nasledujúcich v zákonitom poradí (?)
  2. Každá dosiahnutá úroveň je výsledkom – transformáciou -  predchádzajúcej – vyššia (mladšia) úroveň integruje do seba nižšiu (staršiu) úroveň  
  3. Nástupom novej úrovne – predchádzajúca zaniká (?)

 

Rozhodujúce faktory vývinu:

  1. Priebeh vývinu sa odvíja od geneticky naprogramovaného biologického základu
  2. Realizuje sa v procese zrenia (?) v interakcii s prostredím
  3. Vo väzbe na chronologický vek (?) – ohraničené vývinové limity kognitívneho potenciálu  
  4. Vzťahuje sa na kognitívny vývin ako celok – všeobecné princípy a mechanizmy (?)  
  5. Dôraz na aktivitu – vlastnú konštrukcia poznania (skúmanie, objavovanie, vytváranie hypotéz, overovanie, vyvracanie)

Štádiá kognitívneho vývinu podľa J.Piageta

 

  1. Percepčno-motorické – štádium senzomotorikej – praktickej inteligencie (obdobie od 0-2 rokov)
  2. Štádium predoperačného myslenia (2-7 rokov)
  3. Štádium konkrétnych operácií (7/8 –11/12 rokov)
  4. Štádium formálnych operácií (12 a viac rokov)

 

2. pilier – psychológia kognitívneho vývinu – mechanizmy – „funkčné invarianty“  

  1. Mechanizmy prítomné v každej etape vývinu:
  2. SCHÉMY – organizácia
  3. ASIMILÁCIA
  4. AKOMODÁCIA
  5. Reciprocita - S      R  -  recipročný vzťah
  6. EKVILIBRÁCIA
  7. kognitívna nerovnováha – disonancia –
  8. Reorganizácia

 

Charakteristika jednotlivých štádií kognitívneho vývinu

  1. Percepčno-motorické štádium – štádium praktickej inteligencie: Myslenie je viazané na reálnu činnosť, manipuláciu s predmetmi  - obsahom poznávacej činnosti sú vnemy spojené s bezprostrednou  manipuláciou  (hmat, zrak)
  2. Náhodná manipulácia         cielená – za istým účelom
  3. Objavenie „permanencie“ objektov – vedomie trvalosti predmetov            
  4.           Formovanie vnútorných mentálnych reprezentácií vonkajších objektov – podnetov („vynáranie sa symbolickej funkcie“)

 

2. Predoperačné štádium  (2 –7 rokov)

  1. Štádium symbolického myslenia
  2. Vznik a rozvoj mentálnych reprezentácií – predstáv – ideí  – spomienok (pamäťové predstavy objektov)
  3. Vývin pojmov
  4. Rozvoj verbálnej komunikácie

Hlavné kognitívne štruktúry poznávacej činnosti:  

  1. Egocentrizmus – neschopnosť opustiť vlastnú perspektívu
  2. Centrácia -  zameranosť na jeden – najnápadnejší aspekt situácie – ignorovanie ostatných
  3. Ireverzibilita  
  4. Príklady

3. Štádium konkrétnych operácií (7/8 –11/12 rokov)

  1. Nadobúdanie schopnosti zaobchádzať – manipulovať s vnútornými reprezentáciami – vykonávať myšlienkové operácie – ale vo väzbe na predstavy konkrétnych predmetov – objektov Štádium názorno-obrazného myslenia  
  2. Základné štrukútry – grupovanie – zoraďovanie – triedenie (kategorizácia)
  3. Decentrácia – zachovanie množstva – reverzibilita – preberanie perspektívy druhého  

4. štádium formálnych operácií (od 11-12 rokov)

  1. Rozvoj mentálnych operácií myslenia s abstraktnými pojmami a symbolmi
  2. Bez opory v konkrétnych – názorných operáciách    
  3. Hypoteticko-deduktívne usudzovanie

 

  1. Ďalšie štádiá (neo-piagetisti):    
  1. štádium vyhľadávanie problémov
  2. štádium dialektického myslenia
  3. postformálneho myslenia

3. Pilier – pedagogické názory: Úlohou vzdelávania je:

  1. Podporovať rozvoj všeobecných schém – zabezpečovať čo najvyššiu mieru ich   „diferenciácie“ v každom štádiu – od ktorej sa odvíjajú možnosti nasledovného štádia    
  2. Podporovať uvedené procesy myslenia – namiesto sústredenia sa na špecifické obsahy a schopnosti
  3. Vytváranie priestoru pre vlastnú aktivity
  4. Tvorba kurikula by mala rešpektovať kognitívny potenciál, ktorý je k dispozícii v danom čase – veku
  5. Postoj k chybám v riešení kognitívnych úloh – ako ukazovateľom úrovne a dosiahnutých pokrokov vývinu

Iné prístupy ku kognitívnemu vývinu

  1. J. Bruner
  1. obdobie akčné (činnosť)
  2. ikonické (predstavy)
  3. symbolické (pojmy)  
  1. Sociokultúrne teórie – L.S. Vygotský  
  2. Teórie spracúvania informácií
  3. Znalostný prístup

 

Kognitívny vývin v koncepcii L.S.Vygotského – vzťah reči a myslenia

    L.S. Vygotský – sociokultúrna teória kognitívneho vývinu - význam jazyka a reči v kognitívnom vývine – vzťah reči a myslenia;

 

  1. Literatúra:
  2. D.Fontana – kapitola o vývine jazyka a reči.
  3. M. Vagnerová – príslušné časti v jednotlivých vývinových etapách (predškoského a mladšieho školského veku)  
  4. L.S.Vygotskij: Myšlení a řeč. Praha: SPN, 1970.

 

Vzťah kognitívneho a sociálneho: Sociálne zdieľané poznávanie

  1. Socio-kultúrna teória poznávania L.S. Vygotského
  2. Sociálna a kultúrna podmienenosť vzniku vyšších psychických funkcií a myslenia
  3. Poznanie ďaleko prekračuje myseľ – či mozog – jediného ľudského jedinca – je neoddeliteľnou súčasťou mysle iných  
  4. Individuálna kognícia je sprostredkovanou „internalizovanou“ sociálnou skúsenosťou
  5. Sociálna dimenzia poznania predchádza individuálnej

Sociálny pôvod psychických funkcií

  1. Akákoľvek funkcia v kognitívnom vývine  dieťaťa má sociálny pôvod – t.zn. že najprv sa objavuje v rovine sociálnej a až potom v rovine psychologickej  
  2. Najprv ako vonkajšia - „inter-psychická – (sociálna) kategória a až potom – u dieťaťa – ako „intra-psychická“ (vnútorná, psychologická) kategória
  3. Akékoľvek formy mentálnej aktivity sú derivované zo sociálneho a kultúrneho kontextu – vznikajú na základe  procesu ich vzájomného zdieľania – komunikovania – členmi sociálneho a kultúrneho prostredia
  4. Poznávanie ako proces „odovzdávania“ a „prijímania“  myšlienok

Význam jazyka v kognitívnom vývine

  1. Prechod – transfer kognície zo sociálnej dimenzie do individuálnej sa uskutočňuje prostredníctvom znakov, symbolov, znakových sústav = JAZYKA
  2. Primárnou funkciou jazyka je dorozumievanie – mediovanie vzťahov medzi ľuďmi
  3. Pôvodný nástroj dorozumievania – sa stáva „nástrojom ľudskej mysle“ – prostriedkom myslenia
  4. Jazyk ako systém reprezentácie sociálnych významov
  5. Osvojovanie jazyka – ako najvýznamnejší medzník kognitívneho vývinu dieťaťa

Mechanizmy vzniku psychických funkcií

  1. Prechod od externého – sociálneho štádia psychických funkcií k vnútornému – psychologickému – sa uskutočňuje internalizáciou – zvnútornením
  2. Mentálne procesy sú internalizovanými sociálnymi procesmi
  3. Vonkajšie – sociálne poznanie je zdieľané prostredníctvom jazyka – sociálnej komunikácie, kooperácie, dialógov medzi jednotlivými členmi spoločnosti
  4. Individuálne poznanie – kognícia a myslenie - je výsledkom zvnútornenia tejto komunikácie  

Fenomén vnútornej – privátnej reči dieťaťa

  1. Deti predškolského veku si pri hrových činnostiach – riešeniach úloh – hovoria „sami pre seba“ – tzv. „egocentrická reč“
  2. Privátna reč dieťaťa je opakovaním dialógov, ktoré dieťa pozná – počuje v sociálnom prostredí – má regulačnú funkciu – funkciu riadenia činností dieťaťa
  3. Pôvodnú vonkajšiu reguláciu sociálnym okolím preberá a používa na reguláciu vlastného správania  
  4. Postupne sa táto hlasná reč stáva skratkovitejšou, úspornejšou a tichšou – obracia sa dovnútra – do podoby  „vnútornej reči pre seba“ = verbálneho myslenia    

Pedagogické dopady teórie L.S. Vygotského  

Individuálne rozdiely v kognitívnom vývine a vývine

verbálneho myslenia závisia od:

  1. miery stimulácie - prítomnosti dieťaťa – pri sociálnych interakciách – dialógoch – dospelých  
  2. rozsahu a foriem verbálnej produkcie dospelých smerom k  dieťaťu  
  3. používania verbálneho doprovodu pri riešení úloh dospelými
  4. spolupráce dospelých pri riešení úloh dieťaťom – sprevádzanej verbalizáciou – vysvetľovaním,  zdôvodňovaním  a pod.
  5. sociálna komunikácia s dieťaťom stimuluje, podporuje a štruktúruje jeho myslenie a poznávanie

Vývinové možnosti a limity – vzťah zrenia a učenia (podľa Vygotského)

  1. Na rozdiel od Piagetovej teórie – vývinové štádiá nie sú zreteľne ohraničené chronologickým vekom a procesmi „zrenia“
  2. Hranice vývinových štádií vymedzuje ako „zóny“ – pásma minimálneho a maximálneho možného vývinu    
  3. Dosiahnutie dolnej resp. hornej hranice príslušného pásma závisí od:
  1. miery stimulácie zo strany sociálneho prostredia
  2. náročnosti úloh, ktoré jedinec rieši – a to najmä v spolupráci – s pomocou starších – vyspelejších osôb
  3. sociálne stimulovaného učenia  

Vývin jazyka a reči

Špecifiká predškolského veku vo vzťahu k vývinu jazyka a reči; jazyk a jeho osvojovanie; mechanizmy učenia sa jazyka; stimulácia vývinu jazyka a reči v predškolskom veku – jej význam a miesto v predškolskom kurikule

 

Počiatky vývinu a osvojovanie jazyka

  1. Základné vlastnosti jazyka:
  2. Komunikatívny
  3. Arbitrárne symbolický
  4. Štrukturalizovaný vo viacerých rovinách
  5. Generatívny – produktívny
  6. Dynamický (živý, trvale sa vyvíjajúci)  

Počiatočné štádiá vývinu a reči  

  1. Krik a plač (jeho signálny význam – 6.týždeň)
  2. Hrkútanie (broukání) – produkcia všetkých zvukov – aj u nepočujúcich (jazykovo univerzálne)  
  3. Džavotanie (žvatlání) – opakovanie zvukov jazykového prostredia (vnímanie, napodobňovanie)
  4. Izolované jednotlivé slová (hyper-generalizácia – na základe spoločných znakov, alebo funkcií)
  5. cca do 18 mesiacov
  6. Dvojslovné kombinácie – telegrafická reč (1,5 – 2,5 roka)
  7. Základná syntax – podobná štruktúre viet dospelých

Jazykové „registre“ a „žánre“

  1. Súčasťou vývinu jazyka je i nadobúdanie repertoára (kontroly) sociálnych aspektov používania jazyka v autentickom sociálnom kontexte (registre, žánre)
  2. Chápanie a ovládanie vhodných (sociálne relevantných – primeraných) jazykových foriem  
  3. Funkcie a komunikačné ciele jazykových foriem, vyjadrujúcich napr.: moc, rešpekt, autoritu, vzdialenosť – odstup, zdvorilosť, familiárnosť a formálnosť, intimitu a iné sociálne (extralingvistické – mimojazykové, neverbálne) súradnice dialógov  

Mechanizmy učenia sa jazyka

  1. Imitácia
  2. Podmieňovanie („behaviorizmus“)
  3. Modelovanie reči dospelými – reč zameraná na dieťa
  4. Na základe vrodených predpokladov osvojiť si jazyk (nativistické teórie, N.Chomsky – „vrodený modul jazykového vývinu“ – „univerzálna generatívna gramatika“
  5. Aktívne generovanie a testovanie hypotéz
  6. Experimentovanie – odvodzovanie, analógie, aktívna tvorba  

Podmienky učenia sa jazyka

  1. Význam jazykovej variety – hovorená a písaná reč
  2. Implicitné a explicitné učenie (vedomá kontrola – podpora  metalingvistických schopností)
  3. Pragmatická rovina jazyka – rozvíjanie jazyka v plnom rozsahu jeho funkcií (M.A.K. Hallidayová):

                - inštrumentálna

                - regulačná

                - interakčná

                - personalizačná    

                - heuristická

                - imaginatívna

                - reprezentatívna

Jazyková a rozumová výchova v Programe výchovy a vzdelávania detí MŠ

  1. Zložky výchovy:

1.  Rozumová výchova:

        - rozvíjanie poznania

        - matematické predstavy

        - jazyková výchova – ciele: rozvoj jazyka v rovine hovorenej reči

        S dôrazom na:

        - správnu výslovnosť

        - gramatickú správnosť

        - spisovnosť jazyka

        - rozvoj slovnej zásoby

        - rozvoj súvislého vyjadrovania a komunikačné schopnosti

                                      

Socio-morálny vývin

  1. Spoločnosť a morálka, morálne normy a hodnoty; morálne usudzovanie, cítenie, rozhodovanie a správanie. Teórie, štádiá a úrovne   morálneho vývinu (koncepcia morálneho vývinu a vývinu chápania pravidiel podľa J. Piageta, poňatie vývinu morálneho usudzovania a chápania spravodlivosti podľa L. Kohlberga), úlohy a možnosti inštitucionálnej výchovy k morálnemu správaniu.

 

Súvislosti socio-morálneho vývinu

  1. S kognitívnym vývinom: Proces morálneho usudzovania – chápania a zvnútorňovania pojmov reprezentujúcich spoločenské a kultúrne hodnoty, normy a morálne pravidlá správania sa
  2. S vývinom reči: Súčasťou sociálneho vývinu je osvojovanie kontextovej roviny jazyka – sociálnych foriem adekvátneho používania jazyka v sociálnych situáciách – zodpovedajúco spoločenským kultúrnym konvenciám
  3. Vo väzbe – na báze emocionálneho vývinu

Pojmy:

Spoločnosť – sociálna rovina:

  1. Morálka – systém – súhrn morálnych hodnôt, noriem a pravidiel správania sa
  2. Náboženské, filozofické, politické pozadie
  3. Univerzálne – kultúrne špecifické
  4. Hodnotový systém – hierarchia hodnôt

 

Pojmy:

Individum - psychologická rovina:

  1. Morálny vývin – proces vnímania, chápania, osvojovania, zvnútorňovania systému hodnôt – sprostredkovaných:
  2. Vonkajším prostredím: rodičmi, rodinou, školou, rovesníkmi, spoločnosťou, médiami, životnými skúsenosťami
  1. Charakter (morálno-vôľové vlastnosti)
  2. Cit – zmysel pre morálku – svedomie – morálne princípy – zvnútornený systém morálnej sebakontroly – autoregulácie správania    

Teórie a interpretácie:

  1. Psychoanalýza – S.Freud: Vrstvy osobnosti: Ono (Id), Ja (Ego), Ideálne Ja (Super-ego)  
  2. Vývinové štádiá socio-morálneho vývinu – vo väzbe na kognitívny vývin – vývin myslenia – štádiá morálneho „usudzovania“ (Piaget, Kohlberg, Selman)
  3. Úrovne – orientácia – zameranie správania – (typy morálky, typy charakteru)
  4. Všeobecná zhoda: od vonkajších – sociálnych noriem – smerom k vnútorným presvedčeniam, princípom
  5. Od heteronómie – k autonómii    

J.Piaget:

  1. Predkonvenčné štádium - heteronómnej morálky: odmena – trest  (2-6, predoperačné štádium kognitívneho vývinu)
  2. Konvenčné štádium – hetero-autonómna morálka: konvencie  - očakávania (7-12, štádium konkrétnych operácií)
  3. Postkonvenčné štádium – autonómna morálka: prevzaté vnútorné princípy (12 a viac, štádium formálnych operácií)

L.Kohlberg

  1. Odmena – trest
  2. Individualistická účelovosť a výmena
  3. Vzájomné interpersonálne požiadavky a vzťahy
  4. Spoločenské usporiadanie – poriadok a  zákon
  5. Spoločenská zmluva
  6. Univerzálne etické zásady

Orientácia, zameranie a formy morálneho správania

Peck, Havighurst, 1962:

  1. amorálny charakter
  2. účelovo zameraný charakter
  3. konformný charakter
  4. iracionálne svedomie
  5. racionálne altruistický charakter

 

Eisenberg, 1986:

  1. hedonistická – egoistická orientácia
  2. na potreby zameraná orientácia
  3. na schválenie a medziľudské vzťahy zameraná orientácia
  4. sebareflektujúca – empatická orientácia
  5. silne zvnútornené normy

Mechanizmy učenia – Programy výchovy k morálnemu správaniu

  1. vzory – napodobňovanie – identifikácia – vzťahy dieťaťa k dospelým – rodičia – iné modely
  2. rovesnícke vzťahy
  3. médiá
  4. spoločenské podmienky – tradície
  5. činnosti – spoločenská participácia – hry, záujmové činnosti, štúdium, pracovné činnosti
  6. životné skúsenosti – udalosti – záťaž a jej zvládanie – kritické udalosti (morálne dilemy)  

Sumarizácia – hodnotenie - kritika:

  1. Dominuje kognitívna dimenzia – na úkor  emocionálnej – sociálnej – vzťahovej
  2. Neuvažuje sa o situačnej podmienenosti – okolnostiach (ten istý človek - dieťa môže môže v rozličných situáciách konať z hľadiska úrovne morálneho vývinu odlišne)
  3. kultúrna špecifičnosť
  4. rozdiel medzi morálnym „usudzovaním – chápaním“ a skutočným „správaním – konaním“
  5. altruistická morálka – „prosociálne“ správanie
  6. empatia – sociálna inteligencia
  7. štadiálnosť – väzba na vek – najvyššie úrovne (?)
  8. väzba na kognitívny vývin (1-3) vs. socio-kultúrna podmienenosť (4-6)  

Dodatky -  nadväznosti:

  1. Selmanova periodizácia  morálneho usudzovania (I. Jakabčic)
  2. Koncepcie kritických životných udalostí
  3. Vývin sebapoňatia – formovanie identity
  4. E. Erikson – (neoanalýza) – štádiá vývinu osobnosti – kľúčové úlohy, vývinové krízy a formy ich zvládania
  5. Prosociálna výchova – ako zložka Programu výchovy a vzdelávania detí MŠ  
  1. Príloha: Tabuľka č. 1 (prehľad teórií a štádií socio-morálneho vývinu, word.doc)

Prenatálny a postnatálny vývin – obdobie novorodenecké

Biologické, vrodené, hereditárne, perinatálne vplyvy a riziká psychického vývinu; počiatky psychického života – vývin mozgu a CNS, diferenciácia mozgových hemisfrér – vertikálne a horizontálne členenie funkcií, vrodené mechanizmy činnosti, význam stimulácie, podmienené reflexy a mechanizmy učenia, psychomotorický vývin v novorodeneckom veku.  

M.Vágnerová: Vývinová psychológia. Kapitoly 2,3
(str. 35-42).

  1. Prenatálny vývin
  1. Počiatok
  2. Trvanie
  3. Fázy – a ich priebeh
  4. Dôležité podmienky optimálneho vývinu
  5. Riziká – citlivosť na negatívne vplyvy
  6. Zmyslové reakcie na podnety
  7. Interakcie matky a plodu
  1.  Pôrod – perinatálna fáza
  2. Novorodenecké obdobie – vrodený repertoár správania
  1. Základné vrodené – nepodmienené reflexy
  2. Životne dôležité -  sací reflex, orientačné pátrací („hľadací“) a uchopovací
  3. Menej významné – motorické reflexy – vyhasínanie – diagnostický význam
  4. Vnímanie – zrakové, sluchové, taktilné – kinestetické  (dotyky)  

 

Vznik – počiatok vývinu ľudskej psychiky

 

  1. Počiatky psychického života sú spojené s vznikom a vývinom centrálnej nervovej sústavy (CNS) a mozgu
  2. Psychika – ako funkcia CNS a mozgu
  3. Vývinová neuropsychológia

Čáp, J., Mareš, J.: Kapitola 2 - výber (str. 44-53).

  1. Mozog – centrálna nervová sústava
  2. Vertikálne členenie
  3. Nižšie úrovne – fylogeneticky staršie mozgové štruktúry
  4. Vyššie úrovne – fylogeneticky mladšie mozgové štruktúry
  5. Vývin - ako postupné preberanie kontroly vyšších mozgových štruktúr nad nižšími

Vertikálna štruktúra mozgu

  1. Miecha
  2. Mozgový kmeň: predĺžená miecha – životne dôležité funkcie; mozoček – rovnováha
  3. Medzimozog: veľké mozgové jadrá – thalamus, hypothalamus – emócie, emocionálne reakcie, nekoordinované  mimovoľné pohyby
  4. Predný mozog – mozgová kôra (kortex) – šedá hmota - neuróny – mozgové bunky
  5. Biela hmota – nervové vlákna – dráhy – spojenia

 

Ďalšie členenie:

  1. Predo-zadné: Mozgové laloky – a ich funkcie
  1. Frontálny – čelový – naučené formy správania
  2. Temporálny – spánkový – sluch, rečové centrá
  3. Centrálny – temenný – motorická koordinácia – vôľová kontrola pohybov
  4. Okcipitálny – záhlavový – centrum zraku
  1. Horizontálne – laterálne:
  1. Špecializácia hemisfér – lateralizácia mozgových funkcií – funkcie ľavej hemisféry, funkcie pravej hemisféry
  2. Interakcia – spolupráca – (corpus callosum)
  3. Lokalizácia funkcií vs. funkčné systémy

 

Vrodené a naučené správanie

  1. Nepodmienené reflexy – vrodené mechanizmy činnosti
  2. Význam stimulácie – nevyhnutná podmienka:

        1. prenosu a šírenia vzruchov

        2. vzniku spojení – dráh

        3. podmienených reflexov – mechanizmov učenia

        4. vzniku štruktúr spojení – funkčných systémov

  1. Dočasnosť spojov – vyhasínanie

Komplexnejšie formy vrodeného – biologicky naprogramovaného správania  

  1. Pudy a inštinkty
  2. Hlavné inštinkty (Čáp, podľa Lorenz, 1992)
  1. Získavanie potravy
  2. Rozmnožovanie
  3. Útek, obrana
  4. Útok, agresia
  5. Stádovitosť
  6. Starostlivosť o potomstvo (materinský, otcovský)  
  7. Teritoriálny (vernosť miestu, revír)

 

Záver:

  1. Sledovanie prvých prejavov ľudskej psychiky dieťaťa po narodení (v počiatočnom štádiu postnatálneho vývinu) spolu s novými objavujúcimi sa reakciami na podnety – umožňuje odlíšiť vrodené mechanizmy činnosti od prvých krokov naučeného správania - počnúc prvými podmienenými reflexmi smerom k čoraz komplexnejším a zložitejším formám inteligentného ľudského správania (J. Piaget).        

Charakteristika vývinu dieťaťa v období raného detstva

Kojenecký vek a obdobie batoľaťa (0-3 r.):

Motorický vývin, vývin poznávacích procesov, jazyk a reč, socializácia a rozvoj osobnosti

Obdobie kojenecké (1-12 mesiacov)
Všeobecná charakteristika

  1. Biologické potreby
  2. Individuálna reaktivita
  3. Orálna receptivita a uchopovanie
  4. Potreba a význam stimulácie

+  podpora aktivácie

+  podmienka rozvoja dispozícií – učenia

+  výlučná forma kontaktu s prostredím  

  1. deprivácia
  2. preťaženie (únava)

1. Rozvoj poznávacích procesov

  1. Zrakové vnímanie
  2. Zrakovo-motorická koordinácia
  3. Významné medzníky v motorickom vývine:
  1. Hlavička
  2. Uchopovanie
  3. Sedenie
  4. Lezenie a chôdza
  1. Významný prísun stimulácie

 

Percepčnomotorické štádium (Piaget)

  1. Primárna kruhová reakcia – koncentrácia na vlastné telo – pohyb ako cieľ - náhodné opakované pohyby vedúce k náhodnému efektu – ich opakovanie  

 

  1. Sekundárna kruhová reakcia (4-8 mes.) – pohyb ako prostriedok – zameranosť pohybov na cieľ. Vedomosť trvalosti objektov – vnemové konštanty (tvar, veľkosť a farba)

 

  1. Kombinovaná sekundárna kruhová reakcia (8-12) – upevňovanie cieľavedomosti správania – vzťah príčiny a následku

 

2. Vývin reči
(rekapitulácia)

  1. Fonologická senzitivita
  2. Hrkútanie (broukání)
  3. Ďžavotanie (žvatlání)
  4. Jednoslovné reakcie
  5. Pasívne porozumenie – predchádza aktívnej produkcie
  6. Význam stimulácie – dôležitá forma sociálneho kontaktu

3. Socializácia

  1. Všeobecná preferencia podnetov sociálneho charakteru
  2. Vrodené prejavy správania – mimika, úsmev, plač, hrkútanie – posilňované sociálnym okolím sa stávajú podmienenými a kontrolovanými – dieťa ich začína používať – ovládať (napr. plač nadobúda „signálny význam“,  „sociálny úsmev“).  
  3. Význam napodobňovania prejavov dieťaťa „zrkadlová spätná väzba“ – základ imitačného učenia – napodobňovaním
  4. Okolo 6.mesiaca diferenciácia známych a neznámych ľudí

Rozvoj vzťahu s matkou

  1. Symbiotická fáza
  2. Matka ako prvý trvalý objekt
  3. Počiatok separácie „psychologické narodenie“ – uvedomenie si seba samého
  4. Silná citová väzba na matku
  5. Význam správania matky – pozitívne a negatívne vplyvy  

Súhrn:

  1. Sebapoňatie – od „vlastného ja“ vnímaného prostredníctvom telesnej aktivity v symbióze s matkou cez separáciu k vnímaniu vlastného emocionálneho prežívania
  2. Orientácia v okolitom priestore – stabilita vonkajšieho sveta – vytváranie základných vzťahov k prostrediu – predvídateľnosť – posilňovanie pocitu istoty
  3. E. Erikson (1963) - kojenecký vek = „receptívna fáza“ základná vývinová úloha „získanie základnej istoty – dôvery k svetu, oproti základnej nedôvere“

Obdobie batoľaťa (1-3 roky)

  1. Motorický vývin
  2. Poznávacie procesy
  3. Rozvoj reči
  4. Rozvoj osobnosti – sebapoňatie
  5. Socializácia – normy správania
  1. Faktory sociálneho prostredia

a. Motorický vývin

  1. Ovládanie vylučovania - funkcie „svalových zvieračov“ – neadekvátny nácvik a tlak – neurotizácia
  2. Samostatná pohyblivosť (sociálny aj stimulačný význam)

b. Poznávacie procesy

  1. Expanzia (v závislosti od stimulácie a  prísunu informácií)
  2. Trvalosť objektov – uvedomovanie si pravidiel - odpútanie sa od aktuálneho diania = expanzia smerom k budúcemu, anticipácia.
  3. Orientácia v čase, priestore a množstve
  4. Predoperačné – symbolické myslenie (centrácia, egocentrizmus a ireverzibilita)
  5. Nápodoba a fiktívna hra – „symbolická hra“

 

c. Vývin reči

  1. Jednoslovné a dvojslovné vety – „telegrafická reč“, hypergeneralizácia
  2. Rozvoj slovnej zásoby – pasívna > aktívna (1. podstatné mená, 2. slovesá, 3. prídavné mená)
  3. Posun od „slov“ k „pojmom“
  4. „Hra s rečou“ – reč jako cieľ – novotvary, agramatizmy
  5. Vyčlenenie „egocentrickej reči“
  6. Funkcie reči – sociálna (socializačná) a kognitívna
  7. Odraz stimulačného vplyvu rodiny

d. Rozvoj osobnosti a sebapoňatia

  1. Obdobie „autonomizácie“ – uvolňovanie väzieb
  2. E.Erikson: „potreba emancipácie oproti pochybnosti – hanblivosti a obave z nezvládnutia“
  3. Vytváranie základnej dôvery vo vlastné schopnosti – pocit istoty a sebavedomia, v závislosti od:
  1. vlastných kompetencií a skúseností
  2. miery odpútania sa od matky (aktívne/pasívne)
  1. Potreba sebapresadenia – vlastnej vôle – „Ja sám“ „Ja chcem“ – negativizmus – obdobie vzdoru
  2. Zanechávanie stopy, význam „vlastného mena“ „Ja“

 

e. Socializácia – normy správania

Mechanizmy učenia:

  1. Pozorovanie správania iných – vzory
  2. Na základe verbálneho usmerňovania
  3. Napodobňovaním – preberaním hotových vzorcov správania (generalizácia – neadekvátne)
  4. Identifikácia

Dôležité faktory

  1. Vzory – autority
  2. Úloha rodiny – otca – „mužsko-ženská rola“
  3. Súrodenci a rovesníci (riešenie konfliktov)
  4. Potreba súladu – prejavov správania s verbálnym usmerňovaním
  5. Potreba stanovenia a dodržiavania jasných pravidiel

Záver:

Základné vývinové úlohy:

  1. chápanie seba ako samostatnej bytosti
  2. trvalosť a kontinuita vlastnej existencie
  3. napriek začínajúcej decentrácii v poznávaní prevládajúcim spôsobom uvažovania je egocentrizmus
  4. uvolnenie väzieb – expanzia
  5. vytváranie dôvery vo vlastné schopnosti – pocit istoty a sebavedomia

 

Predškolský vek

Kognitívny vývin, vývin jazyka a reči, rozvoj identity, socializácia a  osvojovanie noriem.  

Literatúra:

M. Vágnerová, kapitola 6, str. 102-133.

Charakteristika:

  1. Vývinová úloha – dosiahnutie školskej spôsobilosti vo všetkých vývinových dimenziách – telesnej, kognitívnej, jazykovo-komunikačnej, sociálnej, osobnostnej a emocionálnej
  2. E. Erikson: „vek iniciatívy a účelnej - regulovanej aktivity“. Konflikt medzi vlastnou aktivitou a pocitmi viny z možných dôsledkov tejto aktivity

Kognitívny vývin

  1. J. Piaget – predoperačné štádium
  2. Myslenie: symbolické, názorné, intuitívne,  predpojmové a pojmové štádium
  3. Charakteristické: egocentrizmom, centráciou, ireverzibilitou, málo flexibilné, alogické
  4. Fenomenizmus – „naivné koncepcie“,   prezentizmus, absolutizmus, transdukcia,  magičnosť myslenia – antropomorfizmus, arteficializmus
  5. Útržkovitosť – nekomplexnosť    

Kresba  

  1. Kresba – odráža úroveň vývinu v rovine:
  1. motorickej
  2. senzorickej
  3. senzomotorickej koordinácie
  4. kognitívnej
  5. emocionálnej – subjektívne prežívanie
  1. Diagnostický význam a nástroje
  2. S postupujúcim kognitívnym vývinom sa stáva viac realistickou

Hra a jej význam

  1. Symbolická hra
  1. Symbolické vyrovnávanie sa s realitou
  2. Uspokojovanie nesplniteľných predstáv, želaní a potrieb  
  3. „prehrávanie“ nepríjemných zážitkov
  1. Rolová hra – obdobie anticipácie a skúšania rolí  

Priestor- čas - počet

  1. Priestor – egocentrická perspektíva (odhad veľkosti podľa vzdialenosti, P-Ľ orientácia v závislosti od vyhraňovania laterality)
  2. Čas – prítomnosť – skreslené vnímanie – minulosť a budúcnosť nevýznamná  
  3. Počet – odhadom, názov vs. pojem čísla, množstvo – v zmysle viac alebo menej  

Reč a komunikácia

  1. Rozvoj obsahovej i formálnej stránky reči
  2. Slovná zásoba – chápanie vzťahov – príslovky, spojky a predložky
  3. Agramatizmy – „rigidita“ vs. „misaplikácie gramatických pravidiel“
  4. Diferenciácia foriem a funkcií – komunikačná a egocentrická reč

Funkcie reči – podmienky rečového vývinu

  1. Interakčná
  2. Regulačná  
  3. Inštrumentálna
  4. Personalizačná – expresívna
  5. Heuristická
  6. Imagintatívna
  7. Reprezentatívna

Komunikačné kompetencie

  1. Rozvoj sociálnych a situačných kompetencií („registre“) – znalosť sociálnych pravidiel používania jazyka – neverbálnych kódov
  2. Obsahové a formálne nedostatky:
  1. egocentrické myslenie (chaotičnosť sekvencií, vynechávanie potrebných informácií, očakávanie zrozumiteľnosti vlastného zdelenia a pod.
  2. artikulačné nedostatky
  3. nepresnosti výslovnosti  

Rozvoj identitiy – sebapoňatia

  1. Významné znaky:
  1. stotožnenie sa s rodičmi
  2. osobné teritórium („my, naši, u nás“)
  3. vlastníctvo („moje“)
  1. Sebahodnotenie – závislé na hodnotení dospelých (nekriticky akceptované)
  2. Vážnosť sociálnych rolí
  1. Rodová rola – akceptácia, identifikácia, manifestácia navonok, diferenciácia hry, kresby  
  2. Rola školáka

Socializácia – normy

  1. Štádium heteronómnej – predkonvenčnej morálky
  2. Motivácia – cieľ regulovanej aktivity: potreba úspešnosti, pozitívnej spätnej väzby a akceptácie zo strany sociálneho okolia – citovej istoty
  3. „Pocit viny“ – začiatok rozvoja detského svedomia (posun - medzník – zvýšená citlivosť svedomia – senzitívna fáza)  
  4. Charakteristické rysy – situačnosť, rigidnosť, egocentričnosť

Sociálne zručnosti – prosociálne správanie      

V závislosti od:

  1. úrovne kognitívneho vývinu
  2. pocitu bezpečia a istoty
  3. pozitívnych skúseností  - posilňovania (reakcie na prejavy altruizmu - agresie)

Diferenciácia sociálnych vzťahov

  1. Význam rodiny - (primárna socializácia) - rodičia – citová väzba - rodová rola – riziká
  2. Súrodenecké vzťahy – partnerstvo, ambivalencia, vek,  
  3. Rovesnícke vzťahy – kamaráti
  1. Formovanie sociálneho statusu, sebapresadzovanie, sebaovládanie, spolupráca, riešenie konfliktov      

Vstup do školy a mladší školský vek

Školská zrelosť - pripravenosť, somatické kritériá, kognitívny vývin, sociálna – emocionálna pripravenosť, príčiny školskej nezrelosti – riešenia. Rozvoj poznávacích procesov dieťaťa v mladšom školskom veku, učenie a kognitívny štýl, sekundárna socializácia, sociálna rola a sebapoňatie školáka.

Literatúra:

M. Vágnerová, kapitoly 7 a 8 str. 134-187

(I. Jakabčic: str. 46-50)

Vstup do školy

Vývinový medzník:

  1. Kognitívny vývin
  2. Sociálny – rola žiaka – sekundárna socializácia (inštitúcia školy) – normy
  3. Sebapoňatie - sebapotvrdenie – identita
  4. Predstavy,  očakávania, názory a postoje rodičov, súrodenci                    

Školská zrelosť - pripravenosť

  1. Vymedzenie pojmov „zrelosť“ vs. „pripravenosť“  
  2. Dimenzie školskej spôsobilosti:
  1. Somatická - telesný vývin – pracovná spôsobilosť
  2. Kognitívny vývin
  3. Sociálny – emocionálny vývin

 

Somatické kritériá  

  1. Chronologický vek
  2. Zdravotný stav
  3. CNS – reaktivita, emočná stabilita, únava,  odolnosť voči záťaži, biorytmus
  4. Lateralita, percepčno-motorická koordináca (jemná motorika)

 

Kognitívne požiadavky  

  1. Zrakové vnímanie – diskriminácia, očné pohyby, celostnosť – integrácia vnímania
  2. Sluchové vnímanie – fonologické schopnosti  
  3. Pozornosť – zámerná, koncentrácia, flexibilita, fluktuácia
  4. Pamäť – úmyselné zapamätávanie – učenie
  5. Predstavivosť
  6. Vývin myslenia - štádium konkrétnych operácií
  7. Vývin jazyka a reči (kritériá Programu výchovy a vzdelávania detí v MŠ)
  8. Poznatky, vedomosti, skúsenosti – stimulácia, aktivity a činnosti – príprava

 

Sociálna – emocionálna pripravenosť

  1. Rola žiaka
  2. Od emocionálnej k vedomej regulácii činnosti a správania – povinnosti, zvládanie frustrácie
  3. Emocionálna stabilita (nezávislosť)  
  4. Diferenciácia sociálnych rolí – hierarchia, autorita učiteľa, normy a pravidlá správania
  5. Hodnota vzdelania v rodine – postoje rodičov – súlad hodnotovej orientácie rodiny a „školskej politiky“ – sociokultúrne prostredie rodiny

 

  1. Príčiny školskej nezrelosti:
  1. Objektívne - špecifické poruchy učenia
  2. Vývinové - disharmonický vývin
  3. Sociálna deprivácia – nedostatok stimulácie (zanedbanosť)
  1. Zisťovanie pripravenosti na školu – psychologické nástroje a inštitucionálna organizácia
  2. Odklad školskej dochádzky vs. individualizácia vyučovania

Mladší školský vek

  1. Rozvoj poznávacích procesov – kognitívny vývin:
  1. Štádium konkrétnych operácií
  2. myslenie rešpektuje základné zákony logiky –   začiatok logického uvažovania
  3. viazané na konkrétnu realitu – objektívnu skutočnosť
  4. „kognitívna revolúcia“ – vplyv učenia
  5. názorné vyučovanie – názorné pomôcky - príklady

 

Zmeny v uvažovaní:

  1. Decentrácia – k subjektívnemu hľadisku pribúda schopnosť posudzovať skutočnosť z viacerých hľadísk a kritérií  
  2. Logické operácie:
  1. klasifikácia a triedenie
  2. zahrnutie – inklúzia – nadradené – podradené kategórie
  3. zoraďovanie
  1.  konzervácia - chápanie trvalosti podstaty objektu

        a množiny objektov – zmena vonkajších znakov neznamená zmenu podstaty – schopnosť akceptovať premenlivosť ako základnú vlastnosť reality

  1. reverzibilita – inverzia – reciprocita
  2. číselné pojmy – manipulácia – zachovanie – trvalosť počtu
  3. orientácia v čase

 

  1.  perspektíva iných – spätná väzba
  1. predstavy o kauzalite – príčiny – súvislosti (priamočiarosť, jednoznačnosť, „triezvy realizmus“)
  2. chápanie súvislostí a vzťahov
  3. detaily a ich vzájomné vzťahy
  4. opakovanie informácií
  5. riešenie problému podľa pravidiel - rozvoj stratégií uvažovania

Učenie – kognitívny štýl  

  1. pamäť – úmyselná zámerná  pozornosť
  2. pokusom a omylom
  3. logické odvodzovanie – na základe predchádzajúcej skúsenosti
  4. nápodobou
  5. konvergentné a divergentné myslenie
  6. tempo a presnosť riešenia – reflexívny a impulzívny štýl
  7. metakognícia

Socializácia - sekundárna

  1. osvojovanie role žiaka
  1. identifikácia – sociálna prestíž
  2. „žiak“ – žiak a učiteľ
  3. „spolužiak“  
  4. špecifické spôsoby a pravidlá komunikácie
  5. vyučovanie – mimo vyučovania
  6. vzťah medzi rodinou a školou (súrodenci)

Sebapoňatie

  1. Hodnotenie v škole – sebavedomie
  1. spätná väzba – potreba istoty
  2. pozitívne hodnotenie
  3. informačný význam – orientácia
  4. známkovanie – slovné hodnotenie
  1. Vplyv médií – móda – konformita - sociálny status
  2. E. Erikson: „Usilovnosť vs. inferiorita“ (pocit menejcennosti).

 

 

Súhrn:

Pedagogické reflexie psychológie dieťaťa

mladšieho školského veku:

  1. vstupná motivácia k učeniu
  2. zvedavosť
  3. usilovnosť - snaživosť
  4. sklon k emocionálnej angažovanosti
  5. autorita učiteľa

 

  1. súperivosť – súťaživosť
  2. autentickosť sociálnych stimulov a ich využitie
  3. autentickosť cieľov
  4. význam a možnosti hodnotenia

 

Stredný školský vek
(8/9-10/11 rokov)

 

Základná charakteristika

  1. Stabilizácia – „etapa vyrovnanej konsolidácie“ (Z. Matějček)
  2. „Citová vyrovnanosť“ (E.Erikson)
  3. „Latentná fáza“ (S.Freud)
  4. Realizmus (od naivného ku kritickému)
  5. Extraverzia

 

Socializácia

  1. Významné sociálne role:
  2. „rola žiaka“ – štandardizovaná – hlavné určujúce hodnoty definované a prijaté:
  1. prospech
  2. správanie
  3. hodnotenie
  1. Formovanie sebahodnotenia
  2. Utváranie vzťahu ku škole a vzdelávaniu

Učiteľ

  1. posun od bezvýhradnej autority a emocionálnej väzby
  2. k prirodzenej autorite a rešpektu
  3. autonómii (citovej nezávislosti) žiaka
  4. Učiteľ – zdroj informácií
  5. Garant pravidiel (spravodlivosť, objektívnosť hodnotenia)

Neformálne rovesnícke vzťahy

  1. Priority – medzník socializácie – sociálne a komunikačné zručnosti
  2. Autorita triednej komunity – najdôležitejšia referenčná skupina – konformita – solidarita
  3. Skupinová dynamika – skupinové role
  4. Dominantné prvky komunikácie v neformálnych vzťahoch

Predpoklady motivácie k učeniu

  1. chválenie a vyťahovanie
  2. súťaživosť
  3. kognitívne stimuly medzi rovesníkmi
  4. kooperatívne učenie
  5. autentický sociálny kontext učenia
  6. potreba sebarealizácie – prestíže
  7. „usilovnosť a snaživosť“ (Erikson)

Rodové rozdiely

  1. ďalšia diferenciácia rolí
  2. chlapčenské a dievčenské skupiny
  3. odlišný charakter a intenzita vzťahov
  4. chlapci a dievčatá navzájom
  5. móda – médiá – idoly

Základy výchovy k manželstvu a rodičovstvu

  1. formovanie role partnera a rodiča predchádza predchádza pohlavnej dospelosti  
  2. skúsenosti – s prítomnosťou a starostlivosťou o malé deti
  3. rodičovské vzory – modely partnerov a rodičov
  4. kultúrne vzorce – stereotypy  
  5. absencia niektorého z rodičov ?  
  6. úloha školy ?    

Identita

  1. Nadobúda stabilitu  - vedomie vlastnej jedinečnosti – pod vplyvom:
  1. skúsenosti – úspešnosti – v podobe konkrétnych prejavov – dôkazov - výkonov a výsledkov
  2. pozitívnej emocionálnej odozvy soc. okolia
  3. hodnotenia – objektívnosť – pomer pozitívnej a negatívnej spätnej väzby
  4. v konfrontácii s inými (rovesníkmi)

 

Kognitívny vývin

  1. Pretrváva štádium konkrétnych operácií
  2. Neuropsychologické procesy – zavŕšenie myelinizácie nervových dráh a interhemisferálnych spojení (10 rokov) – predpoklady  
  3. Medzipohlavné rozdiely v:
  1. učení a prospechu
  2. osobnostných predpokladoch
  3. motivácii

 

  1. Kognitívne štýly – „impulzivita-reflexivita“ (uvážlivosť)  
  2. Metakognitívne procesy a stratégie  
  3. Prístup školy

Obdobie dospievania (11-20 rokov)

Puberta a adolescenica, vekové ohraničenie, telesné zmeny a

ich subjektívny význam,  emocionálne prežívanie, osobnosť –

identita, sociálne vzťahy, morálny a kognitívny vývin,

sexualita, partnerstvo, profesionálna kariéra.

 

                 

Periodizačné kritériá

Ohraničenie puberty - telesné kritériá – somatické zmeny

biologický medzník:  

Etapy:  

  1. predpuberta (11-13) – sekundárne pohlavné znaky, disproporcie
  2. puberta (13-15) – pohlavné dozrievanie, hormonálne zmeny, dosiahnutie reprodukčnej schopnosti,    
  3. adolescencia (15-20) – sexualita, sexuálne potreby, dospelosť    

„Teenage“ 13 -19

 

Telesné zmeny a ich subjektívny význam

  1. Zvýšené zameranie pozornosti k vlastnému telu -  proporcie – disproporcie – zovňajšok – porovnávanie s rovesníkmi – subjektívna hodnota telesnej atraktivity
  2. Sexuálne potreby i frustrácie
  3. v závislosti od psychického dospievania (predbiehajúce telesné dospievanie – problematickejší priebeh)
  4. Rozdiely medzi chlapcami a dievčatami

Psychické zmeny

  1. Emocionalita a citové prežívanie:
  2. kolísavosť – citová labilita – zmeny nálad
  3. precitlivelosť - podráždenosť – prudké emočné reakcie - až  afekty
  4. výkyvy aktivity – od vysokej až po apatiu – ľahká unaviteľnosť
  5. nepredvídateľnosť – nevyspytateľnosť
  6. kontrola citovej bezprostrednosti – uzavretosť  
  7. reakcie na frustrácie

Osobnosť -  sebahodnotenie – identita

  1. Počiatočné obdobie – vo väzbe na zovňajšok - narušenie osobnostnej rovnováhy  
  2. Hľadanie a rozvoj vlastnej osobnej identity (existenciálna fáza otázok „Kto som? Kam kráčam? Zmysel života?“)
  3. a sociálnej identity (Kam patrím? Kto sú moji priatelia? A tiež „Ako ma vidia tí druhí?“)
  4. Kríza identity“ - výrazný posun – strata identity reprezentovanej inými (rodina, my, naši) – často bez nachádzania odpovedí.
  5. Erikson – vyvinová úloha a konflikt tohoto obdobia: „hľadanie vlastnej identity oproti nejasnosti – konfúzii rolí“ – obavy zo straty pozície v sociálnej skupine – návratu do závislosti na rodine.

Sprievodné psychické procesy a reakcie

V dôsledku separácie a abstraktného myslenia:  

  1. neistota a pochybnosti
  2. ideály – sny – skúsenosti
  3. snaha o hlbšie sebapoznanie – introspekcia
  4. porovnávanie s inými
  5. sebakritičnosť – vzťahovačnosť – zraniteľnosť sebaúcty

Obranné mechanizmy – reakcie na frustrácie:

  1. regresie  (Erikson „vývinové moratórium“)
  2. kompenzácie – únik do fantázie
  3. intelektualizácia (sublimácia) – záujmy
  1. Individuálny priebeh
  2. Súčasná kultúra a spoločnosť - a jej civilizačné tlaky, možnosti, ponuky, riziká

Kvalitatívne zmeny v kognitívnom vývine:

–  kolísanie pozornosti – koncentrácie  

  1. nástup štádia formálnych logických operácií (Piaget)
  2. abstraktné myslenie - odpútava sa od väzby na názorné konkrétne predstavy,  operácie s pojmami – všeobecnými a abstraktnými, operácie so vzťahmi
  3. hypotetické myslenie -  rozlišuje medzi skutočným a možným –  schopnosť generovať viaceré alternatívne hypotézy – systematicky ich preverovať – zovšeobecňujúce princípy fungovania sveta
  4. kombinácia a integrácia myšlienok – rozširovanie obsahu myslenia
  5. reflexia vlastného myslenia – metakognícia
  6. Posilnenie egocentrizmu:
  1. hyperkritičnosť
  2. sklon polemizovať
  3. podlieha ilúziám – pocitom výnimočnosti         
  4. radikalizmus
  5. nekompromisnosť

Morálny vývin

  1. autonómna morálka
  2. morálne normy – ako výsledok spoločenskej dohody – meniteľné
  3. nepodlieha autorite dospelých
  4. odpútanie sa od hodnotového systému rodiny – smerom k normám vrstovníckej skupiny
  5. vlastné hodnotiace stanoviská – zvnútornené morálne princípy a presvedčenia – silnejšie a dôležitejšie než morálne pravidlá a normy spoločnosti (kriticky hodnotené). Môžu byť radikálne a nekompromisne presadzované – v súvislosti s citovým prežívaním
  6. Súčasná kultúra a spoločnosť

Sociálne vzťahy  

  1. V nadväznosti na kognitívny vývin a snahu o vlastné sebapoznanie – dochádza  k posunom v „sociálnom poznávaní“ (sociálnej percepcii):  
  1. Záujem, diferencovanejšie vnímanie, subjektívnosť a objektívnosť posudzovania druhých, senzitívnosť.  
  1. Rodina – rodičia:
  1. Emancipácia - odpútanie sa od citovej väzby na rodinu - rodičov - separácia - niekedy až v opozícia
  2. Konflikt dieťa – dospelý : povinnosti – práva
  3. Potreba rešpektu – akceptácie nezávislosti - vyhýbanie sa direktívnosti – podporovanie zodpovednosti
  1. Možné dôsledky nesprávneho prístupu:
  1. submisivita, pasivita – pri autoritatívnej výchove
  2. neschopnosť primeraného osamostatnenia – infantilita  
  3. rôzne formy úniku

Širšie sociálne vzťahy – škola, dospelí, učiteľ

  1. Vzbura voči autorite – „obdobie druhého vzdoru“ (negativizmus)
  2. Všeobecne kritický postoj k dospelým - začína iracionálnou kritikou (za každú cenu) – intolerancia - neskôr prechádza v racionálnu – zdôvodnenú kritiku
  3. Autoritu učiteľa podmieňuje: profesionalita a odbornosť, partnerský – tolerantný – ústretový prístup (zmysel pre humor), morálny kredit (férovosť)
  4. Presun autority na iného dospelého – (tréner, učiteľ?)

Rovesníci

  1. Separácia od rodiny - v prospech nových rovesníckych vzťahov  
  2. Neformálne autority
  3. Závislosť na akceptácii – vlastnom postavení v skupine
  4. Konformita voči skupinovým pravidlám – hodnotám – ideálom
  5. Skupinová identita

Etapy utvárania vrstovníckych vzťahov (Jakabčic):

  1. skupiny členov rovnakého pohlavia (skupinová izosexuálna fáza)
  2. individuálna izosexuálna fáza (intenzívne intímne priateľstvá)
  3. záujem o vzťahy s druhým pohlavím
  4. heterosexuálna fáza „platonická“ – polygamná - zamilovanosť

Riziká

  1. Obdobie ukončenia povinnej školskej dochádzky – profesionálna kariéra – voľba štúdia - úspešnosť v škole – rozhoduje o ďalšej perspektíve
  2. Riziká sociálnych skupín
  3. Sexualita – dôsledky (kultúrno-historické podoby -  tabuizácia vs. sexuálna revolúcia, médiá – tlaky)
  4. Potreba riešiť konflikt medzi významnosťou tohoto obdobia vo vzťahu k ďalším perspektívam na jednej strane a rizikami puberty na strane druhej (prevencia strát)
  1. minimalizácia negatívnych vplyvov puberty
  2. maximalizácia pozitívnych vplyvov puberty

Adolescencia

  1. Predpoklady:
  1. Mentálne – kognitívne – flexibilnosť – výkonnosť
  2. Telesná výkonnosť
  1. Dosiahnutie plnoletosti  vs. sociálno-ekonomická dospelosť
  2. Dosiahnutie pohlavnej zrelosti – heterosexuálne intímne vzťahy
  3. Sebaobraz - povrchové kritéria (zovňajšok – prestíž, atraktivita – súčasná kultúra – „body-building“, móda a  „brandizmus“, idoly)  

Sebarealizácia

  1. Kompetencie a výkon, šírka záujmov, sociálne uznanie, ekonomické uplatnenie, intímne vzťahy

 

  1. Vývin voľby povolania
  2. Záujmy, schopnosti, vzdelanie
  3. Hodnoty (rodinné, sociálne, ekonomické)
  4. Realistická voľba – hľadanie spôsobov uplatnenia,  explorácia možností, kryštalizácia voľby, špecifikácia    
  5. Realizácia – dosiahnutie sociálno-ekonomickej dospelosti

 

  1. Partnerské vzťahy - Erikson: „Intimita vs. izolácia“