Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / Geologia

prednasky_na_2._p_isomku.doc (prednasky_na_2._p_isomku.doc)

- najmladšia sopka v SR – Putikov vŕšok

Výrazný prejav zemskej kôry majú zemetrasenia – krátkodobé otrasy Z kory, rozna intenzita 1443 – okolie BŠ, 1763 – KN, 1858 – oblasť ZA, 1906 – oblasť Dobrej Vody, 2004 – PP, KE.

Zemetrasenie

- vedný odbor, kt. sa zaoberá štúdiom zemetrasení sa nazýva Seizmika (grécky seizmos-otras)

Seizmológia

1. krátkodobý prejav vnútornej E Zeme, kt. sa môže prejaviť intenzitou.
2. zdrojom je ohnisko, na povrchu sa prejaví v epicentre
3. 1/10 plochy zemskej kôry, kde sa vyskytujú intenzívnejšie, ale aj slabé katastrofy
4. vybudovaných je 16000 seizmických staníc, kt. merajú už slabé otrasy, aby sa predišlo tragédiám
5. najlepšie stanice má Japosnsko
6. v SR sú v BA (Železná studienka), Hurbanovo, Skalnaté pleso

Klasifikácia zemetrasení

7. endogénne (zaf. vnútorná EZ) – zapríčinené tektonickými pohybmi a vulkanickou činnosťou
8. exogénne (zaf. vonkajšia EZ) – budovaním vodných nádrží, mohutnými výbuchmi pri stavebných a banských prácach, výbuchom zemského plynu, skalným zrútením, pádom meteoritov

Rozdelenie zemetrasení podľa hĺbky ohniska

9. plytké (do 80 km)
10. stredne hlboké (do 300 km)
11. hlboké (700 km)

Rozdelenie podľa polohy ohniska

12. kontinentálne
13. morské (sprevádzané mor. vlnami)

Mechanizmy zemetrasení

Pôsobením endogénnych síl vzniká zemetrasenie v zemskej kôre, uvoľňuje sa E, poruší sa pevnosť kôry a časť E, kt. sa nahromadila sa uvoľní a trasformuje sa na E seizmickú. Vznikajú seizmické vlny.

Miesto vzniku je ohnisko. Najviac sa prejaví v epicentre, obyčajne je to nad ohniskom.

Vlny, ktoré sa šíria z ohniska

14. pozdĺžne (primárne - P) – šíria sa všetkými prostrediami (napr. plynné....),

                                    -  sú to vlny objemové (stlačenie - roztiahnutie)

15. priečne vlny (sekundárne - S) – šíria sa v tuhom prostredí (horninové pros.)

                                         - sp. prehýbanie vrstiev

-        vlny (morské) L – spôsobujú rozpraskanie budov

                           - zaguľatený útvar (morské prostredie)

Ohnisko (hypocentrum)

16. vzdialenosť ohniska od epicentra udáva hĺbku zemetrasenia

Meranie sily zemetrasenia

17. veľkosť sa udáva magnitúdou
18. používajú sa seizmografy, kt. majú dve stupnice – Meraliho (12 stupňov)

                                                               - Richterova

Vznik ednogénnych zemetrasení

19. v subdučkných zónach
20. zóny pozdĺž transformných zlomov

Sú prejavom veľkej E (energie)Zeme

Metamorfizmus

21. proces premeny hornín

Metamorfóza hornín

22. súbor pochodov, kt. prebiehajú za spolupôsobenia gravitačného, magnetic.      

     a elektrického poľa Zeme, teploty a tlaku.

Druhy metamorfizmu

23. regionálna premena (ak sa deje na veľkom území)
24. kontaktná premena (premena hornín v dôsledku teplotných zmien) – dochádza k premene hornín pri styku s magmou a to hlavne vplyvom teploty a chemickej aktivity plynov a pár.

1. šoková metamorfóza

- ak dopadne meteorit a svojim dopadom premení horniny, pôsobením požiaru – vznieti sa

- trvá krátko

- môže spôsobiť zemetrasenie – územie zemskej kôry postihuje v dôsledku výzdvihu a  

 poklesu

3 typy hornín

- fylity – najmenej premenené, zachovávajú si pôvodnú štruktúru

- svory – stredne premeneé h., vznik nových minerálov

- rudy – veľmi silne premenené h. (do veľkých hĺbok), zväčšovanie minerálov

Fácia

25. zmena, premena, fácia zemských bridlíc, fácia eklogitov – najsilnejší typ metamorfózy

Diaftorit

26. spätná metamorfóza
27. hornina je vyzdvihnutá

2. kontaktná metamorfóza

- najčastejšie dochádza k premene hornín na styku s magmou, a to hlave vplýva na teploty  

 a chemické aktivity plynov a pár

28. na styku sa vytvára kontaktná zóna (kontaktný d. – 10-11 km)
29. dĺžka premeny je 1000 až mil. rokov
30. vznikajú v ňom rôzne typy hornín v závislosti od vzdialenosti kontaktu (kontaktné rohovce, škvrnité bridlice, plodové a snopčekovité bridlice) – zväzky minerálov

Ked dochádza k metamorfóze, hor. sa neroztaví, zachováva si pevné skupenstvo, je plastickejšía, rekryštalizuje v pevnom skupenstve

Dĺžka premeny

31. met. regionálna
32. kontaktná
33. krátko trvajúca (šoková – obrovský požiar, pri dopade meteoritu – štruk. dopadu: štuk. dremeňa, prevrásnenie)

Diastrofizmus

34. zahŕňa všetky pohyby zem. kôry vyvolané tlakom, ťahom, gravitáciou

Pevninotvorné pohyby

35. sú vertikálne, pomalé a striedajúce sa poklesy a výzdvihy
36. najlepšie ich vidieť na zmene pobrežnej čiary

Transcesia

37. more si ukrajuje z pevniny, nástup
38. ostrov Korčula, Nizozemsko

Regresia

39. more – ústpu
40. Ceilon, Sicília

Horotvorné pohyby

41. rýchlejšie
42. krátkodobé (periodicky sa opakujú)
43. pásmové pohorie (Alpy, Karpaty, Himaláje)
44. z mor. sedim.(?) bývajú vytlačené nad hladinu – pevná a suchá

Zem - Orogenetické pohyby – Orogenéza (tlak)

predstavujú etapy, kt. trvali aj v minulosti určité obdobie:

45. kaledónske vrásnenie
46. alpinske vrásnenie (ešte neskončilo)
47. variské vrásnenie

GEOSYNKLINÁLY

48. pojem vznikol skôr, ako sa vedelo, že lit. dosky sa pohybujú. Zaviedol ho Hawk 1861 a povedal, že G sú zvlášť pohyblivé zóny medzi 2 kontinentmi, kt. sa považujú za stále bloky.
49. 1. krát použil slovo G James Dan 1850, domnieval sa, že je to stáleklesajúca depresia.
50. za G považujeme oceán, morské dno s oceánickou kôrou, kde je stály prínos sedimentov (spôsobuje tlak na časť zeme) v jeho dôsledku vznikajú horniny.
51. G je aj nádrž, priekopa, panva v mori, kde sa ukladajú sedimenty
52. G je tiež oblasť s morskými usadeninami, do kt. prenikajú magmatické horniny.

Rozdelenie G

53. predpolie (stabilný bod) pevnina
54. čelná predhlbeň
55. plytké more (myosinklinála)
56. hlboké more (eugeosynklinála)
57. čelná priehlbenina

Periódy geosynklinátov

mladá

58. sedimenty poklesávajú s pribúdaním sed. dochádza k diferenciácii dna, rozdeľujú ho na 2 časti

neskorá

59. keď prebieha vulkanizmus – kyslý

zničená

60. tlakmi, dno je vyvrásnené na pohorie

Kratogény

61. prekambrické štíty, nach. sa v jadrách kontinentov
62. máme 11 štítov (Kanadský, Škandinávsky, Sibírsky, Africký, Austrálsky, Brazílsky, Indický, Baltický)
63. bohaté sú na drahé kovy, diamanty, rudné minerály

Tabule

64. rovné a nikdy neboli vyzdvihnuté
65. Ruská tabula, Grand Colorado
66. do hornín sa zarezala rieka Colorado, vznikali rovné, niekoľko kilometrové usadeniny

Orogény

67. labilné oblasti (geosynk) zaberajú 1000 km2, z nich sa vyvrásujú pohoria

Globálna tektonika

1. vychádza z toho, že kontinenty, keď vystrihneme, bude z nich 1 celá pevnina.
2. Prišiel na toWegner /nemecký meteorológ/ v 1912 predniesol o tom prednášku, hovoril o tom, že kont. sa museli pohnúť.

Diastrofizmus – zaoberali sa tým viacerí geológovia.

68. 1927 – Artur Holmes – konverčné prúdy v plášti spôsobujú pohyb kontinentov (DRIFT)
69. 1962 – Hess – rozširovanie dna oceánu bez dôkazu teórie
70. 1963 – Frederik Vine

                 Drummond Mathnews – vysvetlili, čo sa v oceáne deje na základe  

                 paleomagnetizmu. Zistil, že keď pravidelne odoberajú vzorku z dna oceánu,

                 každé dve rovnakej vzdialenosti majú rovnaký paleomagnetizmus.

Zistili, že * je oblasť najviac namáhaná tým, že sa tadiaľ vylieva láva, posúva sa to. Zabezpečuje to tlak na okolité kontinenty. Zistili rozostupovanie sa – DIVERGENCIA oceánického dna (riftová zóna).

Konvergentný pohyb – pohyb k inej doske, podsúvanie oc. dna pod kontinentálnu kôru.

Divergencia – rozchádzanie dna

TYPY POHYBOV

- Divergentný pohyb

- Konvergentný pohyb – rozchádzanie oceánických dosiek.

1. oproti sebe sa môžu pohybovať dosky, ktoré sú kontinentálne (10-100 km) a oceánické
2. oproti sebe – 2 oceánické dosky – asi 15 km (vznik Himalájí, India bola dotlačená k Euroázií)
3. ohnivý pruh – subduckia – podsúvanie sa ostrovných oblúkov (Japonsko)
4. obdukcia – vysúvanie, prešmykovanie oceánickej P nad kontitnentálnu.

Litosferické platne (6 veľkých al 15 malých). Platne sú k sebe priblížené okrajmi (aktívne – tektonická zóna - vulkanizmus, zemetrasenie/ pasívne – tektonická zóna, nič sa nedeje).

Horúce stĺpy – stúpa energia zvnútra zeme, no nie je tam ani konvergentný ani divergentný pohyb (pod yelowstonským parkom).

Transformačné zlomy – horizontálne zlomy (horizontálny posun riftovej zóny) Kilimandžáro – činná sopka.

VONKAJŠIE PROCESY

Dejú sa na úkor vonkajšej energie zeme (slnečná energia). V dôsledku vonkajšej energie vznikajú vonkajšie exogénne činitele – vietor, dážď, tečúca voda, morská voda, živé organizmy, človek. Tieto činitele pôsobia rušivo alebo tvorivo. Rušia to, čo vytvorili vnútorné sily, alebo sami vytvoria niečo.

Rušivá činnosť – zvetrávanie, patrí sem:

71. rozrušovanie (rozpraskanie celistvej pôdy)
72. denudácia (postupne odnášanie častíc) – gravitačne alebo vetrom, dažďom, riečnou vodou.

Zemská gravitácia – vychádza z pohybu zeme, zhora všetko padá dole.

Tvorivá činnosť – vytvorenie nového typu nahromadenín alebo uloženie sa živých alebo mŕtvych tiel a vytvorenie koralových trsov, rašelinísk. Najväčšie rušivé a tvorivé zásahy – človek

Zvetrávanie – nepretržitý geologický dej, ktorému podliehajú všetky horniny a objekty na zemskom povrchu. Deje sa v dôsledku fyzikálnych chemických zmien – zmena teploty pri striedaní dňa a noci, v dôsledku ročných období, intenzívna veterná činnosť, mechanické namáhanie.

73. mechanické – horniny sa rozpraskajú
74. chemické – rozpraskané horniny podliehaj vplyvu – O, H2O, CO2. Ďalej rozrušujú už mechanicky narušené horniny, buď ich viažu alebo rozpúšťajú.
75. Biologické – pôsobením organizmov – strom sa chce zachytiť do pôdy, koreňmi roztláča pukliny, organizmy sa zavŕtavajú do skál alebo obrastajú skaly.

Zvetrávanie je závisle od klímy, čím je teplejšie a vlhkejšie, zvetrávanie je intenzívnejšie.

Gravitácia – sila, ktoré sa uplatňuje pri tečení vody (dážď padá). Rieky tečú z vyšších častí do nižších, hory sa rozdrobujú a to čo vzniká sa zosypáva na nižšie miesta.

Činitele:

VODA

76. dažďová – modeluje zemský povrch – prívalové dažde
77. uplatňuje sa v teplej klíme
78. spôsobuje plošné splavovanie (splachuje aj jemné prachové častice do nižšie položených častí) Stužková                     a stržová erózia – nános na cesty.
79. Preniká do povrchových
80. Denudácia – rozrušovanie
81. Transport – premiestňovanie

Na konci svojej činnosti voda akumuluje zozbieranie sedimentov.

Voda v horninách sa môže  zmeniť na podzemnú vodu:

82. spodná voda
83. minerálna voda – voda, ktorá v 1 l obsahuje viac ako 1 g rozpustených minerálnych solí a plynov. (liečivé, teplé vody – viac ako 34 °, horúce – viac ako 50 °)
84. Tvrdá voda – ak neobsahuje 1 % soli. Tvrdosť vody sa vyjadruje:

1.  prechodná tvrdosť – rieši sa varom
2.  stála tvrdosť obsahuje dusičnany, fosforečnany

Pramene: zostupné, vzostupné (artézske studne), údolné pramene, sutinový prameň, vystupovanie po zlom.

Artézska studňa – navŕtanie vodného horizontu, voda vystupuje, kým je tlak. Keď sa tlaky vyrovnajú, voda viac nestúpa.

Riečna voda – vyteká od prameňa veľmi rýchlym a intenzívnym tokom – horný tok, prúd vody je silný, prudký spád, dravá veľká rýchlosť, koryto je v tvare V a sú tam veľké kamene, vodopády. Ak sa mäkká hornina zarezáva, vznikajú obrie hrnce. Obrie misy (hranatejšie).

Stredný tok – pomalšia voda, širšie koryto, vytvára meandre – zákruty, kde ukladá, eróduje a znovu ukladá. Niekedy preborí pevninu a vzniká mŕtve rameno.

Dolný tok – široká valivá rieka plytkého koryta misovitého tvaru, kde je guľatý štrk až piesok, vznikajú úvaly (zavodnené látky).

Ústie rieky – delta – viacero vodných korýt (Dunaj)

                           Lievikovitý (Amazonka)

Riečne terasy – rieka mení polohu.

Geologická činnosť morí a jazier

More – obrovská sila, predstavuje ju voda v podobe vlnenia a nárazov na pevninu. Pobrežné zruby, kotly, brázdne kotly (rušia).

Tvorivá – ukladá úlomky hornín a spôsobuje nahromadenie prvkov, ktoré môžu vytvárať ložiská (mangánové, železité). Morská voda je najväčší zdroj zlata.

Organizmy v mori – planktón, nektón (plávajú vlastnou silo), bentos (prisadnuté k morskému dnu).

Podľa hĺbky mora – usadeniny – plytkomorské (organické látky a zvyšky), hlbokomorské – jemnejšie usadeniny, organické látky.

Jazerá (so slanou a sladkou vodou), majú prítok a odtok, keď sú na posunutej kryhe, nemajú odtok. Môžu byť tektonické (Bajkal), eróziového typu (tatranské plesá), na posunutej kryhe (slnečné jazerá), sopečné (v sopečnom krátery – maary). Jazerá majú podobnú činnosť, ako moria, ale s menšou intenzitou.

Ľadovce

Vo vyšších polohách zrážky v podobe ľadu. Keďže nedochádzalo k otepleniu, ľad sa hromadí – ľadovec. Vzniká zamrznutím meteorickej vody. Zamrznutá látka nemá žiadne chemické a mechanické látky. Morského pôvodu (zamrznutá morská voda), sladkovodné (atmosferického pôvodu – sneh sa rozpustí a stane sa z neho voda, vo vyššej NV sa sneh nerozpustí), horské (vo Vysokých Tatrách – glaciálne ľadovce), náhorské, pevninské.

Ľadovec zliezaním vytvára akumulačnú zónu. Postupne sa dostáva do zóny rovnováhy (vďaka gravitácií) – ľadový splaz.

Morénové uloženiny – nevytriedené, rôzne opracované, často žltkasté – keď sa uložia a spevnia, tvoria TILITY.

Činnosť vetra

Vietor – silnejší, slabší, mierny. Je to prúdenie vzduchu. Jemne modeluje tvar krajiny, najväčšia sila sa prejavuje na púšti. Je závislý na vegetačnom pokryve.

Rušivá činnosť – obrusovanie, unáša čiastočky, prebieha okolo objektov. Týmito čiastočkami obrusuje povrch, čím je hornina tvrdšia, tým menej obrúsená. Vytvárajú sa – skalné voštiny, klátivce,          hríbovité útvary, skalné oko (diera do skaly).

Tvorivá činnosť

Viate piesky – vietor zaveje piesok na určité územie

Duny a presypy – za väčší kamienok presúva menšie

Barchany – menšie ako duny

Spraše – vyvieva čiastočky z ľadovca

Činnosť organizmov

Rušivá – rozrušuje pôdy, banské diela, rozrušovanie koreňmi

Tvorivá – nahromadenie odumretých R (uhlie) a Ž (ropa a zemný plyn). Horúce pramene – organizmy si stavajú schránky – kremík. Trus netopierov – guano.