Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / Botanika Vyšších rastlín
4._prednaska_bvr.doc (4._prednaska_bvr.doc)
10. okruh Krytosemenné rastliny
Do krytosemenných R sa zaraďujú: magnóliokveté
Laliokveté
Sú najdokonalejšie v rámci rastlinnej ríše. Zástupcovia predstavujú najdokonalejšie druhy. Dokonalosť spočíva v prispôsobení sa životu na súši. Dôležitým znakom je, že došlo k značnej redukcii gametofitu a rozvíja sa sporofit.
(keď listy okrajmi zrastajú a vytvárajú ochranný obal, kt. chráni vajíčko – semenník, takto sú vajíčko aj embryo chránené, vyvíjajú sa pravé plody a pravé semená (krytosemenné)). Do tejto skupiny zaraďujeme dreviny, kry, polokry, byliny
- embryo je chránené dobre vyvinutým oplodím
- rastom korienka alebo radikuly dochádza k vývoju u dvojklíčnolistových pravej koreňovej sústavy alorhyzis, u jednokličnolistových doch. k zabrzdeniu rastu a funkcie koreňovej sústavy vedlajšie adventývne korene (nepravá koreňová sústava)
- rozkonárovanie je sympodiálne, menej monopodiálne, vidlicovité rozkonárovanie
- usporiadanie c. z. – c. z. dvojkličnoli. bývajú usporiadané (kolaterálne – bočne). U primitývnejších (dvojlaločne bikolaterálne).
- Zvlášt. je usporiadanie do kruhu
- Dvojklíčnolisté R, kt. sekundárne hrubnú majú kambiálny kruh (tvorí sa druhotné lyko a drevo)
- Jednoklíč. R majú c. z. roztrúsené po vnútornom pletive stonky
- Krytosemenné r. sú kvitnúce r., na stonkách sú kvety al. súkvetia
- Pôvodné najstaršie kvety sú pravidelné. Vývoj smeroval k súmernému až k asymetrickému kvetu.
- Kvety u najstarších rodov a čeladí bývajú u niekt. Terminálne, no vývoj smeroval k tomu, že kvety sa postupne začali vyvýjať z púčikov v pazuchách listu.
- 1. krytosemenné – pred 140 mil. rokov z proangiospermae
- 1 – klíčnolis. ú najmladšie – 65 mil. rokov (v období kriedy)
11. okruh
Dvojklíčnolistové r.
- dreviny, byliny, polokry, kry
- c. z. sú usporiadané do kruhu, majú cievy – trachey
- majú pravú koreňovú sústavu (alorhyzia)
- listy bývajú stopkaté, môže byť listová pošva, prílistky
- list a listová čepeľ má rub a líce – bifaciálny
- listová žilnatina je sieťovitá, listy tvoria sieť, je perovitá, alebo dlaňovitá
- klíčenie epigeické klíčenie po prerazení pôdy
hypogeické pôd pôdov - zástupcovia majú väčšinou pentamerické kvety
- menej časté sú štvor
- oveľa menej 3-početné
- najstaršie čeľade majú neustálený počet kvet. častí
- kvety sú postavené terminálne
- najpôvodnejšie nemajú rozlíšenú korunu na okvetie a kalych
- čeľade najstarších sú usporiadané do špirály, pôvodné rody a čeľade nemajú dokonale zrastené plodolisty
- redukcia pohlavných orgánov → jeden piestik z množstva
- peľové zrná majú zaujímavú štruktúru – obalená časť má zaujímavý útvar elipsovitý – štrbinkovitý. Podľa nich sa dá určiť k akému druhu R patrí