Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Pracovné právo

Zimné poznámky 1 - inštitút pracovného času a dovolenky na zotavenie (xp1.doc)

Inštitút pracovného času a dovolenky na zotavenie.

Zamestnanci po vykonaní určitej práce v kalendárnom roku, majú právo na dovolenku na zotavenie. Pracovný čas v rámci pracovného pomeru sa strieda s takými dobami, ktoré slúžia na oddych zamestnancov a ich zotavenie.

Oba inštitúty sú formulované ako subjektívne práva zamestnancou, a je upravený v rámci hospodárskych sociálnych a kultúrnych práv v ústave (deklaratórne vymenúva – napr. maximálna príspustná dĺžka pracovného času, právo na odpočinok po práci, dovolenku na zotavenie), ďalej v zákonníku práce.

Otázka pracovného času aj rovnako aj odpočinku po práci, či dovolenky na zotavenie. Táto úprava je vzťahu ku zamestnancom, iné osoby SZČO – voči nim nesmerujú tieto garancie pracovných podmienok. Pretože, tento si riadi výkon práce viac menej sám, a preto sa na neho nevzťahujú takéto ustanovenia. Ústavne garantované práva sa vzťahujú výlučne len na zamestnancov.

Zákonník práce hovorí, že otázky pracovného času ako aj dovolenky na zotavenie sa neaplikuje na výkon prác, vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorý sa riadi dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. T.j. keďže v zákonníku práce je upravený aj iný ako pracovný pomer, teda právne skutočnosti, ktoré zakladajú pracovnoprávny vzťah.

Napr. dohoda o brigádnickej práci študenta, pre takéto prípady zákonník prác hovorí, že

PRACOVNÝ POMER nie je to isté čo PRACOVNOPRÁVNY VZŤAH

§85 až §100 sa vzťahujú na oblasť pracovných pomerov, takých ktoré sa riadia úpravou zákonník práce.

Učiteľ na VS, nie je zamestnancom v zmysle ZP (ten sa aplikuje na podnikateľskú sféru) ZP sa používa len subsidiárne. Učiteľ VS sa posudzuje podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme, zákone o vysokých školách až subsidiárne sa použije ZP.

Pracovný čas je právna kategória.

Sociálny aspekt pracovného času je v tom, že ľudia majú určité danosti a neplatí, že čím vyššia pracovná zmena tým viac sa vyrobí. Právna úprava na to reagovala tým, že stanovila určité štandardy, ktoré sú dané historicky. V roku 1919 keď sa prijal dohovor medzinárodnej organizácie práce o práci v priemysle.

Smernica 2003/88 o niektorých aspektoch pracovného času.

§ 85 (prečítať) až § 100, je nutné rozlišovať medzi niektorými pojmami, aj napriek tomu, že sa všetky nenachádzajú v právnej úprave : napr.

Zákonné limity dĺžky pracovného času – je to maximálne prípustný pracovný čas a to z hľadiska pracovného dňa a pracovného týždňa.

Štandartne sa posudzuje týždenný pracovný čas.

Pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. U nás je štandart 37,5 hodín týždenne. Pokiaľ zamestnanec pracuje v dvojzmenných prevádzkach platí najviac 38 ¾ hodiny a pre trojzmenné a nepretržité platí 37 ½ .

Aký je rozdiel medzi trojzmennou a nepretržitou prevádzkou ?

Zamestnanec môže mať niekoľko pracovných pomerov. Naša právna úprava hovorí, že pokiaľ sa jedná o mladistvého zamestnanca, dĺžka pracovného času platí pre všetkých zamestnávateľov. U klasického zamestnávateľa sa ale posudzuje maximálny čas jednotlivo pre každého zamestnávateľa.

Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca je 48 hodín týždenne vrátane práce nadčas.

Prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť alebo dohodnúť. Môže byť aj nad 48 ak sa to ale vykompenzuje ďalšie týždne.

Zákonné limity denného pracovného času : pracovný čas je určený na max. 9 hodín denne pri rovnomernom. Pri nerovnomernom 12 hodín.

Ustanovený týždenný pracovný čas je taký, ktorý sa ustanoví v medziach zákonných limitou. Niektoré prevádzky môžu mať stanovenú inú dĺžku pracovného času.

Určený týždenný pracovný čas je taký, ktorý sa chápe smerom ku zamestnancovi, tento môže byť rôzny medzi zamestnancami a rôzny medzi týždňami.

Európska smernica 2003/88, minulého roku sa prispôsobila právna úprava pracovného času v zdravotníckych zariadeniach. Priemerný týždenný pracovný čas môže dosahovať až 58 hodín týždenne ale za podmienok,

1. len o zdravotníckeho pracovníka (určujú osobitné právne predpisy)
2. musí s takouto dĺžkou súhlasiť
3. priemer max. 56 hodín týždenne sa sleduje v rámci štyroch mesiacov po sebe idúcich.

Rozvrhnutie pracovného času :

1. rovnomerné (zásadne na 5 dní v týždni – nemusí to byť PO-PIA), dĺžka pracovného času nesmie byť dlhšia ako 9 hodín, rozdiel dĺžky pracovného času v jednotlivých týždňoch po sebe nesmie presiahnuť 3 hodiny.
2. Nerovnomerné (sleduje sa určité rozvrhové obdobie po sebe nasledujúce a dĺžka denného pracovného času nesmie presahovať 12 hodín) denný pracovný čas neobsahuje prestávku. Ale pracovná zmena obsahuje aj prestávku.

Priemerný týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas.

Nerovnomerné rozvhrnutie pracovného času je možné po dohode.

Pružný pracovný čas na domácu  taktiež začiatok a koniec pracovného času.

§ 91 prestávka v práci, znemená to prestávku v rámci pracovnej zmeny zamestnanca, táto je určená na oddýchnutie a jedlo. Je daná v rozsahu 30 minút, môže byť dlhšia ale to sa musí dohodnúť.

Na prestávku v práci nemá nárok každý zamestnanec. Prestávka na jedlo a oddych sa má poskytnúť ak jeho pracovná zmena je 6 hodín.

§ 92 – nepretržitý denný odpočinok – je to prestávka medzi zmenami. Zamestnanec musí mať minimálne 12 hodín po sebe nasledujúcich v priebehu 24 hodín. U mladistvých je to 14.

Vo výnimočných prípadoch to môže byť skrátené na 8 ale za podmienok :

1. nepretržitá prevádzka
2. práca, ktorá sa označuje ako tzv. turnusová práca

Je nutné poskytnúť tzv. náhradný odpočinok do 30 dní.

§ 93 – nepretržitý odpočinok v týždni

Práca nadčas – nad ustanovený pracovný čas. Práca nadčas je taká, s ktorou zamestnanec nemusí počítať. Môže sa :

1. nariadiť (musí ale rešpektovať to, že nemôže v priemere (!) dať viac ako 8 hodín, nesmie nariadit viac ako 150 hodín – tu je sledovanie práce nadčas v režime týchto 4 mesiacou)
2. dohodnúť sa možno i na ďalších hodín ale maximum 250 hodín.

Zamestnanci, ktorá pracujú v kratšom pracovnom čase, nemožno nariadiť právo nadčas.

Tento kratší pracovný čas, je niečo iné ako klasický pracovný čas.

Pracovná pohotovosť, ide o takú situáciu, kedy sa zamestnanec so svojím zamestnávateľom po určitú dobu bude zdržiavať na určitom mieste a bude pripravený na výkon práce. Ak sa dohodnú, že sa má zdržiavať na určitom mieste, či aj doma.

Neaktívna časť pracovnej pohotovosti – je na pracovisku a čaká na prácu (lekár)

Pracovná pohotovosť môže byť nariadená len v rozsahu 8 hodín to týždňa.