Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Dejiny štátu a práva na Slovensku

Martinské memorandum z roku 1861 (16.doc)

Otázka č. 16:

Martinské memorandum z roku 1861

Vyvrcholením národného politického hnutia Slovákov bolo Národné zhromaždenie slovenské ( NZS ), ktoré sa konalo v dňoch 6. – 7. júna 1861 v Martine

1. zúčastnili sa na ňom predstavitelia staršej – štúrovskej – ako ajmladšej poštúrovskej generácie
2. bolo reprezentatívnym zhromaždením – účastníci sa naňho dostali na základe poverenia jednotlivých slovenských obcí
3. toto zhromaždenie nazývama aj Národným zastupiteľstvom
4. predsedom bol Ján Francisci
5. zhromaždenie prijalo program, ktorý koncipoval Štefan Marko DAXNER

Martinské memorandum ( MM )

6. posunulo svoj obsah ďalej do roviny štátoprávnej
7. bolo prvým uceleným štátoprávnym programom Slovákov !!!
8. obsahovalo časti viac i menej podstatné

Menej významné ustanovenia

9. požiadavka zriadenia právnickej akadémie
10. zriadenie slovenskej katedry reči a literatúry na peštianskej univerzite
11. zriaďovanie spolkov
12. vydávanie časopisov
13. zriadenie hospodárskej akadémie

Najpodstatnejšou požiadavkou bolo vymedzenie územia, ktoré bolo trvale osídlené Slovákmi

14. existovali rôzne názory na pomenovanie takto vzniknutého územia – Daxner navrhoval, aby sa pomenovalo ako dištrikt; niektorí navrhovali názov Slovenský vidiek; napokon bol prijatý názov Hornouhorské slovenské okolie

Hornouhorské slovenské okolie ( HSO )

15. malo vytvárať predpoklady k tomu, aby tu začala vytvárať samospráva Slovákov
16. nešlo o to, aby sa územie štátne odčlenilo od Uhorska, ale o vytvorenie autonómnej národnej jednotky
17. vymedzenie  HSO vychádzalo z minulosti ( dištrikty za Jozefa II., ako aj rozdelenie územia za Bacha )
18. MM malo všeobecný pohľad – malo sa vymedziť územie – a dotovať ho – kde by sa mali riešiť jazykové, vzdelanostné a kultúrne otázky v prospech Slovákov – ale v rámci Uhorska !
19. na uhorskom sneme opäť nepochodili – Maďari naďalej presadzovali existenciu jednotného uhorského národa, ktorá vylučovala akékoľvek uznanie niektorého nemaďarského národa ako jedného samostatného celku
20. podpredsedom uh. snemu bol v tom čase Koloman Tiso, ktorý podstúpil MM predsedovi Výboru pre veci nemaďarských národov – Jozefovi Ötvöszovi – MM bolo zamietnuté
21. zamietrnutie MM na uhorskom sneme pomienilo ďalší vývoj – Slováci sa obrátili na Viedeň