Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Dejiny štátu a práva na Slovensku

Viedenské memorandum z roku 1861 (17.doc)

Otázka z DŠaP (II) č. 17:

Viedenské memorandum z roku 1861

Keď Slováci nepochodili na uhorskom sneme s Martinským memorandom ( 6. – 7. júna 1861 v Martine – Daxner ), obrátili sa na v decembri 1861 na Viedeň

1. delegácia Slovákov predložila panovníkovi, vo svojej podstate MM z júna 1861, ale v tomto, tzv  Viedenskom memorande svoje štátoprávne predstavy podrobnejšie rozpracovala ( nie rozšírila ) – vznikol tak komplexnejší program postavenia Slovákov v monarchii
2. okrem krívd zo strany uhorskej politiky, ktoré opísali, požadovali, aby Slováci boli uznaní za samostatný národ a aby Hornouhorské slovenské okolie ( HSO ) bolo vytvorené z území osídlených Slovákmi a bolo integrálnou súčasťou Uhorska
3.  žiadali, aby HSO malo

1. vlastný národný snem
2. vlastné správne orgány
3. súdne orgány
4. aby úradnou rečou bola slovenčina

4. vo VM sa odvolávali na 7. a 9. čl. II. časti Tripartita, podľa ktorých panovník mohol udeliť privilégium, a preto žiadali, aby v zmysle Tripartita túto možnosť využil,  HSO udelil privilégium a vyhlásil ho za integrálnu súčasť Uhorska s vlastným systémom správy
5.  vo VM bolo špecifikované, z ktorých žúp sa HSO malo skladať:

1. Trenčianska župa
2. Oravská župa
3. Turčianska župa
4. Liptovská župa
5. Zvolenská župa
6. Prešporská župa
7. Nitrianská župa
8. Tekovská župa
9. Hontianska župa
10. Novohradská župa
11. Abaujská župa

6. do HSO nemala patriť Zemplínska župa, pretože v tejto župe malo rovnako silné zastúpenia ako slovenské, tak i maďarské obyvateľstvo, a preto sa do návrhu nedostala
7. územnými jednotkami HSO nemali byť župy, ale okresy – malo ich byť 16
8. na čele mal byť provinčný snem, ktorý mal mať 90 členov, pričom 30 malo byť menovaných z najvyšších predstaviteľov cirkevných hodnostárov a hlavných úradníkov a zvyšných 60 malo byť volených
9. volebná geometria – na 30 tis. obyv. = 1 poslanec
10. snem sa mal schádzať 1x do roka v Banskej Bystrici
11. mal rozhodovať o veciach národnej povahy:

1. rozvoj poľnohospodárstva
2. organizácia verejných prác
3. vytváranie dobročinných ústavov
4. vytváranie literárnych a vzdelávacích inštitúcií
5. mal vypracovať a prijať návrh rozpočtu
6. mal mať právo vydávať nariadenia s platnosťou celoštátnych uhorských zákonov, ale len vykonávacie predpisy

12. výkonným orgánom mal byť Stály snemový výbor – volený snemom – mal mať 5 členov
13. politickú správu mal menovať panovník
14. hlavu tohto útvaru mal voliť národný snem, zo 4. kandidátov, ktorých mohol navrhnúť jedine panovník
15. okresy mali mať rovnaké právomoci ako župy
16. na ich čele mali stáť okresní náčelníci
17. celá správa sa mala včleniť do uhorskej správy a mala podliehať uhorskému miestodržiteľovi

Súdnictvo

18. najanižším stupňom súdnej organizácie mal byť obecný súd ( mal riešiť malé spory a priestupky )  
19. vyššou inštanciou mal byť okresný súd
20. najvyššou inštanciou – hlavný súd

Právo

21. podľa VM sa malo používať uhorské právo a len v špeciálnych veciach  mal vykonávacie nariadenia zákonov prijímať uhorský snem

Panovník sa k VM postavil tak, že ho zaslal do uhorského snemu, čím bol vlastne jeho osud už jasný.

Napriek neúspechu VM a MM predsa len OD posunul slovenské národné hnutie aj do oblasti, v ktorých sa realizovala obroda v praktickej rovine.

V roku 1863 bola založená Matica slovenská ( MS )

22. podľa stanov mala byť ustanovizňou, ktorá mala budiť mravnú a umnú vzdelanosť, ktorú mala rozširovať a utvrdzovať, mala podporovať krásnu literatúru a umenie
23. predsedom sa stal: Štefan Moyses
24. doživotným čestným predsedom: Ján Francisci

V tomto období boli súčasne založené prvé 3 slovenské gymnázia:

1. Revúca
2. Kláštor pod Znievom
3. Martin