Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Ústav Prírodných a Humanitných Vied / Metody empirickeho vyskumu

charakteristika empirickeho vyskumu (1.doc)

1. CHARAKTERISTIKA EMPIRICKÉHO VÝSKUMU

SOCIOLOGICKÝ VÝSKUM

1. možno definovať ako zložitú, zámernú, vo svojej podstate analyticko – syntetickú, z praxe vychádzajúce a k nej sa vracajúcu intelektuálnu poznávaciu činnosť, výrazným znakom ktorej je organizované, systematické štúdium dejov spoločenskej skutočnosti presne vymedzenými metodologickými postupmi a prostriedkami
2. v procese sociologického výskumu ide jednak o POZNÁVANIE JAVOV, čiže VONKAJŠÍCH STRÁNOK SPOLOČENSKEJ SKUTOČNOSTI, a jednak O POZNÁVANIE VNÚTORNÝCH, SKRYTÝCH STRÁNOK SPOLOČENSKÝCH JAVOV, čiže ich podstaty – príčin a zákonitosti
3. CIEĽOM sociologickej výskumnej činnosti je získať nové vedecké poznatky o rôznych javoch, dejoch a procesoch spoločenského života
4. PREDMETOM sociologického výskumu sú spoločenské javy
5. FAKT – koincidenčný obraz javov vo vedomí, vyjadrený v takej forme, aby sa mohol bez ujmy na presnosti komunikovať a bol spoľahlivým základom pre vedeckú analýzu a syntézu
6. Priesečník subjektu a javu, existujúceho mimo subjektu
7. 3 základné úkony :
8. cieľavedomé priame a nepriame POZOROVANIE – získanie potrebuje sústavy validných a reliabilných empirických faktov
9. VEDECKÉ VYSVETLENIE – vyslovenie príčin a zákonitostí, triedenie a analýza výskumného materiálu, o uvedenie získaných poznatkov a preskúšanie ich pravdivosti
10. PRAKTICKÁ APLIKÁCIA – využívanie vedeckých poznatkov v praxi
11. DRUHY SOCIOLOGICKÝCH VÝSKUMOV :
12. PODĽA CIEĽA :
13. ZÁKLADNÝ ČI TEORETICKÝ :
14. Sleduje ciele objavné
15. Vypátranie, objavenie nových všeobecnejších princípov alebo zákonitosti javov, o poznanie podstaty spoločenských javov a procesov
16. Javy teoreticky vysvetliť, explikovať, uviesť ich príčiny a zákonitosti
17. Dlhodobosť, dôkladná metodická pripravenosť, nákladnosť
18. APLIKOVANÝ :
19. Hľadanie ciest, spôsobov ako využiť najnovšie vedecké sociologické poznatky, princípy a zákonitosti, odhalené základným výskumom, v rôznych odboroch praktickej činnosti
20. Rieši bezprostredné požiadavky spoločenskej praxe
21. SOCIOLOGICKÝ PRIESKUM :
22. Osobitný druh výskumnej činnosti
23. Poznanie javových stránok, empirickej povrchovosti skúmaného predmetu
24. Informatívne a orientačné ciele
25. PODˇĽA TOHO, NA KTORÚ OBLASŤ ALEBO ČASŤ SPOLOČENSKEJ SKUTOČNOSTI SA ZAMERIAVA :
26. SOCIOLOGICKÝ VÝSKUM :PRIEMYSLU A PRÁCE

DEDINY A POĽNOHOSPODÁRSTVA

MESTA

SOCIÁLNEJ ŠTRUKTÚRY

POLITICKÉHO SYSTÉMU

MEDZINÁRODNÝCH POL. VZŤAHOV

POZNANIA A VEDY

MEDICÍNY A ZDRAVIA OBYVATAĽ.

KULTÚRY

RODINY

VÝCHOVY A MLÁDEŽE

ARMÁDY

PROPAGANDY

NÁBOŽENSTVA A I.

27. PODĽA SPÔSOBU ORGANIZÁCIE A DO ISTEJ MIERY AJ PODĽA OBSAHOVEJ ZAMERANOSTI :
28. MONOGRAFICKÝ VÝSKUM :
29. Skúmanie jedného súborného javu
30. Objekt sa poníma komplexne – skúmajú sa všetky jeho významné elementy a zložky a v príslušných vzťahoch
31. Výsledkom sú monografické práce
32. TYPOLOGICKÝ VÝSKUM :
33. Založený na poňatí typu, konštruovanom empiricky a v istej miere aj teoreticky
34. Typológia určitej triedy javov
35. V štatistickom a monografickom výskume
36. ŠTATISTICKÝ VÝSKUM :
37. Veľký počet jednotiek a prípadov
38. Štatistické formuláre
39. Zisťovanie – vyčerpávajúce alebo výberové
40. VÝSKUM VEREJNEJ MIENKY :
41. Demografický výskum
42. Zisťovanie stavu a zmien v zmýšľaní, názoroch, mienke, postojoch
43. Využíva metódu reprezentatívnej skupiny
44. PODĽA SPÔSOBU VYKONANIA VÝSKUMU :
45. INDIVIDUÁLNY – sociológ sám získava empirické fakty, ktoré aj sám spravuje a výsledky overujú
46. KOLEKTÍVNY – kolektív, vedený skúseným odborníkom
47. REPREZENTATÍVNY – poznatky sa vyvodzujú na základe faktov získaných skúmaním reprezentatívnej skupiny
48. EXPERIMENTÁLNY – na pokusné zisťovanie pôsobenia určitých faktorov s presne sledovateľnom, merateľnom procese
49. SKÚŠOBNÝ – predvýskum, overuje sa vhodnosť a účinnosť pripravenej výskumnej metodiky
50. SOCIOGRAFICKÝ – ide o opis, deskripciu nejakého spoločenského javu, najčastejšie teritoriálne určenie sociálne skupiny
51. PODĽA ROZSAHU VÝSKUMNEJ VZORKY :
52. VYČERPÁVAJÚCE, REPREZENTATÍVNE, KVÁZI REPREZENTATÍVNE, NEREPREZENTATÍVNE
53. PODĽA ČASOVEJ DIMENZIE :
54. JEDNORÁZOVÝ VÝSKUM :
55. Zameraný obvykle na aktuálne sociálne problémy, na zisťovanie postojov, názorov, verejnej mienky a pod.
56. Dotazníková a anketová technika, interview
57. OPAKOVANÝ (REPLIKAČNÝ) VÝSKUM :
58. Založený na princípe použitia tej istej výskumnej techniky v odlišných časových intervaloch
59. DLHODOBÝ (LONGILUDIÁLNY) VÝSKUM :
60. Zložený na princípe dlhodobých kontaktov s výskumným objektom a umožňuje kombináciu rôznych výskumných techník a postupov
61. OBJEKT SOCIOLOGICKÉHO VÝSKUMU – predstavuje historicky (vývojovo) a priestorovo vymedzenú spoločenskú skutočnosť – spoločenské uskupenia, spoločenské inštitúcie, spoločenské procesy, spoločenské činnosti jednotlivcov atď.
62. PREDMET SOCIOLOGICKÉHO VÝSKUMU – sú tie teoreticky či prakticky významné vlastnosti, stránky a zvláštnosti výskumného objektu, ktoré najpregnantnejšie vyjadrujú jeho hlavnú tendenciu a ktoré budú obsahom výskumu
63. PROJEKT EMPIRICKÉHO VÝSKUMU – ide o komplexný dokument, v ktorom sú obsiahnuté všetky dôležité údaje o pripravenosti výskumu
64. CIEĽ SOCIOLOGICKÉHO VÝSKUMU – orientuje analýzu sociálneho problému do dvoch základných smerov : teoretického a aplikovaného
65. TEORETICKÝ :
66. Štúdium vedeckej literatúry k danému problému
67. Presná sémantická a empirická interpretácia východiskových pojmov
68. APLIKOVANÝ – vychádza sa zo špecifickosti daného sociálneho objektu a z ujasnenia praktických úloh, ktoré má výskum riešiť
69. PRINCÍPY USKUTOČŇOVANIA VÝSKUMU :
70. DÔSLEDNOSŤ – skúmať na javoch a problémoch všetky určujúce stránky a znaky v ich významných súvislostiach, vo vzájomných vplyvoch, vzťahoch, väzbách a účinkoch, ako aj neočakávané momenty a krok za krokom odhaľovať ich podstatu
71. EXAKTNOSŤ – poznať javy a problémy v ich úplnosti. Dosahuje sa to meraním, používaním pojmov s presne vymedzeným obsahom a rozsahom, experimentovaním, precíznym popisom faktov, analýzou a vyjadrením výsledkov v presne matematickej podobe
72. OBJEKTÍVNOSŤ – získavať fakty neskreslené subjektívnymi vplyvmi bádateľov, prípadne skúmaných osôb a taktiež bez subjektívneho ovplyvnenia získané fakty aj spracovať a interpretovať
73. SYSTEMATICKOSŤ – vyžaduje skúmať sociálne javy a procesy podľa určitého, teoreticky i prakticky odôvodneného plánu, cieľavedome, zámerne a nie náhodne a improvizovanie
74. SPOLOČENSKÁ EFEKTÍVNOSŤ – na základe poznatkov, ktoré nám získajú, možno podľa potrieb spoločnosti pretvárať, prípadne meniť rôzne prírodné i sociálne procesy
75. TEORETICKÁ ÚROVEŇ POZNANIA – nepracuje s reálnymi sociálnymi objektmi, ale s abstrakciami a s pojmovým aparátom, v ktorých je zachytená poznaná skutočnosť : Ich systém tvorí teóriu – zovšeobecnené poznanie, ktoré umožňuje vysvetliť či predvídať určité stránky alebo javy skutočnosti, ide o logickú konštrukciu, na základe ktorej sa zo základných princípov, vzťahov medzi premennými vyvodzujú dôsledky, resp. nové pojmy, výroby, poznatky alebo zákony
76. EMPIRICKÁ ÚROVEŇ POZNANIA – tvorí bezprostredné spojenie medzi teóriou a realitou samotnou v procese poznávacej činnosti. Ide o bezprostredný odraz sociálnej skutočnosti, o ktorom sa zachováva jej mnohostrannosť, rôznorodosť i náhodnosť

VZŤAH EMPIRICKÉHO A TEORETICKÉHO POZNANIA