zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Ústav Prírodných a Humanitných Vied / Metody empirickeho vyskumu

 

organizacia empirickeho vyskumu (2.doc)

2-1283695532.doc

2. ORGANIZÁCIA EMPIRICKÉHO VÝSKUMU

 

PRÍPRAVNÁ FÁZA

  1. najnázornejšia časť celej výskumnej akcie, pretože na jej kvalite závisí kvalita celého výskumu
  2. dôležitá analýza výskumného problému, štúdium jeho vzniku a vývinu, jeho podstatných súvislostí v objektívnej realite, zhromažďovanie dostupných poznatkoch a literatúry, predchádzajúcich výskumov a podobne
  3. vyústením zberu informácií o výskumnom probléme je spracovanie tzv. ÚVODNEJ ŠTÚDIE – zahrňuje úvodné hypotézy a poskytuje základnú predstavu o tom, čo bude vo výskume zisťované – formulácia výskumnej úlohy, hlavných cieľov výskumu, miesto (objekty), prostriedky, základný pojmový aparát a jeho čiastočná operácionalizácia apod.
  4. Dôležité je posúdenie tejto štúdie zo strany odborníkov i zadávateľa výskumu k presneniu celej výskumnej akcie, ale predovšetkým preto, aby bola zhodnotená :
  5. Úroveň teoretickej analýzy problému vrátane zrozumiteľnosti a jednoznačnosti používania základného pojmového aparátu
  6. Aktuálnosť a praktická užitočnosť skúmanej problematiky
  7. Adekvátnosť a možnosť dosiahnutia formulovaných cieľov výskumu
  8. Vhodnosť zvolených metód a techník výskumnej akcie
  9. Ekonomická, personálna, technická a materiálna náročnosť výskumu
  10. METÓDY A TECHNIKY ZBERU EMPIRICKÉHO VÝSKUMU :
  11. Sú pripravované v súlade so zámerom výskumu a s povahou zvoleného výskumného problému
  12. Dôležitou metodologickou zásadou preskúmanie konkrétneho sociálneho javu je použitie VALÍDNEJ METODIKY – takej techniky alebo viacerých techník, ktoré na jednej strane umožnia. Získané fakty porovnávať a tak ich verifikovať a na druhej strane umožnia sledovať skúmaný jav k viacerých relevantných aspektov
  1. PROJEKT EMPIRICKÉHO SOCIOLOGICKÉHO VÝSKUMU
  1. predstavuje komplexný dokument, v ktorom sú obsiahnuté všetky dôležité údaje o pripravenosti výskumu
  2. obsahom je presné a výstižné formulovanie výskumného problému a otázok, spojených so skúmaním jednotlivých aspektov a znakov sociálnych javov
  3. časti :
  1. ÚVODNÁ ČASŤ
  1. zahrňuje názov sociologického výskumu a dôvody, ktoré viedli ku skúmaniu s ohľadom na potreby ako teoretického bádania, tak aj potreby sociálnej praxe
  2. stanovené ciele výskumu, z nich vyplývajúce úlohy a je zdôvodnený očakávaný spoločenský prínos výskumnej akcie
  1. METODICKÁ ČASŤ
  1. v konkrétnej forme je rozpracovaná vlastná problematika sociologického výskumu (stanovujú sa metódy zhromažďovania údajov – o skúmaných javoch a ich súvislostiach, vývine, podmienenosti a podobne)
  2. vypracovávajú sa jednotlivé pomôcky pre výskum (dotazníky, záznamové hárky, dokumentácia výskumníkov), stanovuje sa rozsah výberového súboru a spôsob výberu jednotiek v ňom
  3. súčasne sa stanovujú metodické postupy v práci s jednotlivými pomôckami
  1. ORGANIZAČNÁ ČASŤ
  1. jej jadrom je vypracovanie plánu uskutočňovania sociologického výskumu
  2. slúži k riadeniu a kontrole plnenia jednotlivých etáp, cieľov a úloh výskumu
  3. v pláne sa stanovujú termíny pre :
  4. prípravnú fázu výskumu vrátane prerokovania a schválenia výskumných nástrojov, dotazníkov, vypracovávania zadania pre strojové spracovanie údajov, pre tlač dokumentácie
  5. zber empirického materiálu v teréne
  6. prípravou údajov na spracovanie dát
  7. spracovanie čiastočných a záverečnej správy sociologického výskumu
  8. každý výskum má obvykle TERMÍN UKONČENIA, ktorému je podriadený časový harmonogram
  9. plánujú sa aj finančné náklady na výskum
  1. FORMULÁCIA VÝSKUMNÉHO PROBLÉMU A HYPOTÉZ
  1. presná formulácia výskumného problému slúži i k ďalšej konkretizácie cieľov empirického výskumu
  2. vypracovanie TEORETICKEJ MODELOVEJ PREDSTAVY  o výskumnom probléme sa začína spravidla vymedzením jeho znakov, komponentov, charakteristických vlastností a ich vzájomných vzťahov. Pritom je dôležité určiť rozhodujúce kritéria výskumného problému zo špecificky sociologických hľadísk
  3. FUNKCIONÁLNA ANALÝZA
  4. v ktorej sa vyčlení vonkajšia podmienenosť skúmaného problému, vzájomný vzťah vplývajúcich faktorov, sila, spôsob a smer ich pôsobenia
  5. tieto faktory majú rozdielnu hodnotu a relevanciu
  6. SYSTÉMOVÁ ANALÝZA
  7. Predstavuje rozčlenenie skúmaného problému na jeho jednotlivé zložky a skúma sa ich vzájomná súvislosť
  8. Dôležité ozrejmiť substančnú povahu týchto zložiek
  9. FORMULOVANIE PRACOVNÝCH HYPOTÉZ VÝSKUMU
  10. Hlavný metodologický nástroj, ktorý vlastne organizuje výskumný proces a podriaďuje ho vnútornej logike
  11. HYPOTÉZY – určité vedecké predpoklady o štruktúre a vývine sociálnych objekt, o charaktere prvkov a väzieb, ktoré tieto objekty tvoria, o mechanizme ich pôsobenia a rozvoja
  12. Stručne – výroky o vzťahoch medzi dvoma alebo viacerými premennými
  13. ZÁKLADNÉ FUNKCIE :
  14. Výpoveď o stupni dosiahnutého poznania skúmaného problému , o jej aktuálnom stave
  15. Návod na pokračovanie výskumu a súčasne nástroj, ktorý usmerňuje použitie výskumných techník a vymedzuje odor ich použitia
  16. Nástroj spojenia teoretickej a empirickej zložky poznania – v tomto zmysle vystupujú hypotézy v roli metód poznávacej činnosti
  17. Prostriedok prevodu všeobecných pojmov do roviny pozorovateľných znakov
  18. PODĽA CHARAKTERU POUŽITIA V PRIEBEHU SOCIOLOGICKÉHO VÝSKUMU :
  19. VÝCHODISKOVÉ HYPOTÉZY
  20. Obsiahnuté v úvodnej štúdií, ktorej obsahom je analýza výskumného problému, jeho genézy a väzieb
  21. PRACOVNÉ HYPOTÉZY
  22. Ďalšou konkretizáciou úvodných hypotéz, sú konkrétnejšie a formulujú sa pomocou operacionalizovaných všeobecných pojmov možno ich verifikovať prostredníctvom logických postupov – testovaním najjednoduchších znakov, ktoré sú v hypotézach vyjadrené
  23. ŠTATISTICKÉ HYPOTÉZY
  24. Overované štatistickými postupmi – napr. nulovej hypotézy, ktorej formulácia predpokladá, že medzi dvoma veličinami neexistuje súvislosť
  25. PODĽA ICH FUNKCIE V SOCIOLOGICKOM VÝSKUME :
  26. HYPOTÉZY DESKRIPTÍVNE
  27. Vychádzajúce z popisu, cieľov a úloh výskumu a dajú sa rozdeliť na FAKTUÁLNE – vyslovujúce jednoducho dokázateľný fakt, RELAČNO-ŠTRUKTURÁLNE – v určitých podmienkach existuje medzi javmi vzťah, ktorý má isté vlastnosti, RELAČNO-VZŤAHOVÉ – závislosť jedného javu na inom, KLASIFIKAČNÉ – klasifikácia javov podľa určitých znakov
  28. HYPOTÉZY EXPLANAČNÉ
  29. Smerujú k osvetleniu príčin existencie určitých javov alebo vysvetľujú úlohu nejakého javu k celku sociálnej  reality
  30. HYPOTÉZY PROGNOSTICKÉ
  31. Vzťahujúce sa k vývojovým aspektom sociálnych javov. Vyjadrujú zdôvodnenie očakávania zmien určitého procesu
  32. POŽIADAVKY, ABY HYPOTÉZY :
  33. Neobsahovali pojmy, ktoré by nemali empirické indikátory, pretože by ich nebolo možno overiť
  34. Protirečili známym faktom, ktoré už boli výskumom dokázané
  35. Boli, čo možno najjednoduchšie, aby sa nerozplývali v množstve doplnkov alebo obmedzení
  36. Boli použité bez výnimiek pre celý okruh javov, ktoré bezprostredne vysvetľujú
  37. Boli preverované zásadne na danej úrovni teoretických poznatkov, metodickej vybavenosti a praktických možností výskumu
  38. Už spôsobom svojej formulácie poukazovali na spôsoby ich overovania v konkrétnom sociálnom výskume
  1. OVERENIE PRODUKTU VÝSKUMU – PREDVÝSKUM
  1. úlohou predvýskumu je predovšetkým overiť v teréne zhodnosť zvoleného postupu, a to pri zohľadnení teoretických i praktických hľadísk
  2. mal by spresniť, dopracovať a v prípade potreby i korigovať pracovné hypotézy
  3. musí ďalej spresniť organizačnú stránku výskumnej akcie – potrebné časové proporcie priebehu výskumu, kvalitu a množstvo výskumných pomôcok, dostatok finančných prostriedkov, pripravenosť výskumného tímu apod.
  4. Z metodického hľadiska – preverovanie a štandardizovanie vypracovanej metodiky výskumu
  5. ZÁKLADNÉ ÚLOHY PREDVÝSKUMU :
  6. Preveriť formuláciu problému výskumu z hľadiska jej použiteľnosti
  7. Potvrdiť použiteľnosť pracovných hypotéz a v prípade potreby pristúpiť k ďalšiemu spresneniu alebo k zmenám
  8. Preveriť primeranosť vypracovanej metodiky analýzy objektu výskumu
  9. ŠTANDARIZÁCIA METODIKY VÝSKUMU ZAHŔŇA :
  10. Stanoviť inštrumentárium, ktoré prináleží zvolenej metóde
  11. Určiť spôsoby aplikácie jednotlivých metód výskumu
  12. Vypracovať definitívny dotazník, resp. program pozorovania alebo schémy protokolu
  13. Stanoviť spôsoby kontroly terénneho zberu materiálov a údajov
  14. Určiť spôsob zberu vyplnených podkladov
  15. Zdokonaliť program vyhodnocovania adekvátne riešeného problému a i.