zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Ústav Prírodných a Humanitných Vied / Metody empirickeho vyskumu

 

studium dokumentov (8.doc)

8. ŠTÚDIUM DOKUMENTOV

 

  1. dôležité zdroje sociálnych informácií
  2. DOKUMENT – človekom vytvorený predmet pre zachovanie a prenos informácie
  3. Rôzne hľadiská klasifikácie dokumentov – GNOZEOLOGICKÉ HĽADISKO, HĽADISKO FORMY ZACHYTENIE INFORMÁCIE a HĽADISKO ZMYSLU (cieľa) VYTVORNIE DOKUMENTU

 

PRÍSTUP KU KLASIFIKÁCIÍ DOKUMENTOV PODĽA

 

 

 

 

 

ZDROJA

AUTORA

STATUSU

 

SPÔSOBU VZNIKU

SPÔSOBU FIXÁCIE

- primárne

- osobné

- oficiálne

 

- prirodzené

- písomné

- sekundárne

- neosobné

- neoficiálne

 

- zámerné

-štatistické údaje

 

 

 

 

 

ikonografické

 

 

 

 

 

- fonetické

 

  1. z GNOZEOLOGICKÉHO HĽADISKA sú rozlišované :
  2. PRIMÁRNE DOKUMENTU – ide o priame záznamy o faktoch, mienkach a postojoch ľudí v matričných záznamoch (o narodení, svadbách, úmrtí), v súdnych protokoloch, v rôznych pamätiach, v reportážach, cestopisoch, v korešpondencií, v štatistických údajoch apod.
  3. SEKUNDÁRNE DOKUMENTY – sú založené na dokumentoch primárnych spravidla sú určitou formou interpretácie dokumentov
  4. Bibliografie, záznamy rôznych publikácií
  5. Podá FORMY FIXOVANIA URČITEJ INFORMÁCIE :
  6. PÍSOMNÉ – informácia je v podobe písomného textu
  7. ŠTATISTICKÉ ÚDAJE – hlavne číselné informácie
  8. FONETICKÉ ÚDAJE – gramofónové platne, magnetonové záznamy, kompaktné disky atď.
  9. IKONOGRAFICKÉ DOKUMENTY – filmy, videokazety a fotodokumentácia, obrazy apod.
  10. MATERIÁLY HROMADNÝCH OZNAMOVACÍCH PROSTRIEDKOV – novín, časopisov, rozhlasov, televízie a filmu
  11. PÍSOMNÉ – PODĽA STATUSU :
  12. OFICIÁLNE DOKUMENTY – vládne materiály, komuniké, vyhlásenia, štátne a úradné archívy, archívy organizácií a podnikov, rôzne druhy tlače
  13. NEOFICIÁLNE DOKUMENTY – autobiografické (biografické) materiály, listy, rôzne pamäti, denníky, prejavy a iné dokumenty
  14. PODĽA CHARAKTERU A CIEĽA :
  15. Celý výskum môže byť založený na analýze osobných dokumentov alebo tieto môžu slúžiť ako doplnkový zdroj informácií
  16. Poskytujú informácie najmä o intímnych, verejnosti nedostupných motívoch konania ľudí, o názoroch a hodnoteniach rôznych udalostí, postojoch k nim apod.
  17. Inou klasifikáciou dokumentov je ich rozdelenie na ORIGINÁLY a KÓPIE
  18. Hodnovernosť a presnosť kópií musí byť overená a potvrdená
  19. V literatúre sa možno stretnúť aj s vymedzením ŠPECIÁLNYCH DOKUMENTOV, ktoré sú účelovo zostavené pre výskumné ciele : dotazníky, ankety, záznamové hárky, rozhovorov, rôzne testy, denníky, pozorovacie protokoly a ďalšie
  20. METÓDY ANALÝZA DOKUMENTOV :
  21. 3 HLAVNÉ TYPY :
  1. tradičná (klasická) analýza – výklad, interpretácia pôvodného dokumentu do takej podoby, aby bol využiteľný pre potreby sociologického výskumu
  1. intenzívny typ analýzy
  2. v tejto analýze sa rozlišuje stránka VNÚTORNÁ a VONKAJŠIA
  3. VNÚTORNÁ – je analýzou obsahu dokumentu, zameraná na objasnenie úrovne kompetencie autora v oblasti, o ktorej pojednáva...
  4. VONKAJŠIA – analýza historických súvislosti vzniku dokumentu
  5. Cieľ – určiť druh dokumentu, jeho formu, dobu a miesto vzniku, jeho iniciatíva a autora...
  1. formalizovaná (obsahová analýza) – druh kvantitatívnej analýzy
  1. hľadajú ľahko spočitateľné znaky, črty alebo vlastnosti dokumentu, ktoré vyjadrujú určité podstatné stránky dokumentu
  2. HLAVNÉ SMERY UPLATNENIA :
  3. Vyčlenenie a vyhodnotenie charakteristík textu ako indikátorov určitých stránok skúmaného objektu
  4. Objasnenie príčin, ktoré viedli ku vzniku určitej informácie
  5. Vyhodnotenie efektu pôsobenia informácie
  1. sekundárna analýza – založená na skúmaní a vyhodnocovaní už existujúcich údajov, informácií alebo expertných hodnotení pre uskutočňovaný sociologický výskum
  1. hlavné zdroje – rôzne archívne údaje a informácie, oficiálne štatistické údaje a ich databanky, publikácie z výstupov, sociologických a iných výstupov
  2. DOKUMENT AKO KOMUNIKAČNÝ AKT :
  3. Každý dokument – prostriedok pre prenos informácie

SPÄTNÁ INFORMÁCIA (VERIFIKÁCIA)

KOMUNIKÁTOR (AUTOR)

 

PROSTRIEDOK A OBSAH

 

KOMU (ČITATEĽ)

 

EFEKTY KOMUNIKÁCIE

 

 

 

 

 

 

 

KTO OZNAMUJE INFORMÁCIU

TYP DOKUMENTU        A JEHO OBSAH

RECIPIENT        

INFORMAČNÉ, REGULAČNÉ, MOTIVAČNÉ APOD.

  1. pôvodca informácie – jednotlivec, skupina, hromadná komunikačné prostriedky
  2. obsah informácie – čo a ako je oznamované, forma môže byť rozmanitá
  3. adresát informácie – osoba alebo skupiny, ktorým je informácia predovšetkým určená
  4. efekt informácie – jej sociálne účinky – či ju adresát obdržal, či ju pochopil, či na ňu adekvátne reagoval
  5. spätná väzba – na sledovanie efektu informácie, ktorý je závislý na všetkých zložkách informačného aktu
  6. VÝBER DOKUMENNTOV
  7. Záleží sa zameraní a cieľoch organizovaného výskumu
  8. VÝBER ZDROJA INFOMÁCIE – vychádza z požiadavky reprezentatívnosti skúmaných charakteristík objektu a predmetu výskumu
  9. Náhodný výber, stratifikovaný výber, expertné hodnotenie
  10. VÝBER KONKRÉTNYCH DOKUMENTOV – musí sa riadiť najmä cieľmi výskumu a charakterom údajov, ktoré sú v nich obsiahnuté
  11. Pri výbere dokumentov je dôležitou operáciou overenie HODNOVERNOSTI INFORMÁCIÍ, ktoré obsahuje
  12. VÝHODY techniky štúdia dokumentov :

+        možnosť zoznámenia sa s dávno minulými udalosťami i s výpoveďami ľudí, ktoré už dlho nie sú medzi živými

+        umožňuje uskutočnenie longitudiálneho  výskumu v dlhodobej perspektíve

+        ide o relatívne lacnejšiu techniku ako je terénny výskum

  1. NEVÝHODY :
  2. Nie všetky dokumenty sú rovnako dostupné pre štúdium
  3. V dokumentoch dochádza k modifikácii záznamu informácií podľa účelu, s ktorým boli vyhotovené