Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Ústav Prírodných a Humanitných Vied / Metody empirickeho vyskumu

experimentalna procedura (9.doc)

9. EXPERIMENTÁLNA PROCEDÚRA

1. EXPERIMENT – riadené zavádzanie javov alebo procesov v kontrololovaných podmienkach. Tvoria ho spravidla tieto zložky :
2. NEZÁVISLE PREMENNÁ – je to jav alebo proces, ktorý je cieľavedomo zavádzaný zo strany experimentátorov a tvorí predpokladanú príčinu závislej premennej – predpokladaného účinku

1. ZÁVISLE PREMENNÁ – je vydávaná účinkami nezávisle premennej a jej parametre sú pozorované, merajú sa a výsledky týchto meraní sa zaznamenavajú
2. PROSTREDIE EXPERIMENTU – je tvorené množinou podmienok, ktoré ovplyvňujú priebeh experimentu buď priamo alebo nepriamo v závislosti od charakteru uskutočňovaného experimentu
3. PODĽA STUPŇA KONTROLY PREMENNÝCH A EXAKTNOSTI ZÍSKANÝVH VÝSLEDKOV SÚ ROZLIŠOVANÉ EXPERIMENTY :
4. ČISTÝ – experimentátor uskutočňuje podrobnú kontrolu každej z uvedených zložiek
5. KLINICKÝ – využívyný v medicínskych vedách, ale i v psychológií, sociálnej psychológií a v sociológii. Pri skúmaní správania sa a konania ľudí je zameraný viac na exogénne podmienky – na sociálne i fyzikálne prostriedky, ktoré bolo konanie determinuje
6. PRIRODZENÝ – týka sa najmä experimentov, prebiehajúcich v oblasti sociálnych javov, ktorých prenášanie do „laboratórnych“ podmienok by znamenalo vylúčiť ich prirodzený priebeh a vierohodnosť
7. PODĽA ČASOVEJ POZÍCIE :
8. EXPERIMENT PRO FUTURO – orientovaný smerom do budúcnosti. Cieľom je získať úplne nové výsledky na báze zavádzania takých procesov, ktoré ešte nikde neprebehli
9. EXPERIMENT EX POST FACTO – zameraný spravidla na rekonštrukciu minulých udalostí – najmä myšlienkovej povahy, kedy sa spresňujú príčiny a dôsledky uplynulých javov. Pozornosť je orientovaná na retrospektívne štúdium zmien v skúmaných javoch a na základe toho je usudzované o nezávislej premennej
10. GNOZOLOGICKÁ HODNOTA :
11. EXPERIMENT VYHĽADÁVACÍ – cieľom je nový poznatok. Môže byť zameraný na poznanie úplne nových problémov alebo na odhaľovanie existujäúcich väzieb a vzťahov vo fyzikálnych či spoločenských javoch
12. EXPERIMENT OVEROVACÍ – potvrdzuje platnosť alebo neplatnosť nejakej hypotézy
13. SOCIOLOGICKÝ VÝSKUM – predstavuje spôsob získania informácie o kvantitatívnych a kvalitatívnych zmenách ukazovateľov činnosti a správania sa sociálneho objektu v dôsledku pôsobenia niektorých riadených a kontrolovaných faktorov
14. OBJEKTOM – sú predovšetkým ľudia, ktorí uskutočňujú rôzne sociálne činnosti, poznávajú sami seba, okolitý svet a vytvárajú si na tento svet i na seba určité názory
15. POSTUP SOCIOLOGICKÉHO EXPERIMENTU :
16. Uskutočniť popis sociálneho objektu pozorovania v systéme faktorov, ktoré ho tvoria
17. Popis sociálnych podmienok existencie skúmaného objektu
18. Formulácia hypotézy
19. Vymedzenie pojmov, použitých v hypotézach
20. Vyčlenenie nezávislej premennej
21. Určenie nezávislej premennej
22. Popis špecifických podmienok
23. PODĽA CHARAKTERISTIKY SKÚMANÝCH SOCIÁLNYCH OBJEKTOV :
24. POLITICKÉ, EKONOMICKÉ, PRÁVNE, PEDAGOGICKÉ, ESTETICKÉ, apod.
25. PODĽA ŠPECIFIKY STANOVENÝCH ÚLOH :
26. VEDECKOVÝSKUMNÝ, PRAKTICKÝ
27. PODĽA CHARAKTERU LOGICKEJ ŠTRUKTÚRY DÔKAZU HYPOTÉZY :
28. PARALELNÝ – existuje ako experimentálna, tak aj kontrolná skupina a dôkaz výskumných hypotéz spočíva vo vzájomnom porovnávaní obidvoch zvolených objektov pozorovania
29. METÓDA PÁROVÉHO VÝBERU – založená na výbere jednotiek pozorovania podľa určitých znakov, ktoré sú totožné pre experimentálnu i kontrolnú skupinu, ale podstatne sa líšia prítomnosťou alebo neprítomnosťou tohto znaku
30. METÓDA FREKVENČNÉHO ROZDELENIA – znamená vytvorenie takej podmnožiny jednotiek výberu, ktorá by bola modelom skúmaného objektu podľa znakov, ktoré zaujímajú výskumníkov
31. METÓDA RANDOMIZÁCIE – založená na náhodnom výbere z veľkej skupiny jednotiek buď podľa tabuľky náhodných čísel alebo „hádzaním mince“
32. NÁSLEDNÝ – nemá kontrolnú skupinu, ale tá istá skupina vystupuje v roli kontrolnej skupiny pred zavedením experimentálnej nezávisle premennej a v roli experimentálnej potom, kedy nezávisle premenná prejavila svoj vplyv
33. LABORATÓRNY EXPERIMENT – navodenie experimentálnej situácie a umožňuje dosiahnúť pomerne vysoký stupeň presnosti pozorovania objektu konania a správania sa
34. PRIRODZENÝ EXPERIMENT – nie je vopred vyberaná nezávisle premenná, ale v skúmanej skupine sú odhaľované spontánne zmeny, ktoré by mohli byť vyvolávané aj predpokladanou nezávisle premennou
35. TERÉNNY EXPERIMENT – charakterizovaný výberom čo najprirodzenejšej situácie, kedy skúmané osoby pôsobia v obvyklých sociálnych väzbách, činnostiach a situáciach
36. CHYBY A SKRESLENIA ZÍSKANÝCH INFORMÁCIÍ :
37. Považovať za experiment situáciu, ktorá experimentálnou nie je
38. Vytvoriť nevyrovnané experimentálne a kontrolné skupiny
39. Nesprávne zvoliť empirické ukazovatele
40. Možnosť subjektívnej interpretácie skúmanej situácie
41. Nevhodná aplikácia štatistických metód

42. MOGRAFICKÁ PROCEDÚRA
43. MOGRAFICKÝ – znamená popis jedného prípadu alebo jedného objektu
44. PRÍPADOM je spravidla obraz jedného objektu. Môže ním byť : jednotlivý človek, malá sociálna skupina, ekologické jednotky, organizačné jednotky

1. Jednotlivý človek – cieľom výskumu je správanie a konanie človeka a motivácia jeho správania sa v určitej sociálnej skupine, na pracovisku, v škole, v meste, v dedine, počas jedného dňa apod.
2. Malá sociálna skupina – tvorená dvojicou, rodinou, skupinou ľudí v rôznych situáciach a činnostiach. Do tejto kategórie patria aj sociometrické výskumy, ktoré sú monograficky zamerané
3. Ekologické útvary – predstavujú sociálne jednotky, rozdelené podľa územného kritéria. Skúmajú sa v nich najmä väzby človeka a sociálnych skupín s prírodným i spoločenským prostredím
4. Organizačné jednotky – ako sú závody, podniky, školy, zdravotnícke zariadenia, vojenské a policajné útvary a jednotky, rekreačné zariadenia apod. Ide spravidla o jednotlivé celku, ktoré sú vnútorne štrukturované a v sociálnom prostredí fungujú relatívne samostatne
5. Udalosť v živote človeka, malej sociálnej skupiny, organizácie alebo ekologického útvaru – ide najmä o udalosti, ktoré majú širší spoločenský význam. Vplyv kúpy televízora, automobilu, chaty a podobne na život rodiny a jej funkcie na medziľudské vzťahy
6. Konkrétne sociálne vzťahy a činnosti – či už medzi jednotlivcami, jednotlivcom a sociálnou skupinou alebo medzi sociálnymi skupinami či vo vnútri väčšieho sociálneho okruhu
7. Kultúrne oblasti – v ktorých sa monografický výskum blíži svojim charakterom k etnografického výskumu

45. VÝBER NORMÁLNEHO PRÍPADU
46. Znamené vybrať priemerný prípad a to tak, že zvolený druh prípadov sa definuje podľa určitého podstatného znaku alebo na základe kombinácie určitých charakteristických znakov
47. Ostatné prípady, ktoré sú mimo tohto rozpätia, sú považované za abnormálne – ale este nemusia mať patologický charakter
48. Jednou z podmienok výberu normálneho prípadu je mať k dispozícií údaje pre jednotlivé prípady alebo už priamo vypočítané aritmetické priemery pre jeden alebo viac prípadov
49. Najčastejšími prípadmi, ktoré sú skúmané monografickou procedúrou, bývajú ekologické útvary
50. VÝBER TYPICKÉHO PRÍPADU
51. Založený na existencii typov
52. Výberu predchádza spravidla uplatnenie typologickej procedúry
53. Konkrétny typ je konštruovaný teoreticky podľa zámerov uskutočňovaného výskumu
54. Hlavnou úlohou monografickej procedúry, ako bolo uvedené, je uskutočniť popis skúmaných objektov
55. VYZNAČUJE SA :
56. Pomerne zhusteným, zovretým, kompaktným a komplexným popisom skúmaného javu, jeho vlastností tak v oblasti materiálnej, ako aj duchovnej
57. Klasifikáciou vlastností skúmaného javu, ktorá podáva o ňom zreteľný a prehľadný obraz
58. Zvýraznením väzby skúmaného javu so sociálnym prostredím – zachytáva ich v prirodzených súvislostiach
59. Podľa zámeru výskumu možno zachytiť genézu – vznik a vývin skúmaného objektu v jeho prirodzených súvislostiach
60. Pozorovanie a popis vybraných objektov je možné opakovať po určitom čase – potom pôjde o monografický longitudiálny výskum
61. NEVÝHODY :
62. Nereprezentatívnosť
63. VÝHODY :
64. KOMPLEXNÝ POPIS SKÚMANÉHO OBJEKTU, ktorý vyžaduje často účasť odborníkov viacerých vedných disciplín
65. ZÍSKANIE RELATÍVNE RÝCHLEJ INFORMÁCIE O SPOLOĆENSKÝCH JAVOCH A PROCESOCH – v tomto prípade má jej uplatnenie chrakter DIAGNOSTICKÉHO VÝSKUMU, ktorého úlohou je odhaliť aktuálny stav skúmaného objektu s jeho sociálnymi väzbami