Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Ústav Prírodných a Humanitných Vied / Metody empirickeho vyskumu

historicka procedura (10.doc)

10. HISTORICKÁ PROCEDÚRA

1. v ponímaní podstaty historickej procedúry je rozhodujúcou skutočnosťou jej miesto v poznávacom procese uskutočňovaného výskumu
2. ide o získavanie relevantných informácií (faktov) a o skúmanom objekte, čo vyžaduje vysvetlenie sociálnych javov alebo procesov
3. vybrané pramene sú preto podrobované vonkajšiemu i vnútornému hodnoteniu a kritike
4. nachádza uplatnenie najmä v prípravnej fáze sociologického výskumu
5. periodizácia dejín – vytvorenie súvislého chronologického obrazu dejín ako celku, prípadne ich vývojovej alebo tématickej časti. Určenie celkového jednotiaceho hľadiska pre ich vývin v čase i priestore
6. za východisko periodizácie dejín môže slúžiť bu´d APRIÓZNA HISTORIZOFICKÁ alebo SOCIOLOGICKÁ konštrukcia, pri ktorej sú jednotlivé periodizačné medzníky odvodzované z charakteru aa dynamiky samotného historického diania
7. HISTORICKÁ METÓDA je založená na :
8. Porovnávacej analýze faktov a údajov zhromaždených historikom, ako aj historickými vedami vypracovaných zovšeobecnení pre získanie poznania stály zákonitostí spoločenského vývinu – na základe toho možno rekonštruovať historické udalosti
9. Analýze určitých konkrétnych historických situácií, ktorá sa však koná z hľadiska zhodnotenia úlohy spoločenských skupín tak, aby konkrétny prípad ako predmet výskumu, alúžil na sformulovanie hypotéz pre ďalšie porovnávacie výskumy
10. SYNCHRONICKÝ METÓDA skúmania vývoja sociálneho javu predstavuje v podstate prierezový spôsob zisťovania jeho vývinovej tendencie. Ide o skúmanie viacerých spoločenských jednotiek na rozličnom stupni ich vývoja v rovnakých sociálno-ekonomických podmienkach a porovnávaním priemerných parametrov je zisťovaná ich vývojová tendencia
11. DIACHRONICKÁ METÓDA spočíva v postupnom, systematickom sledovaní sociálneho javu v časovej postupnosti od jeho vzniku, počas jeho vývinu a fungovania v spoločnosti. Ide v podstate o longitudiálny spôsob výskumu, ktorým je možné získať podrobné a presné údaje o smerovaní i tempe vývinu sledovaného javy
12. ČASOVÉ (DYNAMICKÉ) RADY – sú zostavované z údajov, ktoré sú získavané dôsledným skúmaním sociálnych javov a sumarizovaním ich množstva v určených časových intervaloch. Dobre sa dajú vyjadriť aj graficky – v súradnicovom zobrazení, v časových radoch v podobe úsekov, okamihov, priemerných a pomerných ukazovateľov apod., pričom umožňujú prehľadne sledovať dynamiky sociálnych javov
13. FYLOGENETICKÝ VARIANT historickej procedúry sa snaží vysvetliť každý jav ako výsledok minulého vývoja, je orientovaný na hľadanie minulých faktorov, ktoré pôsobia až do súčasnosti a tak isto je zameraný na prognózu prospektívy rozvoja jednotlivých spoločenských javov. Konkrétne je orientovaný na skúmanie vývoja rodiny, školy, rozhlasu, divadla, armády a podobne ako sociálnych inštitúcií
14. ONTOGENETICKÝ VARIANT historickej procedúry skúma vývin určitého čiastkového javu, to znamená nie celej sociálnej inštitúcie. Ide napríklad o výskum určitej konkrétnej rodiny, školy, obce, mestskej dopravy apod., pričom môže ísť o rozlišné časové úseky. Volí sa spravidla retrospektívny postup, ktorým začína v súčasnosti a smeruje do minulosti.

TYPOLOGICKÁ PROCEDÚRA

15. KONŠTRUOVANÉ TYPY – situované medzi štatistickým a monografickým poznávaním sociálnej skutočnosti
16. POSTUP PRI UPLATNENÍ TYPOLOGICKEJ PROCEDÚRY :

1. uskutoční sa zámerný, plánovitý výber niekoľkých prípadoch skúmaného sociálneho javu, ktoré sú pozorované a čo najpodrobnejšie POPISOVANÉ.

17. popis sa uskutočňuje metódou ZOSKUPOVANIA, ktoré je vlastne KLASIFIKÁCIOU ALEBO USPORIADANÍM ZÍSKANÝCH ÚDAJOV PODĽA ZNAKU PODOBNOSTI ČI ROZDIELNOSTI : zmysel zoskupovania spočíva v odhalení vzájomných väzieb medzi niekoľkými premennými

2. abstrakciou sa z pozorovaných prípadov VYTVÁRAJÚ TYPY, ktoré sú klasifikované podľa zvolených kritérií

18. EMPIRICKÁ TYPOLÓGIA – je výsledkom zoskupovania jednotiek pozorovania podľa vybraných znakov – prostredníctvom viacrozmernej štatistickej analýzy, kedy sa vyčleňujú v štáte skupiny premenných, ktoré charakterizujú konkrétny sociálny objekt. Pritom klasifikačne skúma musí byť vyčerpávajúca a vylučujúca sa
19. TEORETICKÁ TYPOLÓGIA sa uskutočňuje na základe určitých teoretických koncepcií : členenie pozorovaných javov sa realizuje a priori

3. konkrétny typ obsahuje stále vzťahy medzi vybranými znakmi a musí mať schopnosť vysvetľovať skutočnosť, čo závisí aj na počte vybraných znakov. Všeobecne platí, že čím viac znakov sa vyberie, tým je typ konkrétnejší

20. EXPLORAČNÝ POSTUP predpokladá :
21. Zber empirického materiálu na základe teoretickej analýzy zvoleného problému
22. Určenie vzťahov medzi objektmi
23. Rozloženie súboru na disjemktívne množiny, ktoré súbor pokrývajú a ktoré obsahujú najviacpodobné prohy vo vnútri množín a najviac podobné množiny medzi sebou
24. Určenie typu u každého podsúboru, vylúčenie podsúborov a objektov, ktoré neposkytujú základ predefinície typu a pre interpretáciu sústavy typov
25. Kontrolu a preverenie obsahu typológie i jednotlivých typov a ďalších údajov toho istého súboru objektov
26. Preverenie záverov sa nazávisle zbieraných údajov i na súboroch s inými operacionalizáciami a údajovými reprezentantmi rovnakého obsahu
27. KONFIRMAĆNÝ POSTUP :
28. Výskumné nástroje, vytvárame zámerne ako huoristické
29. Inštrumentálne – slúžia pre určitý teoretický alebo praktický poznávací účel
30. Logicky rekonštruovateľné ako špecifické spôsoby komunikácie vybraných charakteristík určitej triedy javov
31. Výberom týchto charakteristík a spôsobu ich kombinácie, ktoré sú podriadené zámeru konštrukcie určitého typu
32. Charakteristiky, ktoré sa pri vytváraní typov používajú spravidla v explicitnej podobe
33. Kombinácie do typu, pri ktorých sa zvýrazňuje jedna alebo niekoľko použitých charakteristík
34. Vyberané také charakteristiy, ktoré sú empiricky skúmateľné – priamo alebo nepriamo – prostredníctvom empirických indikátorov zámerne vytvárané a nemusí im zodpovedať žiaden skutočne sa vyskytujúci prípad

A.        OPISNÁ TYPOLÓGIA

35. musí byť prítomný aspoň 1 trieduaci znak, minimálne dichotromický

1. empirická deskriptívna typológia

36. jej jednoducjou variantov je jeden triediaci KVALITATÍVNY ZNAK
37. roztriedenie skúmaného súboru do jednotlivých kategórií podľa variantov zvoleného znaku vo forme jednorozmerného rozdelenia početností
38. širšie možnosti zvýrazňovania poskytuje svojím charakterom KVALITATÍVNY ZNAK
39. najviac umožňuje posadzovať polohu rozdelenia početností a mieru rozplýlenia hodnôt znaku – výpočet stredných hodnôt
40. aritmetický priemer, modus, medián

b.        konštruktívna deskriptívna typológia

41. nahrádza najčastejší výskyt znaku povýšenie triediaceho kritéria na základe hodnotenia z hľadiska SPOLOĆENSKEJ a SKUPINOVEJ VÝZNAMNOSTI
42. jeho zmyslom je porovnať reálny stav s konštruovaným typom

B.        VZŤAHOVÁ TYPOLÓGIA

43. spája proby na základe presne vymedzeného typického vzťahu

a.        empirická prediktívna typológia

44. základom je TABUĹKA ROZLOŽENIA POČETNOSTI
45. použitie INDEXOV – pomerných čísel, ktoré charakterizujú porovnanie súradných štatistických ukazovateľov
46. podľa druhu porovnania môžu byť tieto indexy ČASOVÉ, PRIESTOROVÉ a VECNÉ

b.        beuristická prediktívna typológia

47. predpoklad existencie určitého PRIESTORU VLASTNOSTÍ skúmaného javu

C.        VÝVOJOVÁ TYPOLÓGIA

48. príkladom využitia historickej a typologickej metódy pri uskutočňovan vývojovej typológie je TYPOLÓGIA RODINY
49. MAKROŠTRUKURÁLNE HĽADISKO – rodiny sa typologizujú na základe kritérií TRIEDNYCH, PROFESNÝCH, VZDELANOSTNÝCH, NÁRODNOSTNÝCH apod.
50. MIKROŠTRUKTURÁLNE HĹADISKO – rodina typologizovaná z hľadiska jej REPRODUKČNEJ ČINNOSTI
51. FUNKCIE TYPOV
52. FUNKCIA – atribút, neoddeliteľná vlastnosť javov, jeho základné určenie
53. „aké je to a to?“ – OPISNÁ
54. „prečo je to tak a tak?“ – EXPLONAČNÁ
55. „aké to bude?“ – PROGNOSTICKÁ
56. „k akému výsledku to môže viesť, čo nám to môže dať?“ – HEURISTICKÁ
57. „ako robiť, čo robiť, aby nastalo to a to?“ – PRAKTICKÁ
58. „je to skutočne také a také?“ – VERIFIKAČNÁ
59. POUŹITIE TYPOV
60. Zaviesť určitý systém pre pozorovanie sociálnych javov a pre vytváranie pozorovacích kategórií
61. Sociálne javy sú porovnávané s typom, pričom sú hľadané ich spoločné i odlišné znaky, stanovuje sa miera tejto odchýlky atď.
62. Výber založený na typickosti jedného prípadu
63. É. DURKHEIM – rozlišovanie NORMÁLNEHO, PATOLOGICKÉHO a TYPICKÉHO – TYPU
64. TYPOLÓGIE – ekonomické, sociologické, biologické, psychologické, osobnostné, psychotechnické apod.