Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Ústav Prírodných a Humanitných Vied / Metody empirickeho vyskumu

kvalitativna interpretacia ziskanych udajov (11.doc)

11. KVALITATÍVNA INTERPRETÁCIA ZÍSKANÝCH ÚDAJOV

1. za KVALITATÍVNE predpokladáme také znaky, ktorých varianty nevyjadrujú mieru prítomnosti znaku u jeho nositeľov, čiže neumožňujú usúdiť, či nositeľ jedného variantu má daný znak vo vyššej miere alebo stupmi ako nositeľ jeho druhého alebo ďalšieho variantu
2. napr. pohlavie, štátne zriadenie, politická príslušnosť, národnosť, povolanie apod.
3. Usporiadanie variantov kvalitatívnych znakov je ľubovoľné, lebo nie je známe kritérium, podľa ktorého by sa dal stanoviť vzťah medzi variantmi, ich vzájomná vzdialenosť, či odstup
4. Kvantitatívny vzťah sa u variantoch kvalitatívnych znakoch iba nesnímkuje
5. To však neznamená, že v jednotlivých prípadoch nemožno na kvalitatívnych znakoch odkryť kvalitatívnu stránku
6. Kvalitatívne znaky delíme na ALTERNATÍVNE a VIACČLENNÉ, čiže MNOŽNÉ
7. ALTERNATÍVNE – vstupujú len vo dvoch vzájomne sa vylučujúcich variantoch. Napr.pohlavie s variantmi muž a žena, alebo mravná kvalita s variantmi dobrý a zlý
8. VIACČLENNÉ – majú viac variantov, národnosť s variantmi : slovenská, česká, maďarská, ukrajinská, poľská, at´d.
9. Kvalitatívne znaky umožňujú roztriediť populáciu do jednotlivých kategórií podľa variantov daného znaku, stanoviť modus a stanoviť pomery početného zastúpenia variantov v súbore v absolútnych hodnotách, percentách alebo v indexových číslach
10. Podmienkou toho, aby varianty kvalitatívnych znakov umožňovali roztriedenie súboru, je vyhranenosť variantov
11. O variantoch musí totiž platiť, že sa naprekrývajú, teda že každý člen súboru môže patriť len do jedného variantu
12. PORADOVÉ ZNAKY – tvoria druh kvantitatívnych znakov
13. Ich varianty sú už usporiadané, a to podľa toho, v akej intenzite je v nich daný znak prítomný
14. Podľa spôsobu, ktorým sa určuje poradie ich variantov, členia sa poradové znaky na POROVNÁVANIE a ZORAĎOVACIE
15. POROVNÁVACIE – nie je vopred daná nijaká poradová škála a jednotlivé prípady sa usporadúvajú do poradia porovnávaním podľa toho, v akej miere je v nich daný znak prítomný
16. ZORAĎOVACIE – na zoradenie prípadov do variantov podľa poradia používame vopred stanovené vymedzenie poradia, ako napríklad pri variantoch odpovedí na zavreté alebo polootvorené otázky
17. Poradové znaky :
18. Sú relatívne v tom zmysle, že daný variant môže mať v rôznychprostrediach odlišné zaradenie
19. Hodnota intervalu medzi prvým a druhým variantom sa nemusí rovnať hodnote intervalu medzi druhým a tretím variantom
20. ČÍSELNÉ (KARDINÁLNE) ZNAKY – kvantitatívne znaky, ktoré možno merať a ktorých varianty možno na rozdiel od poradových znakov nielen usporiadať podľa poradia, ale aj uviesť do číselne vyjadriteľného vzťahu, alebo priamo číselnou hodnotou variantov
21. V kardinálnych znakoch možno osobitne vyčleniť INTERVALOVÉ a PODIELOVÉ ZNAKY
22. INTERVALOVÉ – také znaky, ktoré neoznačujú len celkové poradie variantov podľa intenzity znaku, ale veľkosť intervalov medzi jednotlivými stupňami poradia možno vyjadriť číselne
23. PODIELOVÉ – ich varianty sa nevyjadrujú v ľubovoľne stanovených stupňoch intervalových škál, ale sú dané v číselných hodnotách sústavy, v ktorej je známe prirodzená nulová hodnota
24. ANALÝZA – predstavuje usporiadanie, triedenie údajov do základných skupín, aby bolo možné získať odpopvede na základné otázky
25. EXPLORAČNÁ ANALÝZA :
26. Zahrňuje metódy a postupy vyhľadávania vzťahov v získaných údajov a formulovanie záverov o štruktúre súboru údajov
27. Je založená na postupnom štúdiu údajov a na postupnom odhaľovaní platných záverov, vrátane sociologickej interpretácie
28. KONFIRMAČNÁ ANALÝZA – vychádza z vopred formulovaných teoretických alebo štatistických hypotéz, ktoré sú overované štatistickými postupmi
29. SYNTÉZA :
30. Spočíva v spájaní skúmaných vlastností sociálnych objektov do súvislých celkov na báze stanovených kritérií, ktoré vychádzajú z cieľov sociologického výskumu
31. Ako poznávacia činnosť vychádza z podstaty sociálneho javu skúmaného prostredníctvom analýzy a vyzdvihuje jednotlivé na určitý stupeň všeobecného, konkrétne na istý stupeň abstraktného,zisťované rozdiely zahrňuje do zjednocujúcich konštatácií
32. Objektivizujúcim základom syntetizujúceho postupu je v sociologickom výskume existencia všeobecných charakteristík sociálnych javov v ich parciálnych štrukrúrnych prvkoch
33. INDUKCIA :
34. Je postupom logického uvažovania od jednotlivého k všeobecnému
35. Tento postup je spredmetnený v procese generalizácie výsledkov pozorovaných, ale aj nepozorovaných a nepozorovaných zmien vo vlastnostiach sociálnych javov
36. DEDUKCIA :
37. Je opačným postupom ako indukcia – od všeobecného k jednotlivému, od abstraktného ku konkrétnemu
38. V prípade, že je možné dedukciou logicky predikovať niektoré skutočnosti na základe množstva abstrakcií, ktoré tvoria uplatnenú teóriu, potom táto teória poskytuje vysvetlenie pre pozorované sociálne javy
39. KOMPARÁCIA :
40. Je zameraná na zisťovanie zhodnosti, podobnosti a odlišnosti skúmaných sociálnych javov
41. Uplatňuje sa spoločne s ostatnými všeobecne-vednými metódami, najmä a snalýzou a syntézou skúmaných javov, pričom tieto javy sú podrobne popisované a následne zaraďované do príbuzných celkov
42. K popisu javov sa volia spravidla ich podstatné vlastnosti, ktoré najlepšie charakterizujú predmet výskumu a syntetizujúcim spôsobom sa získava obraz o jeho zhodných alebo rozdielných kvalitách
43. Ako výskumný postup metóda komparácie harňuje :
44. Špecifikáciu predmetu komparácie
45. Vymedzenie porovnávacích vlastností
46. Posúdenie komparability
47. Určenie konkrétnych techník porovnávania
48. Spôsob vyhodnotenia získaných informácií a syntetiku výstupov