zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Ústav Prírodných a Humanitných Vied / Metody empirickeho vyskumu

 

kvantifikacia (12.doc)

12. KVANTIFIKÁCIA

 

KVANTITATÍVNE MERATEĹNÉ ZNAKY

  1. majú najvyššiu gnozologickú hodnotu, pretože sú základom kvantifikácie číselného vyjadrenia vlastností spoločenských jednotiek, skupín, procesov apod.
  2. Napr. veľkosť, objem, pohyb, rýchlosť, intenzita, vek osôb...
  3. Hlavným cieľom a zmyslom kvantifikácie je predovšetkým sústredenie veľkého množstva informácií v skúmaných sociálnych javoch a ich prevedenie na číselné ukazovatela
  4. KVANTIFIKÁCIA predstavuje proces abstraktnej myšlienkovej operácie, v ktorej sú slová nahradzované číslami (znakmi) :
  5. Čísla odstraňujú mnohoznačnosť javu, ich porovnávanie, priebeh zmien v čase i v priestore
  6. Číselnou kvantifikáciou možno zabrániť chybám v pozorovaní a v kvalitatívnom popise sociálnych javov
  7. Čísla dávajú krátky syntetický výsledok zhromaždených informácií a tým aj ich prehľadnosť – predstavujú tak veľmi koncentrované informácie
  8. Analýza číselných údajov má charakter technickej operácie a závery sú totžné v súlade s prijatými zásadami
  9. Kvantitatívne vyjadrené závery umožňujú predvídanie a plánovanie
  10. ZNAK – vyjadruje určitú vlastnosť jednotky zisťovania, ktorá ju charakterizuje po určitej stránke a táto skúsenosť je zisťovaná sociologickým výskumom
  11. KOANTITATÍVNE ZNAKY sú vyjadrené číslami a dosahujú určité hodnoty
  12. Charakterizujú bu´d určité množstvo, určitú veľkosť alebo určitý objem skúmanej jednotky alebo určitú dosiahnutú úroveň
  13. Kvantitatívne znaky sa delia na ORDINÁLNE a KARDINÁLNE
  14. ORDINÁLNE ZNAKY – ich varianty sú usporiadané podľa toho, v akej intenzite je v nich daný znak prítomný
  1. Porovnávanie – jedna kvalita a tá jr rozdelená do stupňov podľa miery prítomnosti daného znaku
  2. Zaraďovacie – pozorované jednotky sú zoraďované zámerne do nejakého poradia na základe jedného zvolené znaku, pričom je výhodné, keď má toto poradie stanovené rozmedzie
  1. KADINÁLNE ZNAKY – sú merateľnými znakmi, ktorých varianty sa dajú usporiadať podľa poradia a uviesť ich do číselne vyjadriteľného vzťahu
  1. Intervalové
  1. označujú ako poradie variantov znaku, tak i veľkosť intervalov medzi jednotlivými stupňami poradia
  2. neumožňujú stanoviť násobok, o ktorý je vybraný variant väčší alebo menší než ostatné varianty
  3. umožňujú všetky štatistické operácie, vypopčítať aritmetický priemer, smeradajné odchýlky apod.
  1. podielové – vyjadriť hodnotu jedného variantu znakov ako podiel alebo násobok druhého variantu znakov
  1. ZÁKLADNÉ DRUHY STUPNÍC :

a.        nominálne

  1. založené na logickom vzťahu rovnosti a rôznosti
  2. rôznosť jednotiek je vyjadrená číslami

b.        zaraďovacie

  1. vyjadrujú vzťah rovnosti a rôznosti, ako aj relatívne určenie veľkosti
  1. intervalové
  1. obsahujú všetky znaky predchadzajúcich stupníc a navyše rovnaké intervaly medzi jednotlivými stupňami
  2. MERANIE – zložitý proces
  3. VLASTNÉ MERANIE – predstavuje proces, v ktorom sa objekty merania premietajú do zvoleného číselného systému – KVANTIFIKUJÚ – so zodpovedajúcimi vzťahmi medzi číslami
  4. Konkrétne meranie má 2 zložky :
  5. MERACIE NÁSTROJE – pripravené stupnice, ktoré sú upravené do prehľadnej a pre respondentov zrozumiteľnej podoby, pričom môže ísť o štandardnú skupinu
  6. VLASTNÉ MERANIE – do ktroého je zaraďovaná spôsobilosť merania (objektívnosť pozorovateľa alebo schopnosť odhadnúť úroveň znaku u opýtanej osoby), pochopenie inštrukcií k meraniu a iné
  7. Každé meranie má ZLOŹKU PRAVDIVÉHO MERANIA a ZLOŹKU PRÍPUSTNÝCH CHÝB MERANIA
  8. Tieto dve zložky sú zdrojmi tzv. VARIABILITY VÝSLEDKOV POZOROVANIA
  9. Jej determinantmi sú najmä :
  10. Individuálne rozdiely ,edzi výsledkami, ktoré zodpovedajú skutočným smerniciam – zložka pravdivého merania
  11. Individuálne rozdiely pri použití určitej stupnice, to znamená chyby merania, ktoré sa budú pravdepodobne opakovať vždy, keď budú použité rovnaké stupnice – v takom prípade ide o štandartné chyba, ktoré možno odstrániť zmenou stupnice
  12. Individuálne rozdiely pri jednotlivom použití stupnice – chyby náhodné vyplývajúce z určitej sociálnej situácie merania
  13. Individuálne rozdiely, dané osobnosťou respondenta – tvoria náhodné chyba
  14. Okrem spoľahlivosti ide pri meraní taktiež o jeho VALIDITU (platnosť) – nástrojmi merania sú merané tie vlastnosti, ktorých zmeranie bolo zámerom výskumného tímu
  15. Využívanie ukazovateľov v sociologickom výskume je vyvolané potrebou kvantifikovať nemerateľné vlastnosti sociálnych javov
  16. VLASTNOSŤ :
  17. Je prejavom kvality (postoja, vzťahu) alebo kvantity (veľkosti, množstva) skúmaného sociálneho javu
  18. Zložitejšie vlastnosti sa rozkladajú na jednotlivé zložky týchto vlastností, ku ktorým sa následne prira´dujú konkrétne znaky
  19. Ide O OPERACINALIZÁCIU, ktorá obsahuje spravidla postup priraďovania abstraktných znakov konkrétnym objektom z hľadiska definovanej vlastnosti
  20. UKAZOVATEĹ (indikátor) :
  21. Je takým znakom, ktorý si výskumnýtím vyberie medzi inými znakmi skúmaného javu preto, lebo najadekválnejšie z odpovedí skúmaným stránkam daného javu
  22. Indikátor musí vyjadrovať relatívne, čo najviac tú zložku sociálneho javu, ktorá je predmetom výskumu
  23. Výber znakov a ich povyšovanie na indikátory by mal byť výsledkom uplatnenia určitých zásad :
  24. Aby indikátory ako najadekvátnejšie znaky skúmaného aspektu sociálneho javu, čo možno najúplnejšie zodpovedali požiadavkám sociologického výskumu, musia byť presne vymedzené. U zložitých javov sa zostavuje tzv. syntetický indikátor
  25. Pri výbere indikátorov sa upresňujú znaky s priamym empirickým krytím – znaky, ktorými sa priamo vyjadruje podstatná vlastnosť skúmaného javu v empirickej podobe
  26. Prednosť majú také indikátory, ktorých varianty vyhovujú požiadavke zaznamenávania kvantitatívnych zmien a prejavov sociálnych javov formou merania