Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Ústav Prírodných a Humanitných Vied / Metody empirickeho vyskumu

kvantifikacia (12.doc)

12. KVANTIFIKÁCIA

KVANTITATÍVNE MERATEĹNÉ ZNAKY

1. majú najvyššiu gnozologickú hodnotu, pretože sú základom kvantifikácie číselného vyjadrenia vlastností spoločenských jednotiek, skupín, procesov apod.
2. Napr. veľkosť, objem, pohyb, rýchlosť, intenzita, vek osôb...
3. Hlavným cieľom a zmyslom kvantifikácie je predovšetkým sústredenie veľkého množstva informácií v skúmaných sociálnych javoch a ich prevedenie na číselné ukazovatela
4. KVANTIFIKÁCIA predstavuje proces abstraktnej myšlienkovej operácie, v ktorej sú slová nahradzované číslami (znakmi) :
5. Čísla odstraňujú mnohoznačnosť javu, ich porovnávanie, priebeh zmien v čase i v priestore
6. Číselnou kvantifikáciou možno zabrániť chybám v pozorovaní a v kvalitatívnom popise sociálnych javov
7. Čísla dávajú krátky syntetický výsledok zhromaždených informácií a tým aj ich prehľadnosť – predstavujú tak veľmi koncentrované informácie
8. Analýza číselných údajov má charakter technickej operácie a závery sú totžné v súlade s prijatými zásadami
9. Kvantitatívne vyjadrené závery umožňujú predvídanie a plánovanie
10. ZNAK – vyjadruje určitú vlastnosť jednotky zisťovania, ktorá ju charakterizuje po určitej stránke a táto skúsenosť je zisťovaná sociologickým výskumom
11. KOANTITATÍVNE ZNAKY sú vyjadrené číslami a dosahujú určité hodnoty
12. Charakterizujú bu´d určité množstvo, určitú veľkosť alebo určitý objem skúmanej jednotky alebo určitú dosiahnutú úroveň
13. Kvantitatívne znaky sa delia na ORDINÁLNE a KARDINÁLNE
14. ORDINÁLNE ZNAKY – ich varianty sú usporiadané podľa toho, v akej intenzite je v nich daný znak prítomný

1. Porovnávanie – jedna kvalita a tá jr rozdelená do stupňov podľa miery prítomnosti daného znaku
2. Zaraďovacie – pozorované jednotky sú zoraďované zámerne do nejakého poradia na základe jedného zvolené znaku, pričom je výhodné, keď má toto poradie stanovené rozmedzie

15. KADINÁLNE ZNAKY – sú merateľnými znakmi, ktorých varianty sa dajú usporiadať podľa poradia a uviesť ich do číselne vyjadriteľného vzťahu

1. Intervalové

16. označujú ako poradie variantov znaku, tak i veľkosť intervalov medzi jednotlivými stupňami poradia
17. neumožňujú stanoviť násobok, o ktorý je vybraný variant väčší alebo menší než ostatné varianty
18. umožňujú všetky štatistické operácie, vypopčítať aritmetický priemer, smeradajné odchýlky apod.

2. podielové – vyjadriť hodnotu jedného variantu znakov ako podiel alebo násobok druhého variantu znakov

19. ZÁKLADNÉ DRUHY STUPNÍC :

a.        nominálne

20. založené na logickom vzťahu rovnosti a rôznosti
21. rôznosť jednotiek je vyjadrená číslami

b.        zaraďovacie

22. vyjadrujú vzťah rovnosti a rôznosti, ako aj relatívne určenie veľkosti

3. intervalové

23. obsahujú všetky znaky predchadzajúcich stupníc a navyše rovnaké intervaly medzi jednotlivými stupňami
24. MERANIE – zložitý proces
25. VLASTNÉ MERANIE – predstavuje proces, v ktorom sa objekty merania premietajú do zvoleného číselného systému – KVANTIFIKUJÚ – so zodpovedajúcimi vzťahmi medzi číslami
26. Konkrétne meranie má 2 zložky :
27. MERACIE NÁSTROJE – pripravené stupnice, ktoré sú upravené do prehľadnej a pre respondentov zrozumiteľnej podoby, pričom môže ísť o štandardnú skupinu
28. VLASTNÉ MERANIE – do ktroého je zaraďovaná spôsobilosť merania (objektívnosť pozorovateľa alebo schopnosť odhadnúť úroveň znaku u opýtanej osoby), pochopenie inštrukcií k meraniu a iné
29. Každé meranie má ZLOŹKU PRAVDIVÉHO MERANIA a ZLOŹKU PRÍPUSTNÝCH CHÝB MERANIA
30. Tieto dve zložky sú zdrojmi tzv. VARIABILITY VÝSLEDKOV POZOROVANIA
31. Jej determinantmi sú najmä :
32. Individuálne rozdiely ,edzi výsledkami, ktoré zodpovedajú skutočným smerniciam – zložka pravdivého merania
33. Individuálne rozdiely pri použití určitej stupnice, to znamená chyby merania, ktoré sa budú pravdepodobne opakovať vždy, keď budú použité rovnaké stupnice – v takom prípade ide o štandartné chyba, ktoré možno odstrániť zmenou stupnice
34. Individuálne rozdiely pri jednotlivom použití stupnice – chyby náhodné vyplývajúce z určitej sociálnej situácie merania
35. Individuálne rozdiely, dané osobnosťou respondenta – tvoria náhodné chyba
36. Okrem spoľahlivosti ide pri meraní taktiež o jeho VALIDITU (platnosť) – nástrojmi merania sú merané tie vlastnosti, ktorých zmeranie bolo zámerom výskumného tímu
37. Využívanie ukazovateľov v sociologickom výskume je vyvolané potrebou kvantifikovať nemerateľné vlastnosti sociálnych javov
38. VLASTNOSŤ :
39. Je prejavom kvality (postoja, vzťahu) alebo kvantity (veľkosti, množstva) skúmaného sociálneho javu
40. Zložitejšie vlastnosti sa rozkladajú na jednotlivé zložky týchto vlastností, ku ktorým sa následne prira´dujú konkrétne znaky
41. Ide O OPERACINALIZÁCIU, ktorá obsahuje spravidla postup priraďovania abstraktných znakov konkrétnym objektom z hľadiska definovanej vlastnosti
42. UKAZOVATEĹ (indikátor) :
43. Je takým znakom, ktorý si výskumnýtím vyberie medzi inými znakmi skúmaného javu preto, lebo najadekválnejšie z odpovedí skúmaným stránkam daného javu
44. Indikátor musí vyjadrovať relatívne, čo najviac tú zložku sociálneho javu, ktorá je predmetom výskumu
45. Výber znakov a ich povyšovanie na indikátory by mal byť výsledkom uplatnenia určitých zásad :
46. Aby indikátory ako najadekvátnejšie znaky skúmaného aspektu sociálneho javu, čo možno najúplnejšie zodpovedali požiadavkám sociologického výskumu, musia byť presne vymedzené. U zložitých javov sa zostavuje tzv. syntetický indikátor
47. Pri výbere indikátorov sa upresňujú znaky s priamym empirickým krytím – znaky, ktorými sa priamo vyjadruje podstatná vlastnosť skúmaného javu v empirickej podobe
48. Prednosť majú také indikátory, ktorých varianty vyhovujú požiadavke zaznamenávania kvantitatívnych zmien a prejavov sociálnych javov formou merania