zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Ústav Prírodných a Humanitných Vied / Politicka geografia

 

politicka geografia 2 (politicka_geografia3.doc)

Pol. 70. rokov. 20. storočia – posledné obdobie, Kolosov – etapu charakteru ako nová politika

GEOGRAFIA – vyznačovala sa globalizáciou, rozmach informácií, migračné body, rast tokov, služieb, aj negatívne dôsledky – globálne znečisťovanie jednotlivých regiónov sveta

  1. podľa teórií rozdelenia sveta na 3 oblasti z hľadiska ekonomických trhov :
  1. skupina tvorí jadro, má dominantné postavenie
  2. skupina je periféria, štátu, ktoré sú podriadené najvyspelejšie krajiny
  3. skupina je semiperiféria – niečo medzi jadrom a perifériou
  1. Existuje aj ďalšia teória : Kritická analýza úlohy a funkcie stotožňuje štát s kontajnerom, ktorý reguluje všetky funkcie.
  2. Americký geograf Taylor hovorí o tomto štáte ako o naplňujúcom kontajneri. Koncepcie, ktoré hovoria o štáte ako regulátor sociálnych konfliktov
  3. V 90.-tych rokoch v 20. storočia – centrum spoločnej teórie, ktorá hovorí o GEOGRAFII VOLIEB – zaoberá sa prípravou, výsledkom,..... a v GLOGRAFIA VEREJNEJ SPRÁVY
  4. Súčasný politický geograf R. Ištok vymedzuje niekoľko okruhov politickej geografie :
  1. Aktuálny problém globalizácia
  2. Koexistencia národných a politických systémov
  3. Integračné, dezintegračné procesy (vytvorenie EÚ, dezintegrácia – Juhoslávia, Nemecko, bývalé ČSR)
  4. Vnútorná priestorová organizácia štátu (charakter pre štáty, ktoré prešli integračnými, dezintegračnými procesmi)
  5. Problematika – veľmi malé teritória – sledovanie vývoja
  6. Problematika sledovania, robenia výskumov malých štátov
  7. Problematika štátov s centrálnou mocou
  8. Medzinárodné finančné toky (v rámci EÚ sa prijalo rozhodnutie, že každá krajiny ba mala prispieť na reštrukturalizáciu
  9. Mimovládne organizácie
  10. Teritória napätí a konfliktov vo svete
  11. Priestorové parametre rôznych štátov vo vzťahu k menšinám (napr. Kosovo, Španielsko,...)
  12. Problémy a ochrany životného prostredia v medzinárodnej politike poškodených zmlúv, závesov, dohôd, veľmoci sa snažia dosiahnuť ekonomické, finančné záujmy, u nás problém s ťažbou nerastných surovín – Kremnica, Banská Štiavnica – s ťažbou uránu, kanadská spoločnosť získala možnosť čerpať naše bohatstvo – prijala legislatíva – 5000 SK/ročne
  13. Geografia ľudských práv (AIDS, vtáčia chrípka)
  14. Politické dôsledky prirodzených udalostí (napr. lesné požiare)
  1. predstavitelia politickej geografie na Slovensku :
  2. zakladatelia : Dvorský a Korčák – Zakladateľská práca : vydaná 1938 : Geopolitické základy Československa a jeho menové oblasti – vychádzal z nemeckej geografie
  3. F. Bozes – po 2. sv. vojne dochádza k stagnácií politickej geografie
  4. J. Flipko – po roku 1989 – Ivanička, Baran, Žudel, Ištok, Kurňák, atď.
  5. Viac politickej geografie pôsobí v ČR : Gardavský, Baar, Hnizdo

GEOPOLITIKA : tvorí jadro politickej geografie

  1. Je označením politiky, ktorým základom je vnímanie geografických faktorov z existencie štátov
  2. Deklaruje sa ako neideologická politika, ktorá vychádza z potrieb a želaní určitej etnickej komunity, z historických skúseností, predstáv o budúcností
  3. Tvorba medzinárodných vzťahov je založená na geopolitike, pričom jednotlivé regióny majú špecifickú geopolitiku
  4. Krajiny EÚ – tvoria mozaiku týchto špecifických geopolitík
  1. štátna geopolitika vychádza z geopolitiky veľmocí a superveľmocí
  2. bola ovplyvňovaná politickými názormi, doktrínami
  3. väčšina autorov : pojem geopolitika vyjadruje vzťah medzi politickými javmi a procesmi na jednej strane a geografickým priestorom na druhej strane – prikláňa sa aj väčšina väčších českých geografov

GEOPOLITICI :

  1. tí, čo sa zaoberajú politikou
  2. nemusí byť politickým geografom

v krajinách ZSSR sa odmietala geopolitika, 90-te roky ruský geológ Kolosov hovoril, že geopolitika je veda, ktorá študuje závislosť vonkajšej politiky štátov a medzinárodných vzťahov od systému politických, vojensky – strategických, ekonomických, ekologických. Ale aj iných vzťahov podmienených geografickou polohou štátu aj ich regiónov, ale aj inými geograficko – politickými názormi

  1. základ geopolitiky : Švéd Kjellen – považoval ju za súčasť štátovedy, išlo o hľadanie súvislosti geografie štátu a politiky štátu
  2. sv. vojna – stagnácia
  3. ale nebola taká istá ako predtým, začali ju používať diplomati, žurnalisti
  4. po vojne nová generácia politológov, geografov, dochádza k integrácií
  5. O. Krejči – publikácie, - je to teória, ktorá študuje zákonitosti vplyvu zemského povrchu na politiku štátov a zákonitosti pohybu sily v priestore
  6. Vychádza z interdisciplinárneho systému, opiera sa o geografiu a politológiu
  7. Geopolitici nielen hodnotia súčasný stav, vytvorenie prognózy

 

VÝVOJ GEOPOLITICKÉHO MYSLENIA :

KJELLEN : Ratzelov žiak, pojem geopolitika použil v r. 1899 prvýkrát, pokladal štát za bytosť porovnateľnú s človekom, štát má podobné orgány ako človek. Hlavné mesto prirovnal nervovému systému, dopravné komunikácie tvorili tepny, pričom podceňoval úlohu práva v štáte, zdôrazňoval politickú   úlohu v štáte. (V prácach : menejschopnejšie štáty podľahli Japonsko dal do štádia na úsvite, Nemecko – do predpoludnia, Anglicko – pravé poludnie, Rakúsko – Uhorsko – pred súmrakom – jeho predstavy)

  1. geopolitici : Nemec Hamshoffer : 4 panregióny :
  1. Pan – Amerika (Americký kontinent)
  2. Euro – Amerika (Severná časť Afriky)
  3. Pan – Rusko (pričlenený Irán a India)
  4. Ďaleký Východ + Austrália
  1. v rámci panregiónov nemajú štáty rovnaké postavenie
  2. krajiny severu dominovali štátom juhu
  3. začiatok 20. storočia existujú 4 veľmoci : USA, Nemecko, Rusko, Japonsko – podľa Haushoffera
  4. ďalšie členenia :
  5. srdce                                
  6. vnútorný polmesiac        išlo o celú mapu sveta
  7. vonkajší polmesiac        
  8. 2. Polovica 20. storočia : politici sa stávajú stúpencami geopolitiky, napr. v USA : Kisučev
  9. z historického hľadiska :
  1. etapa : od 15. storočia hovorí o novej globálnej geopolitickej štruktúre – v dôsledku rozvoja moreplavby. Dominantné postavenie mala v tom čase Európa
  2. etapa : obdobie priemyselnej revolúcie – koniec 18. storočia, rozvoj veľmocí – USA, Rusko
  3. etapa : obdobie vynálezov z obdobia 19. – 20. storočia, geografické aspekty boli určujúce, neskôr veda, technika
  1. nástup medzikontinentálnych rakiet
  2. po 2. sv. vojne nastáva zlom : zápas „ komunistov verzus kapitalistov, vzniklo niekoľko geopolitických smerov
  3. imperialistická geopolitika
  4. geopolitika studenej vojny
  5. geopolitika nového svetového poriadku (hovorí o konci civilizácií)

ENVIROMENTÁLNA GEOPOLITIKA :

  1. organická teória štátu (opiera sa o názory Ratzela)
  2. geostratégia (ako vojenská politická stratégia štátu v makroregiónov aj v regionálne meradle)
  3. predstavitelia : svet rozdeľuje na centrum a perifériu
  4. predstavitelia Idealistickej školy (vzájomných mocenských väzieb, vytvorenie nového svetového poriadku)