zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Ústav Prírodných a Humanitných Vied / Politicka geografia

 

problematika statu (politicka_geografia6.doc)

PROBLEMATIKA ŠTÁTU

 

  1. o štáte existuje množstvo teórií
  2. vznik a podstatu štátu má korene v prirodzených podmienkach spoločnosti, pričom sa vychádzalo z určitých systémov, organizácií zodpovedajúcej PRIMITÍVNEMU STUPNU VÝVOJA ĽUDSTVA bol narušený vznik súkromného vlastníctva, právo silnejšieho, túžba po moci, z primitívnych foriem vzniká štát
  3. PODĽA ROUSSEEANA štát  vzniká na základe Spoločenskej zmluvy medzi ľuďmi na základe vôle a súhlasu občanov, štát predstavuje kolektívne teleso tvorené zjednotením všetkých jednotlivcov
  4. HEGEL – štát sa stáva najvyšším výrazom ľudskej slobody a oddanosť voči nemu je nevyhnutným predpokladom úplnej sebauskutočnenej individuality. Úlohou štátu je nielen obrana práv a slobôd jednotlivca, ale aj zabezpečenie všeobecného blaha a dobra v rovine nedosiahnuteľnej indivíduom
  5. Štát ako politický útvar založený na moci a práve je chápaný od čias MACHIAVELLIHO : práce Vladár (1513), z tejto koncepcie vychádzali aj ďalší myslitelia
  6. K. MARX a F. ENGELS – štát vznikol na určitej etape vývoja ľudstva ako dôsledok rozdelenia spoločnosti na antagonické triedy – ich vznik súvisí so vznikom súkromného vlastníctva
  7. Podstata štátu – mocenský nástroj vládnucej triedy
  8. Ak zaniknú podmienky, ktoré viedli k vytvoreniu štátu, postupne takto chápaný štát odumrie a zanikne – napr. koncepcia Lenina
  9. Štát predstavuje formu organizácie ľudskej spoločnosti, ktorý sa vyznačuje združením obyvateľov určitého územia do právneho celku
  10. Problémom sa zaoberá ŠTÁTOVEDA, ETIKA, GEOGRAFIA, DEMOGRAFIA, EKONÓMIA, POLITOLÓGIA, HISTÓRIA....
  11. Moderný termín ŠTÁT vzniká po prvýkrát v Taliansku v 15. storočí
  12. STATO = štát, v politickej terminológii – v 16. storočí sa začína používať
  13. Starovekí Gréci používali termín POLIS (mesto) – Atény, Sparta
  14. Rimania používali termín CIVILAS – štát alebo obec
  15. 6000 pred n. l. – prvé štátne útvary
  16. v Európe – 800 – 320 pred n. l.
  17. štát podľa JELÍNEKA – územie, obyvateľov, štátne organizácie :
  18. ÚZEMIE – zahŕňa suchozemský priestor, plochu vnútorných i pobrežných vôd, ale aj priestor pod nimi a zároveň priestor nad nimi
  19. OBYVATEĽSTVO – všetky osoby, ktoré obývajú určité územie
  20. ŠTÁTNE ORGANIZÁCIE – tvorí niekoľko hierarchicky usporiadaných zložiek, najvyššou zložkou sú orgány štátnej moci – parlament, vláda, súdy
  21. V SÚČASNEJ POLITOLÓGII – 3 TYPY DEFINÍCIÍ ŠTÁTU :
  1. štát je neutrálnou zónou vzájomne súperiacich záujmov – VYCHÁDZA Z REALIZMU
  2. INŠTRUMENTALISTICKÝ TYP – štát je využívaný vládnucou triedou ako nástroj ovládania spoločnosti prostredníctvom vládnych úradníkov a ekonomickej elity
  3. ETATISTICKÝ TYP – vychádza z 1. a 2. definície, štát je nezávislou štruktúrou s vlastnou históriou
  1. v minulosti bol za prirodzený vznik štátu považovaný výsledok procesu okupácie, ktorej dovtedy nepodliehali
  2. MOŽNOSŤ VZNIKU ŠTÁTU V SÚČASNOSTI – 4 MOŽNOSTI :
  1. vyhlásenie samostatnosti dovtedy nezávislého učenia
  2. vyhlásenie samostatnosti na časti už existujúceho štátu – odstúpenie, separácia (napr. vyhlásenie SR v r. 1938), oddelenie Bangladéša a Pakistanu v 70. rokoch
  3. rozpad pôvodného štátu na viacero samostatných štátov – ČSR, ZSSR, bývalá Juhoslávia
  4. spojenie 2 alebo viacerých štátov do spoločného štátu – napr. Nemecko
  1. Z HĽADISKA POLITICKEJ GEOGRAFIE – štát je považovaný za najuniverzálnejšiu inštitúciu politického zjednocovania, organizovania a riadenia spoločnosti, základná zložka politického systému – PODĽA ADAMOVEJ
  2. Štát predstavuje súbor inštitúcií, ktoré stanovujú prostriedky násilia, inštitúcie riadenia geografické označené územie, na ktorom žije spoločnosti ľudí – spoločnosť, pričom štát má monopol na vytváraní vlády na svojom území
  3. CHARAKTERISTICKÉ ČRTY ŠTÁTU :
  1. štát je združením osôb, ktoré majú väzbu na konkrétne územie – obyvateľstvo
  2. je organizáciou, ktorá využíva na riadenie spoločnosti právne normy, zákony, ústavy
  3. je relatívne samostatne konajúcim subjektom medzinárodného práva, právnym subjektom k vlastným občanom
  4. je jedinou organizáciou v spoločnosti, ktorá zahŕňa spoločnosť a súčasne aj špecifický štátny mechanizmus
  1. HLAVNÉ FUNKCIE ŠTÁTU :
  1. zabezpečenie právneho stavu – prirodzená istota, ľudské práva ...
  2. zaistenie fungovania hospodársko-sociálneho poriadku – minimálny životný štandard
  3. zaistenie kultúrneho vývoja – aj výchova, školstvo
  4. zaistenie vonkajších vzťahov – aj bezpečnosť, spolupráca
  1. štát predstavuje najvyššie organizovanú jednotu ľudskej práce pre zabezpečovanie poriadku, stability a ďalšieho vývoja spoločnosti
  2. ŠTÁTNE ORGÁNY :
  3. Štát plní svoje funkcie na základe uplatňovania štátnej moci – zabezpečuje ju prostredníctvom štátnych orgánov – zákonom ustanovené subjekty konajúce v mene štátu
  4. Členíme ich na orgány :
  5. ŠTÁTNEJ MOCI – zákonodarná, parlament – najvyšší
  6. ŠTÁTNEJ SPRÁVY
  7. SÚDNE, KONTROLNÉ
  8. ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY – výkonné alebo exekutívne, najvyšším štátnym orgánom je HLAVA ŠTÁTU – ustanovuje sa do funkcie buď voľbami (republiky) alebo na základe dedičného práva (monarchia)
  9. Vláda, rada ministrov – KOLEKTÍVN ORGÁN – predseda – premiér alebo kancelár, niekedy aj prezident, za jednotlivé rezorty zodpovedá minister, vládu menuje prezident, je zodpovedný parlamentu
  10. ORGÁNY SÚDNEJ MOCI – štátne orgány, ktoré rozhodujú v záležitostiach týkajúcich sa vzťahov občianskoprávnych, rodinných, pracovných alebo trestných – tvorí ju sústava súdov
  11. Kontrolné orgány
  12. Polícia, armáda
  13. Štátny aparát – CENTRALIZOVANÝ, DECENTRALIZOVANÝ
  14. FORMA ŠTÁTU :
  15. Spôsob organizácie štátnej moci a režim jej pôsobenia
  16. Dialektická jednota 3 navzájom spätých zložiek, a to : forma vlády, členenia vlády a štátny režim
  17. Je určený základnými atribútmi – hospodárskou, sociálnou, politickou, kultúrnou a mravnou úrovňou spoločnosti, jej psychickými vlastnosťami, medzinárodnými pomermi a ďalšími faktormi (napr. historická pamäť)
  18. Základný zákon štátu – ústava – stanovuje formu štátu
  19. SUVERENITA :
  20. Vlastnosť štátu, ktorá vyjadruje zvrchovanosť a nezávislosť štátnej moci na akejkoľvek inej moci
  21. Suverenita – vnútorná, vonkajšia
  22. Obmedzovaná medzinárodným právom – vonkajšia suverenita
  23. Suverenita je základnou podmienkou existencie štátu, je soätá s konkrétnym územím štátu
  24. Môže byť obmedzená z hľadiska niektorých vonkajších i vnútorných príčin
  25. Ideologizácia – napr. ak prevezme armáda moc v štáte, v dôsledku dohôd uzavretých so štátmi
  26. ŠTÁT AKO ZÁKLADNÝ POLITICKÝ REGIÓN :
  27. Najcharakteristickejšia a najrozvinutejšia forma regiónu
  28. Niektorí autori považujú štát za jediný reálne existujúci región
  29. Štát ako politický región :
  30. Niekedy dochádza k nestabilite – dochádza k zmenám hraníc
  31. Je determinovaný nielen geografiou, ale hlavne ako dynamický región v mocenských centrách
  32. OBYVATEĽSTVO ŠTÁTU :
  33. Zahŕňa všetky osoby žijúce na určitom území a podliehajú štátnej moci, cudzinci
  34. Štátne občianstvo sa získava na základe pôvodu, naturalizácie (keď prijme cudzinec nové obyvateľstvo), emigrácie, repatrizácie, opcie (dobrovoľný výber občianstva)
  35. Identifikuje sa s národnosťou