Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Dejiny štátu a práva na Slovensku

Kuriálne rozhodnutia a súdnictvo v Uhorsku v období dualizmu (d2_-_23.doc)

Otázka z DŠaP (II) č.23:

Kuriálne rozhodnutia a súdnictvo v Uhorsku v období dualizmu

Organizácia súdov

Obnovené stavovské súdy spojené s administratívou z r.1860 sa nezmenili ani po vyrovnaní (zákon č.54/1868). Nedokázali plniť tie úlohy, ktoré sa od nich očakávali, nedokázali zabezpečiť ani stálosť iudikatúry.

Bolo treba oddeliť justíciu od administratívy. Táto zásada sa neuskutočnila do dôsledkov. Priestupkové súdnictvo zostalo v kompetencii policajných a administratívnych orgánov.

Uzákonila sa zásada sudcovskej nezávislosti- t.j. sudca má súdiť podľa platných zákonov a platného obyčajového práva a nijaké iné orgány nemôžu sudcom dávať príkazy ani pokyny.

1. sudcu nebolo možné bez zákonných dôvodov odvolať alebo preložiť.
2. vymedzená zásada sudcovskej inkompatibility

Vládnuca moc ustanovila za sudcov len tých, ktorí mohla veriť, že budú spoľahlivo hájiť jej záujmy.

Riadne súdy

1.v prvej inštancii súdili:

a) okresné súdy príslušné pre 1 okres- samosudca

b) kráľovské súdne stolice t.j. bývalé sedrie – išlo o dôležitejšie záležitosti – 3 členný senát

2.odvolacie inštancie:

a) kráľovské súdne stolice – spory, ktoré boli vedené na okresnom súde - 3 členný senát

b) kráľovské tabule (KE,BA)-spory, ktoré boli riešené na kráľovskej súdnej stolici - 3 členný senát

c) kráľovská kúria - ako najvyšší súd krajiny – 5 členný senát

Osobitné súdy

zákon č. 33/1897 zriadil poroty pri každej sedrii

zákon č. 34/1897 rozšíril kompetenciu porotných súdov na prejednávanie najťažších zločinov.

Potota - rozhodovala o skutkových otázkach o vine a o priťažujúcich a poľahčujúcich okolnostiach.

Senát –vymeriaval trest

Zákon č.278/1919- činnosť porotných súdov bola zastavená po 1.svet.vojne.

Medzi osobitné súdy patrili :

1. obchodný a zmenkový súd
2. burzový súd
3. súd dvorného maršálka
4. volebný súd – bolo možné zriadiť na základe dohody 2 zmluvných strán, ktorou sa strany v prípade určitého sporu vopred podrobili rozhodnutiu zvolených rozhodcov.

Štátne zastupiteľstvo

Zákon č.33/1871 zriadil inštitút štátneho zastupiteľstva. Orgán, ktorý zastupoval verejné záujmy štátu:  

Predtým jeho úlohu vykonával municipiálny hl. fiškál

1. v trestných veciach podával žaloby
2. uskutočňoval výkon rozsudku
3. kontroloval väznice

ŠZ tvorili :

Generálny (korunný) štátny zástupca

1. vymenovaný ku kráľovskej kúrii

Kráľovi hlavní štátni zástupcovia

2. vymenovaní ku kráľovským tabuliam a sedriám.
3. Vymenoval ich panovník.

Na okresnom súde - koncipient alebo advokát

Štátny zástupca

1. splnomocnenec ministerstva spravodlivosti,
2. bol viazaný jeho pokynmi, príkazmi a nariadeniami v konkrétnej veci.

Kuriálne rozhodnutia

Kvalitná zmena vo vývoji a význame nenastala odrazu.

Zákon č. 59/1881

1. zabezpečenie jednotného výkladu práva sa majú zásadné sporné otázky rozhodnúť na plenárnych zasadnutiach civilných senátorov kúrie. Tak sa mala zabezpečiť jednotnosť iudikatúry v konkrétnych sporoch.

Zákon č.25/1890

2. kráľ. tabule – P vydávať zásadné rozhodnutia vo veciach, o ktorých rozhodovali v poslednej inštancii. Tieto rozhodnutia boli záväzné len pre senáty kráľovských tabúľ.
3. Pre množstvo KT sa tento systém neosvedčil.

Zákon č.54/1912

1. zrušil právo KT vynášať plenárne rozhodnutia a sústredil ich do osobitných senátov kúrie, ktoré mohli v určitých prípadoch tvoriť všeobecné záväzné normy objekt. P tzv. decízie.

Zriadili sa 4 osobitné odborné senáty na unifikáciu práva:

Občianskoprávny senát

Senát pre pozemkové, urbárne a komasačné právo

Senát pre obchodné, zmenkové, konkurzné právo

Senát pre trestné právo

Z hľadiska právnej sily svojej účinnosti – kuriálne rozhodnutia:

1. obyčajné – pôsobili len svojím obsahom

2. zásadné – publikované v osobitnej zbierke (kúria bola nimi viazaná)

3. rozhodnutia o zjednocovaní práva – musel sa nimi spravovať každý súd, ako rozhodnutiami záväzne riešiacimi všeobecnú právnu otázku.

Mali povahu všeobecne záväznej PN rovnocennej so zákonom.

Kúria ich mohla zmeniť len plenárnym rozhodnutím.

4. plenárne rozhodnutia – rovnocenné so zákonom.

Vynesené prezidentom kúrie v pléne všetkých civilných senátov kúrie na návrh ministra spravodlivosti vo veci zmeny rozhodnutia o zjednocovaní P.

5. kvalifikované plenárne rozhodnutia – zrušovali alebo menili obyčajné plenárne rozhodnutia a to kvalifikovanou väčšinou pléna všetkých senátov kúrie.

Rozhodnutia 3 - 5.mohol zmeniť len zákon alebo obyčajové právo.