Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Dejiny štátu a práva na Slovensku

Donačná sústava (d4,5,6.doc)

Donačná sústava

FUP pod pojmom donačná sústava rozumelo:

súhrn predpisov   ktoré sa vzťahovali na šľachtické donačné majetky,

ale aj právnych vzťahov, ktoré boli udelené na základe kráľovského práva, na základe určitých zásluh.

1. V tejto súvislosti je potrebné povedať, že pri vzniku uhorského štátu bola situácia taká, že vlastníctvo celej pôdy patrilo panovníkovi a panovníckemu rodu.
2. Môžeme povedať že vlastníctvo štátu bolo vlastníctvom kráľovského rodu.
3. Z tejto závažnej skutočnosti sa odvodzuje donačná sústava, to znamená že panovník zo svojej pôdy udeľoval túto pôdu iným osobám, za zásluhy udelenie tohoto majetku, bola jedna zo skutočností, ktoré charakterizovali vznik uhorskej šľachty a jej rozvoj.

4. V prvých obdobiach uhorského štátu sa tento majetok dával do držby nie do vlastníctva.
5. To bolo výhodné z toho dôvodu, že sa po smrti obdarovaného pôda vracala naspäť.
6. Šľachta si začala vynucovať aby tento majetok bol v dedičnom vlastníctve.
7. Táto donačná sústava prešla určitým vývojom a v 15 storočí môžeme povedať, že sa jej vývoj dovŕšil.
8. Hovoriť budeme o záverečnej fáze, ktorá bola vyjadrená v Tripartite (1514).

Donačná sústava nebola záležitosťou len uhorského štátu ale tento systém s obmenami a pod inými menami existoval aj v iných okolitých feudálnych štátoch.

Keď ho porovnáme s českým štátom, tak tam existovala donačná sústava, ale volala sa lénny systém.

Ale pokiaľ šlo v donačnej sústave o vzťah panovníka a obdarovaného (iný vzťah nemohol nastať), v českom systéme išlo nielen o vzťah panovníka a obdarovaného ale aj o vzťah jedného šľachtica k druhému. Pokiaľ sa týka subjektu, ktorý dával donáciu bol to panovník, bolo to jeho oprávnenie, ale v období stavovského štátu (Jagellovci) mohol dávať donácie aj palatín, ktorý v neprítomnosti panovníka vykonával jeho funkcie.

Udeľovanie palatínom bolo odlišné:

1. palatín mohol udeľovať donáciu len v určitom, presne stanovenom rozsahu, na rozdiel  od panovníka
2. palatín mohol udeliť donáciu jednej osobe len raz, panovník mohol obdarovať tú istú osobu viackrát
3. palatín nemohol udeliť donáciu nešľachticom, neprideľoval sa šľachtický titul, panovník mohol udeľovať donačné privilégium aj nešľachticovi, neprideľovala sa len pôda ale aj šľachtický titul

1. Oprávnený bol prijať donačné privilégium každý, to znamená že panovník mohol dať donáciu šľachticovi aj nešľachticovi, domácemu aj cudzincovi.
2. Panovník mohol udeliť donačné privilégium osobe hociktorej sociálnej skupiny, mohol ho udeliť aj poddanému.
3. Jedinou výnimkou boli ženy, nemohol im priamo udeliť donačné privilégium, pretože sa vychádzalo zo skutočnosti, že donačné privilégium sa udeľovalo za zásluhy a teda ženy nemohli vytvoriť žiadne zásluhy o uhorský štát, lebo nebojovali.
4. Aj ženy sa však mohli dostať k donačnému privilégiu. Tento stav, že sa pôda dával do dedičného vlastníctva (najmä Ondrejom II.), šľachta teda vyvíjala tlak na panovníka, aby sa pôda udeľovala len domácim šľachticom, a tak sa koncom 15 storočia vytvorili zákonné obmedzenia o tom, komu tieto donačné privilégiá nemožno dať.

V tomto zmysle donačné privilégiu nemohli dostávať:

1. cudzinci, ale ak pred tým cudzinec nadobudol uhorský šľachtický pôvod, tak mohol
2. slobodné kráľovské mestá a dediny
3. duchovné osoby
4. osobám, ktorí boli odsúdení pre nečestnosť
5. kráľovskí úradníci, v prípade že zastávali taký post, vrámci ktorého sa mohli dozvedieť, že niektoré panovnícke pozemky  sú „voľné“ a takto získateľné v rámci donačného privilégia.

Ešte viac sa upevnila podmienka, že donačné privilégium môže byť udelené len za zásluhy a to sa aj zisťovalo.

Predmetom donácie mohlo byť:

Nehnuteľnosti

1. pôda
2. stavby

Donačné práva

Nehnuteľnosti

3. polia
4. lúky
5. lesy
6. dediny
7. hrady
8. iné budovy
9. celé župy

Panovnícka pôda sa začala zmenšovať, dosiahol sa stav, že pôdy nebolo a šľachticov bolo potrebné odmeňovať. A preto za vlády Anjouovcov sa predmetom donácie sali menšie regálne práva.

Donačné privilégium malo svoje náležitosti a to

1. formálne
2. obsahové

Formálne

Spočívali v tom, že každé donačné právo muselo mať

1. podobu listiny, muselo sa jednať o druh kráľovskej listiny, čo znamenalo, že mohla mať rôznu podobu, ale takú, že bola uznávaná ako kráľovská listina s tým, že musela byť vydaná kráľovskou kanceláriou (jedinou oprávnenou vydávať kráľovské listiny)

Obsahové

Vývojom sa menili, ale vychádzajúc z Tripartita

10. panovníkovo privilégium (bula, dekrét) musela obsahovať žiadosť budúceho obdarovaného a to aby dostal donačné privilégium, niekedy v niektorých obdobiach boli výnimky,  a táto listina nemusela obsahovať žiadosť a stačilo aby v listine panovník vyjadril skutočnosť, že dáva donáciu z vlastnej vôle, rozšírenejšia však bola žiadosť obdarovaného
11. popis zásluh na ktoré sa ten, ktorý má byť obdarovaný odvoláva
12. musel vyjadriť presne špecifikáciu o ktorú nehnuteľnosť  mu ide, musel si ju vyhliadnuť
13. doložka vnútornej pravdy – nebolo ničím iným len konštatovaním, že zásluhy uvádzané v žiadosti boli uznané za pravdivé, čo znamenalo že sa prijali za základ udelenia donačného privilégia
14. opisovanie zásluh – opis zásluh spočíval v tom, že ak sa zistilo, že zásluhy neboli dostatočné alebo neboli uvedené vôbec, čo bolo veľmi závažnou skutočnosťou aby donačné privilégium bolo odňaté
15. konštatovanie, že donačné privilégium sa udeľuje z kráľovského majetku, to znamenalo, že ten čo žiadal o donačné privilégium, muselo byť v tomto donačnom privilégiu, že tento označený majetok je skutočne vo vlastníctve panovníka, čiže ním mohol panovník nakladať, ak sa skonštatovalo, že to tak nie je, tak si ten žiadateľ musel vyberať iný majetok. Ak sa trafilo, musel byť v tomto popise presný popis tohoto majetku  
16. jeho presná poloha
17. rozloha
18. orná bonita (hlinitá, čiernozem ..)
19. prípadne ak k nej patrili príslušnosti, museli byť označené (borovicový pás)

Zásluhy

20. zásluhy vojenské – zásluhy o uhorský štát a uhorskú kráľovskú korunu
21. zmiešané – boli také obdobia keď sa mohli uplatniť, čo znamenalo, že okrem zásluh mohol ten čo o donačné právo žiadal sčasti poskytnúť finančné protiplnenie panovníkovi

Druhy donácií

Donácie môžeme rozdeliť na niekoľko druhov, a toto členenie bolo odvodené od spôsobu udelenia majetku

Donácia z kráľovských rúk

2. spočívala v tom, že išlo o takú nehnuteľnosť, ktorá pred tým niekomu patrila, ale medzitým sa z istých skutočností vrátila do vlastníctva panovníka
3. z hľadiska právnych dôsledkov, v prípade tejto donácie, že právne vzťahy sú bez problémov
4. nadobúdateľ si nebude musieť po nadobudnutí vysúdiť vlastníctvo
5. môžeme ju charakterizovať ako donáciu čistú

Donácia sporná

1. právna podstata bola taká, že síce bol udelený majetok niekomu, teda majetok, ktorý mal byť v držbe kráľa, ale po vydaní donácie sa zistilo, že sú tam určité právne problémy, teda de iure nebol v držbe kráľa
2. ak bola vydaná, obdarovaný si musel tento majetok vysúdiť od skutočného držiteľa, pričom ako rozhodujúci dôkaz v konaní pred súdom bolo panovníkovo vydané sporné donačné privilégium
3. druhým dôkazovým prostriedkom bola listina alebo svedectvo, výpis alebo iná forma, ktorá dokazovala, že skutočnému vlastníkovi bola táto donácia niekedy odňatá

Donácia nová

1. podstata spočívala v tom, že sa udelil majetok osobe, ktorá tento majetok už vlastnila alebo mala v držbe alebo mala právo na toto vlastníctvo alebo táto osoba dlhotrvajúco a pokojne držala tento majetok (vydržanie)
2. dochádzalo k tomu vtedy ak niekto stratil donačné privilégium a niekto ho napadol a označil vo svojom vlastnom donačnom privilégiu a tento sa nevedel preukázať listinou a kráľovská kancelária nenašla túto listinu
3. udeľovala sa vtedy ak sa po čase zistilo, že pôvodná donácia má určité nedostatky

Donácia ženskému pokoleniu

1. to bol jediný spôsob, kedy sa žena mohla dostať k donačnému majetku
2. tento spôsob nastával vtedy, ak bol donačný majetok pôvodne udelený len mužskému pokoleniu, avšak toto mužské pokolenie vymrelo alebo bolo tesne pred vymretím
3. ak sa stalo, že posledný mužský potomok nemal zákonných potomkov, tak udelil tento majetok žene z tohoto šľachtického rodu s takými právnymi následkami, že táto žena sa po udelení stala rovnoprávnou tomuto mužovi
4. táto donácia sa nemohla udeliť, kým existoval ešte nejaký zákonný potomok mužského pokolenia
5. tým že žena nadobudla donačný majetok získala všetky práva, ktoré vyplývali z nadobudnutia donačného privilégia
6. znamenalo to toľko, že donačný majetok, sa mohol dediť v jej potomstve, ale mohol sa dediť len v mužskom potomstve

Donácia schvaľovacia

1. podstatou bolo, že išlo o schválenie právneho úkonu ktorým bol donačný majetok prevedený na inú osobu a to buď formou predaja alebo darovania alebo formou prevodu medzi živými alebo formou prevodu pre prípad smrti
2. súčasťou donačného privilégia bolo, že ten kto nadobúdal donačný majetok mohol ním voľne disponovať, mohol ho predať alebo darovať
3. ale tým táto tretia osoba nezískala všetky právne vzťahy, ktoré súviseli s udelením donačného privilégia. v prípade, že rodina obdarovaného vymrela a žene sa majetok nedal, sa opätovne tento majetok vrátil k dispozícii panovníkovi
4. ak si chcel majetok udržať musel žiadať kráľa o vydanie schvaľovacej donácie
5. ak dostal túto donáciu, všetky súvislosti s udelením donácie previedli na neho

Skutočnosti spôsobujúce odobratie donačného majetku boli a to dva devolučné dôvody, len na základe ktorých bol odobratý donačný majetok:

1. ak vymrel rod toho čo bol obdarovaný donačným majetkom
2. ak obdarovaný spáchal taký trestný čin, ktorý bol podľa FUP dôvodom na odobratie donačného majetku. Jednalo sa o činy nevery voči kráľovi a kráľovskému rodu a o činy zrady voči kráľovi a kráľovskému rodu. Ak sa naplnili obidva devolučné dôvody, tak sa v plnom rozsahu obnovilo kráľovo právo k donačnému majetku