zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Dejiny štátu a práva na Slovensku

 

Náboženstvo (dsap2.doc)

5.Náboženstvo

  1. dôležitá okolnosť, ktorá v období feudalizmu obmedzuje spôsobilosť na PU
  2. pohania ju mali obmedzenú (tí, ktorí neprijali kresťanský krst), od 13.storočia zanikla skupina pohanov, pretože boli vyhnaní
  3. Štefan I. – zakladateľ uhorského štátu prijal kresťanstvo, už za neho boli prijaté zákony, ktoré obmedzovali práva pohanov (Židov sa to tiež dotklo)

 

ŽIDIA

  1. boli obmedzovaní, ich postavenie bolo zlé
  2. tvorili osobitú skupinu ľudí, ktorí boli na okraji spoločnosti
  3. neboli rovnocennými s ostatným obyvateľstvom štátu
  4. bolo vytvorené špeciálne židovské zákonodarstvo

 

Nevýhody ŽIDOV:

  1. aj na území Uhorska boli programy voči Židom, v celej Európe
  2. za feudalizmu bol zákaz styku Žida a nežida s výnimkou obchodu
  3. už v 13. storočí museli nosiť osobitné židovské znaky
  4. Židia ako skupina patrili pod osobitnú úroveň panovníka, Židia ako osoby boli majetkom panovníka
  5. nemali právo usadzovať sa na akomkoľvek území štátu
  6. GETÁ – miesta, kde Židia mohli žiť
  7. nemohli bývať v jednom dome s kresťanmi
  8. boli zakázané manželstvá medzi kresťanmi a Židmi
  9. nesmeli zastávať významné verejné funkcie a úrady
  10. mali obmedzenú spôsobilosť v nakladaní so svojim majetkom
  11. PU s kresťanmi sa uzatvárali na základe zvláštnych právnych predpisov

 

  1. Uhorský štát sa formoval ako kresťanský štát, prijatie kresťanstva vytvorilo Uhorský štát
  2. kresťanská ideológia zakazovala obchodovanie – peniaze sa pokladajú za niečo nečisté
  3. kresťania obviňovali Židov, že ukrižovali Ježiša Krista

 

Výhody ŽIDOV:

  1. Židia boli poddaní kráľovskej koruny – ak im ublížili mali zvýšenú ochranu na rozdiel od ostatných skupín obyvateľstva
  2. mohli sa usadzovať na kráľovskej pôde
  3. uhorský štát Židom zaručoval slobodné vyznávanie ich náboženstva
  4. náboženské úkony vykonávali v synagógach, ak im niekto v tom prekážal požívali ochranu
  5. mohli voľne obchodovať, požičiavať peniaze
  6. za vlády Žigmunda Luxemburského pri požičaní peňazí mohli žiadať aj 100% úrok – úžerníctvo

 

  1. protestanti mali tiež obmedzenia v spôsobilosti na PU
  2. počas reformácie mali obmedzenú spôsobilosť evanjelici
  3. nemali evikčnú povinnosť:
  4. neniesli zodpovednosť za vady
  5. nemali povinnosť preukazovať, že vec nie je ukradnutá
  6. izmaeliti – pohania bulharského pôvodu, svoje náboženstvo si udržali až do 2. polovice 12 storočia, kedy boli asimilovaní a vyhladení
  7. nezjednotené východné grécke vyznanie – neboli perzekuovaní, ale zvýhodňovaní – Rumunsko, Bulharsko, Srbsko

Matej Korvín ich povolával do Uhorska – oslobodil ich od platenia desiatku, tvorili ochranný štít

 

6. Štátna príslušnosť

  1. cudzinci C buď nemali žiadnu spôsobilosť na PU alebo ju mali obmedzenú
  2. postavenie C sa začalo zlepšovať až potom ako niektorí panovníci pochopili, že C prinášajú so sebou nové remeselné postupy, kultúrny progres
  3. C v cudzine – mimo uhorského štátu šľachtici, hoci žili v Uhorsku nepoužívali šľachtické výsady v Uhorsku

 

Cudzinci však mohli nadobúdať šľachtické perogatíva – výsady v Uhorsku:

  1. C sa mohli stať šľachticmi v Uhorsku udelením kráľovskej donácie – orirginálne nadobudnutie šľachtického titulu
  2. C ak zastávali významné kráľovské úrady, mohli nadobudnúť TITUL ŠĽACHTY
  3. v období  panovania Habsburgovcov, C sa mohol stať kráľovským šľachticom po udelení kráľovského privilégia (toto muselo byť odsúhlasené kráľovskou šľachtou)
  4. C musel vyznávať také náboženstvo, ktoré v Uhorskom štáte bolo vyznávané alebo vyznávať kresťanské náboženstvo
  5. musel byť šľachticom vo svojej vlastnej krajine
  6. musel zložiť prísahu vernosti
  7. musel zaplatiť určitý finančný obnos
  8. musel byť slávnostne imatrikulovaný do svojho stavu
  9. C mohli nadobúdať šľachtické postavenie v Uhorsku aj derivatívne:
  10. ak sa cudzinka vydala za uhorského šľachtica získala uhorský šľachtický titul

 

Cudzinci mali v Uhorsku určité obmedzenia v spôsobilosti na PU ak sa nepresadili v získaní šľachtického titulu:

  1. nesmeli zastávať najvyššie kráľovské úrady
  2. nemohli nadobúdať nehnuteľný majetok
  3. každý tuzemec mal odkupné právo na predaj dedičstva cudzinca
  4. platili v Uhorsku cudzineckú daň
  5. boli zaťažovaní inými daňami a dávkami
  6. spočiatku nemali právo voľne obchodovať

 

7. Povolanie

  1. feudálne právo pozná tri druhy povolania:
  1. kňažské
  2. obchodnícke
  3. úradnícke

 

  1. kňažské povolanie

 

2 skupiny duchovenstva: svetské a rehoľné

 

SVETSKÉ duchovenstvo:

  1. vyššie duchovenstvo patrí do stavu prelátov – vyššia šľachta, okrem spôsobilosti na PU, malú aj viac kompetencií

 

  1. nižšie duchovenstvo mali právne postavenie nižšej šľachty – právne postavenie zemanov

ak svedčili na súde nemuseli prisahať na Bibliu, mohli sa odvolať iba na svoje svedomie

mali obmedzenú spôsobilosť nakladať s nehnuteľným majetkom

nemohli nadobúdať nehnuteľný majetok

ich schopnosť spísať testament bols v porovnaní s ostatnými obmedzená

v prípade dedenia mali obmedzenú spôsobilosť

 

REHOĽNÉ duchovenstvo:

  1. žili v uzavretých kláštoroch
  2. nemali spôsobilosť uzatvárať peňažné obchody
  3. nemohli dediť po svojich rodičoch celý majetok
  4. maximálne mohli dediť 1/10 z toho, čo im podľa zákona patrilo

 

  1. obchodníci
  1. patria do mladšieho obdobia feudalizmu
  2. obchodné práva – vznik začiatkom 19. storočia
  3. mali niektoré osobité spôsobilosti na PU
  4. riadili sa mestským partikulárnym právom – stanovovalo rôzne podmienky v rôznych mestách
  5. pôsobili výhradne v mestách, mali takú spôsobilosť, akú mali mešťania

 

  1. úradníci
  1. všetci tí, ktorí sa živili duševnou prácou, buď v rámci slobodných povolaní (právnici) alebo v zamestnaneckom pomere

 

8. Stavovská príslušnosť

2 základné etapy:

  1. od začiatku Uhorského štátu až do 13 storočia
  2. od 13. storočia po rok 1848 – koniec feudálneho štátu

 

Základným členením spoločnosti bola držba alebo vlastníctvo pôdy.

Sociálne členenie spoločnosti:

SLOBODNÝCH – všetci tí, ktorí mali slobodnú, neobmedzenú držbu pôdy

PODMIENEČNE SLOBODNÝCH – vzťah k pôde je limitovaný nejakou podmienkou

NESLOBODNÝCH – všetci, ktorí nemali pôdu vo vlastníctve

 

SLOBODNÍ

  1. k pôde sa mohli dostať na základe: pôvodného usadenia

vojenskej výpravy, okupácie

donačného privilégia

  1. základ pre vznik uhorských stavov „najčistejší spôsob vzniku šľachtického stavu“

 

PODMIENEČNE SLOBODNÍ

  1. mali pôdu na základe splnenia určitých podmienok
  2. vo väčšine prípadov saviac približovali slobodným a menej neslobodným

vznik uhorskej šľachty:

  1. kráľovský jogobagióni
  1. boli osobne slobodní
  2. v rovine majetkových práv vlastnili pôdu
  3. museli vykonávať vojenskú povinnosť panovníkovi
  4. ich osobná sloboda nebola ničím obmedzená
  5. majetky dostávali od panovníka na základe donačného privilégia – toto dostávali tak isto ako každý iný šľachtic
  6. ku majetku, ktorý dostali mali voľné dispozičné právo, museli mať s úkonmi súhlas od panovníka
  7. vojenskú službu museli vykonávať osobne a priamo
  1. hradní jogobagióni
  1. všetci tí, ktorí boli usadení na kráľovskej pôde, pričom táto pôda patrila určitému hradu
  2. tvorili vojenskú posádku hradu (hrady – obrana štátu)
  3. postavenie HJ bolo odlišné od KJ: osobná sloboda bola rovnaká
  4. pôda im bola udeľovaná nie na základe donačných privilégií, ale na základe iných právnych aktov
  5. ak mu bola pôda udelená a zomrel – jeho deti túto pôdu nededili
  6. aj ten, komu bola táto pôda ako prvému udelená, musel mať súhlas panovníka alebo župana ak ju chcel predať
  7. nemohli voľne disponovať s pôdou
  1. hradčania
  1. všetci tí, ktorí boli usadení na hrade a v okolí hradu – tvorili služobníctvo – technicko – hospodárski pracovníci
  2. ich postavenie bolo nižšie ako hradných jogobagiónov
  3. osobne slobodní, dostávali do užívania pozemky bez toho, že by vzťah k pôde bol nejako listinne doložený
  4. nemohli absolútne disponovať s pôdou, boli s ňou zviazaní, nemohli ju voľne opustiť
  5. majetkovo boli neslobodní

 

NESLOBODNÍ = OTROCI

  1. otroctvo na našom území existuje
  2. tvorili najnižšie postavenú sociálnu skupinu
  3. podľa feudálneho práva sa človek mohol stať otrokom:
  1. narodením – ak sa narodil otrokyni

ak sa narodil slobodnej matke, ktorá bola vydatá za otroka

  1. ak sa stal vojenským zajatcom
  2. ak bol do otroctva predaný – otec mohol deti predať do otroctva, aj manžel manželku mohol predať
  3. na základe rozhodnutia súdu – odsúdený za trestný čin
  4. ak sa slobodná žena vydala za otroka (ak slobodný muž si zobral otrokyňu – nestal sa otrokom)
  5. ak niekto spáchl trestný čin trojnásobného súloženia s otrokyňou
  6. otrokyňou sa mohla stať žena ak súložila s kňazom
  7. ak niekto opätovne kradol
  8. ak niekto porušil súdnictvo

 

Právne postavenie otrokov:

  1. pôvodne nemali spôsobilosť na PU
  2. podľa U práva boli VECOU – predpisy o nakladaní s dobytkom sa na nich vzťahovali
  3. mohli nadobúdať hnuteľný majetok – po ich smrti pripadol vlastníkovi

 

Existovala možnosť dostať sa z neslobodného stavu:

  1. otroci sa mohli medzi sebou sobášiť, ale museli mať povolenie pána – vlastníka
  2. prirodzená forma skončenia stavu otroctva bola smrť
  3. prepustenie z otroctva za zásluhy