Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Psychológia

Poznávanie, myslenie a jazyk (psych#6.doc)

30. 10. 2008                   Poznávanie, myslenie a jazyk

Podstata myslenia

Myslením objavujeme nové poznatky. Ako? Tým, že dokážeme kombinovať fakty uložené v pamäti.

Myslenie je teda proces spracovania, využívania a organizovania informácií, ktorým by sme mali dosiahnuť želaný cieľ.

Je to schopnosť logicky uvažovať, mať záblesky kreatívneho vhľadu do problému.

Študujú ho kognitívni psychológovia.

Funkcie myslenia

1. Formovanie pojmov

1. Rozpoznávanie a nachádzanie vzhľadov
2. Vyvodzovanie záverov z východiskových predpokladov
3. Riešenie problémov
4. Vytváranie niečoho nového – výsledkom myslenia je nový poznatok, nové vedenie

Druhy myslenia:

Klasicky sa myslenie člení na tieto základné druhy:

1. Myslenie konkrétne – pri ňom manipulujeme s vnemami
2. Myslenie názorné – operujume predstavami(pri plánovaní, riešení úloh)
3. Myslenie abstraktné – realizujeme ním operácie so znakmi(symbolmi), napr. verbálnymi, matematickými, logickými, <,=,>
4. Myslenie propozičné – narábanie s propozíciami(výrokmi, tvrdeniami)

Vzťah medzi myslením a racionálnym poznávaním

Ako mohol Koperniokov mozog tak ovplyvniť jeho zmysly, že napriek nim zvíťazil nad zdanlivou očividnosťou?

Rozumové, racionálne poznanie údaje nielen využíva, ale aj kriticky prehodnocuje.

Racionálne poznávanie vzniká analyzovaním, abstrahovaním, zovšeobecňovaním výsledkov zmyslového stupňa poznania.

Základné formy racionálneho poznania: pojem, súd a úsudok.

Formy myslenia – Aristoteles

Základnými formami myslenia sú pojmy, súdy a úsudky

Rozum nachádza vo veciach podobnosti a rozdiely, na základe toho tvorí pojmy.

Spojenie najmenej dvoch pojmov predstavuje súd (propozíciu).

Úsudok je odvodenie nového súdu z iných súdov. Je tvorený predpokladmi a záverom.

Pojem – odraz podstatných, nutných stránok a vlastností vecí.

Súd – ustálená myšlienka o tom, že veci majú alebo nemajú určité vlastnosti, súd je pravdivý, nepravdivý.

Úsudok – forma myslenia, ktorou vyvodzujeme z jednej, viac myšlienok (premís), novú myšlienku (záver), úsudok je správny, nesprávny.

Pojmy

Pojmy sú mentálne kategórie, do ktorých zaradzujeme predmety, udalosti, skúsenosti alebo myšlienky.

Tvorba pojmov – prvky myslenia, ktoré reprezentujú predmety na základe ich spoločných znakov. Sú to určité klasifikácie, kategorizácie predmetov do tried.

Ako sa tvoria pojmy?

Pomocou hlavných čŕt(spoločných znakov) alebo prototypov.

Prirodzené pojmy – stôl, vták, ovocie si ľudia vytvárajú podľa znakov alebo ako prototypy?

Ľudia si kódujú pojmy zreteľne zrejme skôr ako prototypy, nie ako súbor spoločných čŕt predmetov.

Využívajú však oba postupy na to, aby vedeli odlíšiť reprezentantov pojmu (človek).

Usudzovanie

Je vyvodzovanie záverov z východiskových predpokladov.

Nepravdivé závery usudzovania – z dvoch chýb:

1. vychádzame z nepravdivých súdov

1. vychádzame síce z pravdivých súdov, ale sa nesprávne usudzuje – používajú sa neprípustné úsudkové schémy.

Druhy usudzovania:

Indukcia a dedukcia

Deduktívne usudzovanie:  

Usudzovanie od všeobecného k špecifickému.

Induktívne usudzovanie:

Spočíva vo vyvodzovaní všeobecných záverov z jednotlivých pozorovaní.

Podieľajú sa najmenej dve myšlienkové operácie – generalizácia a abstrakcia.

Induktívne závery nie je možné vyhlásiť s istotou (100%) za pravdivé, sú iba pravdepodobné.

Chyba potvrdenia

Iba hľadanie informácií potvrdí hypotézu jednotlivca.

Príklad: čítame články v tých novinách, ktoré súhlasia s našim názorom na istú problematiku

Reprezentatívnosť:

Posudzovanie pravdepodobnosti udalosti na tom základe, ako sa zhoduje s prototypom.

Môže to byť dobré.

Ale môže to viesť aj k chybám.

Väčšina ľudí menej používa štatistiku pri odhade.

Postupnosť heuristiky

Posudzujeme pravdepodobnosť udalosti podľa toho, ako ľahko si vieme vybaviť predošlé výskyty udalosti.

Väčšina nadhodnocuje smrť spôsobenú prírodnými katastrofami, pretože sa často vyskytujú v TV.

Komplikácie riešenia problémov:

Usporiadajte 6 zápaliek tak, aby vytvárali 4 rovnostranné trojuholníky (jedna zápalka tvorí jednu stenu)

Tendencia potvrdzovať vlastný názor:

Fixácia – neschopnosť vidieť problém z inej, novej perspektívy

Funkčná fixácia – tendencie vnímať zvyčajné funkcie predmetov ako stabilné – nemenné v čase

Mentálne nastavenie – tendencia opakovať riešenie, ktoré bolo úspešné v predchádzajúcej aktivite

Stratégia riešenia problému

1. Prekonajte mentálne nastavenie (napr. funkčnú fixáciu)
2. Nájdite užitočnú analógiu
3. Definujte informáciu efektívne
4. nájdite skratky (použitie heuristiky)
5. Stanovte jednotlivé ciele

... ??

Dve všeobecné pravidlá pre riešenie problému

1. Algoritmus
2. Heuristika

Algoritmus = pravidlo, podľa ktorého môžeme úspešne vyriešiť problém, postupnosť krokov

Heuristika = akékoľvek pravidlo, ktoré mi umožní znížiť počet operácií potrebných na vyriešenie problému, ktoré sú vyskúšané pri jeho riešení

Druhy myslenia:

Praktické: bezprostredné riešenie úlohy

Konkrétne názorné: práca s názornými predstavami

Abstraktné: práca s abstraktnými materiálmi

Konvergentné: nachádzame jediné riešenie(matematický príklad)

Divergentné: hľadanie nových riešení

Tvorivé myslenie

Produktom je niečo nové, originálne, a pritom aj spoločensky záväzné.

Jazyk, reč, tvorba a porozumenie reči

Jazyk

Jazyk je prostriedok dorozumievania, výmeny informácie, koordinácie aktivít v skupine, realizovanie sociálnej výmeny v skupine – prostriedok sociálnej komunikácie.

Jazyk je symbolickej povahy, používa symboly – hovorené alebo písané, posunkové. Umožňuje označovať abstraktné myšlienky a vzdialené udalosti, umožňuje inovácie, je prenášaný kultúrou pomocou socializácie.

Reč

Reč je individuálna mentálna aktivita, pri ktorej jednotlivec využíva jazyk ma komunikáciu a myslenie.

Reč – slová a spôsob, akým ich kombinujeme keď myslíme a komunikujeme – indikátor kvality myslenia.

Sémantika je veda o význame slov a ďalších komunikátov. Jazyku rozumieme iba vtedy, ak poznáme významy slov, pojmov, viet, fráz. Zvuková podoba slov v rôznych jazykoch sa líši, ale význam majú ten istý.

Vývin a vývoj jazyka a reči

4 mesiace – džavotanie s rozlišovaním zvukov reči

10 mesiacov – džavotanie podobnému domácemu jazyku

12 mesiacov – jednoslovné štádium

24 mesiacov – dvojslovné štádium

viac – rapídny vývoj jazyka do úplných viet

Vzťah medzi jazykom a myslením

Hypotéza jazykovej relativity

Predpokladá, že jazyk určuje, alebo prinajmenšom ovplyvňuje spôsob myslenia.

Rôzne jazyky obsahujú odlišné koncepty reality (napr. sneh pre Eskimákov) – jazyk formuje spôsob myslenia.

Silná verzia – jazyk určuje procesy myslenia

Slovná zásoba a gramatika daná kultúrou je zdrojom pojmov pre myslenie.

Jedinec môže vnímať svet a premýšľať o ňom len prostredníctvom pojmov, ktoré poskytuje jazyk.

Medzi kultúrami s odlišnými jazykmi môžu existovať rozdiely v slovnej zásobe a gramatike, čo povedie k odlišným...??

Psychologické dôsledky sexistického jazyka

Ovplyvňuje rodovo zafarbený jazyk spôsob, akým nazeráme na mužov a ženy?

Ľudia majú aj všeobecné pojmy vytvárané so slovným základom mužského rodu (napr. praotec, bratstvo) spojené s mužmi, nevnímajú ich neutrálne.

Inteligencia. Nadanie. Tvorivosť.

Spoločný činiteľ v poznávacích výkonoch sa označil pojmom inteligencia.

Užšie chápanie – všeobecná rozumová schopnosť hľadať vzťahy, ktorá sa prejavuje v riešení myšlienkových úloh. Schopnosť abstraktného myslenia, samostatného nachádzania riešenia problémov.

Širšie chápania – schopnosť učiť sa, prispôsobovať sa, ktorá sa prejavuje tak na úrovni myslenia, ako aj praktického konania.

Aká inteligencia?

Cattell rozdelil inteligenciu na tzv. kryštalizovanú a fluidnú.

Kým fluidná inteligencia sa uplatňuje v úlohách, ktoré si vyžadujú adaptáciu na nové situácie, je viac dedičná (prevažuje až do dospelosti a potom klesá), kryštalizovaná inteligencia sa uplatňuje v úlohách, ktoré sa kryštalizovali ako výsledky predchádzajúceho učenia, táto inteligencia sa uplatňuje po dosiahnutí dospelosti a s vekom klesá len pomaly.

Schopnosti

Vnútorné dispozície k určitému psychomotorickému výkonu.

Predpoklady, naučené dispozície pre výkon činnosti.

Klasifikácia schopností

Existuje viac možných klasifikácií.

Napríklad všeobecné (dispozícia k celej skupine schopností) a špecifické(dispozícia k špeciálnym schopnostiam) schopnosti.

Spearmanovo „g“

Podľa analýzy štruktúry intelektu Charlesa Spearmana špeciálne mentálne talenty spolu veľmi úzko súvisia.

Konštatoval, že všetky kognitívne schopnosti zdieľajú spoločné „jadro“ ktoré označil „g“ ako všeobecnú mentálnu schopnosť.

Teória viacnásobných inteligencií

Howard Gardner

Viacnásobné inteligencie charakterizuje ako:

1. Súbor schopností umožňujúcich jedincovi riešiť skutočné problémy, s ktorými sa v živote stretáva.

1. Schopnosť vytvárať efektívne produkty alebo poskytovať služby hodnotené jeho kultúrou.

1. Potenciál pre nájdenie alebo vytvorenie problémov, ktoré umožňujú jedincovi získať nové poznatky.

1. Lingvistická inteligencia – schopnosť myslieť v slovách a používať jazyk na vyjadrenie a hodnotenie zložitých záznamov.
2. Logicko–matematická inteligencia – schopnosť počítať, kvantifikovať, uvažovať o predpokladoch a hypotézach, vykonávať zložité matematické operácie.
3. Priestorová inteligencia – schopnosť myslieť dvoj- a trojdimenzionálne.
4. Hudobná inteligencia – schopnosť rozoznať a používať výšku tónu, rytmus, zafarbenie hlasu.
5. Telesno–kinestetická inteligencia – schopnosť manipulovať s objektmi, využívať rozmanité telesné schopnosti a motorické zručnosti.
6. Interpersonálna inteligencia – efektívna interakcia s ľuďmi, ktorá je založená na porozumení ľudí.
7. Intrapersonálna inteligencia – schopnosť porozumieť sebe samému prostredníctvom reflexívnych procesov.
8. Prírodná inteligencia – schopnosť pozorovať, interpretovať prírodu.

THE END