Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Technická Univerzita Košice / Strojnícka fakulta / Inovácie

10.tema.doc (10.tema.doc)

Riadenie inovačných projektov: Projektové riadenie: Projektové riadenie je špecifický súbor techník a procesov pre tvorbu určitého systému spôsobilého plniť stanovené funkcie v daných podmienkach. Výsledkom projektovania je normatívny súbor informácií umožňujúci realizovať a prevádzkovať navrhovaný systém. Projektové riadenie obsahuje dve zložky: 1.Riadenie projektov:Výber projektov, Riešenie projektu, Realizácia, Post projektové aktivity. 2. Vytváranie projektového prostredia: Súlad podnikovej stratégie a inovačných projektov, Koordinácia súboru projektov, Projektová organizačná štruktúra, Podpora projektov v organizácii, Technické prostredie pre projektovanie. Znaky projektov:  1.Projekt je časovo limitovaný, má začiatok a koniec. 2. Každý projekt je individuálny (aj keď má štandardné zložky). 3. Projekt je komplexný. Rieši technické, ekonomické, sociálne a iné aspekty.Rieši problém alebo úlohu od jej definovania, cez etapy tvorby až porealizáciu a prevádzkovanie počas doby životnosti (vrátane ukončeniaživotnosti). 4. Projekt je cieľovo orientovaný (existuje špecifický súbor cieľov, kompatibilných s podnikovou stratégiou). Projekt je vzťahovaný k reálnym podmienkam a má obmedzenia najmä v zdrojoch. 5. Projekt má vždy isté riziká a neurčitosti. Plánovanie inovačných projektov: Plánovanie všeobecne rieši stanovenie a koordináciu postupov vedúcich k dosiahnutiu cieľov projektu, z hľadiska vecného, časového, priestorového a pod. Významne predurčuje konečný efekt projektu. Hlavné časti plánu: - rozklad projektu na časti a etapy pre zjednodušenie riešenia- časovanie etáp a ich nadväzností - priradenie zdrojov na jednotlivé etapy (finančných, ľudských, materiálnych a časových) - plán riadiacich, kontrolných a rozhodovacích procedúr- organizačný plán riešenia a realizácie projektu. Organizácia inovačných projektov: S ohľadom na rozmanitosť inovačných projektov sa v praxi používajú viaceré typy organizačných štruktúr. Všeobecnou zásadou je, že organizačná štruktúra sa prispôsobuje projektu (obsahu, zložitosti, rozsiahlosti, časovým potrebám) a nie naopak.

Maticový projektový manažment: Maticový projektový manažment rozdeľuje oprávnenie vydávať príkazy a robiť rozhodnutia medzi líniovými a projektovými manažérmi. Využívanie je vhodné v prípadoch, kde v organizácii prebieha súčasne niekoľko rozsiahlych inovačných projektov, ktoré vyžadujú spoločné zdroje. Čistý projektový manažment: Využíva organizačnú štruktúru vytvorenú výhradne pre inovačný projekt. V rámci tejto organizačnej štruktúry sú jednotliví členovia projektových tímov po celú dobu trvania projektu uvoľnení zo svojho stáleho pracovného zaradenia. Sieťový projektový manažment: Realizáciou veľkého počtu sériových či paralelných projektov sa z pôvodne dočasnej organizačnej štruktúry stáva organizačná štruktúra trvalá. Projekty a projektové tímy sa menia, vznikajú a zanikajú, svojou podstatou sú neustále prítomné. Sieťový projektový manažment je charakteristický dynamickou organizačnou štruktúrou. Je vytváraný vzťah medzi jednotlivými realizovanými projektmi a kmeňovou organizáciou, ktorá je tvorená vrcholovým vedením organizácie a odbornými oddeleniami. Virtuálne štruktúry: Organizácia na riešenie konkrétneho projektu je vytváraná ako dočasná sieť organizácii resp. ich zložiek pre splnenie inovačného projektu. Hlavné znaky: 1.jedinečnosť vytvorenej organizačnej štruktúry. 2.väzby na základe kooperačných zmlúv.3.otvorenosť v odborovej profilácii, regionálnej príslušnosti, formách podnikov a pod.4.totálna flexibilita. 5.využívanie informačných technológii.6.realizácia prístupov globalizácie podnikania.7.preferencia znalostných prístupov pred fyzickými zdrojmi. Začleňovanie projektov do organizačných štruktúr: Realizácia inovácie je spravidla spojená so zmenami v organizačných štruktúrach. Je to zapríčinené tým, že inovačný projekt má prirodzenú tendenciu separovať sa od existujúcej štruktúry s ohľadom na potreby zmien na jednej strane a tendenciu zachovávať stabilitu na druhej strane.