Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Prírodovedecká fakulta / Porovnávacia morfológia živočíchov
Pohybová sústava (sustava_lokomocie.doc)
SÚSTAVA LOKOMÓCIE
Drobné mnohobunkovce - riasinkový krycí epitel.
Drvivá väčšina ostatných – svaly.
Hlavné tkanivo - svalové, vedľajšie - spojivové, nervové, znyslové,
Pŕhlivce - svalový epitel.
Pôvod ontogenetický – z mezodermu, niekedy aj ekto- alebo endodermu
hladké, priečnepruhované, srdcové
Svaly (musculi) - hladké al. priečne pruhované (od článkonožcov), zvláštny prípad srdcová svalovina.
Z hľadiska lokalizácie v tele - svaly končatín - musculi membri, útrobná alebo viscerálna svalovina a svalovina pokožková - musculi cutanei.
Fixácia svalov - nevyhnutný súvis s opornou sústavou. V tele je svalovina pozdĺžna (longitudinálna), okružná (cirkulárna), šikmá (diagonálna), priečna (transverzálna).
Tvary svalov - vretenovité, ploché - bránica. Svaly jednotlivých skupín.
Fylogenéza
Červovité - kožný svalový vak - lokomočná svalovina a dorzoventrálne svaly.
Mäkkýše - mohutná svalovina na ventrálnej strane (pozostatok svalového vaku), lastúrniky pripínajú k telu zvieračmi lastúry, ulitníky stĺpikovým svalom (musculus columellaris), hlavonožce silná svalovina v chápadlách (ramenách).
Ostnokožce - málo svaloviny - pohyb pomocou sústavy vodných ciev. Cez tzv. kamenný kanálik z dorzálnej strany cez madreporovú doštičku - voda - do okružného kanálika (okolo pažeráka) a odtiaľ do piatich radiálnych vodných ciev. Tie sa vetvia do bokov, smerom dorzálnym sú zásobné ampulky, opradené svalovými vláknami, smerom ventrálnym sa vychlípujú ambulakrálne nožičky. Pohyb prelievaním vody v systéme.
Stavovce - pôvodné usporiadanie segmentárne - pozdĺž hlavnej osovej kostry - vznik tzv. svalových pruhov (myoméry), oddelené myoseptami - zachované u kruhoústnic, drsnokožcov a rýb, pri prechode na súš, rozpad myomér (ostali len zbytky - napr. medzirebrové svaly) a posilnenie svalov končatín.
Pohyb končatín - dva antagonisticky pôsobiace svaly (s protichodnou funkciou) - jeden ju ohýba - flexor (ohýbač),
- druhý narovnáva - extensor (narovnávač),
- rotačný pohyb okolo kĺbov končatín krútič (rotator),
- kruhové zvierače (sfinkter).
- Takéto typy aj v končatinách článkonožcov.
POHYB - lokomócia
Charakteristická vlastnosť žichov-jeden z prejavov živej hmoty:
- únik pred predátormi,
- naopak získavanie potravy,
- rozmnožovanie,
- šírenie na iné habitaty.
Typy - pasívny a aktívny.
Pasívny - nevyužívajú orgány lokomócie - unášané vetrom (anemochória), prúdom vody (hydrochória), prúdom telových tekutín (endoparazity), na povrchu iných žichov (forézia - roztoče na chrobákoch lajniakoch),
Aktívny pohyb - uskutočnený prúdením cytoplazmy, bičíkmi al. brvami, na základe zmeny špecifickej hustoty tela, svalovými vláknami a svalmi.
Prúdenie cytoplazmy
- amoébovitý pohyb (meňavkovitý) - koreňonožce al. biele krvinky - výbežky (pseudopódie) - nitkovité, koreňovité ...
- zmenou povrchového napätia
- zmenou konzistencie ekto- a endoplazmy - zo stavu sol na gel a naopak.
Pohyb bičíkmi al. riasinkami - mnohé prvoky, spermie, nižšie červy, vývinové štádiá bezstavovcov (typ trochofóry).
Bičík - dlhé jemné vlákno, ukotvené pod pelikulou bazálnym telieskom. - vírivý a krúživý pohyb - tlačí al. ťahá.
Riasinky (cilie) - veľmi veľa (riasinkový epitel). Mikroskopická stavba obdobná ako pri bičíkoch, cilie sa pohybujú v jednej rovine buď naraz alebo postupne. Riasinkový epitel - aj ako výstelka dýchacích ciest, tráviačky, vajcovodov a pod. Zhrubnuté brvy - ciry.
Pohyb na základe zmeny špecifickej hustoty tela - primitívny.
Tvorba plynových bubliniek (dierkavce, mrežovce), tukových al. olejových kvapôčiek (kôrovce),
alebo pomocou plávacieho mechúra - ide o pohyb viac-menej pasívny.
Pomocou svalových vláken –
už prvky majú myonémy (svalové vlákna) - eugléna, šibavec, vírivka.
Mnohobunkové žichy už pomocou svalov - vlastný orgán pohybu. Rozoznávame rozličné typy pohybov - podľa prostredia (vo vode, na suchej zemi, pod zemou, vo vzduchu), podľa podobnosti - vlnivý pohyb, kráčavý, plávanie, plachtenie, aktívny let...
Pravé svalové tkanivo – od pŕhlivcov – súbežne s rozvojom nervového tk. (myoepitel z myoném)
Jednoduchý - pohyb sťahovaním zvonovitého tela okružnou svalovinou - medúzy al. hlavonožce - reaktívny - voda z tela vypudzovaná von a tým telo dopredu.
Primitívny - pohyb sťahmi svalového vaku - červy alebo mäkkýše - potrebné je vylučovanie slizu.
Dokonalejší je pohyb vlnením tela - v horizontálnej rovine (hady, úhor), prípadne vo vertikálnej (menej častý) - pijavice. Piadivkovitý pohyb (húsenice, pijavice) - pravé končatiny (prísavka)
Najaktívnejšie - pohyb pomocou končatín (článkonožce, stavovce).
Pôvodné končatiny článkonožcov - vo vode, neskôr podstatná diferenciácia a vývoj až na veľmi špecifické typy končatín s rozličným účelom -
končatina čl. - základný typ kôrovcov.
Potom končatina hmyzu - základný typ kráčavej nohy hmyzu
Obdoba končatín u vývojovo nižších - tzv. onkopódiá (pazúrikavce, pomalky, larvy jazýčkoviek), parapódiá u obrúčkavcov.
Charakteristický typ - pohyb po suchej zemi.
Celá váha končatinách - počet rôzny - dve (bipedný), štyri (kvadrupedný) - stavovce, šesť u hmyzu, osem u klepietkavcov, desať u rakov, až veľa (stonôžky, mnohonôžky – 139 párov.
Základný typ - chôdza, jeden element – krok - prekladaním končatín a presúvaním ťažiska tela.
Štvornožce - dva možné spôsoby - striedavo - pravá predná a ľavá zadná, potom ľavá predná a pravá zadná,
resp. pravá predná a pravá zadná a ľavá predná a ľavá zadná - podstane menej využívaný typ (žirafy, ťavy).
Beh a cval umožňujú a urýchľujú mohutné
chrbtové svaly, nadmerná ohybnosť chrbtice
a neprítomnosť kľúčnych kostí.
Pohyb končatín u hmyzu je zosynchronizovaný nasledovne - naraz sa pohybuje pravá predná, pravá zadná a ľavá stredná (ostatné tvoria oporu telu), po presune ostatné tri nohy.
Najväčšie nároky na synchronizáciu majú stonožky a ostatné - súčasne sa pohybujú sebe odpovedajúce končatiny na pravej a ľavej strane v určitej vlne (obdoba mexickej vlny na štadiónoch).
Skoky - morfologická adaptácia - zosilnené zadné končatiny (blchy, kobylky a koníky, žaby - ropucha už nie, zajac, tarbík, klokan) - redukcia predných (klokan). Pohyb skokom - skákacia vidlica - chvostoskoky
Pohyb skokom vo vode - dafnie - orgán pohybu tykadlá.
Pohyb vo vode - všeobecne plávanie.
Končatiny ako veslá - končatiny sú buď plutvy, alebo nohy, prípadne premenené nohy. Zvyčajne sú širšie, so zväčšenou záberovou plochou, tú napr. zväčšujú aj plávacie blany medzi prstami.
Klasickým plávaním pomocou končatín sa pohybujú napr. potápniky, vodomily, chrbtoplávka, zo stavovcov žaby, vodné vtáky, vydra.
Alebo pomocou chvosta a končatiny slúžia len na korekciu pohybu - väčšina rýb, delfín.
Pohyb vo vzduchu - lietanie.
Energeticky najnáročnejší - množstvo adaptácií - morfologických i fyziologických.
Končatiny na lietanie - krídla vtákov - premenená predná končatina,
krídla hmyzu - predĺžený kožný záhyb (otázne),
krídlo netopiera - kožovitá blana.
Fyzikálny princíp letu hmyzu - zrieďuje vzduch pred sebou a pretlak ho ženie dopredu - hovoríme, že hmyz visí vo vzduchu.
Let vtákov - zahusťujú vzduch pod sebou a od neho sa odrážajú dopredu - hovoríme, že vtáky ležia na vzduchu.
Menej častý je pohyb plachtením - z vyvýšeného miesta - využíva telesné štruktúry - kožný záhyb medzi končatinami (poletuchy), niektoré hady - dorzoventrálne sploštené telo - ako stuha, jaštery z rodu Draco - Draco volans.
Pohyb s vynútením morfologických adaptácií je šplhanie:
- pohyb po strmej podložke - pazúre, prichytávacie vankúšiky na prstoch (rosnička, gekóny).
Ďalší špeciálny pohyb - pod zemou. Vysoko špecializované druhy - okrem redukcie senzorických orgánov (zrak - substitúcia - iný zmysel), morfologické adaptácie - krt, medvedík, červone (obojživelníky) - tvrdá kutikula na hlave.