Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Mateja Bela / Ekonomická fakulta / Svetová ekonomika

Prednáška č. 4 (prednaska_c._4-_13.10.2008.doc)

Svetová ekonomika

Prednáška č. 4                13.10.2008

Príčiny rozpadu BWMS

1. nerovnomernosť vývoja vo svetovom hospodárstve
2. ekonomické nerovnováhy platobných bilancií jednotlivých krajín
3. chronická, rastúca a nerovnomerná inflácia v jednotlivých krajinách – najmä v USA – rastúci deficit platobnej bilancie a štátneho rozpočtu

           -emisia inflačných peňazí

Kingstonský menový systém

1. Princípy         – pohyblivé (voľné) menové kurzy

                      - demonetizácia zlata

                          - zvýšenie limitu úverov z MMF

 > vytvorený priestor pre zložitejšie menové vzťahy a využívanie rôznych menových režimov

Európsky menový systém

2. vznik – 1979 – zúčtovacia jednotka- ECU
3. cieľ – vytvorenie menovej únie v ES, preto princípy voľnej tvorby menových kurzov nevyhovovali – 1999 – zavedenie jednotnej meny v Eurozóne - EURO

Medzinárodný menový fond (MMF)

1. súčasť BWMS
2. ciele – posilňovanie medzinárodnej menovej spolupráce

          - podpora rozvoja a vyrovnaného rastu MO

          - pomoc členským štátom pri         riešení deficitov platobných bilancií

          - podpora stability menových kurzov

  > poskytovanie úverov na krytie deficitu         platobnej bilancie

Svetová banka – Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj - IBRD

4. cieľ  - podporovať ekonomický a sociálny rozvoj v menej vyspelých krajinách
5. úvery – za výhodnejších podmienok než na bežných finančných trhoch

            - rozvojové a reformné projekty, programy pomoci pri katastrofách, boj s chudobou

            - poskytujú sa krajinám a ich právnickým osobám s vládnou zárukou    

Skupina svetovej banky

  - okrem IBRD ju tvoria:

4. Medzinárodná asociácia pre rozvoj (IDA)
5. Medzinárodná finančná spoločnosť (IFC)
6. Agentúra pre mnohostranné investičné záruky (MIGA)
7. Medzinárodné centrum pre riešenie investičných sporov (ICSID)

90. roky – finančné krízy

8. k riešeniu môžu prispieť aj menové a finančné inštitúcie
9. vytváranie novej „architektúry“ menového a finančného sektora

    - transparentnosť – MMF vyvíja rôzne štandardy

Medzinárodný pohyb výrobných faktorov

10. Prírodné zdroje  vo svetovom hospodárstve

     - pôdny fond

     - surovinové zdroje

     - energetické zdroje

Pôdny fond

11. prvotný faktor – prírodné a klimatické podmienky
12. obmedzenosť a zmenšovanie pôdneho fondu
13. imobilita
14. rozdielne využívanie vo VTE a RK z hľadiska efektívnosti
15. ekologické dopady poľnohospodárskej činnosti

Surovinové zdroje

16. prírodný faktor
17. nerasty – kovy, minerály
18. poľnohospodárske – nepotravinárske produkty
19. „umelé“ materiály
20. od 70. rokov – pokles dopytu – nahrádzanie novými surovinovo menej náročnými technológiami
21. „druhotné suroviny“

Energetické zdroje

22. hybné médium ekonomiky
23. základ energetickej bilancie -  fosílne palivá: ropa, plyn, uhlie – ekologická záťaž
24. alternatívne zdroje – vysoké náklady
25. jadrová energia – bezpečnostné problémy
26. šetrenie energiou

Medzinárodný pohyb kapitálu

27. kapitál – druhotný faktor
28. motívy pohybu kapitálu:

    - v 19. stor. – ovládnutie surovinových zdrojov

    - po 2. sv. vojne – všeobecný nedostatok kapitálu

    - v súčasnosti – vysoké náklady vedy a techniky

Členenie kapitálu

3. vlastníctvo         – súkromný kapitál

                           - štátny kapitál

                            - kapitál medz. inštitúcií

4. čas          - dlhodobý

                 - strednodobý

                 - krátkodobý

5. typ (forma)         -portfolio investície

                             - priame zahraničné investície - FDI

                             - úvery

Priame zahraničné investície

29. umožňujú  kontrolu a rozhodovanie  v podniku
30. rozširujú výrobu, zamestnanosť, prílev technológií, prístup na nové trhy
31. krajiny sa snažia prilákať FDI

Medzinárodný pohyb kapitálu po druhej svetovej vojne

6. rast objemu zahraničného kapitálu
7. rast úlohy štátu
8. zmena teritoriálneho zamerania exportu kapitálu – pohyb medzi vyspelými krajinami navzájom
9. zmena odvetvovej štruktúry

          - presun do spracovateľského priemyslu – od pol. 20. stor.

          - služby – od 70. rokov

Zadlženosť

-úvery – zdroj rozvoja RK

-70. roky         -rast objemu úverov

                        -zhoršovanie výmenných relácií v MO a rast protekcionizmu

                        -rast úrokovej miery

                        -neefektívne využívanie úverov

1. 80. roky – globálny problém
2. 90. roky  - reštrukturalizácia dlhov

Zmeny v pohybe kapitálu

10. do 70. rokov – prísnejšia kontrola pohybu kapitálu v rámci BWMS
11. rozpad BWMS – liberalizácia pohybu  kapitálu
12. 90. roky – globalizácia – ďalšia liberalizácia pohybu kapitálu

      - prínosy         -efektívnejšia alokácia kapitálu

                             -rast objemu a dostupnosti kapitálu

      - negatíva – finančné krízy  

Finančné krízy od 90. rokov

13. rast objemu zahraničného kapitálu – nerovnováha na bežnom účte – rast špekulácií s aktívami – destabilizácia ekonomiky – rýchly odlev zahraničného kapitálu – devalvácia meny – neschopnosť splácať úvery
14. každá finančná kríza má osobitý charakter
15. doteraz: Mexiko (1994), juhovýchodná Ázia (1997), Rusko (1998), Brazília (1999), Argentína (2002)

Všeobecné  príčiny finančných kríz

32. liberalizácia pohybu kapitálu
33. neefektívne umiestňovanie zahraničného kapitálu
34. pevné menové kurzy
35. problémy bankového sektora
36. deficit verejných financií

Ázijská kríza

-zasiahla – Thajsko, Malajzia, Indonézia, Južná Kórea, Filipíny

-značný negatívny vplyv na vývoj ekonomiky – depresia

-prijatie tvrdých opatrení viedlo k rýchlemu prekonaniu depresie

Medzinárodný pohyb  pracovných síl - migrácia

37. ekonomické príčiny – rozdielna ekonomická úroveň
38. mimoekonomické príčíny – politické, rasové, náboženské, národnostné apod.

Charakter migrácie

39. časový         -dočasná

                      -trvalá

40. organizovanosť         -organizovaná

                                  -neorganizovaná

41. smerovanie         -imigrácia

                                     -emigrácia

Historický vývoj migrácie

-rozvoj industriálneho systému rozširuje možnosti migrácie

             -do nových oblastí a krajín –Amerika, Austrália,

        -po 2. sv. vojne         -Európa – z juhovýchodu na severozápad

                                         -Ázia – z chudobných do bohatých

                                          -Amerika – najmä do USA a Kanady

Rast podielu cudzej PS vo vyspelých krajinách

42. západná        Európa – 5 – 7 %,

                          Nemecko – 11%

                          Luxembursko – 25 %

43. únik mozgov – brain – drain
44. postupné obmedzovanie migrácie v súčasnosti – prijímanie prísnejšej legislatívy

Dôsledky migrácie pracovnej sily

1. imigrácia         -pozitíva         -dostatok lacnej PS  

                                               -ušetrenie sociálnych výdavkov

                         -negatíva – napätie – sociálne, rasové, náboženské, a pod.

2. emigrácia         -pozitíva         -riešenie vysokej nezamestnanosti

                                                  -pokles sociálneho napätia

                                                -prínos remitencií

                         -negatíva         -odchod najproduktívnejšej pracovnej sily (mladí)

                                                 -strata prostriedkov na vzdelanie

Dôsledky migrácie PS

45. nižšie mzdy imigrantov oproti domácej PS
46. rast kriminality – obmedzovanie   imigrácie
47. osobitosť v EÚ – spoločný trh, ale prechodné opatrenia najmä voči novým členom

                        - navonok – spoločná prisťahovalecká politika

Nezamestnanosť vo SH

48. diferenciácia krajín – rôzne príčiny nezamestnanosti
49. VTE – rýchlosť štrukturálnych zmien  - asi 40 mil.
50. RK – ekonomická zaostalosť – obmedzené zdroje – asi 800 mil.
51. TE - transformačné zmeny – vznik nezamestnanosti pri prechode k trhovej ekonomike