Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / Psychologická propedeutika

psychologia zdravia - nieco k propedeutike (psychologia_zdravia_-_nieco_k_propedeutike.doc)

*Psyhologia- veda s urceným predmetom a motodou

Predmet- skumania je psychika(poznáme na základe správanie) a správanie človeka.

psychológia zahŕňa –všeobecné a individuálne poznatky

všeobecné poznatky majú byť aplikované do špeciálnej oblasti.

Základné vedy-všeobecná psych, kognitívna, osobnostná, činnostná, vývinová,psycholog.metodológia,psychol.diagnostika

Aplikované vedy- pracovná, inžinierska, klinická, geriatridká, sociálna, manažérska, učiteľská, psychopatológia, športu, obchodu

Špeciálne vedy- psycholingvistika, psychol.tvorivosti, intelektuálna psych, pedagogická(psychodiagnostika,psychol.vychova, poruchy psych.vývinu)

(Metóda-cesta, metodika-súbor metod, metodologia-veda zaob.sa metodami)

Metódy získavania údajov- pozorovacie(objekt, systemat,plánovitosť, vyhodnocovanie ako zoznam –individuálne, skupinové/ -čiastkové,celkové /-intraspekcia,extraspekcia)

-experimentálne(laboratórne,terénne,prirodzené)

-exploračné(priestkumné, na hromadný výskum, anamnéza,anketa,rozhovor, beseda, dotazník,interviu)

-psych.testy, sociometrické, giatologia(štúdium výsledkov ľuds.činnosti)

Specifické črty osobnosti

*integrácia (spájanie) *časová kontinuita, konzistencia-spájanie prítomnosti, minulosti a budúcnosti(duševné, psych.zdravie  má rásť v novosti) *organizujúci princíp- všetko v nás je organizované v štruktúre

Definície osobnosti: Osobnosť je individuálna.

Allport definuje -celková organizácia nášho duševného diania, kt.zahŕňa psychické funkcie.

Wiliam Stern-„unitas multiplex“ – v duševnom dianí je niečo čo ho udržuje pokope napriek tomu, že je to pestré.Presadzoval vývinový princíp osob,osob.sa vyvíja od diferenciácie integrácií.

Osobnosťou sa nerodíme, charakter nie je daný, ani schopnosťi, záujmy.Os vzniká konaním v skutočnom živote.

Osob.je integrácia nášho duševného diania, vznikajúca a rozvíjajúca sa počas celého nášho života prostredníctvom dynamickosti a integratívnej tendencie tohto diania.

3revolúcie vo vzťahu k skúmaniu osobnosti:

1. v 19.storočí keď Webber, Fechner, Wundt výskumom vytvorili elementárny základ fyziológie(fungovania) človeka.

2.Keď rýchlym vývojom chceli vedci všetko na-a v človeku merať (Ipe Paulov, Thorndike-správanie zvierat)

3. človek sa skúma cez správanie(behavior) zakladatelom behaviorizmu bol Thorndike

*Štruktúra osobnosti-

Osobnosť –súhrn relatívne trvalých vlastností, čŕt, ktoré sa prejavujú správaním individuálny.

Zahŕňa -Štruktúru osobnosti,Charakteristiku osobnosti, psych. Stavov, procesov, vlastností.

a)psych. Procesy:1.signálna sútava,pocity, vnemy, pamäť, fantázia, 2.signálna sústava, typ.ľudské procesy-myslenie a reč.

b)psych.vlastnosti: temperament, charakter, schopnosti, motivácia, záujmy, ašpirácia, nadanie talent.

c)psych. Stavy: výkonnosi, aktivity, pohotovosti, pripravenosti, spánku, hypnózy, únavy, práceneschopnosti.

Psych. Osobnosti-skúma osobnosť, odpovedá na 3 otázky:

1. ako funguje 2. z coho pozostáva 3. aké sú individuálne zvláštnosti, rozdieli

1.VLASTNOSTI OSOBNOSTI

CHARAKTER- súhrn relatívne trvalých čŕt, kt.sa prejavujú vo vzťahu človeka k *sebe *k iným *k práci.

Človek má široký záber hodnôt

-charakterom človek tvorí počas života, mení sa.

-určuje stálosť char.čŕt a vlastností, stálosť postojov k sebe, iným,práci.POSTOJ-vyjadrenie názoru človeka na niečo, niekoho

CHARAKTER AKO CELOK- je súhrn char.vlastností.

Základné vlastnosti =morálna charakternosť, kt.vychádza a je určovaná hodnotovým systémom človeka.

Obsah charakteru- je tvorený spojením *poznávacej * citovej a *vôľovej oblasti.

Šírka charakteru- Tvorená vzťahom človeka k základným život.otázkam(existenčným, životným cieľom) patrí sem:

*tvorba svetonázoru, vzťah k sebe samému(charakterové črty- samoľúbosť, sebaúcta, poznanie svojich +/-stránok)

mnohostrannosť, hĺbka charakteru

-charakter sa vytvára: Do určitej miery od *biolog.predpokladov * sociálnych činiteľov * pôsobenia rodiny *skupinou rovesníkov *pôsobením jednotlivcov *výchovou(školou) *pôsobením učiteľov

2. TEMPERAMENT

Spôsob priebehu, dynamika duševných procesov, kt. sa prejavuje v dynamike vonkajšieho prejavu psych. zážitkov a motoriky.

Je ovplyvňovaný prácou vzruchu a útlmu v CNS.

Je charakterizovaný silou, trvanlivosťou, citovosťou, citlivosťou, náladovými stavmi, vonkajším vyjadrením vnútorných prejavov, psych. procesov.

HYPOKRATES definoval 4 TEMPERAMENTY

SANGVINIK- duševne veľmi pohyblivý, živý, rýchle striedanie vzruchu a útlmu, zážitkov, ľahko prispôsobivý, znáša pomerne dobre neúspechy, spoločenský, spontánny, excentrik, otvorený voči ľuďom(Francúzi, taliani, Škandinávci) *silný, vyrovnaný, živý typ

CHOLERIK- pohyblivý, ale nevyrovnaný typ, prudký, výbušný, rýchlo reaguje, časté konflikty, podnety z vonku prežíva búrlivo

*silný nevyrovnaný typ

FLEGMATIK- vyrovnaný, pokojný, ale pomalý typ nenecháva sa vyviesť z rovnováhy, pomalý, nerád zmeny, vytrvalý, trpezlivý, húževnatý, menej aktívny.*silný, vyrovnaný, spokojný typ

MELANCHOLIK- v nič neverí, nič nedúfa, vo všetkom vidí len zlé, nedôveruje si, plachý, nenáročný, obáva sa nových vecí, nespoločenský, slabý, vyhľadáva samotu, veľmi citlivý a zraniteľný, ťažko sa prispôsobuje, depresívny, pesimistický.*slabý typ

TYPY NERVOVEJ CINNOSTI

Kritérium sú 3 vlastnosti nervového procesu:*sila vzruchu a útlmu*ich vyrovnanosť*ich pohyblivosť (schopnosť vzájomne sa striedať)

SLABY TYP -Oba nervové procesy(vzruch aj útlm)sú slabé, zvlášť slabí je útlm(stuhnutosť v správaní sa zvierat-Peter Pavlov)

SILNY TYP-Môže byť ne-/aj vyrovnaný. Nevyrovn-vzruch je silný, útlm slabší(u ľudí je viac agresie, viac bojovnosti, prílišnej vzrušivosti(=>bojové plemená psov) Vyrovn- živý, spokojný

3. SCHOPNOSTI

Prejavujú sa v sklonoch, tempe činnosti a ich rozvoja, v množstve a kvalite výsledkov práce, ich originalite.

*sklon- emocionálno-vôľový vzťah človeka k činnosti (vždy majú v sebe aj časť vrodeného)

*vlohy - vplyvom prostredia, tréningu, prerastajú v schopnosť (sú potrebné pre tvorbu zručností)

*návyky – ukony, kt. vznikli opakovaním činnosti, ak sa opakuje činnosť v určitom čase, určitým spôsobom, na určitom mieste =zvyk

*zvyk- je pestovaný a tvorený viacerými pokoleniami –tradíciou. schopnost sa nerozvinie, pokiaľ nie je daná danosť.

1. STRUKTA SCHOPNOSTI

a)oporné a vedúce  vlastnosti b)pomocné prostriedky c)pozadie

2. VYVIN SCHOPNOSTI

1. reprodukčno- odrážacia b)tvorivá –môže zabezpečiť vysokú efektívnu činnosť

3. SCHOPNOSTI

a)všeobecné (intelektuálne) b)špeciálne (niektorá oblasť vedy) c)pre praktickú činnosť (organizačné)

4.záujmy, nadanie, talend, ašpirácia, motivácia        

Základné ľudské činnosti: hra, učenie, práca

*HRA- v prírode, spencer(činnosti, kt.niesú potrebné pre existenciu človeka)

Podľa Wunda-zakladateľ experimentálnej psych.,znakom hry je zážitok, pôžitok,prototypom formy práce,odstraňuje napätie

Linder- osvieženie síl po práci Stern- voľná činnosť, kt.robíme sami pre seba Gross- hra ako príprava pre prácu Bruhler- každá forma nervovej činnosti-kladné emócie

-znaky hry –vnútorná motivácia, -spontánnosť, -samoúčelnosť(nemusí mať spsoločenský efekt),  -symbolickosť(náhrada reálnej činnosťi), -fantastickosť, -radosť, -pomoc v učení, -nemá charakter cieľového konania.

-funkcie hry- zdravotná, výchovná, pracovná, estetická, vzdelávacia, emocionálna.

*DETSKÁ OSOBNOSŤ

-špecifická psycholog.sféra:

-senkretizácia – neanalitické, ponímanie predmetu, nezamerané na detaily,základ je prvý dojem.

-eidetizmus –živé zážitky aj po prežití dlhšieho času.

-topizmus- konkrét.priestorové vnímanie(neschopnosť poznania vzdialeného prostredia)

-konkretizmus-emočné nazeranie, myslenie

-rozvinutá fantácia detí

-detské klamstvá

-deti sú ovplyvňovateľné

-citovo labilné

-egocentrické- oni su „slnko“

-žívé,impulzívne -hravé –nápodoba -zvedavosť

-zosobnuje dynamiznus-sntropomorfizmus(oživia všetko neživé)

*PSYCHICKÉ STAVY

-vnútorné, neurofyzické, aktuálne podmienky fungovania psychiky človeka,kt. výrazne ovplyvňujú jeho správanie

-vznik z vonkajšieho podnetu, vnútri sa transformujú.

RELATIVNE DOCASNE –spánok, aktivita, pohotovosť, pripravenosť, emocionálnosť(nálada, vášeň),únava

TRVALE STAVY –(vznik spojením viacerých stavov) výkonnosti(pohotovosť+pripravenosť+aktivita) práceneschopnosťi, únavy

STAV UNAVY -UNAVA=psychofiziologický stav ľudsk.organ.,kt.vzniká v dôsledku dlhotrvajúcej činnosti, pri kt. sa vyčerpáva psychosomat.potenciál zároveň s úsilím jeho obnovy.

MECHANIZMY- proces vyčerpávania, obnovy, útlmu.

PRIZNAKY- krátkodobé, dlhodobé, v psychickej sfére(neschopnosť vnímania,citlivosť na bolesť, reakcia na teplot.podm/tlak, neschopn.koncentrácie), v motorike, v správaní, vegetatívne-spaním.

*teória humorálno- lokalistická: a.energetické straty, b.straty výkonnosti(vznik v 30.rokoch 20.stor. ked stúpla úroveň chemicabiol.informácií)*únava=stav ked –v tele klesá haldina energetických zásob, hladiny cukru v krvi, kyseliny v nervovom systéme,ked sa naruší rovnováha medzi funkčnými stavmi.

*centrálno-nervové teórie únavy(maďarský vedci, psychológovia)

-pri dlhotrvajúcej činnosti v CNS nervové bunky pracujú dovtedy,kým je príslušná hladina psychosomatického potenciálu(rôzne kyseliny)

-čím dlhšie pracujeme, nestíha sa udržovať hladina.vzruch sa mení na útlml

*PSYCHOLOGIA UCENIA

Učenie-širšie-prácou podmienený reflex, prispôsobenie sa organizmu meniacim sa podmniekam. Užšie-aktívny proces osvojovania spôsobilosťí, vedomostí,zručností a návykov.

Znaky-cieľavedomosť, aktívnosť, myslenie

Vývoj.tendencie-1.chápanie uč.ako zákl.regulačného procesu,kt. si človek utvára, rozvíja, psych.črty.

2.učenie=proces platný pre živé i neživé(umelá inteligencia)

3.je závislé iba na organizovaní vonkajš.podmienok,no priebeh a výsledok je závislí od vnútor.podm.

4.nie je len funkcia času,ale i samoorganizácie človeka,zodpovednosti

5.je závislé na obsahu. Vekom sa človek učí *učením a *vyučovaním.výsledkom je vzdelanie

Obsah vzdelania určujú dokumenty, profil absolventa,štandardy.

-odzrkadluje potreby spoločnosti 1.línia-vytvoria sa učebné plány,osnovy,štud.progr. 2.línia-zvnútornenie učebných plánov.premena vonkajšieho podnetu na vnútorné motívy.

Zákony učenia –zákon motivácie –transféru –spätnej väzby –frekvencie.

Zákon motivácie-vzruch, vznet, pohyb...všetko čo odpovedá na otázku prečo? Oblasť zameranosťi človeka,cieľovosti,dynamiky, časovosti, aktívnosťi.

Potreba-nedostatok niečoho,prebytok niečoho. *primárna(zachovanie rodu) *sekundárna(existencia človeka v soc.skupinách)

Motív-uvedomelá pohnútka k činnosti *kladný(odmeny) *záporný(trest)

Motivačné činitele- pochvala,tendencia dokončiť prácu,oboznámenie sa s cieľom, rozloženie ciela na časti, oboznámiť inych s výsledkom, odobnámiť sa čo sa ešte dalo urobiť.

*MOTIVÁCIA

-zameranie človeka, cieľovosť, dynamika, časovosť, aktívnosť,ovplyvnená potrebou a túžbou.

-MOTÍVY –prežitia, sociálne, zvedavosti