Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Prírodovedecká fakulta / Etológia

všetky prednášky spolu (prednasky2.doc)

ETOLÓGIA

-zaoberá sa štúdiom správania zvierat, človeka, rastlín

história

17 storočie Spinoza= sformuloval prvé názory na emócie, ako niečo čo podlieha prirodzeným zákonom

                  Watson= ornitológ, preniesol výskumy do laboratórií

1.línia- zoologická

Couvier- študoval vrodené správanie a bobry

Jaine Hilaire- pojem etológia

A. Brehm- predstaviteľ antropomorfizmu

Whitman- študoval správanie pijavíc, mlokov a holubov, zaviedol pojem inštinkt

Conrad Lorenz- rakúsky lekár, študoval učenie divých husí, študoval pečatenie= schopnosť pamätať si to čo prvé uvidí Z po narodení a spozná to ako rodiča (zebra a jej pruhy)

Timbergen, Frisch- študovali blanokrídli hmyz, komunikácie včiel a včelie tance

-v roku 1973 získali Lorenz, Timbergen a Frisch NC

2.línia- psychologický smer

-začiatok 19. stor.

Romanus- zaoberal sa inteligenciou zvierat

Yerkes- položil základy výskumu správania primátov

Thorndike- venoval sa štúdiu učenia pokusov a omylov, študoval potkany v laboratóriu= zákon efektu

Skinner- a jeho Skinnerov box (potkan v klietke, páčka na otvorenie)

3.línia= fyziologická

-začiatok 20. stor.

Pavlov- študoval osy a ich podmienené reflexy

Tejrovský- zakladateľ československej etológie

Z.Veselovský- študoval správanie zvierat v ZOO; SR

Cako, Novacký- výskum v umelých podmienkach hospodárskych zvierat

SPRÁVANIE

-študuje sa z rôznych hľadísk a závisí od situácie

Spontánne, alebo vynútené správanie

  -spontánne= živočíchy nie sú ovplyvňované

  -vynútené= pozorovateľ si dopredu stanoví podmienky v akých bude zviera pozorovať a tu Ž reaguje na podnety

Správanie izolovaného jedinca, páru, alebo väčšej sociálnej skupiny

Správanie z hľadiska dynamiky v čase (krátkodobé a dlhodobé cykly aktivity)

  -krátkodobé cykly= reakcie ktorých trvanie je menej ako 1s, alebo je to priebeh aktivít v rámci jedného dňa

  -dlhodobé cykly= celý život pozorujeme jedinca, skupiny a sú pozorované opakovane. Využívajú sa tu metódy Longitudiálne= sledovanie v dlhých časových úsekoch

                Kontinuálne= sledovanie neustále

                Prierezové= v istých časových úsekoch

Druhová špecifickosť

-každý druh má určitý repertoár pohybových vzorcov, majú individuálnu intervariabilitu= aj u toho istého jedinca sú prejavy viac či menej časté

a.)motorické vzorce -pohybové aktivity, ich frekvencia, prejav a pohybové aktivity sa líšia od prostredia

b.)mimické vzorce -komunikácie, vyjadrenie pocitov (medveď nemá dobre vyvinuté mimické svaly)

c.)postoj -výrazové prostriedky, držanie tela, ukazujú motivačný vzťah Z (napr psy, majú sklopené uši, vztýčený chvost)

d.)výkony a výtvory -miesto na žitie (hniezda, nory, brlohy)

e.)výpovede akustickou formou -zaznamenávanie zvukov, hlasité prejavy (ďateľ, hľadanie potravy)

ETOLOGICKÝ VÝSKUM

1.Podmienky prirodzené, prírodné prostredie

 -pozorovateľ nesmie zviera vyrušiť, dať o sebe vedieť, musí sa stať súčasťou života pozorovaného zvieraťa

 -pomôcky: papier, pero, ceruzka, ďalekohľad, slnečné okuliare, prístroje na zaznamenávanie: foťáky, magnetofón, na zaznamenávanie pohybových vzorcov sa používajú špecifické prístroje :vysielače, antény, prijímače, radary sonar= telemetria. Používanie  modelov, atráp na vyvolanie napríklad agresivity

 -faktory ovplyvňujúce pozorovanie: počasie, zvýšenie teploty, ťažká dostupnosť za pozorovaným zvieraťom (mnohé pozorovania sa už nedajú opakovať)

2.Poloprirodzené prostredie (ZOO, Národné parky, rezervácie, safari)

 -počet je limitovaný ako aj pohyb

 -dodáva sa im potrava

 -ZOO poskytuje dobré podmienky na pozorovanie: vždy nájdete Z tam, a jednotlivé pozorovania môžete opakovať, môže si vybrať vhodný čas, počasie

 -pozorovateľ má presné údaje o fyziologickom a fyzickom stave zvieraťa

 -údaje o tom kedy je kŕmené

 -nevýhodou je to, že sa nedajú rešpektovať požiadavky na priestor (priestor medveďa v ZOO) a živočích nemôže vykonávať všetky nutné prirodzené potreby , nadobúdajú abnormálne správanie, psychózy, psychologické poruchy, choroby, plachosť, strácajú ostražitosť, sú odchované človekom a menia správanie, sú na človeka naviazané

3.Umelé podmienky, laboratórne

 -registrujeme objekt pokusmi

 -vieme navodiť podmienky a vyvolať správanie, ovplyvňovaný fyziologický stav zvieraťa a zdravotný stav, vieme plánovať experiment, zvoliť si pokusné zviera (laboratórny potkan, myš domáca, mačka, kone)

DISKRIPCIA= POPIS- popis prvkov správania a kategorizovanosť, dôležitosť terminológie

 1.Diskriptívne =fyzikálne termíny

                          =obsah popisu prvkov, alebo ich sekvencií podľa spôsobu prevedenia

 2.Funkčné termíny= aktivity sa radia do určitých sekvencií (vyhľadávanie potravy, apigamia)

POSTOJE sú dlhšie trvajúce deje, prevažne statické a podľa toho zisťujeme ako sa Z správajú (agresia, emócia hrozba), dôležité sú gestá a mimika, kde úlohu hrá jednotlivé postavenie častí tela

ETOGRAM je repertoár všetkých prejavov správania Z vykonané pozorovateľom, etológom

IZOLOVANIE- zvolenie času a periódy a ich záznam, čo živočích robí (10 minút kŕmenie, 20 minút oddych)

AKCIE sú dynamický dej a sú tvorené jednoduchšími prvkami nasled. V určitých časových úsekoch, ale nevieme určiť o aký prejav sa jedná, je potrebné dlhšie pozorovanie

-kontinuálny záznam- sledovanie dlhšiu dobu  a zaznamenávanie všetkých dejov, ktoré živočích vykonáva

-áno nie odpoveď je, ale si dopredu pripravíme nejakú šablónu s vytipovanými prejavmi a potom len hodnotíme rýchlosť, intenzitu, frekvenciu aktivít; pozorovateľ si určí prejav správania (stavba hniezda)

-sekvencia aktivít- je potrebné vedieť z akých častí sa správanie skladá

SPRÁVANIE

-aktívna adaptácia živočícha na neustále sa meniace podmienky prostredia

-tvorená komplexom všetkých pohybových funkcií organizmu riadeným nervovým systémom

-súhrn vonkajších pohybových aktivít zamerané na utváranie väzieb medzi organizmom a vonkajším prostredím

Medzi pohybové prejavy radíme:

1:Reflexy

  -podieľajú sa na priebehu komplexného správania

  -sú neuroanatomicky viazané na perforované dráhy= reflexné oblúky->v najjednoduchších prípadoch sa reflexný oblúk skladá z 2 neurónov (nerv. bunky) prepojené 1 synapsiou= monosynaptický reflex (3 neuróny a viac)= interneuróny

  -pri stavovcoch môže reflex prebiehať cez mozog, alebo miechu-> mozgové, alebo miechové reflexy

2.Vrodené vzorce správania

  =dedične fixované koordinačné schémy

  -patria tu najdôležitejšie

  -pojem zavedený Lorenzom

  -na rozdiel od reflexov sú dedične fixované koordinačné schémy silne závislé  na rýchlo sa meniacej ochote zvierat ku konaniu= motivácia

  -dedične fixované koordinačné schémy sú stále, nemenné, ľahko rozpoznateľné a vysoko druhovo špecifické

  -koordinačný priebeh vopred naplánovaný, dedične fixované koordinačné schémy sú stabilné a spravidla prekryté priestorovo orientovanými pohybmi komponentov

3.Taxie

POHYBOVÉ PREJAVY ŽIVOČÍCHOV

-pohyb= zmena polohy tela

Typy pohybov:

 1.Bičíkovitý (bičíkovce)

 2.Meňavkovitý (Meňavky)

 3.Vlnenie, zmršťovanie, pulzácia, zvíjanie (hady, ryby)

 4.Triskovitý pohyb, alebo reaktívny (medúzovce, chobotnice, sépie, larvy, vážky)

 5.Pomoocu končatín (stavovce)

Na základe prostredia:

 1.Pohyb vo vode

 2.Pohyb po stromoch

 3.Pohyb vo vzduchu

 4.Pod zemou

 5.Na zemi

Podľa počtu končatín:

 1.Tetrapédny pohyb

 2.Bipédny pohyb

-z hľadiska fylogenetickej klasifikácie:

1.Kinéza

  -zmena smeru a rýchlosti pohybu ako reakcia na podnet

2.Taxie

 -orientačný pohyb, smer od a ku podnetu

 -od podnetu: a)fototaxia (strach- črievička)

                   b)tigmotaxia (dotyk- slimák)

                   c)reotaxia (vodný prúd- slimák, pstruh)

                    d)geotaxia (zemská príťažlivosť- vodné organizmy)

                      e)chemotaxia

                      f)fototaxia

3.Reflexy

 -sú vrodené a podmienené

podnety

-Ž často reagujú na jeden a zároveň kombináciu podnetov

-                    v CNS musia byť  lokalizované schémy ->sprostredkovanie kontaktu s motorickým centrom

-dedične fixovaný spúšťací mechanizmus DFSM a za spúšťací mechanizmus považujeme také neurosenzorické mechanizmy (filtrovacie), ktoré pri určitom správaní reagujú na spúšťací podnet a filtrujú neúčinné podnety. Spúšťacie podnety sú kľúčové podnety. Minimálny počet kľúčových podnetov je 2

spúšťače

-blízky pojem podnet

-KP je nadradený spúšťač

-z hľadiska získavania a odovzdávania informácií je v tom, či má podnet jednosmerný, alebo dvojsmerný význam

-z fyzického hľadiska:

1.Optické

 -odraz od vodnej hladiny- kladenie vajíčok

2.Akustické

 -nie sú závislé od svetla

 -spúšťač je ovplyvnený fyzikálnymi zákonmi

 -využívajú sa tóny nízkej frekvencie

 -delfín, slony, hmyz, opice

3.Prachové

 -feromón= látka hormonálnej povahy

4.Náznakové (intenčné)

 -vyvinuli sa z konfliktov medzi jednotlivými motiváciami

5.Medzidruhové

 -na základe signálu, ktorý vyšle iný druh

-ak sa sledujú v laboratórnych podmienkach používajú sa rôzne pomôcky= atrapy

-jednotlivé podmienky pôsobia aditívne

-čím viac vlastnosti má atrapa tým silnejšia reakcia

Supernormálne podnety (abnormálne)

-spúšťacie podnety spolu s pripravenosťou ku konaniu vyvolávajú správanie istej intenzity a početnosti vonkajších podnetov sú zodpovedné sa orientáciu, zameranie= smerovacie podnety

-občas môžu vonkajšie podnety pôsobiť na správanie aj tlmivo= tlmiace podnety

motivácia

-je to čo núti živočícha robiť to čo robí

-pojmy: apetít, postoj, žiadosť, prianie, determinačná tendencia, pud, pohnútka, cieľ, zvyk, homeostáza, impulz, iniciatíva, inštinkt, záujem, libido, motív, potreba, túžba, úsilie a pomocou pojmov hľadáme odpoveď, prečo sa živočích takto správa

- pri skúmaní treba vychádzať z potrieb= sú to látky, predmety, ktoré ktorými zviera uspokojuje tzv. biologické potreby, uspokojovanie potrieb trvá nepretržite, vyplýva to z podmienok nevyhnutných pre život jedinca= tvorí sled na seba nadväzujúcich a opakujúcich sa fáz= MOTIVAČNÝ CYKLUS

-MC pozostáva z:

 1.Fáza vyladenia- pôsobia podnety (motivačný stav)

 2.Motivačné (apetenčné) správanie

 3.Uspokojenie potreby (konzumatívny akt)

Konfliktné správanie

 Živočícha, ktoré žijú v prirodzených podmienkach sú pod vplyvom viacerých motivácií ( napríklad bylinožravec na stepi sa chce napásť, je na očiach predátorom-> kombinácia potravového a obranného správania)

Preskokové správanie

 =ventil agresivity je motivácia

 -živočích zmení správanie o 180° (dvaja kohúti)

Preorientované správanie

 -odvodené progresívne

 -živočích preorientuje agresivitu na iného jedinca, alebo predmet  

Senzorický aparát

-dôležitá oblasť živého organizmu

-skladá sa z receptorov, dostredivých nervov, senzoru v oblasti mozgu

-živočích musí vedieť snímať, triediť potreby, reagovať

-receptory: zmyslové bunky pomáhajú pri zachytávaní podnetov, takisto premieňajú rôzne formy energie na akčné potenciály v senzorických nervoch. Reagujú na určité druhy chemických, fyzikálnych a biochemických podnetov

-senzorický nerv- vedie dostredivé impulzy do centier, ktoré spracovávajú a uchovávajú došlé podnety

-efektor- vedie odstredivé impulzy z centier na periféria a umožňuje motorickú reakciu

-senzomotorická oblasť mozgu- nervové bunky so všetkými zmyslami receptorov putujú do talamu a informácie sú dostupné pre obe časti mozgu- to umožňuje „corpus calosum“. Mozog rozpozná kvalitu podnetu na základe toho, ktoré nervové vlákno priviedlo vzruch z receptorov

-delenie receptorov

Podľa vzdialenosti:

1.exteroreceptory

2.Interoreceptory

  a.)proprioreceptory (pohyb a poloha)

  b.)visteroreceptory (zmeny trávenia)

  c.)angioreceptory (zmena v CNS, zloženie krvi)

Podľa  

 1.Chemoreceptory (čuch, chuť, vlhkosť)

 2.Mechanoreceptory (tlak, hmat, bolesť, sluch)

 3.Rádioreceptory (elektrické vlnenie)

 4.Fotoreceptory (zrak)

 5.Termoreceptory (vnímanie tepla)

CHEMORECEPTORY

ČUCH

 -najpôvodnejší a najstarší zmysel

 -čuchové bunky, tykadlá

 -dôležitá úloha= feromón, ktorý je hormonálnej povahy a slúži na vnútrodruhové komunikácie a vyvoláva zložité formy správania. Feromóny môžu byť poplašné, agregačné a značkovacie= sú to koncentrované látky, pôsobiace na veľké vzdialenosti

 -u stavovcov je vedúci čuch

 -u plazov Jacobsov orgán, ktorý ústi 2 vývodmi do ÚD (exteroreceptor)

 -u vtákov najdokonalejšie  vyvinutý u ho    , hus rozozná 7 pachov

 -u cicavcov veľmi dobre  u delfína

 -u bezstavovcov (mravce do kruhu a umreli od hladu)

 -u rýb čuch v okolí úst a na fúzoch- celý mozog zaberá čuchové centrum

 -pes 1/3 mozgu, človek 1/20 mozgu (10-40 tisíc pachov ->základných: kvetné, ovocné, živicové, hnilobné, spálené a korenisté)

CHUŤ

 -hmyz.- hmatadlá, tykadlá, nohy-mucha, krídla-motýľ

 -drsnokožce- hlava, povrch tela

 -ryba- ústna dutina

 -vtáci- vzadu na podnebí

 -človek- 4 chute: slaná, sladká, horká, kyslá

 -sliepka- slané, kyslé

 -u cicavcov je najlepšia a ak niektorá chuť chýba= špecifický hlad

VNÍMANIE VLHKOSTI

 -dôležité pre vyhľadávanie vhodného prostredia

 -vyhýbanie sa extrémnym podmienkam (púštne žaby)

 -človek- podnetom je teplota ľudskej kože

MECHANORECEPTORY

TLAK

 -bezstavovce- na povrchu tela

 -medúza- zadná strana zvona

 -hmyz- nohy

 -človek- pokožka

 -stavovce, ryby- bočná čiara

HMAT

 -hmyz- pedipalpy a tykadlá

 -vtáky- hmatové fúzy v okolí zobáka (kiwi austrálsky)

 -cicavce- hmatové fúzy (mačkovité hlodavce)

 -sú to špeciálne zmyslové bunky citlivé na tlak, teplo, chlad, bolesť, pohyb, hľadanie potravy

VNÍMANIE BOLESTI

 -je to obranný mechanizmus, ktorý varuje živočíchy pred poškodením (ide o voľné nervové zakončenie. Vnímame ju ak je taká silná aby mohla poškodiť tkanivo. Na bolesť sa reaguje: akusticky, chemicky, útokom, útekom. Niektoré orgány nereagujú na bolesť= pľúca, pečeň, srdca)

 -bolesť= množstvo fyziologických zmien (krvný tlak, adrenalín)

 -vonkajšie prejavy= rozšírenie zreníc, sčervenanie, zblednutie

 -delenie bolesti a)krátkodobá= fázická

                           b)dlhodobá= tónická

SLUCH

 -sluchový orgán sa skladá z 3 častí:

    1.Vonkajší zvukovod

    2.Stredné ucho

    3.Vnútorné ucho

 -podnetom sú zvukové vlny, ktoré vznikli chvením telies

 -hmyz- orgány na vyrábanie zvuku (výrastky na končatinách, krovkách, tykadlách- motýľ)

 -ryby- chýbajú im sluchové orgány, trenie šupín

 -obojživelníky- majú špeciálne zmyslové orgány, ktoré sú súčasťou DS a zvuk zvýrazňuje rezonančný orgán (žaba)

 -vtáky- chýbajú im ušnice na zachytávanie najnižších zvukov a preto nie sú schopné vnímať veľmi nízke zvuky, zmyslový orgán je syrinx (myšiarka ušatá zachytáva zvuk perím)

 -cicavce- najdokonalejšie vyvinutý sluch, čím sú väčšie ušnice, tým lepší sluch

 -vyvinuli sa špecializované orgány= echolokačné (vydávanie ultrazvukov a zachytenie odrazových vĺn= netopiere, veľryba, delfín- určenie tvaru a veľkosti prekážky)

 -človek- 20-20 000 Hz, 15 milisekúnd, kratší interval už nevie rozlíšiť

RÁDIORECEPTORY

ELEKTRICKÉ VLNENIE

-vnímanie elektrického poľa

-hmyz (včela)- rozpoznanie blížiacej sa búrky

-ryba, paryba, žralok- na hlave a v okolí úst (paúhor elektrický) špeciálne usporiadané svalstvo, ktoré tlmením vyrába statickú energiu a tú dokáže cielene využiť na omráčenie, alebo usmrtenie nepriateľa

-orientácia v priestore

-cicavce (vtákopysk) vníma elektrické pole rakov, ktorými sa živí

FOTORECEPTORY

ZRAK

-jednobunkovce (bičíkovce)- svetlocitlivý orgán

-medúzovce- primitívne miskovité oko

-hmyz- mozaikovité, zložené facetové oko

-ryba (dravce dobre vyvinuté)- zubáč, šťuka

-obojživelníky- žaba

-plazy- hady vidia slabo, chameleón najlepšie

-vtáky- veľmi dobre vyvinutý zrak, sova má väčšie oko ako mozog a má priestorové a farebné videnie, dravce vidia 6x ostrejšie ako človek, vnímajú Uv žiarenie a polarizované svetlo

-človek- niektorý ľudia sú fotofóbny, čapíky= farebné videnie, tyčinky= čierno bielo, rozpoznáme 7 miliónov farieb

TERMORECEPTORY

-slúžia na vnímanie tepla a chladu

-dráždené výkyvmi teploty, priamym kontaktom, prenosom infra žiarením

-plazy- (veľhadovité, vretenice) na lov využívajú T

-človek- nervové zakončenia sú rozdielne, bližšie ku periférii sú receptory na vnímanie tepla, ďalej na vnímanie chladu

ZVLÁŠTNE RECEPTORY

-receptory vnímajúce ionizujúce žiarenie

-receptory vnímajúce magnetické pole zeme (sťahovavé vtáky= orientácia)

-receptory vnímajúce gravitačné pole

MIGRÁCIE

-typické pre sociálne žijúce živočíchy, ktoré sú obmedzené čo sa týka množstva a kvality potravy

-je to pravidelný pohyb s viac, alebo menej uzatvoreným cyklom a s návratom do východiskového bodu

-predpokladom migrácie je splnenie 4 podmienok:

 1.Schopnosť pohybu

 2.Živočíchy musia byť vybavené senzorickým aparátom

 3.živočíchy musia byť vybavené nervovým systémom (pamäť)

 4.Živočíchy musia mať zmysel pre čas a orientáciu

Orientácia:

 1.Orientácia podľa slnka a hviezd

    -ak včela  nájde kvety, chce odovzdať informáciu svojim kolegyniam= včelie tance (uhol medzi slnkom a zdrojom)

    -sťahovavé vtáky, niektoré aj v noci (žeriav)

 2.Orientácia podľa meteorologických vplyvov

    -dochádza ku rôznym vodným a vzdušným prúdom (losos, sleď, delfíny a veľryby sa orientujú podľa magnetického poľa, elektromagnetického smogu)

 3.Orientácia podľa zemskej príťažlivosti

   -kalamáre

 4.Orientácia podľa elektrických signálov

   -úhory

-migrácie rozlišujeme podľa vody, zeme a vzduchu

Delenie migrácií:

 1.Aktívna- pomocou končatín (krídla, plutvy, nohy)

 2.Pasívna- pomocou fyzikálnych faktorov (vzduch, voda, iné živočíchy)

-kvetáriky vypustia vlákno a zachytia sa (babie leto)

-kliešte, blchy= parazitizmus

NEUROETOLÓGIA

NS a funkcia

-NS transformuje energiu podnetu na energiu nervového vzruchu, ktorý je prevádzaný cez synapsie až ku efektoru. Vo fylogenéze sa mení činnosť NS podľa niekoľkých princípov:

1.Dochádza ku funkčnej diferneciácii a vytvárajú sa dve časti. Ktorá prijíma, spracováva a vytvára signál (dendrit) a druhá, ktorá je vodivá (axón)

2.Zvyšuje sa počet nervových buniek

3.Dochádza ku centralizácii a hierarchizácii nervových štruktúr a funkcií (najväčší pokrok po vzniku nerv. ganglia)

4.nervové gangliá začali riadiť činnosť iných častí tela

5.Zvyšuje sa rýchlosť prenosu informácií

6.Zosilňuje sa nervové vlákno, znižuje sa počet synapsií, ktoré spomaľujú vzruch

Hlavné typy NS:

 1.NS bezstavovcov

    -prvoky majú vzrušivé mechanizmy

    -črievička= organická cytoplazma je citlivá na podráždenie

 2.Difúzna NS (rozptýlená)

    -nezmar má sieť nervových buniek rozptýlených po celom tele a spojené s výbežkami

 3.Radiálna NS

    -morská hviezdica s 5-lúčovou súmernosťou, okolo úst nerv a z neho 5 výbežkov

 4. Gangliová NS

    -u bilaterálne súmerných živočíchov, nervové bunky sa sústreďujú v hlavnej časti

 5.NS okrúhlovcov (rebríčková)

    -u okrúhlovcov v každom článku 1 pár ganglií, vyzerá ako rebrík= rebríčková NS

 6.NS článkonožcov

    -odvodená od rebríčkovej, niektoré gangliá splývajú so centier. Dôležité je nadpažerákové ganglium, ktoré nadobúda funkciu mozgového centra a podpažerákové ganglium inervuje hmatadlá, hryzadlá a čeľuste

 7.NS stavovcov (trubicová NS)

    -je to trubica s centrálnym kanálom na chvostovej strane (kopijovce), prechod z mora na súš. Trubica sa začala ohýbať v smere nadol a v mieste ohybu vznikla centrálna ryha, ktorá oddeľuje predný mozog a o niečo neskôr sa oddeľuje stredný mozog druhou centrálnou ryhou od zadného mozgu

Telencephalon vyvíja sa u vyšších stavovcov, skladá sa z bielej a sivej mozgovej hmoty, sivá hmota tvorí kôru= cortex, pallium. Najstaršou časťou kôry je paleocortex (čuch), archicortex (obsahuje vyššie asociačné centrá). Paleocortex a archicortex tvoria limbický systém (cicavce)= je to komplex kôrovcových a podkôrovcových útvarov, ktoré vytvárajú lem= limbus

LS sa skladá z 5 častí:

 1.girus cinduli

 2.girus ventralis

 3.hypocampus

 4.nucleus amigdall

 5.septum

LS je prepojený s ostatnými časťami mozgu- podieľa sa na funkcií vegetačných a endokrinných funkcií

-ovplyvňuje riadenie potravového správania, rozmnožovacieho ...

-najdôležitejšia funkcia je pri emóciách a uchovávaní informácii v pamäti

-u vtákov nová mozgová kôra =neocortex= dôležitá úloha pre dlhodobú pamäť

Vývoj a funkcia medzimozgu

-malá časť mozgu prekrytá hemisférami

-podstatnú časť tvorí thalamus, dorzálnu epithalamus, ventrálnu hypothalamus

-dochádza ku prekrveniu očného nervu

-dôležitá je časť medzimozgu PINEÁLNY ORGÁN=geandula pinealis

-P+V= epithalamus- koordinácia a motorická funkcia

           Hypothalamus- hlavne integračné centrum vnútorných funkcií

                                  -riadenie príjmu potravy, reguluje ovuláciu, telesnú teplotu, produkuje hormóny (oxytocín), ovplyvňuje hypofýzu

HORMONÁLNY SYSTÉM

-hormonálna regulácia je jeden z najčastejších mechanizmov. Základom je schopnosť bunky reagovať na prítomnosť látok, ktoré vznikajú v iných bunkách. Vznik tkanivových hormónov, vytvorili sa žľazy s vnútorným vylučovaním= vylučujú sa látky, ktoré sú transportované do cieľových orgánov

-hormóny majú vplyv na morfogenézu, na funkciu      orgánov-> a ich účinok je daný syntézou špecifického produktu v cieľových bunkách ako aj uvoľnením špec. Produktov do extracelulárnej tekutiny

HORMONÁLNA REGULÁCIA

-najstaršie hormóny vznikli v nervových bunkách= neurosekrécia

-zmeny hormonálnej regulácie a sú málo premenlivé

-hormóny sú špecifické orgánovo, ale nie druhovo

PÔSOBENIE HORMÓNOV

-hormóny ovplyvňujú všetky telové bunky (tyroxín= rastový hormón)

-hormóny ovplyvňujú len niektoré tkanivá (pohlavné hormóny)

-hormóny aktivizuje enzými, ktorý stimulujú sekréciu hormónov ďalších žliaz

-vplyv hormónov na správanie je pomalý a účinok dlhodobý

Koordinácii pohybov, ktoré prispievajú ku zachovaniu jedinca a druhu

INŠTINKTÍVNE SPRÁVANIE

-považujeme za prejav vrodený. automatizmom

-hierarchia organizovaných nervových mechanizmov, ktoré reagujú na určité signálne spúšťače a smerod. Podnety endogénneho, alebo exogénneho pôvodu

-reakcia spočíva v koordinácii pohybov, ktoré prispievajú k zachovaniu jedinca a druhu

Charakteristika:

 A.Vybaviteľnosť

   -po narodení vybaviť a realizovať správanie), ide o hotový program, ktorý sa už nemení a skôr dochádza ku vylepšeniu prejavu

 B.Vrodenosť

   -je vlastnosť, ktorá sa u živočícha neučí, dôkaz získaný v pokusoch umelo vychovaných živočíchov= Kaspar Hanser: má 3 stupne izolácie (1-3 rádu KH)

      a)izoluje sa oplodnené vajíčko- vytiahne sa a testuje

      b)jedinec izolovaný hneď po narodení

      c)Živočíchy izolované po dobe kedy funguje senzorický aparát

 C.Stabilita, druhová príznačnosť

   -špecializácia úkonov, vysoko druhovo špecifická u dvorenia

 D.Vnútrodruhová špecializácia

   -včela: robotnice, trúd, matka-> po morfologickej stránke sú dané od oplodnenia

 E.Stereotypnosť, konštantnosť pohybov

   -každý vrodený automatizmus pozostáva z logickej postupnosti krokov a postupnosť sa nedá meniť (pavúk čo napradie siete a aktívne loví= sekvencia loveckého správania= potravové)

 F.Hierarchia inštinktov

   -vrodené automatizmy sa skladajú z funkčných jednotiek, ktoré sú pod kontrolou vyššieho centra (mechanizmy sú nadradené a nie rovnocenné)

        Napr. ochranné->exploračné->zháňanie potravy->komfortné správanie

 G.Zákon všetko, alebo nič

   -pre väčšinu vrodených automatizmov neplatí

   -akonáhle sa objaví podnet, vytvorí sa rad sledov, no spomenie si, že je s     = neútočí=>táto sekvencia by nemala byť

UČENIE

-najprepracovanejšie výskumami: Thor, Morgan, Martines

Thor: učenie je proces, ktorý sa prejavuje adaptívnymi zmenami v individuálnom správaní ako výsledok skúseností

Morgan: učenie je každá relatívne permanentná zmena v správaní ako výsledok skúseností a činnosti

-proces učenia zahŕňa opakovanie, činnosť a vyvoláva zmenu v správaní na kratšiu, alebo dlhšiu dobu

-adaptívna zmena v správaní= výsledok sú nové kvality v správaní, prežívaní., sociálnej interakcii

-kvality života

-nové kvality sa včleňujú do správania= individualita

-základná podmienka je istá morfologická výbava organizmu

-štruktúra umožňuje príjem, spracovanie, prepracovanie a vybavenie informácií z vonkajšieho, alebo vnútorného prostredia ->komplex procesov= pamäť

-proces učenia ovplyvňujú faktory: vrodené, druhovo-charakteristické, mechanické, individuálne charakteristiky a faktory spôsobené spôsobom života živočíchov

-na učení je spoluúčasť senzorického systému, ktorým prijímajú a predávajú informácie

-na učenie vplýva stupeň vývoja NS a senzorického systému

-predpokladom je schopnosť štiepenia, spracovania, uchovania a využitia informácií

Klasifikácia pamäte do 3 skupín:

 1.Okamžitá

    -10s a potom klesá

    -dá sa narušiť tým, čo nás vyruší

 2.Krátkodobá

    -jej základ je nervový oblúk, kde je aktivita neurónu ako udržaná krúžením vzruchu kolaterálne a interneurón sa vracia späť =30min je s obmedzenou kapacitou

    -testovaná na Ž kedy podnet pôsobil na 1 skupinu aj na 2. skupinu (s elektrošokmi)= slabšia pamäťová schopnosť

 3.Dlhodobá

    -zachovaná aj v prípade keď na kratšiu dobu úplne potlačená biochemická aktivita mozgu a pre zmenu spojenú s dlhodobo uloženými informáciami v CNS= pamäťová stopa

    -predpokladá sa že trvalé ukladanie informácií spočíva v špecifických dejoch na synapsiách kôrových a podkôrových častiach mozgu

Klasifikácia typov učenia:

 1.Habituácia

   -najzákladnejšia a najprimitívnejšia forma správania definovaná ako pokles a vymiznutie reakcie na rovnaký, opakovaný podnet

   -za habituáciu zodpovedá krátkodobá pamäť= schopnosť vývoja od kôry mozgu

 2.Senzitizácia

   -opak habituácia

   -nie adaptácia, ale zvyšovanie citlivosti na podnet

 3.Klasické podmieňovanie I.P.Pavlova

   -vyššia nervová činnosť, výskum mechanickej činnosti tráviacich žliaz na modelových Ž (psy)

 4.Inštrumentálne učenie

   -podstata je v umiestnení Ž do klietky- chaotickými pohybmi náhodne otvorí dvere stlačením páčky-> opakovanie-> posilňovanie odmenou, alebo trestom= negatívna odmena= metóda pokusu a omylu, alebo s náhodným úspechom

   -Skinner

 5.Metóda kladného a záporného odmeňovania

   -učenie v labyrinte

 6.Latentne učenie

   -nemusí byť odmenené a poznatky sa uchovávajú, učenie na základe explor. (otvorené pole, bazén)

 7.Učenie v prírode

POHYBOVÁ KOMUNIKÁCIA

 -komunikácia na krátke vzdialenosti

 -realizuje sa pomocou končatín, klepiet

 -preskúmaná u H, obojživelníky, plazy, cicavce, klepietkavcov

 -u primátov P končatiny= ruky, významná pre sociálny hmyz (včelie tance + alomimetické správanie)

 -je spojené s inými: chemická, optická, akustická

 -u stavovcov sa využíva pri sociálnom správaní

 -daktylná

 -u vyšších živočíchov ako ventil agresie

 -v sexuálnom správaní (dvorenie + kopulácia)

 -daktylná dôležitá u mláďat cicavcov s matkou (emočný vývoj)

 -Dd dôležitá medzi mláďatami navzájom (rozvoj komunikácie)

VIZUÁLNA KOMUNIKÁCIA

 -komunikácia na dlhšie vzdialenosti

 -ovplyvnená vyspelosťou oka a vonkajšími podmienkami (reliéf)

 -typická pre väčšinu stavovcov a u bezstavovcov u hmyzu a hlavonožcov

  Pr: Svätojánska muška priláka samčeka na svetlo (atrapa), preferujú modré spektrum hoci sa u nich nevyskytuje, dôležitá je farba, intenzita, veľkosť svetla

  Pr: Včelie tance (súhrn viacerých komunikácií: optická, chemická, akustická), prieskumnice-> sadnú na plást  podajú informácie o smere, zdroji a vzdialenosti-> informácie vedia uchovať v pamäti

      a)kruhový tanec= proti smeru a potom v smere-> obklopia ju robotnice a tancujú s ňou a tykadlom sa dotýkajú jej zadočka. Je primitívnejší a vône na zadočku určujú o čo ide

      b)vrtivý tanec= čím pomalšie tým vzdialenejší zdroj, smer udáva (smernica) spojnica 2 elíps a slnko funguje ako referenčný bod

 -vnímanie svetla a farieb (stavovce nemajú vytvorené farebné videnie až na niektoré, pre ktoré je bytostne dôležité u ryby, plazy, vtáky). Ku znakovému patrí mimika u šeliem a ľudoopov (mimické svaly tvárovej časti), ku mimike patria ja pohyby chvosta a tela= gestá->tvorenie výhražných signálov( svalmi nafukuje krk, kobre rozťahuje golier, ryby: sklery, cicavce: ježenie, vtáky: šuchorenie...)

 -z optických komunikácii je aj označenie teritória (samec má nápadné sfarbenie pohlavných orgánov)

 -OK slúži aj na pozdrav, hrozbu, imponovanie, dvorenie...

AKUSTICKÁ KOMUNIKÁCIA

 -komunikujú ňou vyššie aj nižšie druhy Ž

 -použitie špecializovaných, alebo nešpecializovaných orgánov (gorila búcha do hrudníka)

 -zosilnenie zvuku (vak, zobák)

 -nešpecializované orgány: cerčel, kobylka= nohy o krídla)

 -V najčastejšie využívajú vábenie, dvorenie, volanie mláďat, upozorňovanie hlasom- epimeletické správanie, označenie teritória, varovné a poplašné signály

 -funkcia spevu: 1.samec oznamuje samičke, že je pripravený na párenie

                           2.samec oznamuje samcom, že toto je jeho teritórium

 -spev je špecifický a niektoré vedia napodobňovať, jeho základ je        a ostatné sa učia

 -u cicavcov akustická komunikácia (orangutan, vrešťan) majú špeciálne orgány a zosilňovače (jeleň v ruji), hrozba- dupot nôh králika, silné búchanie chvosta u myší= vzrušenie

 -voda lepšie vedie zvuk ako vzduch (spev veľryby, piskot delfínov) až 2000 rôznych zvukov

 -ryba vibruje plynovým mechúrom, trením tela o niečo

   Pr: morský koník vydáva melódiu počas párenia= vábi samice

KOMPLEXNÁ MOTORICKÁ                               KOMUNIKÁCIA

 -využitie motorického aparátu, ritualizované správanie: počas evolúcie sa motorické vzorce mohli meniť

 -patria sem aj ,,metakomunikácie“= súhrn všetkých komunikačných signálov na prenesenie informácií, uplatnenie pri sexuálnom správaní. Je to preskočenie ,,iskier“ (samec si ľahne k samici a metakomunikačne ju presviedča- žiaden slovný kontakt)

ŠPECIÁLNE DRUHY KOMUNIKÁCIÍ

 -ultrazvuk- netopier, delfín

 -elektrolokácia- elektroreceptor u žraloka na nose

 -termoreceptor- vytvorené u plazov (zmija, veľhad) a sú nad hornou čeľusťou nad otvorom (pri nočnom love)

SOCIÁLNE SPRÁVANIE

-sú to prejavy a vzťahy 2 a viacerých jednotlivcov v skupine (nie parazitizmus a symbióza)

-sociálna skupina= societa a je to aktívna interakcia s 1, alebo viacerými jedincami poväčšine rovnakého druhu. Vyvíja sa rôznorodo a je druhovo špecifické. Má rôzne vývojové vetvy v evolúcii

-Sociálne skupiny  závislé od S organizácií

-podmienkou vzniku sociálnej skupiny je komunikácia

Podľa spôsobu združovania:

1.Homotypické

  a)pár (rodičovský)

    -bocian, labuť, vlci

  b)rodina (je s mláďaťom)

    -materská- kurovité, medveď

    -otcovská- Emu, pštros, morský koník

    -rodičovská- bocian

    -viacero samičiek v spoločnom vzťahu- slon= veľká materská rodina (babka+ matka+ dcéra)

    -kosatky, delfín- rôzne pohlavia

  c)svorka

    -mačkovité, psovité- vlk, pes hyenovitý, tvoria svorku v nepriaznivých podmienkach. Samci spoločne lovia, kooperácia pri love psa hyenovitého a u mačkovitých šeliem. Samci žijú samotársky, ale koalícia 2 samcov a samice tvoria svorku a lovia spolu, bránia a vychovávajú

  d)črieda

    -u primátov (poloop-lemur, opica- pavián, ľudoop- gorila)

    -hierarchia

  e)kolónia

    -ide o hniezdisko na špecifických hniezdach (usporiadané v rovine- pás stromov)

    -najkrajnejší jedinci zabezpečujú uzavretosť kolónie= teritorialita a veľkosť kolónie je limitovaná množstvom potravy

  f)stádo (kopytníky)

    -má veľký počet jedincov, sú to viacúrovňové society s podskupinami, uzavreté ak je čas migrácie= zebra, ide o zlúčené rodiny kedy samce chránia samice= hárem

  g)húf (ryby)

    -losos, sardinka, tuniak, sladkovodné žraloky- pri tiahnutí

  h)kŕdeľ (vtáky)

    -tiež tiahnutie

  i)roj ,,neusporiadané hmyzie spoločenstvo“

    -komáre, muchy a chrobáky tiahnu za potravou

  j)hmyzí štát

    -uzavretý, no v etológii má samostatné postavenie

    -trvalá societa, neanonymná na báze feromónov

2.Heterotypické

  a)agregácie

    -zoskupenie jedného, alebo viacerých druhov za potravovým účelom (ak je nedostatok vody)

-teritorialita= prejav sociálneho správania

-pravá teritorialita- je limitovaná množstvom a pestrosťou potravy

-teritórium= je životný priestor stáleho tvaru s označenými hranicami a chránené, trvalé, alebo dočasné

-nepriama teritorialita- je u Ž na nižšej úrovni (nemajú neocortex ), nemá stály tvar, nie je označené a je dočasne bránené= domovský okrsok= homerange

-sociálna hierarchia- je vzťah submisívnych a dominantných vzťahov, uplatňuje sa v uzavretom a neanonymnom

-delenie na 3 typy:

 1. lineárna= rebríčkovitá

    -každý jedinec má pevné miesto a je nadriadený, alebo podriadený (reťazec)

 2.trojuholníková hierarchia

    - kde  je vodca a jemu podriadený ..., no napr. pri nedostatku potravy sa  môže stať nadriadeným = dočasná nadradenosť. Šimpanz vynaloží veľa energie na boj->stratégia: lovec + naháňač->a pri ulovení lesostepný delia do hierarchie a pralesný delia podľa toho kto ulovil, teda ak uloví , tak  je podriadený...

 3.etážovitá sociálna hierarchia

   -je podobná lineárnej, no na úrovni etáž je viacero rovnocenných jedincov (sršne, včely-  je stále matka->robotnice->trúdy (strážca, bojovník= kasty) + u potkanov idú na prieskum nižšie postavené jedince, dominantný je samec

-kooperácia je spolupráca, súvisí s rodičovským správaním (maternita a paternita)

 Dôvod kooperácie:

   1.Dlhodobé záujmy- reciprocita= dnes ja zajtra ty

   2.Príbuzenské vzťahy- si môj gén

   3.Manipulácia- čo je moje, to je tvoje

Altruizmus

-je to nevýhodné jednanie v prospech druhého, bez prospechu

-záujem je: recipročný, príbuzenský (netopier, ktorý je nažratý vyvrhne potravu v prospech druhého nenažratého, manipulácie- klamanie o stave, príbuzenský- život za inú= včela)

AGRESIVITA

=agonistické správanie, kde prejavy vznikajú v konflikte- napadnutie, útok, zápas, súboj, obrana, ochrana, útok, submisia

1.Pôsobenie podnetov- vyladenie: hlad, objavenie soka, samice, narušenie teritória

2.Apetencia

-mimika, vraštenie tváre, klopenie uší, gestá-> prechádza jednanie jedinca z hrozby do útoku, alebo submisívneho jednania, striedanie útočných prvkov a submisívnych

3.Záverečná fáza zahŕňa: útok, únik, submisiu (útok tiež prebieha gestami v snahe zabrániť agresivite)

Delenie z ekologického hľadiska:

 1.Vnútrodruhová (bežnejšia)

   a)príčina premnoženia populácie na mieste

   b)prenikanie votrelca rovnakého druhu do teritória (ak je vlastník menší ako narušiteľ- utečie, útočiť bude po prekročení hranice kritickej vzdialenosti)

     -distančné typy Ž: vo fáze odpočinku musia zachovať odstup od seba= lastovička

     -kontaktné typy Ž: opak distančných, vyhľadávajú spoločnosť a navzájom sa dotýkajú= lev

   c)vnútrodruhová agresivita je boj o postavenie v hierarchii a s tým súvisí aj boj o samice(vlk  je dominantný samec a len množenie s ), kopytníky v období ruje, bezstavovce súboj o samice= roháč

   d)ochrana mláďat= epimelecie (medvedica + mláďa), altruizmus u včiel, boj rodičov u hydiny a spevavcov

  -formy vnútrodruhového boja málokedy s cieľom zabiť. Zraniť

  -uzavretá- málo genofondu a inštinkt zabráni vstupu cudzincov-> znižovanie pestrosti a počtu populácií.

  -v evolúcii vznikli mechanizmy, ktoré zabraňujú deštrukcii: varovanie, imponovanie, hrozba, pevne stanovené boje, Ž s rohami, parohami, jedovaté zuby= mechanizmy

   Napr. štrkáč pri boji nepoužije ,,zbrane“, ale použije ritualizované pohyby= hadie tance, pretláčanie. Jed by neostal na lov

  -prejavy majú komunikačnú hodnotu->rozoznávame rôzne prejavy

  .klopenie uší: u 1agresia u 2 submisia

  -najčastejšie vizuálne komunikácie  ak nie pridávajú sa ďalšie akustické, chemické (gorila- cerenie zubov->vypnutie hrude->postavenie na nohy->búchanie do hrude

  -vokalizácia= agresívny prejav (hlodavec- škrípanie zubov)

  -zložka spev. chem. sign.= olfaktorická- tchor

  -častejšie zranené bylinožravce ako mäsožravce

  -prejav zabraňujúci agresivite: u psov slabší jedinec ukáže krk-> dominantnejší nezaútočí, infantilne- olízanie dominantnejšieho jedinca= žobracie prejavy submisívnych jedincov= chlácholivé správanie= ukľudňujúce (u šimpanza je to bozkávanie a grooming)

  -stupňované súboje: eskalúcie-> agresivita delená na stupne, ktoré sa striedajú skokom, lepšie ak neprebehne každý stupeň a nedôjde ku priamemu súboju Pr: jeleň v ruji

      1.Vokalizácia (jeden sa väčšinou vzdá)

      2.Priblíženie, že sa vidia - napínanie hrudníka

      3.Skláňanie hláv a prezentácia zbraní

      4.Metakomunikácia pri pozeraní do očí

      5.Pretláčanie: vždy hlava a hlava pre nízke riziko zranenia

2.Medzidruhová

    -vzniká z dôvodu konkurencie, priestornej, obrannej (menej častá) a treba si uvedomiť aká je motivácia (lov nie je agresivita)

Delenie agresívneho správania:

 1.Dominantná teritoriálna agresivita (inštinktívne, alebo naučené vzorce)

 2.Materská agresivita (inštinktívna dispozícia- silná, obraňovanie)

 3.Klasické agonistické (súboj v rámci usporiadanej hierarchie)

 4.Fóbické agresívne (strach= agresia)

 5.Agresivita vyvolaná bolestivým podnetom (bitý pes)

 6.Litorická agresivita (geneticky daná, zdedená- tasmánsky diabol, šľachtené psy na boj)

 7.Agresivita učením (psy pôvodne vyšľachtené sa iným cieľom)

 8.Gumtologická agresivita (čím staršie tým agresívnejšie- psy)

 9.Konkurenčná agresivita (podmienená tlakom iných Ž,  dom. Pod tlakom mladších= konkurencia)

AGRESIVITA VEDÚCA K POŠKODENIU

 -vzácnejší prejav väčšinou v zajatí kde je nedostatok priestoru (dominantný versus submisívny)

 -príčina:

    1.Teritorialita

    2.Nemožnosť presadzovať druhovo typické vzorce správania (odpočinok, pitie, komfortné, lov, starostlivosť- v ZOO nemusí loviť, má nahromadenú energiu, lebo niektoré vzorce nevykonáva a tak to ventiluje agresivitou)

    3.Úmyselné pestovanie (súboj kohútov ako šport)

    4.Pri absolútnom nedostatku potravy (vyschnuté rieky, zhromažďovanie zvierat- stres, dominantný samec terorizuje samice s mláďatami u paviána)

       Kanibalizmus= požieranie navzájom

       Kronizmus= zabitie mláďat (je potravinovo motivované)

       Kainizmus= u mláďat vtákov, vyhodenie z hniezda-> agresivita

PODMIENKY URČUJÚCE INTENZITU A FREKVENCIU AGRESIVITY

 -denný rytmus (nie na poludnie)

 -na sezónne, mimo obdobia párenia

 -ponuka potravy

 -na znalosti prostredia

 -skúsenosť s bojom

 -obdobie párenia, donosenia

 -umelé podmienky, umelý zásah (vyvolanie, šľachtenie)

 -fyziologický stav

 -hravé správanie (na prechode do konfliktu)

SEXUÁLNE SPRÁVANIE

-jedna z foriem sociálneho správania vysoko druhovo špecifická

Vzťahy medzi pohlavím:

 1.Monogamia

    -1 samec a 1 samica= pár a ten trvá po dobu 1 sezónny, viac sezón, alebo celý život. Strata je ťažko kompenzovaná a končí aj ukončením sexuálnej aktivity, alebo života (vtáky: labuť, bocian, husi, krkavce, havrany, orol. cicavce: vlk  pár=  samica a  samec, bobor ak dôjde ku strate samice, jej postavenie zaujme dcéra- opatrovateľská funkcia- psovité- hyena)

 2.Polygamia

    a)polygynia =1 samec sa pári s viacerými samicami-> budovanie háremu u zebier, opíc, jeleňov

    b)polyandria =opak polygynie ak 1 samica má viacero samcov-> drobné spevavce

 3.Promiskuita

    -aj samec aj samica má viacero partnerov, polygynia + polyandria

 4.Partnerský trojuholník

    -v zajatí ak sú dva jedince rovnakého pohlavia- samci, tak jeden z nich preberá úlohu samice + neskôr príde ďalší

 5.Solitérny spôsob života

    -samotár preferujúci odlúčenie a so sexuálnym partnerom sa stretáva len cez párenie (hlodavce, lev mimo sociálnych skupín samíc)

-partenogenéza= nepohlavné rozmnožovanie (caras striebristý)- využíva mlieč iných rýb =>K a Ryby stratégia a toto je rybia stratégia Ž investuje do množstva a nie kvality, zvyšovanie počtu vajíčok, ryba je u inváznych druhov. K stratégia: Ž investuje do kvality (lopatka dúhová), kde kladilko dá do škrabky a tam dá ikru-> tam sa vyvíjajú

-pohlavné rozmnožovanie- kvalitnejšie znaky-> genetická výbava oboch rodičov

-jašterice z rodu Sceloporus sa odlišujú spôsobom dvorenia: ide o dvíhanie a klopenie hlavou a ku rozmnožovaniu slúži výška a frekvencia

MOTIVAČNÝ CYKLUS

 1.Vyladenie

    -určité špeciálne vonkajšie podmienky (objavenie partnera...) u vyšších Ž riadené hormonálne a u nižších Ž (slúži ku rozpoznávaniu druhu) je riadené vonkajšími faktormi

    -predĺženie svetelnej fázy sa znižuje produkcia melanínu a zvyšuje sa produkcia hormónov (testosterón-> zmena správania + zmena sfarbenia, výrastky...)= proces receptivity

 2.Apetenčné

    -veľké množstvo aktivít= dvorenie, vtáky= tokanie, cicavce= ruja

    -dvorenie má kľúčovú úlohu pri reprodukcii

    -dvorenie u bezstavovcov-> dávanie darov (lajniak). Samica dostane darom substrát, ktorý musí zhodnotiť, lebo tam nakladie vajíčka.

                                             RYBY (pichliavky): dôležitá úloha manipulácie, kde ide o obťažovanie chvostom. Ide tu o zamiešanie 2 samca medzi samca a samicu. 2. samec zmení správanie a začne sa správať ako samica. Keď ho samec nedoženie, on oplodní samicu

                                             OBOJŽIVELNÍKY(salamandra): samec vypustí spermatofor a samica ho nasaje (dvorí skôr samica samcovi) Samica naráža do samca nosom= dvorenie-> vyprovokuje ho k vypusteniu. Aj tu pozmenený samec štuchá do samca-> položí spermatofor a odíde. 2. samec (štúchací) položí navrch svoj= manipulácia

    -prezentácia tela (páv)-> čím väčší chvost a oká tým väčšia šanca, no tým viac nápadný pre dravce= musí nastať kompenzácia

    -parohy u jeleňov (megacuros jeleň s parohami väčšími ako telo)

    -darovanie u stavovcov je väčšinou potrava

         Pr: strakoše na jar: ako prví prilietajú samci a samice si neskôr vyberajú samcov. Samec označuje teritórium napichnutými jaštericami na kútoch a aj ako dvorenie. Nie ako potrava- dvorí straka, ktorá zbiera lesklé veci

 3.Konzumatórny akt

    =samotný akt rozmnožovania

    -kopulačné správanie je druhovo špecifické

    -u morského koníka samička vypustí neoplodnené vajíčka a samec ich vťahuje do brušnej dutiny

    -chobotnice majú hektokotylové rameno

    -žaby: samec menší ako samička a dráždi ju zadnými končatinami + amplexus

RODIČOVSKÉ SPRÁVANIE

-forma sociálnych interakcií: rodič a mláďa

-faktor závislosti= zrelosť mláďat po vyliahnutí

-u klokana krátko po oplodnení dochádza k pôrodu (embryo)-> prisaje sa na bradavku

-altriciálne mláďa =vysoko závislé na starostlivosti (hrabavé vtáky, zubkozobce, kopytníky...)

-počet mláďat a početnosť populácie. Matka s menej mláďatami im venuje viac času a starostlivosti

-vonkajšie faktory: Nutnosť obrany pred predátormi

                              Dostupnosť potravy-> vzdialenosť určuje dobu bez rodičov

-sociálny spôsob života: starostlivosť o mláďatá (slony), vtáky sa starajú

-individuálne -fyziologické vlastnosti rodičov= čím skúsenejšia matka, tým životaschopnejšie mláďa

-psychologický stav matky: jednanie v strese, zabíjanie mláďat

BIORYTMUS A DENNÝ PROGRAM

-biorytmy sú pravidelne sa opakujúce cykly aktivity striedajúce sa z fázami kľudu, pravidelné striedanie rôznych druhov aktivít-> skúma chemobiológia, chemofyziológia

-za pravidelné striedanie zodpovedá ,,časovač“= faktor, ktorý ovplyvňuje č. vonkajší: teplota, svetlo a vnútorný: melatonín

Cyklus aktivity:

  1.Krátkodobé

  2.Dlhodobé

-odvodené od cirkadiálneho rytmusu= 24 hod  cca 20-28 hod

   1.Kratšie ultradiálne (< 20 hod)

   2.Dlhšie infradiálne (> 28 hod)

   3.Cirkadiálne= diurnálne

Podľa aktivity:

 1.Monofázové -jeden vrchol aktivity (človek, opice, šelmy)

 2.Bifázové -dva vrcholy aktivity= akt stúpa na začiatku a na konci dňa (cicavce, srnce, kopytníky, netopier)

 3.Polyfázové -viac vrcholov= fázami; majú rýchli metabolizmus (hlodavce, tropické netopiere)

-denné typy- aktívne cez deň

-nočné typy- aktívne v noci= nokturálne

Biorytmy:

 1.Zaraďujú sa tu poruchy zdravých- markolepsia do spánku upadá pacient viackrát

 2.Septárne= 7 dňové  

                     Cirkaseptálne= 7 dní u človeka hormonálne rytmy, vnútorný, alebo vonkajší časovač= časovač spoločnosti (víkend a pracovný týždeň)

  3.Semilunárne= 14-15 dní

                           -viazané na príliv a odliv (krab, lastúrnik)

  4.Lunárne= mesačné

                     -28 dňové slúžia s fyziológiou

  5.Cirkaanuálne= 1 rok

                             -striedanie ročných období

                             -svetelná časť dňa; vnútorný časovač ovplyvnený vonkajším časovačom, zníženie tvorby pohlavných hormónov, zníženie tvorby melatonínu, upadanie do strnulosti (jeseň), upadanie do spánku (zima)

                         -heterotermné Ž= zimný spáči, zníženie melatonínu= strnulosť, melatonín inhibuje VS,PS, srdcovú činnosť...     sťahovanie vtákov...

  6.Polyanuálne= viacročné

                           -fúzačovité 17-ročný vývinový cyklus

                           -vývinové cykly kliešťov-> 3 hostiteľ. vývin (larva sa nacicia-> prečká zimu-> nymfa sa nacicia-> prečká...)

DENNÝ PROGRAM

-pozostáva z niekoľkých druhov správania: ochrana, obrana, potravové, komfortné...

KOMFORTNÉ

 -slnenie krokodíla= termoregulačné, nevyhnutné, lebo ektodermný Ž

 -slnenie hrocha= komfortné, endotermný, nadštandardná služba

 -poykotermné= zimný a letný spáči

 -premenlivosť: poykotermné, homotermné

 -heterotermné= hibernanti, estivanti

                        -zdroj tepla endotermn, premenlivosť poikilotermná

 -ku komfortnému: očisťovanie, kúpanie, čistenie tela, kože, srsti, obtieranie o kamene= kosatky, čistenie peria (zdochlinožravce), grooming= sociálne správanie, potravové, komfortné

POTRAVOVÉ

 -rozdiel potravové a agresívne správanie

 -solitérny lov: orol krúži- zaútočí

 -kolektívny lov: kooperácia, stratégie

 -podľa potravy: mäsožravce, bylinožravce, všežravce

 -potrava špecializovaná (koala= eukalyptový list)

 -prežívanie znemožňuje: ak napr. teplota zničí listy

 -získavanie potravy: lov, vyhľadávanie uhynutej koristi, pasenie, obhrýzanie, cicanie štiav + pitie

   PITIE:

     1.u púštnych zanedbateľné množstvo vody z potravy= maximálne využívanie, uskladnenie v tukoch, minimálne vylučovanie v moči, morfologické adaptácie (uzavretie nozdier)

     2.Klasické pitie= napájanie

     3.Oblizovanie rastlinnej vlhkosti (jašterice, hady)

OCHRANNÉ

 =prevencia, príprava v čase pred možným útokom

 -Prevencia:

    1.Neovplyvniteľná =sfarbenie->splynutie= mimika, aposomatické= výstražné

    2.V spôsobe života= mimikry ako vylučovanie pachov, ukrývanie, maskovanie

      a)aposomatické= výstražné zvuky (sova)

      b)chemické a aposomatické (tchor, skunk)

    3.Symbióza= voľba partnera zabezpečí ochranu

OBRANNÉ

 -jednanie v čase

 -priamy kontakt s nepriateľom

 -agonistické

 -buď útok, alebo útek ->  Ž ujde= únikové správanie

    -využitie akinézy= strnutie (had, užovka- tvária sa že sú mŕtve + chemická ochrana, pižmové žľazy s páchnucim sekrétom= tanatóza= strnulosť + chemická obrana)

STAROSTLIVOSŤ O POTOMSTVO

(RODIČOVSKÉ SPRÁVANIE)

POHLAVIE A STAROSTLIVOSŤ O POTOMSTVO

 -podľa Centtona-Brocka (1991) investujú rodičia rovnaký podiel do mláďat oboch pohlaví. Bežne sa počíta s pomerom pohlavia 1:1, niekedy však dôjde k určitej mutácii, ktorá vychýli tento pomer v prospech jedného či druhého pohlavia

                                                     Dokázal, že u jeleňa lesného rodí vysoko hodnostne postavená samica prevažne mláďatá samčieho pohlavia, zatiaľ čo nižšie postavená samica rodí mláďatá prevažne samičieho pohlavia

 -Trivers (1985) vypracoval rovnicu, ktorá určuje investičné náklady ku tvorbe samice W, či tvorbe samca M:  Km M= Kw W, kde Km je počet samcov a Kw počet samíc. Keď sa náklady na tvorbu samíc rovnajú nákladom na tvorbu samcov, je pomer pohlavia 1:1

                          Pri štúdiou ôs a včiel zistil, že larvy samcov potrebujú viac živín a preto pre ne musia byť vytvorené väčšie plastové komôrky => tvorba samcov sa tým ,,predraží“ a tým sú vzácnejší

PREDNOSŤ MÁ VLASTNÉ POTOMSTVO

 -behom evolúcie sa vytvorili 2 rozdielne cesty:

    1.Priama rodičovská investícia do potomstva

    2.Podpora pokrvných príbuzných= nepotizmus

 -Soler (1995) odstránil z 29 hniezd straky vajce, ktoré tam vložila parazitická kukučka chocholatá. Väčšina hniezd s odstráneným kukučím vajcom bola kukučkami zničená-> reakcia na stratu vlastného vajca

SPOLOČNÝ ODCHOV MLÁĎAT

 -na jednej strane je dokázané, že rodičia preferujú svoje vlastné mláďatá, no na strane druhej je u mnohých cicavcov známe, že kojaca matka strpí keď sa od nej napije mláďa z rovnakej sociálnej skupiny (netopiere: tatarid mexický). Takisto u samíc levov Pusey (1994) zistil, že mláďatá sú kojené aj cudzími samicami= kooperácia kojacich matiek

 -využívanie cudzích ukradnutých mláďat rovnakého druhu (austrálsky spevavec popeláčik) Skupina vtákov odláka mláďa menšej skupiny, dokŕmi ho a začlení ako otrockého pomocníka pri výchove mláďat

KONFLIKT RODIČ A MLÁĎA

 -Trivers (1974) vo svojej práci o konfliktoch zdôraznil, že práve pri kŕmení a výchove vlastných mláďat sa zreteľne ukazuje snaha mláďat získať pre seba čo najviac potravy. U rodičov by naopak nikdy nemala zaniknúť snaha zabezpečiť čo najviac zdrojov pre ďalšiu generáciu potomstva

 -stupeň tohto konfliktu je iný u mladých rodičov, ktorých reprodukčný potenciál je v porovnaní s rodičmi na konci reprodukčného veku vysoký. Starší rodičia môžu investovať do výchovy často posledných čo najväčšie úsilie

 -sebaobetovanie starých matiek u bezstavovcov-> staré samice pavúka sa nechajú poslednými mláďatami zožrať= gerontofagia

 -u placentovcov nastáva konflikt medzi potomkom a matkou už v období ,,tehotenstva“ kde matka zásobuje embryo krvou bohatou na kyslík a živiny

 -u šeliem a väčšiny cicavcov je rodičovská starostlivosť delená na 3 etapy

      1.Matka a kontakt s porodeným mláďaťom, iniciatíva u matky

      2.Iniciatíva sa delí medzi mláďa a matku

      3.Mláďa sa snaží získať viac starostlivosti

 -postupné odvykanie

HLAVNÁ ÚLOHA RODIČOVSKEJ STAROSTLIVOSTI

 -hniezdo, úkryt

 -výživa mláďat

 -ochrana mláďat

 -zahrievanie mláďat (teplokrvné Ž)

 -tienenie mláďat (vtáky)

 -poskytovanie vody bohatej na kyslík (studenokrvné Ž)

 -dodržiavanie telesnej hygieny

 -predávanie informácií (vtáky- spev)

 -skúsenosti a poznatky o výžive...

 -poznávanie nepriateľa a varovné signály, napodobňovanie...

HNIEZDA A ÚKRYTY PRE ODCHOV POTOMKOV

 -juhoeurópsky hmyz snovatky vytvárajú pomocou bradavkovitých snovacích žliaz na predných nohách pre svojich potomkov chodbovitý útvar upletený z hodvábia

 -stavanie vodou nepriepustných materiálov= vosk u včiel

 -najmonumentálnejšia stavba= termitisko-> pozdĺžna os smeruje na sever, jedna zo stien na obrátená na východ a zadržuje ranné teplé lúče, opačná strana je v trvalom tieni a zabraňuje tak prehriatiu celej stavby

 -stavanie hniezd z vodných rastlín (kapre z rodu amia)

 -(aligátor a krokodíl) stavajú hniezdo z tlejúceho materiálu-> teplota určuje pohlavie mláďat. Pri teplote 30°C sa liahnu samci, pri 32°C samice

 -Vtáky stavajú hniezda:

      Tabon mikronézsky= obýva aktívny vulkán-> vyhrievanie geotermálnymi výparmi

      Tabon lesný= hniezdo z nahromadeného rastlinného materiálu

      Tabon holubí= najprv vyhrabe jamu a do nej nahrabe vegetáciu a na to zeminu

      Bahňací, lelek= hniezdo nestavajú

 -(vlky) hniezdo ako chodby v hlinitých stenách

 -stromové dutiny

 -hniezdo z bahna a slín

 -bobor stavia hrádze

STAROSTLIVOSŤ O BEZSTAVOVCE

 -hrobár patriaci medzi nosatce vykuše do kvetu chodbičku, kde znesie vajíčko a potom komôrku uzavrie trusom. Po vyliahnutí sa jedince združujú 2-3 týždne na živej rastline

 -ploštica poskytuje potomstvu aktívnu ochranu vďaka svojím tvrdým krovkám

STAROSTLIVOSŤ O RYBY, OBOJŽIVELNÍKY A PLAZY

 Ryby:

    -väčšina sa o potomstvo nestará, ale ak sa starajú tak 1. stupňom je stráženie ikier a to buď samcom, alebo samicou. Samec rodu Asperdo sa vyváľa v ikrách, ktoré na seba nalepí. Rastúca pokožka ikry prerastie, takže dôjde ku kožnej inkubácii vajíčok

    -známy je vývoj ikier v brušnom vaku morských koníkov a ikier

    -u tetier striekavých vyskakujú obaja partneri z vody. Samica sa telom pritiskne na list visiaci nad vodou a nakladie naň ikry, ktoré samec oplodňuje. Neskôr samec ikry stráži a strieka vodu aby nezaschli

  Obojživelníky:

    -samec ropušky starostlivej si okolo ZK omotá šnúru oplodnených vajíčok, ktoré chodí pravidelne zavlažovať

    -u žiab rodu Pipa natlačí samec oplodnené vajíčka do komôrok v chrbtovej koži samice

  Plazy:

    -u plazov sa starostlivosť o potomstvo vyhradzuje len na výber vhodného miesta na úkryt vajíčok

    -kobra rodu Maja sa vyznačuje aktívnym hľadaním vajec

    -mláďatá aligátorov sa až 3 roky zdržujú v blízkosti matky

STAROSTLIVOSŤ  O VTÁKY

 -stavba hniezda=-> znesenie vajec (zahrievanie)-> inkubácia spočíva v tom, že rodič  predáva potrebné teplo vyvíjajúcim sa zárodkom hniezd. nažinami. Nažiny sa tvoria vplyvom pohlavných hormónov a prolaktínu, keď vtáky začínajú stavať hniezda-> v druhej polovici inkubácie je embryo citlivejšie skôr na prehriatie, než na dlhšie prechladnutie. Prehriatiu zabraňujú tým že stavajú v tieni, alebo tienia vlastným telom. Ochlaďujú aj keď dosadajú na vajcia s premočením brušným perím-> liahnutie začína už s prechodom na dýchanie atmosférického kyslíka

 1.kŕmivé vtáky- najdôležitejším prejavom je kŕmenie

 2.nekŕmivé vtáky- ešte pomáhajú rodičia

 Kŕmenie

    -kormorán, pelikán, volavka... =mláďatá zastrkávajú svojim rodičom zobáky do hltanu

    -bocian =vyvrhuje potravu do hniezda a mláďa si ju samo zbiera

    -holub =kŕmi mláďa syrovím vývržkom

   -väčšinou kŕmia obaja rodičia

   -spúšťačom pre kŕmenie je pestré vnútro zobáčika

   -ku kŕmeniu patrí aj zásobovanie vodou

  -združenou činnosťou pri hniezdení je udržiavanie čistoty hniezda= 10% dennej telesnej energie, ochrana mláďat

  -pri starostlivosti pomáhajú pomocníci= mladší vtáci- znižuje sa mortalita mláďat a rodičov, ochrana hniezda, hniezdny parazitizmus= 1% zveruje do opatery svoje vajcia