Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Mateja Bela / Ekonomická fakulta / Svetová ekonomika

Prednáška č. 8 (prednaska_c._8-_10.11.2008.doc)

Svetová ekonomika

Prednáška č. 8        10.11.2008

Západná Európa

-kolíska modernej priemyselnej ekonomiky

-koloniálny systém

-2 svetové vojny v 20. storočí

-jedno z centier SH od 60. rokov 20. stor.

Odlišnosti tohto centra SH
-viac vyspelých ekonomík

-rozdiely medzi nimi v ekonomickej úrovni aj v ekonomickom rozmere:

        - 4 krajiny  G7

        - viac menších ekonomík  (EÚ, EZVO)

2003 - 380 mil. obyvateľov

           - HDP – 11 bil. USD ( vyše 30 % SH)

           - vyše 40 % svetového exportu

Charakteristické črty západnej Európy

1. dominantná nemecká ekonomika
2. rozdiely sociálne i politické
3. vyššia otvorenosť ekonomík
4. zaostávanie v aplikácii moderných technológií
5. nižšia konkurencieschopnosť
6. integračné tendencie

Vývoj po 2. svetovej vojne

7. rozpad sveta na 2 systémy
8. Marshallov plán – OEEC
9. rast zásahov štátu
10. rozvoj VTP

        > štát blahobytu

70. roky

11. negatíva vývoja svetovej ekonomiky

     > reštrukturalizácia, informačná ekonomika

         - zaostávajúce centrum SH

Integračné tendencie

1. najrozvinutejšie v západnej Európe
2. politické predpoklady

      - koniec 2. svetovej vojny

      - rozpad sveta na 2 systémy

3. ekonomické predpoklady

      - vysoký stupeň industriálneho rozvoja

      - rozmerom malé ekonomiky

      - protiváha USA a Japonsku

      - protiváha východnej Európe a RK

Vývoj integrácie v západnej Európe

4. dve koncepcie         -federalistická (ESUO 1952, EHS 1958 – 6 krajín)

                                    - konfederalistická (EZVO 1960  7 krajín)

5. colná únia – 60. roky
6. spomalenie integrácie – 70. roky
7. budovanie spoločného trhu – 80. roky
8. Maastrichtská zmluva 1992 – formovanie  menovej únie
9. od 1999 – menová únia

Rozširovanie EÚ

12. 1973 – V. Británia, Írsko, Dánsko
13. 1981 – Grécko
14. 1985 – Španielsko, Portugalsko
15. 1995 – Fínsko, Rakúsko, Švédsko

2004 – 10 krajín strednej a východnej Európy        

     - 2000 – lisabonská agenda

Nemecko

16. najsilnejšia európska ekonomika (3. vo SH)
17. moderná hospodárska štruktúra – vysoký podiel priemyslu – 32 % na HDP, 34 % na zamestnanosti
18. historicky neskorší rozvoj priemyslu
19. rozdelenie Nemecka po 2 sv. vojne – západná časť – rozvoj trhového hosp. – neoliberálna koncepcia  HP (CDU/CSU)

Nemecko

20. sociálno-trhové hospodárstvo
21. proexportné zameranie
22. od 60. rokov - rast intervencionizmu
23. od 80. rokov – neokonzervatívna HP – H.Kohl

Faktory ovplyvňujúce hospodársky rozvoj

10. rozvinutá infraštruktúra
11. kvalifikovanosť PS
12. vzdelávací systém
13. stabilita politických a sociálnych pomerov
14. fungujúci trh práce – odbory – zamestnávatelia
15. fungujúci kapitálový trh
16. VTP, inovácie
17. právny štát

Vonkajšie ekonomické vzťahy Nemecka

24. priemyselný export – najväčší vývozca strojov na svete, produkcia odvetví chemického, hutníckeho, farmaceutického, textilného apod. priemyslu
25. obchodní partneri – EÚ, USA, Japonsko, Švajčiarsko
26. export kapitálu
27. význam DM

1990 zjednotenie Nemecka

1. spomalenie tempa ekonomického rastu

28. narastanie ekonomických a sociálnych problémov
29. 2003 – program reforiem – Agenda 2010

        - znižovanie nezamestnanosti, nákladov štátu blahobytu, byrokracie

        - podpora podnikania (MSP)

30. odpor k sociálnym reformám

Veľká Británia

31. G 7, stály člen BR OSN
32. historicky 1. priemyselná krajina
33. koloniálne impérium
34. politické prvenstvo do 2. svet. vojny
35. hospodársky i politický vplyv  vo svete
36. v hospodárskej štruktúre – vyše 70 % podiel služieb na HDP i zamestnanosti
37. dôležitá úloha ZO – VTE, Commonwealth

Po druhej svetovej vojne

18. Marshallov plán
19. rast úlohy štátu v ekonomike –   zoštátnenie
20. rozpad koloniálneho impéria
21. nižšia miera investícií
22. pomalšie štrukturálne zmeny v priemysle – vplyv odborov
23. pomalšie tempo hospodárskeho rastu
24. rast pasívnej obchodnej bilancie
25. nízka mobilita PS

Vývoj od 70. rokov

38. hospodárske problémy – 70. roky
39. od 80. rokov – M. Thatcherová – konzervatívna HP – monetarizmus
40. modernizácia štruktúry ekonomiky
41. reforma sociálneho systému

90. roky

26. 1997 – labouristi – keynesiánska HP – tzv. „tretia cesta“ – zmiešaná ekonomika - aj konzervatívne princípy a nástroje  

42.  rast britskej ekonomiky viac než 10 rokov – rast ŽÚ, nízka nezamestnanosť a inflácia

Francúzsko

43. G 7, stály člen BR OSN
44. moderná štruktúra ekonomiky: - služby  sa podieľajú na HDP 69 %, na zamestnanosti 68
45. líder Európy v moderných technológiách
46. primárny sektor         -ťažba (rudy, soli, energie)

                                   - poľnohospodárstvo –HDP 2,4 %, zam. 5 %

-v minulosti – koloniálny systém
- ochranárske a intervencionistické tradície
- po 2.sv.vojne – poštátňovanie
- indikatívne plánovanie – podpora strany ponuky
- Marshallov plán

70. Roky

47. negatívne dopady vývoja SH
48. od začiatku 80. rokov – reforma francúzskej ekonomiky – F. Mitterrand – poštátňovanie, plánovanie
49. sociálny model – všeobecné zabezpečenie sociálnych práv občanov – vyplýva z rozsiahlej úlohy štátu

Vonkajšie ekonomické vzťahy

50. export – technologické zariadenia, dopravné prostriedky, chemická, textilná, potravinárska produkcia
51. 63 % exportu do EÚ (Nem. 16, V.Brit. 10), USA, Japonsko, Švajčiarsko
52. export kapitálu
53. prisťahovalectvo
54. spolu s Nemeckom je lídrom integrácie

Malé vyspelé krajiny západnej Európy

55. majú porovnateľné ukazovatele ekonomickej úrovne ako veľké ekonomiky
56. snaha obstáť v konkurencii  >> internacionalizácia ekonomiky > integrácia > expanzia filiálok
57. vysoká otvorenosť ekonomiky

Štruktúra ekonomiky

58. ovplyvnená vysokou internacionalizáciou
59. využitie domácich výhod – prírodných a technologických
60. schopnosť pružne reagovať na tendencie vývoja VTP, rozvoj ľudského potenciálu (vzdelanie)
61. rozvoj progresívnych odvetví
62. spätný vplyv na spoločenskú kultúru a vzťahy

Úloha štátu

63. rôzny vplyv štátu podľa konkrétnych podmienok krajiny
64. väčší vplyv štátu nevyplýva z menšieho rozmeru krajiny a potreby väčšej ochrany

     >>> životaschopnosť malých ekonomík pri rešpektovaní tlakov globalizácie