Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Sociálna filozofia

Rousseau (socialna_filozofia_-_rousseau.doc)

Jean Jacques Rousseau

1. jeho názory ovplyvnili VFBR v roku 1789
2. osvietenec (hnutie, kt. zdôrazňuje význam racionálneho poznania pre riešenie všetkých konfliktov, ktoré vo svete vtedy existovali, vyzdvihoval význam výchovy a vzdelávania)
3. pochádzal zo Ženevy
4. mierne sa vynímal z radov osvietencov, pretože vychádzal z emócií a vášní človeka, kt. považoval za rovnocenné s rozumovým poznaním
5. dielo: Rozprava o vedách a umení – touto prácou reagoval na súťaž Dijonskej akadémie vied, riešil otázku do akej miery sú veda a umenie užitočné pre mravné správanie sa ľudí a ich život
6. dospel k názoru, že veda a umenie vôbec nie sú zárukou lepšej, spravodlivejšej a humánnejšej spoločnosti
7. vedu a umenie nepovažoval za prejav pokroku, ale skôr za prejav úpadku civilizácie
8. prichádza k záveru, že vzdelávanie ducha ide ruka v ruke s úpadkom mravnosti, tým vystihol tragiku nových dejín
9. Dijonská akadémia vypísala v roku 1853 novú súťaž na základe polemiky okolo Rousseauovej práce Rozprava o vedách a umení, v tejto súťaži položila otázku: „ako vznikla nerovnosť medzi ľuďmi?“
10. Rousseau reagoval dielom: Rozprava o pôvode a základoch nerovnosti medzi ľuďmi – hovorí o prirodzenej nerovnosti (biologické, mentálne schopnosti), ale nerieši ju; hovorí v nej aj o mravnej nerovnosti (politickej/sociálnej), je to nerovnosť umelá, je výtvorom ľudí a ľud. činnosti; píše v nej o akejsi rajskej záhrade, kde ľudia sú súčasťou prirodzeného sveta, kde príroda vlastným výberom eliminuje jedincov, kt. by mohli zaťažovať vývoj spoločnosti
11. človek je živočíšny druh, kt. sa riadi zvykmi, tradíciami, pravidlami
12. na základe vzniku súkromného vlastníctva vzniká mravná nerovnosť, kde sa človek pod vplyvom umelej/soc. nerovnosti mení na zvrhlého živočícha
13. zo vzniku vlády, panstva vyplývalo, že ľudia začali preferovať nové hodnoty ako chamtivosť a násilie
14. stav permanentného násilia nemôže dlho trvať, preto vznikol štát s represívnymi orgánmi, kt. budú chrániť majetok bohatých pred domácimi aj vonkajšími hrozbami
15. soc. nerovnosť sa vznikom štátu uzákonila a inštitucionalizovala
16. štát je oficiálnym vyjadrením sociálnej nerovnosti
17. prechod od neštátne k štátne organizovanej spoločnosti, od prirodzenej spoločnosti k neprirodzenej, nerovnej spoločnosti považoval za dôsledok uskutočnenia troch nešťastných krokov: 1.) Vznik vlastníctva – vznik rozdelenia na bohatých a chudobných

                                       2.) Ustanovenie vrchnosti – rozdelenie na vládcov a ovládaných

                                       3.) Zvrat moci na ľubovôľu – delenie ľudí na pánov a otrokov

18. najvýznamnejšie dielo: Spoločenská zmluva
19. moc sama o sebe nemôže splodiť rovnosť, nájsť osvieteného vládcu je nemožné
20. aby bola moc obmedzená, kompetencie vlády musia byť ohraničené
21. všeobecný súhlas môže obmedziť každú vládu a aj zneužívanie moci
22. obecná vôľa = vôľa ľudu, kt. má byť vyjadrením najvyššej suverenity v štáte, nej sa musí podriadiť každá moc v štáte
23. vôľa ľudu sa dá zabezpečiť prostredníctvom hlasovania, zvolia sa zástupcovia ľudu, kt. reprezentujú všeobecnú vôľu v štáte – koncepcia zastupiteľskej demokracie
24. vôľa ľudu je jediným suverénom v štáte, kt. stojí nad všetkým
25. hovorí o nevyhnutnosti imperatívneho mandátu, kde zástupca plní vôľu svojich voličov, a nie svoju vôľu → voliči majú právo svojho zástupcu odvolať
26. cieľom je donútiť zástupcov plniť vôľu ľudu
27. v prípade, že vláda nerešpektuje vôľu ľudu, občania majú právo zvrhnúť vládu
28. „človek, jedinec sa rodí dobrým, ale pod vplyvom civilizácie sa stáva skazeným.“
29. dielo: Emil (o výchove) – ochrana pred zlými vplyvmi modernej civilizácie

                                           - výchova v izolovanom prostredí