Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Dajiny verejnej správy

Referát na dejiny verejnej správy (referat_na_dejiny_verejnej_spravy.doc)

Trenčianska Univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne

Dejiny verejnej správy – Trenčianska župa

Charakteristika života v župe

I. ročník, EŠ, NZ

Verejná správa

Charakteristika života v župe

Sociálne, kultúrne a zdravotné pomery v župe

Vďaka svojmu novému postaveniu, no i polohe a tradícii sa t Trenčína stalo už krátko po získaní sídla župy kultúrne a spoločenské centrum celého regiónu.

Trenčianska župa sa stala obľúbeným miestom pre kultúrne a spoločenské podujatia aj vďaka existencii viacerých kúpeľných stredísk. Neďaleko Trenčína ležali známe kúpele Trenčianske Teplice.

V župe však ležalo ešte známejšie kúpeľné centrum: Piešťany.

Na území župy sa nachádzali ešte jedny, i deď menej známe kúpele, Rajecké Teplice.

S kúpeľníctvom bolo úzko spojené zdravotníctvo. V Trenčianskej župe boli tri nemocnice – v Trenčíne, Žiline a Piešťanoch. Župa mala vlastného župného lekára, ktorý dozeral na činnosť štátnych okresných lekárov.

Hospodárske pomery a Trenčianskej župe

Trenčianska župa bola už v čase svojho vzniku najväčšia na Slovensku. Členila sa na 12 okresov a 547 obcí. Jej územný rozsah sa ešte zväčšil po pripojení území v minulosti zabratých Poľskom.

Čiastočné oživenie zaznamenalo aj miestne hospodárstvo. Zmodernizovala sa Továreň na salámu, údeniny a konzervy.

Rozvoj priemyslu sa odrazil aj v odbornom školstve. Vďaka predpokladom na jeho ďalšie rozširovanie vznikol plán na výstavbu štátnej meštianskej školy chlapčenskej a dievčenskej odbornej školy.

Menšiny v župe

Nemecká menšina

Nemecké obyvateľstvo Trenčianskej župy nežilo v kompaktných jazykových oblastiach, ale vo väčšine miest a priemyselných centier, v ktorých malo výraznú prevahu slovenské etnikum. Obzvlášť významne sa postavenie Nemcov prejavovalo v ochrannej zóne, kde sa mohli spoľahnúť na tam sídliace nemecké posádky.

Nemecká menšina sa snažila získať čo najväčší vplyv na život v župe.

Židovská menšina

Život v Trenčianskej župe neprinášal len budovanie a rozvoj. Podobne ako na iných miestach župy sa i tu prejavili perzekučné opatrenia namierené proti židom. Diskriminačné opatrenia sa na regionálnu a mestskú úroveň preniesli takmer okamžite po vzniku slovenského štátu.

Osobitnou skupinou, ktorú postihli diskriminačné opatrenia a ktorá bola v bežnom živote asi najviac viditeľná, boli židovskí lekári. Nebolo to spôsobené benevolentnosťou úradov, ale tým, že v župe bol veľký nedostatok lekárov. No i napriek nedostatku lekárov existovala snaha prácu židovským lekárom znemožniť alebo aspoň čo najviac sťažiť.

Nie všetci židovskí lekári však mali to šťastie a mohli zostať na svojich miestach.

Práva židov sa okliešťovali a začala sa pripravovať likvidácie židovských podnikov a arizácia. Tento rozsiahly majetkový presun, ktorý znamenal okradnutie a ožobráčenie židovských majiteľov, priniesol mnoho vášní, no i machinácie a podvody.

Rómska menšina

Druhou skupinou obyvateľstva, ktorej sa bezprostredne dotýkali perzekučné opatrenia, boli Rómovia.

Župný úrad v Trenčíne sa zapojil do snáh o zlikvidovanie kočovníctva Rómov, ako vykonávateľ vyhlášok prichádzajúcich zväčša z Ministerstva vnútra a Ministerstva hospodárstva.

Perzekučné opatrenia zasiahli rómske obyvateľstvo nielen v armáde, ale vo všetkých oblastiach v Trenčianskej župe.

Česká menšina

Česká menšina na Slovensku bola v čase vzniku Trenčianskej župy v ťažkom postavení. Z pôvodne privilegovaného obyvateľstva, ktoré obsadzovalo mnohé významné funkcie, sa od októbra 1938 postupne stávala trpená menšina.

S rozpakmi sa na nové pomery pozerali spočiatku obyvatelia moravsko-slovenského pohraničia, ktoré sa tiahlo Trenčianskou župou cez väčšinu okresov.

Konfesionálne problémy v Trenčianskej župe

V Trenčianskej župe podobne ako v iných častiach štátu dominovali po konfesionálnej stránke katolíci. Druhou najväčšou cirkvou bolo evanjelická a. v. cirkev. Ich spolunažívanie nebolo bez problémov a najmä členovia evanjelickej cirkvi sa často sťažovali na viac – menej skutočné príkoria od väčšinových katolíkov. No sťažnosti boli aj z katolíckej strany.

V Trenčianskej župe žila početná menšina evanjelikov.

Najväčšie spory sa odohrali v prvých dvoch rokoch existencie župy. Obe strany akoby skúšali svoje možnosti a po zistení, kam až môžu zájsť, sa nezhody medzi nimi stlmili a neskôr takmer úplne zanikli.

Objektívne však treba povedať, že predstavitelia župného úradu a najmú župan sa snažil napätie čo najviac zmierňovať.

Celkovo možno zhodnotiť, že napätie medzi katolíkmi a evanjelikmi existovalo, no po počiatočnom stupňovaní sa aj zásluhou predstaviteľov Župného úradu v Trenčíne zmiernilo a nepredstavovalo vážny problém.