zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Inštitúty vecného práva

 

Recepcia rímskeho práva v Nemecku (inst_5-9.doc)

Otázka č. 5:

Recepcia rímskeho práva v Nemecku

 

 

Usus modernus pandectarum

Od konca 15. stor. nastal v Nemecku taký prudký rozmach rímsko-právnej vzdelanosti, že sa to považovalo za druh národného nešťastia, lebo vývoj domáceho nemeckého práva bol prerušený cudzím právom – rímskym zásahom.

Rozlišujeme dve etapy vývoja:

I. etapa: do konca 15. stor.  – Obdobie teoretickej recepcie ( alebo aj rannej recepcie )

  1. rozmach rímsko-právnej vzdelanosti len v ideologicko-teoretickej rovine
  2. rímske právo ešte nebolo prenesené do praxe
  3. nemecký právnik musel byť znalcom rímskeho práva

 

II. etapa: od konca 15. stor. – Obdobie praktickej recepcie ( alebo aj tzv. plná recepcia )

  1. rímske právo už nebolo len v teoretickej rovine, ale prenieslo sa už aj do právnej praxe
  2. prax počítala s rímskym právom aj na súoch
  3. právnik sa nezaobišiel bez znalostí nemeckého práva
  4. musel poznať nie len rímske právo a pandekty, ale aj moderné užitie – teda bolo potrebné poznať „usus modernus pandectárum“

 

Lotarská legenda

  1. nazvaná podľa Lotara III.
  2. v 12. stor. zaviedol platnosť rímskeho práva v ríši zákonom

 

Herman Coring

Odmietnutie tekto legendy možno nájsť  v diele nemeckého učenca Hermana Coringa z roku 1643

Aj naďalej sa bolo možné sa dovolávať rímskeho práva, ale nie preto že platilo ako zákon, ale len vtedy, ak ho mohla využiť právna prax na základe obyčaje.

V rímskom práve v Nemecku platilo len to, čo našlo v praxi skutočné uplatnenie.

 

Napoleónov Codex

  1. do nemeckého práva bol prevzatý aj Napoleonov Codex
  2. Napoleon zjednotil nemecké krajiny do Rýnskeho spolku

 

V prvom období musel nemecký právnik ovládať rímske právo. V nasledujúcich obdobiach sa uplatňovalo rímske právo len popri nemeckom práve. Rímsky právnik musel ovládať nie len rímske právo, ale aj :

  1. pandekty
  2. moderné užitie
  3. aj usus modernus pandektarum

 

 

Otázka č. 6:

Vlastnícke právo a držba v Nemecku

 

 

Vo vývoji vlastníckeho práva a držby boli 3 etapy:

  1. obdobie

DOMINIUM = vlastnícke právo

  1. v stredoveku pojem „dominium“ vyjadroval feudálnu zvrchovanosť
  2. na rozdiel od rímskeho práva bol chhápaný širšie, ale aj ďaleko neurčitejšie

 

  1. obdobie
  1. tento pojem sa stáva ešte neurčitejším, lebo tento výraz sa na určitý čas stotožnil s akýmkoľvek majetkovým právom
  2. právo hovorilo dokonca o vlastníctve služobností

 

  1. obdobie
  1. usus modernus odmietlo predchádzajúce cháapanie pojmu „dominium“
  2. výraz „domínium“ bol vrátený pôvodnému významu ako mal v rímskom práve – čiže tento pojem označoval plnosť súkromno-vlastníckych oprávnení :
  1. užívať
  2. požívať
  3. držať
  4. disponovať

držba

  1. v rímskom práve bola chápaná ako faktický stav
  2. v Nemecku sa na rozdiel od rímskeho chápania považovala ako právo
  3. bolo ju treba zaradiť ako vecné právo k cudzej veci

 

 

 

Otázka č. 7:

Porovnanie pojmu „vec“ podľa rímskeho práva a podľa všeobecného Občianskeho zákonníka z roku 1811

 

 

Niektorí právnici, ktorí sa zaoberali rímskym právom ( Bonaparte, Hérovský ) pod pojmom „vec“ rozumeli len hmotnú vec, čiže takú, ktorú možno vnímať zrakom a hmatom.

Všeobecný Občiansky zákonník ( 1811 ) – Vecou je hmotné aj nehmotné. Pojem „VEC“ vymedzili dvoma spôsobmi:

  1. negatívne
  2. pozitívne

 

Negatívne vymedzenie pojmu „VEC“

TO, ČO NIE JE

  1. ľudské telo
  1. lebo zásahy do telesnej integrity nie sú zásahom do vecných, ale do osobnostných práv

 

  1. tie časti, ktoré sú s telom spojené
  1. napríklad zubné blomby, vlasy, fúzy
  2. po oddelení sa tieto časti tela stávajú vecou

 

  1. mrtvola – sporné chápanie
  1. vymedzili sa 3 názory:
  1. mrtvola je vecou bez pána
  1. v rímskom práve, keď bola vec bez pána, mohla sa stať objektom okupácie
  2. v nemeckom práve si ju nikto nemôže prisvojiť

 

  1. patrí medzi veci extra commertií
  2. patrí do vlastníctva dedičstva

Mŕtvola nie je vecou, preto nemohla byť predmetom vlastníckeho práva. Mohla byť poskytnutá anatomickým stavom – vedcom. V tomto obmedzenom zmysle mohla byť chápaná ako vec.

Ochrana mŕtvoly je zabezpečená osobitným právom.

 

Pozitívne vymedzenie

Tento Občiansky zákonník ( 1811 ) považoval za „VEC“ to, čo slúži užívaniu ľudí, čo priamo alebo nepriamo smeruje k zachovaniu ľudskej existencie, ale s tým, že to musí byť dosiahnuteľné pre ľudskú moc ( nemohlo sa za vec považovať napríklad mračno )

 

 

Otázka č. 8:

Príslušenstvo a súčasť veci

 

 

Podľa rímskeho práva:

PRÍSLUŠENSTVO

  1. je to hmotne a právne samostatná vec vedľajšia vec, ktorá je určená na to, aby hospodársky trvale slúžila veci hlavnej ( napríklad: kľúče od zámku, plachta na lodi … )

 

SÚČASŤ VECI

  1. je fyzicky oddelená časť, ale právne je spojená
  2. ak sú pochybnosti, rozhodujúce je hospodárske určenie

 

Občiansky zákonník z roku 1811

PRÍSLUŠENSTVO

  1. zdieľa osud hlavnej veci
  2. príslušenstvo k pozemku, aj keď ide o vec hnuteľnú sa považuje za nehnuteľnú
  3. patria tu napr. ryby v rybníku, zver v lese sa chápe ako nehnuteľnosť
  4. ale mŕtva ryba a lebo zajac sú hnuteľnosťou

Otázka č. 9:

Chápanie hmotných a nehmotných vecí

 

 

Podľa rímskeho práva

Gaius hovoril, že to sú tie, ktorých sa môžeme dotknúť

 

Podľa Občianskeho zákonníka z roku 1811:

HMOTNÉ

  1. sú tie, ktoré možno chápať zmyslami, a to nie len hmatom, ale aj zrakom, sluchom, čuchom
  2. podstatné je, aby zaberala určitý priestor, aby teda aspoň v ňom bola vnímateľná – napr. para v potrubí
  3. ak nebolo toto priestorové ohraničenie, tak sa nedalo hovoriť o hmotnej veci

 

NEHMOTNÉ VECI

  1. patria tu napr. vynálezy, obchodná povesť, obchodné tajomstvo

 

4

 

5