Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Ekonomická univerzita / Podnikovohospodárska Fakulta / Makroekonómia

Makro skuska (r5_tah_kompl__vet.doc)

VZNIK A VÝVOJ EKONOMICKEJ VEDY  Merkantilizmus od 16.do polovice18.st; rozmach obchodu založený na peniazoch a drahých kovoch;cieľ: bohatá hospod.vyspelá krajina;hl.zdroj bohatstva zahr.obchod;vývoz drahých kovov bol zakázaný;neskôr podpora manufaktúrnej výroby;v Angl. Munn vo FRA  Colbert Fyziokr.v 2/3 18.st FRA;uznávanie nadvlády prírody;hlavný zdroj bohatstva krajiny pokladal pôdu, poľnoh.výrobu, Quesnay,Turgot; Q- zdroj.bohatstva kraj.poľnoh.výroba,/je jedinou produktívn. prácou,čiže prácou,ktorá znásobuje výrobné náklady,iba táto práca vytvára čistý produkt;soc.štruk.spol. 3 triedy:trieda

vlastník(pôdy),produktí.tr.,steril.tr.;T-sformuloval&zákon klesaj.výnosov

Klasic.ekomia do popredia idea hospod.liberalizmu;zaoberá makroekonom. problémami, analyz. možnosti rastu bohatstva a zdr.bohatstva kr. pomocou trhu ako konkurenčného mechanizmu,ktorý zabezpečuje efektívnu alokáciu zdrojov;  W.Petty-zdroj boa. spol.vo výrobe;chápal súvisl.medzi peniazmi a výmenou tov.;hodn.tovaru vytvára iba práca vynakl.na ťažbu drahých kovov; A.Smith-za zákl.fung.trh.ekoy pokladal slobodu človeka ,slobodu vlastníctva a podnikania;všetky ekonomické javy a procesy <=prirodz.povahy člov.-egoistu,kt.sled.svoj os.záujem,a ten je hybnou silou celého ekon.vývinu;štátu v trh.ekoe. len 3Ú:ochr.krajinu pred vonk.neb.,udrž.poriad.a sprav. v krajine,budov.a udrž.verej.zariad.o ktoré nemá záujem jednotlivec pretože sa nevypl. ;zdrojom bohatstva je hociaká práca;hodnotu určuje množstvo práce vynaloženej na výrobu tovaru;dielo: Pojednanie o pôvode a podstate bohatstva národov D.Ricardo dielo:Zás.poli.ekonie a zdaň. ;veľk. hodn.tov.urč.množs.práce,kt.treba vynalož.na jehovýr.; teóriu komparatívnych výhod;za najdôl. súčasť ekon.teó rozdeľ.dôchodkov  J.B.Say výr.tov.je tvorba užitočných vecí na ktorej sa spolupodieľ.3 VF:P,P,K; odmenou-prácu-mzda,zaK-zisk,pôda-renta;sayov zákon trhu-si P autom.vytv.D a rozsah trhu výroby je úmerný rozsahu výroby;cenu každ.tov/mzda za P,zisk podnľa;výrobou urč.množ.tov.sa <=> vytv.dôchy,kt.je možné vynaložíť na nákup in.tov. T.R.Malthus kriti.Ricard.teó.prac.hodn.;popul.teó;obyvvo. má tend.rozmnož.sa rýchl.ako živ.prostky.;obystvo rastgeom.rad.;živ.exist.prostr.aritm.rad.Socialist.učenie a marxis.ekon.teó More dielo Utópia , Campanella dielo Slnečný štát,R.Owen,H.Saint Simon, Ch.Fourier;za hlavnú príčinu sociálno-ekonom.problémov považovali súkromné vlastníctvo  K.Marx abstrakt.prácou robotník vytvára hodnotu a konkr. prácou úžitk.hodn.;rozliš. práca a prac.sila ;prac.sila dokáže vytv.vyšš.hodn.akú má sama;predpokl. hosp.rastu kapitzmu-akumul.kap-ľu; potrebe odstrán.vykoris.soc.ou revol..

Neoklasická ekonómia 70te19.st do 30tychr 20.st;vychádza zo Say.zák.u trhova liber.tradíc. klas.ekoie a predp.exist.dokon.konkie.;vytvorila zákl.mikroeko  s využi.marginalist.teó a metodolog. indivzmu;rozvíja v 3prúdoch rakú.,laussans.a cambri.škol.;pocit teó.hran.užitsti hodn.tov. určuje majiteľov subj.pocit uspok. posled.1kou danej zásoby určit.tov;Gossen bol predchod.teó hran.už. a vysvet.správ.sa člov.pri uspok.svojich potrieb 3 zákonmi; Paretovo optim.pri daných zdroj.,danom rozdel.dôch.a daných prefer.spotrľov nastáva optim.stav vtedy,keď nikto nemôže zlepš.sv.situá.bez toho aby nezhor.situ.niekoho iného  predst.:Marshall objas.mechan.pon.a dop., že cena trh.rovnov.vzniká v priesečku.níku kriviek pon.a dop.=>pon.=dop.,J.B.Clark rozšír. použ.hran.princ.aj naVF.Vysvet.hran.produktiv.práce a kaplu.,L.Warlas teó všeob.ekon.rovnováhy.Keyn.makroekon.teó Keynes cieľom bolo zdôrazn.nevyhnutn.štát.zásah.do trh.ekon.;diel:Všeob.teó.zamestn.,úroku a peň.;kapitalist.ekona je vnút.nestab.,v urč.obd.nevyuž.úplne exist.výr.zdroje,preto je potreb.pomoc.nástr.hosp.poli. stimul.AD;teó.efekt.D;kúpyschop.dop.spoločn./HDP= výdav.domác.na spotr.a výdav.firiem na invcie/;hl.príčinou nestabil. trh.hospod.sú invcie,preto štát svojimi zásah.ovplyvň.invčnú činn. ;celkový objem zamestnanosti závisí od celkového efektívneho dopytu t.j.do výšky investícií;štát musí korigovať spotrebu i investície;Úl.štátuje zabezp.rast efekt.dop.a tým aj rast dôchodkov a zamestnanosti ;štát –2formami hosp.poli.:rozpoč.regul.ekon.a peňaž.a úver.reg..

Neokeyn.a postkeyn.v 50a60r.20.st;cieľ: poskyt.ortodox.výklad keynesovs.učenia;venovali pozornosť otázkam efek.dop.,spotrebn,invest.funk. a inv.multipl.POST-odmiet.neoklas.model Ekon.mysl.2./pol.20.st. od 70r.20.st sa keyn.štát.zás.stávali voviac.obl.neúčinn;do popredia nové ekon.konpcie (monetariz,teó.racion.očak.a ekomia strany pon.) kt.kritiz.a odmiet.keyn.štát.zásah. ,vyzvih.význ.slobod.trhu MONETARIZMUS od pol.70tychr.20.st za hl.príčinu hosp.probl.trh. ekon.-štát.zásah.do ekon.;podstat.sú peniaz.a rovnváha na peň.trhu;Friedman;odmieta min.mzdy; monopolodborov ;zdan.dôch.TEÓ.RACIO.OČAK. predst.:Lucas;Barro EKOmia STR.PON. minim.štát.zásah.;A.Laffer;ako vyr.viac,efektív. ,racion.;štát musí vytvor.podm.y,daň.refor., zníž.daní;zač.60.r 20.st vznikli kontraktač.teó;konc.70.r20.st zač.form.nové keynesovstvo: Mankiw,Phelps,Akerlof,Stiglitz INŠTITUCION.A NOVÁ INŠTITUC.ekomia prelom. 19a20.st;kritiz.názory a prístupy škôl a vytvár.vlastné koncepcie;Commons;navrh.výrazné regul. ekon.a soc.kontrolu;N.I.E.-North ,Coase;poukaz.na potreb.vznik.nov.paradigmy,kt.by predst. syntézu neoklas.a neoinštituc.teórií

Zákl.východísk.a predpokl.fungo.ekon.aEkon.zákony

Potreba,Zdroje-InputyPPK,Outputy,Statok-pdľ.dostupn.voln,ekon;form-hm,Sl;použ.-spotr,kap;vlast;zákl,eko probl,zákl.eko.systemy-Tradič/zvyk/ek.s.,Trh.e.s,Prikz.e.,Zmieš.e.

Zák.Ekomie:vzácn-alter.N;Z.kles.výnos/fix.a variab.inpud,dodat.outpud kles/,Z.Kles.Dop,Z.Rast.Pon,Z.subst.,Hran.prod.možn.

Meran.a vyjadr.výkonn.ekon

HNP,HDP,Fin.statok,Medziprod,PH,Nomin a reál HDP,Deflátor,Metody výpoč.HDP produkč/všet.fin.statasl.,kt.sa za urč.čas.obd.vyrob.na uzemí daného štátu krát ich cena a získané údaje sa agregujú;,výd,dôch.m. ČDP,ČNP,ND, Os.d.,Dispon.d.,

Dôchodok

ako tokov.velič.vyjadr.sumu peň.prostr.kt.jedinec,al. dom.získalizaurč.čas.obd.. Prvotné-Prac (d.-mzdy,odmeny, prémie.d.z majet.-renta zisk,úrok, divid.nájomné) ,druhotné(transf.dôch.- soc.dáv. šť.)Zákl.né-mzda,Z,renta,úrok;Odvod.d/divid,/ Osobn.d-služi na platby a podlieha zdaň.; Dispon-os.d.minus dane Nomin.d-v peň.vyjadr.;reálny(=Nom.d. uprav.o infl.);legál,ilegál Bežné-absolutné-d.vynakl. na spotrebu v bež.r.;Minul.,Budúc.; Relatív-Dusenperri-d.zodp. úrov.nakt.siľud. navykli, aksa zníž.d,siahajúpo úsporách;Permanentný-hypotetic.konštantn. úrov.d.

Klasický model-predpokladajme,že sa zvýši agregat dopyt a v súlade s tým sa krivka AD0 posúva doparava a nahor do polohy AD1.pri úrovni cenovej hladiny P0 vznikne previs AD1 nad AS.Podniky nemôžu vyrobiť a ponúknuť viac tovarov a služieb a tak zvýšia ponuku.Preto E1 nemôže byť bodom makroekonomickej rovnováhy.Pretože agregátny dopyt sa zvýšil,ale agregat ponuka sa nemení, zvýši sa cenová hladina P0 na P1. V priesečníku kriviek AD1 a AS sa dosahuje rovnováha ekonomiky v bode E2.

Keynes model- krátkodobá makoekon rovnováha vzniká v priesečníku krivky AD a AS. Čím ďalej je bod rovnováhy od úrovne potenciálneho produktu, tým nižší je skutočný produkt, a tým menšie je využitie výrobných zdrojov.Ak sa zvýši agregat dopyt,krivka AD0 sa posúva do polohy AD1 a bod makoekon rovnováhy sa posúva z E0 do E1.Krivku v keynesovskom modeli možno považovať za veľmi pružnú.

Monetar model- Predpokladajme že centrálna banka zvýši neočákavane ponuku peňazí.Krivka agregat dopytu sa posúva doprava do polohy AD1. v priesečníku krivky AD1 a SRAS0 vzniká bod E1 pri vyššej cenovej hladine P1.Ak sa zvýšia nominálne mzdy krivka krátkodobej agregat ponuky sa posúva doľava tak dlho, až sa dosiahne bod dlhodobej rovnováhy ekonomiky E2 v priesečníku AD1 s SRAS1 pri cenovej hladine P2.

---------------------------------------------------------------------------------------------

Spotr,úspor,invest

C-koneč.spotr.dom a štátu .Vzťah /C/ a /Y/ keynes spotr.f. C=S/Y/;S-tá časť dôch.,kt.sa nespotreb. S=Y-C; Lorenz.kriv.-umožn.porovn.dôch.diferenciaciu v 1-krajine v rôzn.čase,resp.v rôz.kraj v danomč.

Teó /C/spotreby

Teó spotr.ako lineár.funkc.dispon.dôch/keynes/ že disponib. dôch je činiteľ, od kt závis.celk.úrov.spotreby. Spotr. závis.od bež.reál.disp.dôch,a nie očak.dôch. Teó relativ.dôch-/Duesenberry/ spotreba nezávisíod absolut.výš.dôch,ale je určov.relatívn.výškou dôch.Predp.,že spotreba jednotlivca závis od spotr. iných ľudí a od jeho minul.spotr.Teó permanent.dôch-/Friedman/-celk.spotreba je daná úrovň.minulého,bežn.a budúc., očakáv.dôch. Teó život.cyklu /Modigliani/ jednotlivci plán.svoju spotr.a úspory nadlhé obd. s určitým cieľom napr.zabezp.si úspory na starobu.Súkr./úspor.dom afir/avládne/príjmyminus  výdav.št.rozpoč. /úspory; Hrub.nár.úspory =sukr+vlád.úsp. Hran.sklon k úspor–pomer medzi prírast.úspor a prírast dôch. Hr.skl.k spotr-vzťahmedzi /C/a/Y/aká časť /Y/sa spotrebuje. MPC+MPS=1. /S/a Investície produkt invicií-dôch.efekt a kacitotvor. efe. Icie-výdavky,kt.zvyšujú reál.tvorb.kapit,rozsir,fyz.zásoby kap./do fix.kap, byt.výst.prírast.zásob/ :obnov a rozvojové-čísté, Medzera úspor: I</S/ medz.inv I>

I multipl.-koef.udav.o kolko sa zvys.dôch.ak sa zvysia I, vyjadr. doch.ucin.invcie K=1/1-MPC, 1/MPS, M proces prebieha ak I vystupuju ako zdroj dodatoc.doch.a ak exist.nevyuz.V zdroje.

akcel.-ukazuje ze prirastok doch-ov.a aj rast dop.vyvol. zrychlenie dop. po I. dI=a*dY, M akcel-ora je danytechnologic.charakt.kapit., posob. A predpoklada-v NH neexist-nevyuzite Výr.kap.,-zasoby hotov.vyr.,ide o rast celk. dop. po spotrb statk., ocakava sa rast dopytu.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------

ekonomicky rast-take zmeny v hospodarstve,kt. sa prejavuju v prirastku zakladnych makroeko velicin v case. kratke obdobie-prirastok reál.HDP, dlhe obdobie rast potenc.produkt.. E rast je proces, kt zvysuje schopnost eko vyrabat tovary a sluzby, preto sa vyjedruje realnymi velič. Vyjadr3.spôs: absolutn.velič.ako prírastok reáln produktu medzi 2 obdobiami dY=Yt - Yt-1 ><0; ako koefic.ekon.rastu r=Yt/Yt-1 x 100=%; ako tempo E.rastu/%valný podiel absolut.prírastku v danom obd.a dosiah.úrov.reál.prod.v prech.období G=Yt – Yt-1/Yt-1 x100=%/ Tempo rastu potenc.prod.od:rastu PP, rast.účinn.kapit, pokles.material.energ.náročn.výrobk.,spoloč-inštit.aprav. prostr

Neokeynes.teó.ekon.rastu

Domar predpokl., že ekon.je v rovnováhe, t.j. celk.dop.=celk.pon.. Celk.dopyt predst.ND a celk.pon.VKapacita. Rovn.ponuky Domar: ΔP/Δt =I. σ - prírast.výroby P v danom období t sa rovná veličine investícií vynásob.ich produktivitou. Rovn. dop.: ΔY/Δt=(ΔI/Δt)*1/α – prírast.dôch.Y v danom období t = prírast. investícií I v danom období t vynásob.inv. multiplik. Miera rastu má zabezpečiť rovnováhu medzi pon. a dop. I*σ=(ΔI/Δt)*1/α        ΔY=ΔP

Domar chcel rovnic.dokázať že ak sa má udržať stav plnej zamestnan. a dynamic. rovnováha mdzi ponukou a dopytom,investície musia rásť tempom σ*α    σ*α=(ΔI/Δt)*1/t    σ*α= rovnovážna miera rastu; Harrodova teória tri varianty ek. rastu: - skutočný rast (g) – skutoč.vývin ekon.v určit.čas.úseku, kt.zodp.určitý prírast.kapit.rovnajúci sa úsporám; - zaručené tempo rastu (gw) – dynam.rovnov.za stáleho nepretrž.vzostupn. vývoja hosp. - prirodz.rast (gn) – umožň.rast obyvateľstva, zdokonaľ.techniky. Predp.á, že neexist.nedobr.nezam.  

Neoklas.teórie rastu – kritiz.prílišný dôraz na invcie. Orient.sana skúm. str.pon.. , metodologic. základ. je makroek. aplikácia teó hran. prod a známa neoklasic.teó VF. -  sú postavené na produkčn.  funkciách, kt. zákl. je predstava, že vytvorený HDP je výsl. všet. použitých faktorov v ek.; Za predpokl., že ek. využíva 3 zákl. faktory: práca, pôda, kapitál:

Q=f(L,N,K) L=cel. práca, N=cel. rozsah pôdy, K=cel. kapitál

Rozliš. komplementárne a subst.produk.funkcie: Komp – vyjad. vzťah medzi vytvoreným produktom a jednotl.VF.: Q=β*K   β= množstvo vytvor. produktu pripadajúc. na jednotku K, koeficient efektívnosti Q=ω*L  ω= množ. produktu na jedn. L, koef.produktivity práce. Subs – vyjadr.závisl.produktu od všet. faktorov súčasne. – produkč.účin.1faktora može byť sčasti zastúpený účinkom 2fakt.– najz. Cobbova-Douglasova prod. f – Q=A*La*Kb

A,a,b- param., kt.sú vzhľ.na L a K konšt. v čase (pôsob.VF súčasne, 1 môže nahradiť 2., pôdu ee nahradiť) C-D fciu dalej rozvinul R.M. Solow- další faktor- tech. pokrok Q=A*ert*La*Kb   ert- tech, pokrok ako expon. fcia času; neoklasic.teó.rastu sa sústreďujú na zdroje ekon.rastu

-----------------------------------------------------------------------------------------------------

Cyklyc.vývoj/EC,čas.hl,Teór

EC- stried.vzost.a zost.faz vyvoja ekon.okolo dlhod.poten. prod.. recesia- vyrazne sa znizuje AD or neumerne znizuje AS or obidva javy nastavaju sucasne. znizuje sa vyroba a zvysuje sa nezam. expanzia-rast eko.aktivity, rastie investicna cinnost, vyroba, klesa nezamestnanost. dopytovy sok-dosledok eko aj mimoeko udalosti, zmeny AD vyvolaju zmeny real produktu.ponukovy sok-eko aj neeko zmeny, vyrobene naklady, zmeny cien surovin a materialov priciny eko.cklu-keynesova teoria-hl zdroj su zmeny AD a hl ulhu hraju I, monetaristicke-nespravne uskutocnovana penazna a uverova politika, nova rakuska skola-hl je v D sokoch ako dosledok zmeny penaznej zasoby, exogenne-vonkajsie faktory mimo eko systemu, endo-vnutorne nestabilny system,Okunov zákon-vysvetl.podst spoj.trhuTaSl trhuprace /napr. pokles-2%HDP tak miera nezam.+1%/policyklicke opatrenia-aktivna fiskalna a monetarna politika, princip akceleratora

f.trhu: integ, stim, reg,;Zákl.ú.t.: prenos inf, prv.rozd. dôch, posky.podnet.

TM- zahrna vzajomne vztahy medzi vyrobcami a spotrebitelmi, predstavuje suhrn vztahov a  prcesou, kt napomahaju koordinaciu slobodnych rozhodnuti eko subjektov pri alokaciiVF, na zaklade informacii sprostredkovanych cenovym systemom; penazny trh-trh kratkodobeho, strednodobeho pozickoveho kapitalu, dopyt zavisi od dochodku, cenovej hladiny, urokovej miery. ponuka zavisi od monetarnej politiky, ale aj od vyvoja u.mier, s kt je spojena bankova tvorba penazi__penazny multiplikator zavisi od- povinn min rezervy, retazova reakcia, multiplikovana expanzia bankovych depozit   dM=1/PMR.D (povodny vklad)moneta, keynesianci. kvantitativna teoria penazi- kauzalnu zavislost vyvoja cenovej hladiny od mnozstva penazi v obehu M*V=P*

-----------------------------------------------------------------------------------------------------INFLÁCIA

-dlhod.rast.cen.hlad.;CennIndex-váž.priemer indiv.cienvybran.koša,reprez.TaSl.v 2porovn.obd.,pričom ceny každ.tov.odrážajeho ekon.význ..1.Index spotr.cien/CPI/ vyjadr. dopadu zmien cen.hl.na dom a ich ziv.nákl./lenTaS,kt.sú typ.výdavk.dom-712 druh. výbkov /CPI=spotr.kôšv P2/spotr.kôš v P1 x 100 v rokoch T1 a T2

Inx.cienvýrobc.-hladina P na úrov.VO/výroby3400T/ Defl.HDP-porov.Nomareal HDP – súhrn. cen.inx.-zmena cien všet.TaS Del:z Kvantit.Hl/rýchl/,Príč,Vidiť, Proporc,Slumfl,Stagfl; Dalš del:Zjavná,skrytá,proporc,neprop, očak,neočak,inertná,/ podla minul r/,cielen,zmieš,importov, Jadr.infl = čis.inf.+ potrav.,resp.

ost.obchodov. T+trh.sl.+potrny., dopytova inflacia-dolezity pojem- i medzera( nadmerne I vydavky,rast miezd, verejnych vydavkov)nakladova inflacia-sposobuje zvysenie nakladov, je vyvolana zvysenimcien vstupov( odbory tlacia na rast miezd,pol udalosti-dovoz surovin)