Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Rímske právo

Vlastnícke právo (vp01.doc)

1. ochrana sa zabezpečuje vlastníkovi , ktorý je niečím rušený vo vlastníckom práve

Rei Vindicatio

2. žaloba, ktorou civilné právo priznáva kviritskému vlastníkovi, ktorým sa tento domáha uznania svojho vlastníckeho práva a vydania veci proti tomu , kto ju zadržuje a nie je na to oprávnený
3. smeruje proti držiacemu nevlastníkovi na vydanie veci
4. je to tak až do Justiniána , vtedy len civilný vlastník
5. po Justiniánovi toto právo patrí každému vlastníkovi , lebo neexistujú štyri druhy vlastníckeho práva

Základné tézy " Rei Vindicatio " :

1. aktívne legitímny vlastník , do Justiniána len civilný vlastník , ktorý musí dokázať vlastnícke právo a totožnosť veci
2. keď to dokáže , na ňom je vlastnícke bremeno = spor vyhrá
3. žalovaný musí vydať samotnú vec , ale " Cum Omnis Causa " teda nielen vec , ale všetko , čo k veci pribudlo - najmä plody
4. každý žalovaný musí vydať vec

Pri plodoch sa rozlišuje , či bol dobromyseľný alebo nedobromyseľným držiteľom , čiže pri spore dobromyseľný žalovaný alebo nedobromyseľný žalovaný .

1. Dobromyseľný žalovaný , ktorý sa oprávnene domnieval , že tú vec má od vlastníka alebo od osoby , ktorá bola oprávnená mu vec scudziť.

1. dobromyseľný držiteľ , ktorý nadobúdal vlastnícke právo k plodom oddelením orginálne, bol v klasickom práve povinný vydať , príp. len nahradiť plody , ktoré ťažil po litiskontestácii, t.j. po začatí sporu (lebo litiskontestáciou prestal byť dobromyseľným a stal sa nedobromyseľným, príp. ktoré ťažiť zanedbal )
2. zmenu , ktorú zaviedol Justinián, znamenala , že okrem toho je povinný vydať plody vyťažené pred začatím sporu, ktoré zatiaľ nespotreboval).

2. Nedobromyseľný žalovaný je taký , ktorý vie, že tú vec má od nevlastníka,  resp. od osoby , ktorá nemala právo mu ju scudziť

1. nedobromyseľný držiteľ vlastnícke právo k plodom nenadobúda ,  preto už v práve klasickom bol povinný vydať, resp. nahradiť všetky plody, teda aj tie, ktoré boli ťažené pred začatím sporu = pred litiskontestáciou

Retenčné právo žalovaného : to znamená , že vec môže zadržovať tak dlho pokiaľ mu žalobca nenahradí náklady , ktoré žalovaný do veci investoval .

Tri druhy nákladov :

1. nevyhnutné náklady:

2. to sú náklady nutné k zachovaniu veci , tieto náklady by bol mal aj žalobca , preto je povinný tieto náklady vrátiť žalovanému , lebo sa nemôže obohatiť na úkor žalovaného

2. užitočné náklady :

3. zvyšujú hodnotu veci a je na súde rozhodnúť , či áno alebo nie

3. luxusné náklady :

4. urobené len na okrasu veci a na tieto nárok nemá
5. Justinián zaviedol k nim právo " Ius Tolendi " t.j. , že si z veci môže zobrať všetko, čo tam dal za podmienky , že neporuší podstatu veci alebo ju nepoškodí

Námietky :

1. Exceptio Rei Vendito Actra Vite : námietka veci odovzdanej a zaplatenej
2. Exceptio Doli

Zastúpenie :

3. pojmy : zástupca , zastúpený a tretie osoby

1. priame zastúpenie
2. nepriame zastúpenie

a, či ju vôľu zástupca prejavuje        tieto otázky platia aj pre priame aj pre nepriame zastúpenie

b, v koho mene koná

c, na koho sa viažu účinky

Priame zastúpenie : zástupca prejavuje svoju vlastnú vôľu , ale koná v mene zastúpeného , takže účinky sa viažu priamo na zastúpeného

4. pri priamom zastúpení sa vyžaduje plná moc , je to jednostranný právny úkon zastúpeného , ktorý je adresovaný tretím osobám

obrázok :

1. Čo sa stane ak zástupca prekročí plnú moc , či zastúpený bude zodpovedný tretím osobám ?

5. nebude , lebo tretie osoby v ruke túto plnú moc majú

2. Ak prekročí pracovnú zmluvu = zastúpený bude zodpovedný tretím osobám , lebo oni ju (tú pracovnú zmluvu , to bol len vnútorný vzťah medzi zástupcom a zastúpeným ) nepoznajú

Nepriame zastúpenie : zástupca tu prejavuje svoju vlastnú vôľu , koná vo svojom mene = účinky sa viažu na neho , koná na účet zastúpeného a tak ďalším právnym úkonom prenáša tieto účinky na zastúpeného