Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Mateja Bela / Ekonomická fakulta / Manažment území
Prednáška č. 3 (prednaska_c._3-_24.2.2009.doc)
Manažment území
Prednáška č. 3 24.2. 2009
Regionálna politika SR
Sídelná a regionálna štruktúra Slovenska
-nízka hustota osídlenia- 110 obyvateľov/km2
-hustá sieť sídel
-sídelnú sieť charakterizuje vysoká miera rozdrobenosti- 2891 obcí (2004)
-v sídelnej štruktúre dominuje vidiecke osídlenie- 95,3% - nad obcami so štatútom mesta- 4,7% (138 obcí)
-SR má unikátnu, hustú sídelnú štruktúru s prevahou malých obcí s menej ako 1000 obyvateľmi , ktoré tvoria 67% z počtu obcí a býva v nich 16% obyvateľov SR
-aj keď dominuje mestské obyvateľstvo (55%) stále je veľmi významný podiel obyvateľstva vo vidieckych sídlach
-ťažisko mestskej štruktúry z hľadiska počtu sídel tvoria stredné a malé mestá
Základné charakteristiky sociálno- priestorových problémov
-silná polarizácia medzi hlavným mestom a ostatnými krajmi v rade ukazovateľov rozhodujúcich pre životnú úroveň a kvalitu života obyvateľstva
-regionálne disparity sa prejavujú najmä v podiele jednotlivých krajov
-na tvorbe HDP
-v rozsahu zamestnanosti
-v rozsahu vstupu zahr. kapitálu
-v úrovni príjmov, životnej úrovni
-v dynamike rozvoja MSP
- v krajoch postihnutých nevyhnutnou rozsiahlou reštrukturalizáciou priemyslu i v oblastiach s výraznejšou orientáciou na poľnohospodárstvo je vysoká nezamestnanosť
-odlišnosť vidieckeho prostredia- obce vo vidieckych oblastiach majú nepriaznivé podmienky pre podnikanie a dochádza ku starnutiu vidieckeho obyvateľstva
-zaostáva ekonomická úroveň prihraničných okresov ležiacich najmä na juhovýchodných a severovýchodných hraniciach SR
-pretrváva nedostatočné napojenie týchto území SR na transeurópske komunikačné ťahy a hlavné mesto, čo výrazne prispieva k nezáujmu investorov , najmä zahraničných , o tieto územia
-existujú rozdiely medzi kvalitou ľudských potenciálov v BA a ostatných krajských mestách , ale i medzi skupinami mestských sídel ako i medzi mestom a dedinou
Regionálna politika
-regionálnu politiku možno chápať ako koncepčnú a cieľavedomú činnosť istej verejnej autority (miestnych a reg. orgánov, vlád, riadiac. orgánov EÚ) usilujúcu sa o elimináciu negatívnych dôsledkov teritoriálne nerovnomerného ekonomického rozvoja a prebiehajúcich štrukturálnych zmien
RP sa uskutočňuje:
-na centrálnej úrovni- zabezpečujú ju príslušné centrálne orgány štátnej správy a má predovšetkým selektívny charakter- zameriava sa na vymedzené regióny
-na regionálnej a lokálnej úrovni- zabezpečujú ju regionálne a miestne samosprávy a má celoplošný charakter
Zákon o podpore regionálneho rozvoja 539/2008 Z.z.
-ustanovuje ciele a podmienky podpory regionálneho rozvoja, upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy, VÚC, obcí a ďalších subjektov
Základné dokumenty podpory regionálneho rozvoja
-Národná stratégia regionálneho rozvoja SR
-program hosp. rozvoja a soc. rozvoja VÚC
-program hosp. rozvoja a soc. rozvoja obce
Národný strategický referenčný rámec 2007- 2013
Strategický cieľ SR:
Výrazne zvýšiť do roku 2013 konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky pri rešpektovaní TUR
Konkurencieschopnosť (EÚ)
-schopnosť regiónov produkovať výrobky a služby , ktoré obstoja v medzinárodných vzťahoch a súčasne je zaistené udržiavanie vysokých a trvalých príjmov jeho obyvateľov
-schopnosť firiem , odvetví, regiónov, národov a nadnárodných regiónov generovať vysokú úroveň príjmov a zamestnanosti
HDP HDP zamest. ob-pr-vek
––––– = ––––– * –––––– * ––––––––
obyv. zamest. ob-pr-vek obyv
obyv- počet obyvateľov
zam- počet zamestnaných v ekonomike
ob-pr-vek- počet obyvateľov v ???
Merateľné ukazovatele strateg. cieľa SR Hodnota v 2013
HDP na obyvateľa v PKS vo vzťahu k EÚ 15 viac ako 60% úrovne EÚ 15
produktivita práce vo vzťahu k EÚ 15 viac ako 70 % úrovne EÚ 15
miera zamestnanosti vo vzťahu k EÚ 15 viac ako 90% úrovne EÚ 15
PKS- parita kúpnej sily
Priority Národného strategického referenčného rámca 2007-2013
Strategická priorita Cieľ strategickej priority
Infraštruktúra a reg. dostupnosť Zvýšenie hustoty vybavenia reg. infraštruktúrou a zvýšenie efektívnosti s ňou súvisiacich verej. služieb
Inovácie, informatizácia a Rozvoj zdrojov TU ekonomického rastu a zvyšovanie
znalostná ekonomika konkurencieschopnosti priemyslu a služieb
Ľudské zdroje a vzdelávanie Zvýšenie zamestnanosti, rast kvality pracovnej sily pre
potreby znalostnej ekonomiky a zvýšenie sociálnej inklúzie rizikových skupín
Dilema medzi princípmi solidarity a zásluhovosti
-prílišné prerozdeľovanie v prospech zaostávajúcich regiónov vedie zvyčajne k strate konkurencieschopnosti celého štátu
-ustupuje sa od pasívnych dotácií (a teda čiastočne aj od prerozdeľovania) k aktivizačným nástrojom
-vytváranie podmienok pre endogénny rozvoj v zaostávajúcich oblastiach