Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Konštantína Filozofa / Pedagogická fakulta / Špeciálna pedagogika

Základy špeciálnej pedagogiky (zaklady_specialnej_pedagogiky.doc)

                1. Dejiny Špeciálnej pedagogiky – stručný prehľad

        Štádia starostlivosti

        Represívne - likvidovali postihnutých (prvotnopospolná, otrokárska spoloč) – vylúčenie chybných zo spoločenstva

        Charitatívne – ľudomilný, so vznikom kresťanstva sa hlásala k blížnemu, strava + výchovné opatrenia v útulkoch a kláštoroch.

        Humanistické – humanizmus a renesancia J. A. Komenský – každý TP má právo na vzdelanie, nutnosť vzdelávať defektné osoby

        Rehabilitačné a preventívne – u nás začiatky v Jedličkovom ústave (1913)

KRS (Kompletná rehabilitačná starostlivosť) o TP až po zaradenie do pracovného procesu.

        Skúmajú vznik a vývoj teórie a praxe edukácie, kompletnú starostlivosť a spoločenskú upotrebiteľnosť postihnutých, narušených osôb od najstarších čias až po súčasnosť.

Cieľ

Zistiť ako sa utvárala starostlivosť o jedincov so špeciálnymi výchovno - vzdelávacími potrebami na rôznych stupňoch spoločenského vývoja v jednotlivých krajinách  a poznatky uplatniť.

Starostlivosť o postihnutých je preukázateľná už od najrannejších období vývoja ľudstva.

Špeciálna pedagogika ako veda až na prelome 19-20 storočia. Mudr. Ludvig Strumpel 1812-1899 vydal v roku 1890 Pedagogická patológia – tento odb. termín sa však neujal –začali používať /zapadoeurópske krajiny/ Liečebná pedagogika.

Začiatkom 20. str. v Čechách Ján Mauer 1878-1937 rozlišoval 2 základné pojmy:

1. pedopatológia – teoretická veda o postihnutých deťoch
2. nápravná pedaogogika – praktická náuka, vysvetľuje čo sa akými metodami a prostriedkami má vykonať.

Táto terminológia až do r. 1948 – potom podľa sovietskeho vzoru – Defektológia

V roku 1953 – Reforma Vysokoškolského štúdia – nový názov odboru – Špeciálna pedagogika používa sa až dodnes.

                2. Gaňo, Predmerský, Rehuš

Viliam Gaňo (1893-1966)– zakladateľ ŠP na Slovensku

Študoval  - učiteľský ústav Blatný Potok, pôsobil v Rumunsku, v Budapešti – tam študoval  na Vysokej škole pre vzdelávanie profesorov lieč. pedagogiky.

Získal spôsobilosť učiť hluchonemých, slepých, slabomyseľných, naprávať chyby reči. Pôsobil v Budapešti,, Komárne, Dubnici nad Váhom, Kremnici.

1947 nastupuje do štátneho pedagogického ústavu v Bratislave, tu rozvinul všestrannú pedagogickú organizátorsku a vedeckú činnosť

1947 zriadil Pedagogickú kliniku - vykonával vedecký defektologický výskum a bola tiež diagnostickým centrom.

Tvoril učebné osnovy a plány pre jednotlivé typy škôl. Presadzoval vysokoškolskú prípravu špeciálnych pedagógov.

1957 založil časopis Špeciálna škola – 1959 sa spojil s českým časopisom a vznikli Otázky defektológie

Gaňo – vedúci Slovenskej sekcie

        Publikoval veľa:

1. Úvod do Liečebnej pedagogiky,
2. Defektné deti a náčrt základného problému ich výchovy
3. Z teórie a praxe vyučovania nepočujúcich.

        1960 vysoké štátne vyznamenanie medaila J.A. Komenského

Doc. PhDr. Vladimír Predmerský, CSc. (1902-1991)– po maturite na učiteľskom ústave pôsobil v Modre ako učiteľ a riaditeľ Ľudových škôl v Trenčianskom okrese.

        1930-1954: učiteľ a riaditeľ Pomocnej školy a ústavu (PŠ) „Spolok pre liečebnú nápravu v Trenčíne“ v Trenčíne, neskôr ústredný inšpektor špeciálnych škôl

        1932 – spoluzakladateľ Zemského spolku pre slabomyseľných na Slovensku

        Od 1961 vo Výskumnom ústave BA

        1967 – vedúci katedry ŠP pri FF UK v BA, neskôr vedúci celého inštitútu. Zaoberal sa najmä výchovou a vzdelávaním MR detí.

Vysokoškolský učiteľ – zaoberal sa dejinami ŠP, organizáciou a raidením ŠP škôl a výchovných zariadení.

        1969 – predseda Spoločnosti pre špec.a lieč. výchovu

        Práce:

1. Defektologický slovník
2. Náprava chybnej výslovnosti
3. Školy pre mládež vyžadujúcu osobnú starostlivosť

Tiež držiteľ medaile Komenského

PhDr. Gabriel Rehuš (1909-1993)– maturoval v Trenčíne, pôsobil na osobitných školách – skúšky – Spôsobilosť pre vyučovanie slabomyseľných a ťažkovychovateľných

Učiteľ PŠ v Trenčíne (tu sa stretol s Predmerským)

        1941 – Špiská Nová Ves – Ústav pre liečebnú nápravu s pomocnou školou

        1950 ŠPÚ tu sa s Gaňom podieľal na budovaní centra špec. – ped (odd. a kliniky)

        1970 učiteľ na katedre ŠP

Prekladal zo zahraničia ŠP, sám publikoval.

        Práce:

1. K aktuálnym otázkam ŠP
2. ŠP a príprava defekt. mládeže pre spoločenský život
3. Metodiky vyučovania v osobitných školách

                3. Základy pedagogiky telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených

Vedný odbor ŠP, ktorý skúma osobitosti edukácie jednotlivcov s chybami pohybovo, oporného a nervové ústrojenstva a jednotlivcov s výraznými negatívnymi  zmenami v zdrav. stave.

Toto opisné označenie od r. 1995 – dovtedy Somatopédia

Orientuje sa na deti aj dospelých, aj mládež.

        Predmetom tej pedagogiky – ciele, obsah, metódy a prostriedky edukácie týmto jedincov so zreteľom na špecifiká postihnutia

        Telesne postihnutý – vyznačuje sa chybami pohybového, nosného, nervového ústrojenstva – všetky odchýlky od normálneho tvaru tela a končatín, teda deformity, abnormality, čiže anomálie

Telesný postih môže byť:

1. vrodený – na základe porúch vývinu zárodku /prenatálne/
2. získané – úraz, zápaly, degenerácia, hormonálna činnosť

V súčasnosti pojem telesne postihnutý – chybný, poškodený, handicapovaný, alebo pohybovo postihnutý

        Chorý – v stave choroby, porucha rovnováhy organizmu a prostredia – vznikajú anatomické a funkčné zmeny

Hospitalizácia chorých detí – zaradenie do školy pri zdravotníckom zariadení

        Zdravotne oslabený – v stave rekonvalescennie alebo má zníženú odolnosť proti chorobám, alebo má recidívy, potrebuje sa doliečovať, potrebuje zvláštnu edukáciu

        Základné spoločné znaky:

3. poruchy hybnosti
4. poruchy vyššej nervovej činnosti
5. psychické zmeny

                4. Základy pedagogiky zrakovo postihnutých

V systéme ŠP vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou edukácie ZP /tyflopédie/.

        ZP osoby – v dôsledku zníženej /alebo nulovej/ priepustnosti optického kanálu príjem zrakových informácií výrazne znížený alebo znemožnený

Zrakovo postihnutý – ani s použitým kompenzačných /náhradných, vyronávacích/ alebo korekčných /nápravných/ prostriedkov nemôžu pri činnostiach vyžadujúcich zrakovú kontrolu dosahovať také výkony ako normálne vidiaci. Preto, nie ten kto nosí okuliare ale ten kto s okuliarmi nevidí.

Používa sa aj názov tyflopédia

        Podľa veku postihnutých delíme:

6. predškolský zrakový postih
7. školský zrakový postih
8. pedagogika dospelých zrakovo postihnutých

        Podľa stupňa zrakového postihnutia:

9. pedagogika tupozrakých a škuľavých
10. slabozrakých
11. čiastočne vidiacich
12. nevidiacich

Pomôcky – šesťbodová tabuľa, Pichtov písací stroj.

        Delenie: vrodené

                       získané

        5. Základy pedagogiky sluchovo postihnutých /surdopéedia/

Zameriava sa na rozvoj osobnosti, edukácie sluchovo postihnutých - Foniotria

        Druhy, stupne, príčiny sluchového postihnutia:

        Hluchota – surditas –         úplná- postihnutých nevníma žiadne sluchové podnety, nereaguje

                                                neúplná – zvyšky sluchu nepatrné – nemajú význam pre vnímanie sluchvou cestou

Hluchota môže byť:

13. zdedená – viacej generácií
14. získaná – pri pôrode, v rannom detstve, pôsobením škodlivín, po úraze

        Ohluchnutosť – strata sluchu, vznikla v priebehu vývinu reči, alebo keď už bola reč vybudovaná – treba dbať na udržanie kvality reči

        Nedoslýchavosť - hypacusis – čiastočná strata sluchu s trvalým charakterom – ťažké dorozumievanie s okolím.

15. ľahká
16. stredná
17. ťažká – vždy je dôležitá aj mentálna úroveň dieťaťa, rozumové schopnosti, sluchová pozornosť.

        Zvyšky sluchu – závažná strata – zvyšky nestačia na vnímanie hovorenej reči

        Kombinované poruchy

Typy sluchový porúch:

        Prevodová – postupne zle počuje hlboké zvuky, hlboký hlas, slabšie počuje reč , koncovky slov, postupná úroveň hlasitosti signálu – príčiny /zápaly/

        Percepčná – zle počuje vysoké tóny, nevie rozoznať jednotlivé hlásky, šepot skoro nepočuje, reči nerozumie

        Kombinované – málo počuje aj nerozumie

Kompenzačné pomôcky :

aparáty, kochleárny implantát

Posunková reč, orálna reč

Odzeranie

Sluchová výchova

Daktyl, totálna komunikácia

                6. Základy pedagogoky mentálne postihnutých

Je to vedný odbor ktorý sa zaoberá edukáciou MP a MP s viacerými chybami. Priorita PMP je rozvíjanie kognitívnej činnosti a celej osobnosti u mentálne postihnutých jedincov.

        Stupeň

18. Hraničné pásmo mentálnej retardácie (MR)
19. Ľahká MR
20. Stredná MR
21. Ťažká MR
22. Hlboká MR

        Mentálne postihnutie – široká škála druhov, typov, foriem a ich kombinácií

        Etiologické hľadisko

1, organicky, biologicky, podmienená – súvisí s poškodením CNS – mozgu

- oligofrénia

- demencia

        Oligofrénia – stav zapríčinený štrukturálnou  rozptýlenou poruchou mozgu v prenatálnom, perinatálnom, postnatálnom období

23. mozgová obrna rôzneho pôvodu
24. vonkajší vzhľad – tvár, oči postoj, lokomócia
25. psychika, city, vôľa, osobnosť

        Demencia – proces – postupný rozpad alebo zastavovanie normálneho vývinu – progresívny charakter. sociálne podmienená mentálna retardácia

        Predmetom MP – skúmanie dôsledkov MP, diagnostika a prognostika a napokon socializácia MP

        Podľa členenia veku delíme:

26. podľa veku – MP v rannom
27. predškolskom
28. školskom
29. a v adolescencii  a dospelí

Výchovou dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie, prac uplatnenia, ovplyvniť ich pozitívne

Vzdelávanie – osvojiť si súhrn vedomostí, zručností, pripraviť na život

Cieľom edukácie je osvojiť si vedomosti, zručnosti pre prof. prípravu, vytvoriť postoje k ostatným ľuďom k sebe, pripraviť sa na praktický život.

        Pomocné školy sa delia podľa stupňa MR:

1, nižší stupeň 1-3 ročník

2, stredný stupeň 4-6 ročník

3, vyšší stupeň 7-8 ročník

4, pracovný stupeň 10 ročník

                7. Základy pedagogiky nadaných a talentovaných

Nadaní a talentovaní (NaT)  majú špeciálne výchovné potreby. Edukácia NaT si vyžaduje isté modifikácie – (individuálny prístup,  aplikáciu špec. metód a upravené curicullum = vrátane organizačných foriem).  

Pri skúmaní problematiky NaT sa vychádza z multifaktoriálnej podmienenosti fenoménov, čo sa označuje ako talent alebo nadanie.  Ide o nasledovné faktory: schopnosť, dedičnosť, prostredie a výchova.

Nadanie vysoká úroveň schopností v rozličných oblastiach. Vysoké výkony vo všeobecných alebo špeciálnych oblastiach.

Talent vrodené dispozície pre realizáciu rôznych aktivít, ktoré sa manifestujú rýchlym a kvalitným osvojením, ich tvorivým rozvíjaním. Ide o dispozície, ktoré sa nedajú výchovu nahradiť (umení, šport...).

TYPOLÓGIA - nadanie (Brťka)

1. intelektové schopnosti
2. umelecký typ
3. pohybový talent
4. technický typ
5. organizačný typ

Kritériá určujúce nadanie (Monksov model)

6. nadpriemerné schopnosti
7. kreativita
8. vôľa k výkonu
9. rodina
10. škola
11. vzájomné vzťahy s vrstovníkmi

Heller a nadanie (oblasti)

12. šport
13. jazyky
14. veda
15. umenie
16. remeslá a technika
17. abstraktné myslenie
18. matematika
19. oblasť sociálnych vzťahov

Podstatné zložky nadania:  

Intelektové schopnosti (rozumové) - v rôznych situáciách sa uplatňujú 3 odlišné aspekty inteligencie, kt. každý človek disponuje v rozličnej miere:

a, kritické myslenie – umožňuje podávať dobré výkony v inteligenčných testoch a nachádzať argumenty;

b, dimenzia vhľadu – otvorenosť pre nachádzanie nových ciest;

c, praktická inteligencia  - schopnosť pochopiť situáciu a nájsť riešenie.

Tvorivosť- tvorivá  produkcia prináša niečo nové, užitočné a akceptabilné; najvyšší prejav nadania (myslenie, intuícia, cítenie, vnímanie).

Motivácia – podieľa sa na prejave nadania. Špec. motivačnou dispozíciou je kontinuálna vnútorná  motivácia podávať vysoký výkon v oblasti svojho záujmu a húževnatosť pri dosahovaní cieľov.

Osobnostné črty – vlastnosti nadaných vystupujú v protiklade: sebadôvera a neistota (zdroj hybnej sily); naivita a entuziazmus; emocionálne a sociálne vlastnosti.

Rodinné zázemie nadaných je podporujúce, dôležitá je kompletnosť rodiny a komunikácia rodičov s deťmi.

Edukácia talentovaných a nadaných - môže realizovať len ŠP NaT

1. individuálny prístup,
2. aplikácia špeciálnych metód
3. upravené curriculum (vrátane organizačných metód),
4. možnosť pracovať tempom aké vyhovuje žiakovi
5. sústavne upravovať jeho sociálne správanie a vzťahy, aby boli akceptovateľné
6. dbať aby úroveň poznatkov z predmetov, o ktoré nemá dostatočný záujem, bola vyhovujúca
7. sledovať a usmerňovať rozvoj osobnosti (aby nebol jednostranný...)

Obsah edukácie sa sprostredkuje prostredníctvom individuálne určených špeciálnych programov, ktoré môžu byť rozvíjajúce  (zamerané na tie oblasti, v ktorých sa žiak javí ako nadaný):

1. akceleračné programy – curriculum je upravené tak, že pre nadaných žiakov umožňuje rýchly postup
2. obohacujúce  – T žiaci, s túžbou po poznaní výrazne silnou; globál. m alebo predmetové zameranie - výskumy
3. skupinové  – predmetové vyučovanie detí vybraných na zákl. ich záujmu a dispozícií – rôzny vek.  
4. individuálne – zostavené podľa ind. potrieb konkrét. žiaka pre jeden, skupinu predmetov –bežná/špec. trieda
5. vyrovnávacie  – jednostr. zameranie vývinu, čím je narušený všestranný rozvoj osobnosti (výb. matematik s nedostatočnou schopnosťou sústrediť sa)
6. preventívne  - pre N žiakov, so sklonmi k nedostatočnej socialibite – vážne naruš. soc. vzťahov.
7. harmonizujúce  –dosiahnutie akceptabilného rozvoja aj ostatných stránok osobnosti žiaka, v kt. nie je nadaný.

                8. Autizmus

Narušené poznávacie schopnosti

30. poznávať seba
31. okolitý svet
32. neschopnosť adaptovať sa na meniace sa podmienky

        Intervencia – dopredu plánovaný systematický zásah, ktorý sleduje určité zlepšenie problému jedinca, rodiny, skupiny

Autista má predovšetkým kognitívne problémy preto využívame práve poznatky z kognitívnej psychológie a špecial. pedagogiky

Kog. proces, vývoj – vývoj poznávacích funkcií behom života – určité fázy

33. vnímanie
34. zapamätanie si
35. vybavenie si
36. predstavivosť
37. myslenie
38. spracovanie verbálne

Aj neverbálne informácie to všetko je veľmi dôležité v pedagogike, tvorí to podstatu učenia

Autisti  - veľmi široké spektrum porúch.

My sa snažíme používať výchovné a psychologické prostriedky v špeciálnej pedagogike.

Dôležité – diagnóza /psychiater, neurológ, psychológ/ potom nastupuje špec. pedagóg.

        Adaptívna intervencia – zlepšenie adaptibility dieťaťa, vytváranie žiadúcich zručností, a by sme predišli vzniku problémového chovania

Podporuje vývoj oblastí, ktoré sú oneskorené

39. komunikácia
40. voľný čas
41. sociálne, pracovné zručnosti
42. rozvoju a prehlbovaniu mentálnej retardácie, nerovnomernosť vo vývoji, poruchám správania hľadáme relaxačné techniky, trénujeme činnosti, ktoré znižujú strach, panické reakcie a následné ťažké afektívne záchvaty, agresivitu, hyperaktivitu

        Preventívna intervencia – jej cieľ je odstrániť agresivitu, seba poškodzovanie, stereotypné správanie, dodržiavanie rytuálov, hypersenzitivity, extrémneho odmietania sociálneho kontaktu

43. nastupuje štruktúrované učenie
44. nácvik komunikácie /očný kontakt, ranné zvítanie/
45. štruktúrované učenie – dôraz na využitie individuálnych schopností, samostatnosť, sebaobsluha, sociálne zručnosti, pracovné schopnosti .... spolupráca s rodinou!

To všetko je prispôsobené špecifikám poruchy dieťaťa /teachi program/

46. fyzická štruktúra – veľmi názorná organizácia priestoru, nábytok, pracovné pomôcky – ľahká orientácia dieťaťa
47. vizuálna podpora – dôraz na informácie nie vo verbálnej podobe ale vizuálnej – písomné odkazy, piktogramy, kreslené schémy, farebné kódy. Lepšie pochopí načo slúži – zvyšuje sa samostatnosť a pocit istoty
48. vizuálizácia času – na hodinách nastavíme koniec činnosti /znižuje úzkosť dieťaťa
49. individuálny prístup – vždy sa snažíme prispôsobiť mentálnemu veku a špecifickým deficitom
50. individuálna analýza správania – veľmi dôležité lebo rovnaké správanie môže mať rôznu príčinu
51. dokumentácia údajov – starostlivo, podrobne /momentálne experiment/. Ako často , čo, ako – to je dôležité aj pre spoluprácu s rodinou, pre plánovanie ďalšej práce

Štruktúrované učenie je vhodné aj pre hyperaktívne deti, deti s komunikačnými, problémami, deti s ťažkým typom mentálnej retardácie.

        Tu je správne odlíšiť autistu s MR

Častejšie s mentál. retardáciou existuje metóda 5 krokov – znovu musí byť veľmi dôsledný

1. zaznamenanie problémového správania – analýza, lekársky posudok
2. analýza prostredia
3. analýza činností
4. odmeny za vhodné správanie
5. averzívne tlmenie

pri 1-3 sa pýtame, čo treba robiť, aby ku problémovému správaniu nedošlo, pri 4-5 sa zaoberáme tým, čo treba robiť ak sa problémové správanie vyskytne.

        Nácvik komunikácie – asi polovica detí sa autizmom si nikdy neosvojí reč. Poruchy komunikácie je buď v receptívnej zložke /nerozumie mi/, alebo v expresívnej zložke /nevie sa vyjadriť/

frustrácia autistov – následne agresívne správanie – snažíme sa o funkčnú komunikáciu- aby vedel vyjadriť minimálne svoj súhlas – nesúhlas

52. žiadosť o pomoc pri činnosti
53. žiadosť o zastavenie činnosti
54. žiadosť o predmet svojho záujmu /druh jedla, cukríky/

Vždy postupujeme od najjednoduchšieho k zložitejšiemu:

1. imitácia verbálneho prejavu /echolália/
2. základný jazyk – naučí pomenovať predmety a javy /slovne málokedy/, piktogramy /obrázky/
3. štádium vzťahov – osvojenie abstraktných pojmov – čas, veľkosť, farba
4. konverzácia – otázky a odpovede

                9. Sústava špeciálnych škôl v SR

Cieľ – vytvoriť podmienky pre plnohodnotný rozvoj potencionálnych schopností každého jedinca so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami

Komplexná rehabilitačná starostlivosť prebieha v jednotlivých zložkách – tieto tvoria sústavu:

        Špeciálne školy

        Špeciálne školské zariadenia

        Liečebno – preventívne inštitúcie

        Inštitúcie sociálnej starostlivosti

        Mimoštátne inštitúcie, Záujmové organizácie, Nadácie

        Delia sa podľa charakteru:

Aktivít a cieľov:

55. edukačné
56. poradenské
57. rehabilitačné
58. liečebné
59. reedukačné
60. zariadenie sociálno – právnej ochrany

podľa zriaďovateľa a prevádzkovateľa

61. štátne
62. súkromné
63. cirkevné

podľa veku osôb

64. predškolský vek
65. školský vek
66. adolescenti
67. dospelí

podľa pohlavia

68. chlapci
69. dievčatá
70. koedukačné

podľa dĺžky prevádzky a rozsahu starostlivosti

71. denné
72. celodenné
73. týždenné
74. celoročné – nepretržitá prevádzka

        Špeciálne školy – patria do sústavy základný a stred. škôl – zabezpečujúci povinné vzdelávanie – o ňom hovorí zákon o sústave základných a stredných škôl v SR. Osobitosti špeciálnych škôl upravuje príslušná právna norma.

        Sústava špeciálnych škôl

- materská škola, predškolské zariadenia

- špeciálne ZŠ

- špeciálne stredné školy

- špec. Zákl. školy s redukovaným obsahom vzdelávania /osobi. Školy/

- špec. Zák. školy s výrazne redukovaným obsahom vzd – pomocné školy

- odborné učilištia

- špeciálne triedy v bežných ZŠ a stredn. Školách

- triedy s individuálnym vzdelávacím programom

        V SR existuje 50 rozličných typov špeciálnych škôl

Pre zmyslovo postihnutých žiakov

        A, pre sluchovo postihnutých žiakov – základné školy pre SP, SOU pre SP, gymnázia pre SP, SOŠ pre SP mládež /Kremnica/

        B, Pre zrakovo postihnutých žiakov – základné školy pre slabozrakých, ZŠ pre žiakov so zvyškami zraku, ZŠ pre nevidiacich, SOU pre zrakovo postih. Mládež,

Gymnázia pre zrak. Postih. Mládež, SOŠ pre zrak. Postih. Mládež, konzervátorium pre zrak. postih. mládež

Pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou

        ZŠ pre žiakov s chybami reči, ZŠ pre nehovoriacich

Pre telesne postihnutých žiakov

        ZŠ pre tel. postih, SOU pre tel. postih. mládež, gymnázia pre tel. postih. mládež

Pre chorých a zdravotne oslabených žiakov

        ZŠ pri nemocnici, ZŠ pri detskej liečebni, ZŠ pri detskej kúpeľnej liečebe, ZŠ pri detskej ozdravovni

Pre ťažkovychovávateľných žiakov

        ZŠ pri špeciálnom výchovnom zariadení, SOU pri špeciálnovýchovnom zariadení, SOU pri špec. výchovnom zariadení

Pre viacnásobne postihnutých žiakov podľa klasifikácie.

        A, Mentálne postihnutie v kombinácií s ďalším postihnutím

- špec. šk pre sluchov post.

- špec. šk. pre slabozrakých, pre nevidiacich

- učilište pre mentálne a telesne postihnutá mládež

        B, najťažšia forma postihnuta – slepota-hluchota, cirkevná škola v Červenici

        C, poruchy správania s ďalším postihnutím v kombinácií

Špeciálne triedy – sú zriadené v bežných ZŠ

Zaradenie – pri prvom zaškolení

Preradenie – zmena vzdelávacej inštitúcie z rôznych príčin /povinná rediagnostika/

Rozhodnutie – vydá riaditeľ školy na základe návrhu odbornej komisie – pedagóg, psychológ, lekár špecialista, riad. musí prerokovať s rodičmi.

Odloženie školskej dochádzky – ak dieťa nespĺňa kritéria /max 2x po jednom roku/

Diagnostický pobyt - v zariadení do ktoré by mal byť žiak preradený – približne trojmesačný

Špecifiká špeciálnych škôl – iné metódy, formy, prostriedky, znížený počet žiakov v triedach, prípadne predĺžená školská dochádza.

                10. Špeciálne školské zariadenia

Orientujú sa na oblasť výchovy a záujmového vzdelávania – zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve

Podľa charakteru a cieľov aktivít:

výchovno vzdelávacie zariadenie

75. predškolské zariadenia
76. školské kluby
77. školské strediská záujmovej činnosti
78. centrá voľného času
79. domovy mládeže
80. školy v prírode

špeciálno výchovné zariadenia

81. zariadenia vých prevencie – cetrum výchovy a psychológickej prevencie
82. liečebné – výchovné sanatória
83. diagnostické centrum

zariadenie náhradnej výchovy na základe súdneho rozchodu

84. detský domov
85. reedukačný detský domov
86. reedukačný domov pre mládež

poradenské zariadenia

87. pedagogicko – psychologická poradňa
88. špeciálno – pedagogická poradňa
89. detské integračné centrum – poskytuje služby formou dennej starostlivosti v predškolskom zariadení – krátkodobé pobyty, ambulantná starostlivosť

školské účelové zariadenia

90. zar. školského stravovania
91. zariadenia praktického vyučovania – tam kde majú prax

zariadenia pre služby škole – výpočtové stredisko

inštitúcie sociálnej starostlivosti

92. domovy sociálnych služieb

mimoštátnej inštitúcie

93. nadácie
94. občianske združenia

                11. Predmet, cieľ a podstata ŠP

ŠP – obor pedagogika, ktorá sa zaoberá teóriou a praxou výchovy detí, mládeže a dospelých vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť z dôvodu mentálneho, senzorického, somatického postihnutia, komunikačných schopností, psycho-sociálneho narušenia, porúch učenia, správania, ale aj výnimočne nadaný

        Prečo?                 alebo                        Čo?

postihnutý                               narušený

mentálne                                 komunikačné schopnosti

senzoricky                               city, vôľa

somaticky                                poruchy učenia

                                               správanie

Teda ŠP sa sústreďuje na takých jedincov, ktorí nezapadajú do pásma normality – bežne 95% populácie – 5% detskej populácie  sa vymyká z normy

        Predmetom ŠP je najmä skúmanie podstaty a zákonitosti výchovy, vzdelávania a rozvoja PJ alebo narušeného jedinca

        Cieľ – edukácia /vyučovať, vychovávať, vzdelávať/ jedinca so špe. potrebami aby sa vyrovnali s postihom a aby vedeli plnohodnotne žiť.

Využívajú sa pri tom potencionálne možnosti jedinca – motivácia, prirodzené kompenzačné schopnosti, kreativita. Ako? Modifikuje sa obsah vzdelávania, uplatňuje sa pri tom špeciálne metódy, formy, individuálny prístup

Je potrebná špeciálnopedagogická diagnostika – preto je potrebné začať čo najskôr – dôležitá spolupráca rodič – špec. pedagóg, /prip. lekár/

Integrácia – súčasný trend – musia k tomu patriť kvalitné poradenské služby

Segregácia – v špecializovaných zariadeniach tam je všetko potrebné (ale dieťa je od rodiny)

        Podstata – interakcia medzi špeciálno pedagogickými

        javmi                                a                 procesmi

3. postihnutie                                        - činnosti, edukácia, rehabilitácia

        -   postihnutý jedinec                        - korekcia, stimulácia, reedukácia

4. špecifické potreby                        - kompenzácia

12. Špeciálnopedagogické činnosti

Zameriavajú sa na rozvoj jedinca so špeciálnopedagogickými potrebami

Edukácia – súhrn výchovných vyučovacích, vzdelávacích činností

Reedukácia – z lat. re = späť, educatio = výchova – prevýchova = aktivity zamerané na rozvíjanie slabo vyvinutých funkcií alebo orgánov (hybnosť, sila, sluch, zrak)

Rehabilitácia – z lat. re = znovu, opäť, habilitas = spôsobilosť, schopnosť

1. opätovné dosiahnutie spôsobilosti = súbor aktivít mnohoodborného

     charakteru → aby sa postihnutý jedinec začlenil do spoločnosti

Resocializácia – z lat. socialis – družný, spoločenský → teda ide o opätovné zapájanie jedinca do pracovného a spoločenského života

Kompenzácia –z lat. compensatio = vzájomné vyrovnanie, náhrada

2. aktivity zamerané na vyrovnanie alebo nahradenie zníženého výkonu orgánu, alebo funkcie organizmu – Ako? = úprava alebo zvýšená činnosť iných orgánov, aj v prípade úpravy obsahu a foriem, spôsobu vzdelávania

Korekcia – z lat. correctio = náprava, zlepšenie

3. také špeciálnopedagogické činnosti, ktoré sa orientujú na nápravu, úpravu, alebo opravu chybnej funkcie, správania alebo orgánu

        Špeciálnopedagogická intervencia- všetky aktivity, ktoré realizuje špeciálny pedagóg

        Komplexná rehabilitačná starostlivosť – súhrn aktivít, multidisciplinárnych, ktoré sú zamerané na to, aby sme predchádzali, zmiernili, alebo odstránili nepriaznivý dôsledok defektu, narušenia, musí byť → vzájomne zladená, nadväzná, plánovaná → všetci zúčastnení odborníci musia spolupracovať

Komplexná rehabilitačná starostlivosť=

Liečebná → lekári – chirurgická alebo lieková terapia, podporná terapia = masáže, vodoliečba

Výchovno – vzdelávacia= predškol. výchova, všeobecné a špeciálne vzdel., profesionál. orientácia, profesionálna príprava

Pracovná = ak ide o vrodenú alebo získanú zmenenú pracovnú schopnosť

Sociálna = vytvára podm. na zaradenie takýchto jedincov do spoločnosti

-    ekonom. zabezpečenie

4. právna ochrana ( zákon o sociálnej pomoci č.45/2004 Z.z.)
5. morálna podpora
6. vybavenie technickými pomôckami

                13. Systém, podsystém

Systém špeciálnej pedagogiky – mnoho účelne usporiadaných poznatkov o teórií a praxi edukácie postihnutých jedincov, alebo jedincov so špeciálnymi potrebami.

- je zameraný na:

1. všeobecne zameraný podsystém ŠP -  na všetky druhy postihnutí, narušení a špeciálnych potrieb (všetky druhy postihnutia)
2. užšie zameraný podsystém ŠP - zameranosť na určitý druh postihnutia, narušenie či špec. potreby (zamerané na určitý druh postihnutia)

Všeobecne zameraný podsystém špec. pegagogiky

1. Všeobecné základy ŠP = termíny, pojmy, predmet, systém
2. Dejiny ŠP
3. Metodológia ŠP ( výskum, diagnostika)
4. Filozofia ŠP
5. Teória komunikácie postihnutých jedincov
6. Výchovná rehabilitácia ( zásady, metódy ...)
7. Náuka o špec. školách a výchovných zariadeniach
8. Porovnávacia ŠP (komparatívna)
9. Vzdelávanie, ďalšie vzdelávanie a uplatnenie ŠP

Užšie zameraný podsystém ŠP→podľa druhu postihnutia alebo narušenia

1. Pg MP = psychopédia
2. Pg zrakovo postihnutých = Tyflopédia
3. Pg sluchovo postihnutých = Surdopédia
4. Pg detí s narušenou komunikačnou schop. = Logopédia
5. Pg telesne post., chorých a zdravotne oslabených = Somatopédia
6. Pg psychsociálne narušených = Etopédia
7. Pg detí s viacnásobným postihnutím
8. Pg detí s poruchami učenia
9. Pg detí s poruchami správania
10. Pg detí výnimočne nadaných a talentovaných

NIEKTORÉ : napr.

1. Etológia ŠP- náuka o metódach vedeckého poznávania, o postupoch → tento proces je zložitý, platia tu pravidlá (napr. k nejakej seminárke, alebo ku diplomovej práci – budete robiť výskum – alebo prieskum – Ako?

     problém         - hypotéza        - overovanie        -vysvetľovanie        - poznatky

2. Teória komunikácie postih. jedincov – Čo je komunikácia? = sprostredkovanie alebo výmena informácií

   Ako? Komunikačný systém = jazykové prostriedky, mimojazykové prostriedky, technické pomôcky

Medzi postihnutými sú veľmi dôležité prostriedky komunikácie tzv. Náhradné abecedy = Braillova, Bodová abeceda – slúži na písomné dorozumievanie medzi nevidiacimi = 63 bodových kombinácií – ich obmieňanie umožňuje záznam  o tom „ prečítanie“ písmen, číslic, znamienok

                14. Norma, anomália v ŠP

        Proces

- normálny vývin – má nevratný charakter, uskutočňuje sa v časovom slede, v určených obdobiach, podľa zákonitostí, vyvážené, bez nežiaducich úchyliek /anomálií/

- anomálny vývin – opak normálneho – vyvolaný patogénnymi faktormi, spomalí sa až zamedzí vývin až zmení smer

- predčasný vývin – keď dosiahnutý stupeň vývinu prekračuje očakávané hodnoty podľa normy – výnimočne nadaní, talentovaní

        Vývin prebieha v 3 oblastiach

95. biologický vývin
96. psychický vývin
97. sociálny vývin v špec. pedagogike je dôležitý ucelený pohľad

        Normálny vývin – chápeme ho ako funkciu veku a činiteľov vývinu, teda v akom fyzickom veku na akom stupni vývoja

Somatická oblasť /telo/ = /rast/ - zväčšuje sa telo, jeho časti vyjadrujeme v hodnotách v cm, kg – za určitý čas koľko tu si ľahko vysvetlím pojmy normalita, abnormalita v špeciálnej pedagogike

Normálne – niečo pravidelné, zaužívané, časté, predvídateľné

Abnormalita – nepravidelné, neočakávané, odlišné od zvyčajného

        Norma – z lat. záväzné pravidlo – označenie stavu, vlastnosti procesu

Normy v špeciálnopedagogickej diagnostiky – určujú ich také kategórie ako napr. vzdelávateľnosť, vychovávateľnosť, asociálnosť

        Anomálny vývin – spravidla mnohonásobne podmienený, podieľajú sa na ňom aj patogénne faktory – ony ho vlastne spôsobujú

Pre potreby ŠP je najvhodnejšie zoskupenie vývinových anomálií podľa Kábeleho:

Ustrnutý vývin – nevznikne nejaký orgán alebo funkcia – vrodená slepota, hluchota, úplne nevyvinutý orgán /ruka/ alebo tzv. morálna slepota – v sociálnej oblasti delikvent

Obmedzený vývin – nejaký orgán alebo funkcia sa už od začiatku života vývija obmedzene – nedosiahne nikdy stupeň normálneho vývinu

Napr. niektoré formy mentálnej retardácie, vrodená nedoslýcvhavosť, slabozrakosť, vrodené malformácie – niektorých orgánov dôjde k odchýlke tvaru orgánov, vrodená porucha citových vzťahov

Oneskorený vývin – je spravidla reverzibilný – vratným, alebo sa včas uskutoční potrebný aj špeciálnopedagogický zásah. Začiatočná fáza je podobná. Obmedzenému vývinu – ale ak správne zakročia odborníci, je možné priblížiť sa k normálnemu napr. oneskorený vývin reči, motorika /chôdze, lezenia, sedenia, sociability = veľký priestor pre špec. pedagóga.

Prerušený vývin – vývin orgánu alebo nejakej funkcie sa náhle spomalí, alebo úplne preruší.

Prognóza alebo sa stav zhorší, alebo sa postupne aj zlepší.

Napr. detské demencie, mozgové dysfunkcie, ochrnutia

Pochybený vývin – ak sa orgán alebo funkcia, alebo aj kombinácia viacerých funkcií – dokonca osobnosť cela vyvíjajú nežiadúcim smerom

Napr poruchy tvorby nejakého tkaniva, negat. vývin u psychicky chorého

        Anomálie sa prejavujú aj v rôznej intenzite, veľké rozdiely medzi jednotlivcami – potrebný tímový prístup viacerých odborníkov

                15. Špeciálnopedogogická diagnostika

Činnosť – jej záver = diagnóza. ŠP diagnostika naznačuje aj prognózu /čo ďalej/

Diagnostika sa zameriava napr. na jednotlivé postihnutia /iná pre sluchové postihnutia, zrakovo../.

        Diagnostika – cieľavedomá činnosť zameraná na rozpoznanie podmienok, priebehu a výsledkov edukácie osôb so špeciálno pedagogockými potrebami

        Cieľom diagnostiky je pomoc postihnutému jedincovi v rámci jeho výchovy a vzdelávania.

Diagnostiku chápeme ako dynamicky proces, ako cieľavedomá činnosť, ktorej cieľom je diagnóza, vymedzenie znakov a vlastností postihnutého jedinca.

        Diagnostika podľa časového sledu sa delí:

98. vstupná 1x
99. priebežná /robíme si neustále záznamy/
100. výstupná /ak ide do ďalšieho zariadenia/

Podľa veku diagnostikovanej osoby:

101. deti v predškolskom veku
102. v školskom veku

Podľa rozsahu sledovaného cieľa:

103. globálna
104. parciálna
105. diferenciačná

Používame pri tom diagnostické metódy – podľa spôsobu zisťovania /ako na to ideme/:

106. pozorovanie- vedenie záznamov
107. dotazník – odpovedá
108. rozhovor – rôzne zameraný
109. skúšanie – ústne, písomné
110. testy motoriky, laterality – kopnutie do lopty, navliekanie korálok
111. kauzistické metódy

Podľa predmetu zisťovanie /čo vlastne skúmame/:

112. úroveň vedomostí
113. úroveň vývinu reči – poruchy výslovnosti, zvuk reči, ale  i obsahovú formu, aktuálnu slovnú zásobu/
114. úroveň sociability /vychovanosť/ vzťah k sebe k iným
115. úroveň motoriky /jemná hrubá motorika/
116. lateralitu
117. funkčnosť zmyslových orgánov /zrak – oftalmológ, sluch – foniater
118. úroveň sebaobsluhy, návykov – hygienické, pracovné, záujmové

Diagnóza podľa etiológie – kauzálna – keď sa určia príčiny ochorenia, narušenia, postihnutia

Symptomatická diagnóza – keď uvedieme len základné prejavy.

        Na čo slúži ŠP diagnostika, aby sa určila:

119. primeraná vzdelávacia starostlivosť
120. osobitosti, alebo gramotnosť v osvojených spôsobilostiach
121. osobitosti v osvojených návykoch
122. osobitosti v sociálnej interakcii a komunikácii
123. sociálne správanie
124. podmienky na zostavenie a uplatnenie stimulačnýc akorekčných programov

Osobitosť= Zvláštnosť

                16. Základné kategórie, pojmy, termíny

        Defektológia  - je náuka o vývine, rozvoji, výchove a vzdelávania a uplatnenia defektných osôb.

Defektológia sa chápe ako veda o defektnom človeku, t.j. človek, postihnutý nejakou telesnou, zmyslovou alebo duševnou chybou. Predmetom defektológie je tzv. defektivita.

        Objekt špeciálnej pedagogickej starostlivosti

1. školstvo /postihnutý/,
2. sociálneho zabezpečenia /invalidný jedinec/,
3. zdravotníctvo /zdravotne PJ/

        Defektivita je porucha celistvosti človeka, čiže porucha vzťahov k spoločnosti /k výchove, k práci/. Defektivita nie je trvalý stav, podlieha zmenám, ktoré sa môžu zlepšiť alebo zhoršiť.

        Defekt – chyba, nedostatok, postihnutie. Relatívne trvalý výrazný nedostatok, strata orgánov či funkcie má ireparibilný /nedá sa napraviť/ charakter. V somatickej oblasť deformita - chronologická choroba, v senzorike slepota, hluchota, v reči disfónia, v mentálnej oblasti MR, demencia.

        Porucha – narušenie, odchýlka od normy, má reparibilný charakter. Získava sa počas života /porucha učenia a správania, narušené komunikačné schopnosti/

        Chyba – miernejšia odchýlka  od normy ako defekt, je to vývinovo podmienená /NKS, poruchy správania/.

        Deficit – porucha, narušenie , anatomický deficit – poškodenie. Ľahší nedostatok, na rozdiel od defektu má reparabilný charakter.

        Anomália –výrazná negatívna odchýlka od normy, úchylka v somaticko psychologickej oblasti, nepovažuje sa za patologicky stav PJ – jedinec s trvalým TP, SP, MP, ZP, rečovým postihom prípadne chorobou.

        Invalidný jedinec – jedinec so zmenou, trvale obmedzenou alebo zníženou pracovnou schopnosťou.

        Osoby so špeciálnymi potrebami – najnovšie označenie postihnutých ktorý sa výrazne odlišujú od intaktnej alebo bežnej populácie.

        Deviácia – odchýlka od normy, týka sa právania /patologické prejavy, sexuálne deviácie

        Psychická deviácia – psychický deficit

        Ohrozený jedinec – trvale vystavený nepriaznivým vplyvom /výchovný, spoločenským ekologickým/, ak sa neupravia tak dochádza k narušeniu psycho. Sociálnej, somatickej integrity

        Deformita – znetvorenie, zohavenie

Označenie činností:

        Edukácia – súhrn výchovno vzdelávacie a vyučovacie aktivity, ktoré sa PJ albo narušený jedinec stáva relatívne vychovaným a vzdelaným

        Reedukácia – prevýchova /precvičovanie, úprava porušených fcií, orgánov/.

Súhrn ŠP aktivít zameraných na rozvíjanie nevyhnutných funkcií alebo úprava porušených funkcií

        Rehabilitácia – súbor aktivít zameraných na znovu uspôsobenie, opätovné dosiahnutie spôsobilosti

        Resocializácia – spája sa s psychosociálne narušenými, znovu zaradenie do spoločnosti

        Korekcia – špeciálne pedagogické aktivity – náprava, zlepšenie, oprava chybnej funkcie, orgánu, správania

        Kompenzácia – súhrn aktivít zameraných na vyrovnanie, alebo nahradie zníženého výkonu

        Špeciálno pedagogická intervencia – všetky aktivity, ktoré realizuje špeciálny pedagóg

        Komplexná rehabilitačná starostlivosť – súhrn aktivít, multidusciplinárnych, ktoré sú zamerané na to, aby sme predchádzali, zmienili, alebo odstránili nepriaznivý dôsledok defektu, narušenia.

                17. Edukácia integrovaná, segregovaná

Integrácia špeciálnej výchovy je koncepcia špec. Výchovy a vzdelávania v tom zmysle, že deťom vyžadujúcim špec. Starostlivosť sa má výchova a vzdelávanie poskytovať v rámci bežných výchovných a vzdelávacích inštitúcií, a nie oddelene.

Postihnuté dieťa má právo  na to, aby sa mu poskytovali tie isté príležitosti ako zdravým, normálnym rovesníkom. Zdôrazňuje sa pritom nehumánnosť vytrhovať deti z ich prirodzeného rodinné prostredia – od rodičov. Ide aj o to, aby sa zdravé deti naučili žiť s postihnutými

Ak sú v spoločnosti tendencie ku segregácii, to ďalej  zvyšuje predpoklady delenia spoločnosti na :

5. majoritu
6. minoritu

Následne vzniká intolerancia v spoločnosti – základná chyba

                        Bez – mimo – vedľa – medzi – spolu

Edukácia v segregovaných podmienkach

Keď sa povinná školská dochádzka začala zavádzať do praxe, školy sa dostávali do ťažkostí, pretože potreba vzdelávania vznikla aj u postihnutých. Pre  nich však neboli vytvorené podmienky, v dôsledku toho postupne vznikali špecializované ústavy, a neskôr aj školy.

Pre segregovanú výchovu v špeciálnych školách sa berie do úvahy, že umožňuje:

125. homogenizáciu triedy, skupiny z hľadiska druhu a stupňa postihnutia
126. postup rovnakým tempom
127. odbornosť pedagóga, ŠP
128. špecifickú úpravu priestorov
129. väčší pocit spolupatričnosti
130. možnosť častejšieho dosahovania úspešnosti
131. poskytovanie komplex. Rehabilitácie
132. väčší rozsah výchovnej starostlivosti /celodenne, celotýždenne, celomesačne/
133. používanie finančne náročnej kompenzačnej a didaktickej techniky

        Kombinované systémy

Ani u nás, ani vo svete neexistuje výhradne integrovaná alebo segregovaná výchova. Existuje len časť populácie, ktorá sa nemôže vychovávať integrovanie/ pre rozsah poškodenia, nedostatok rodinného zázemia/ a je odkázaná na starostlivosť a komplexnú rehabilitáciu v špecializovaných inštitúciách. Ostatná časť môže byť vychovávaná v integrovaných podmienkach. Takýto prístup sa môže chápať ako kombinovaná systém starostlivosti