Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Konštantína Filozofa / Pedagogická fakulta / Predškolská pedagogika

Psychická odolnosť predskolskeho dietata (predskolska_pedagogika,_moja_praca.doc)

Pre svoje deti toho chceme viac ako iba zdravé telo. Prajeme si ,aby žili aktívny život plný priatelstva a lásky. Majú byť zvedavé a prijímať životné výzvy. Naše deti majú byť vďačné za to, čo sme ich naučili, ale tiež hrdé na schopnosti, ktoré dosiahli same. Majú byť plné dôvery a nádeje do budúcnosti, naplnené podnikavým duchom a citom pre spravodlivosť – a tiež dostatočne statočné, aby podla tohto citu konali. Prajeme im schopnosť odolávať neúspechom a prehrám, ktoré dospievanie so sebou prináša. A keď dospejú, majú sa stať dobrými rodičmi. Stále dúfame, že ich kvalita života bude vyššia, ako ta naša, a v tichosti sa modlíme, aby deti od nás zdedili silné stránky, ale iba málo tých slabých.  (Seligman, 1999)

Téma:

Psychická odolnosť predškolského dieťaťa:

Obdobie od narodenia do nástupu dieťaťa do školy je dôležité z hľadiska jeho vyrovnávania sa s nárokmi života, psychickej odolnosti, sociálnych kontaktov a vývojom alebo poruchami reči.

Autorka túto tému rozdelila na menšie kapitolky:

1. Začať treba u seba
2. Priestor pre riešenie úloh
3. Odmeny a tresty
4. Ako chváliť a nechváliť
5. Reakcia na neúspech dieťaťa
6. Povinnosti a práca
7. Skúsenosti s kontaktmi a s ďalšími ľudmi
8. Hry a techniky pre posilnenie psychickej odolnosti dieťa

Začať treba u seba-

Rodičia, učitelia, vychovávatelia, predstavujú pre deti vzor a model správania. Dieťa si podľa svojich vzorov vštepuje stratégie, ako riešiť problémy, a prekonávať prekážky. Dieťa vidí dospelých ľudí v rôznych situáciách, sleduje ich chovanie a opakuje ho.

Priestor pre riešenie úloh-

Deti potrebujú pri získavaní skúseností priestor, a to fyzický i psychický. Z hladiska fyzického priestoru je dobré držať sa od dieťaťa v takej vzdialenosti, aby dieťa mohlo činnosť robiť samostatne, bez stáleho ovplyvňovania rodičom či učiteľom. Pritom je dobré byť v takej vzdialenosti, aby dospelý zaznamenal, ak dieťa potrebuje pomoc. Dieťa by malo mať priestor aj pre vlastné rozhodnutia a názor. Deti,ktoré majú dosť priestoru pre získavanie skúseností, sú samostatnejšie a odolnejšie.

Odmeny a tresty-

Deti väčšinou opakujú činnosti, za ktoré dostali nejakú odmenu či pochvalu. Odmenami sa snažíme podporovať žiadúce,správne správanie a trestom sa snažíme zamedziť nežiadúce správanie.

Ako chváliť a nechváliť-

Dôležitú úlohu má kladné aj záporné hodnotenie pri tvorbe sebaobrazu dieťaťa. Hodnotenie dieťaťa musí zodpovedať jeho výkonu. Pre dieťa je dôležité, aby sme mu pomohli dosiahnuť úspech a potom ho pochválili. Ak dieťa nedosahuje výkon, aký od neho očkaváme, nebudeme ho trestať, ale mu budeme pomáhať.

Reakcia na neúspech dieťaťa-

Hodnotíme konkrétny výkon a nie samotné dieťa, označíme príčiny neúspechu a naznačíme cestu k riešeniu problému. Zážitok neúspechu je pre dieťa frustrujúci a malé dieťa by nemalo v takejto situácii zostávať samotné. V takejto chvíli je dôležitá podpora. vždy je lepšia napr: otázka ,,môžem ti pomôcť?“, ako konkrétna inštrukcia, čo má presne dieťa spraviť. /príklad: tú červenú kocku musíš posunúť o 3 riadky doprava ALEBO ja mám pocit, že by ta červená kocka mala byť inak, čo ty na to?) Dieťa má tak pocit,že k úspešnému riešeniu prišlo samo.

Povinnosti a práca-

Mali by sa objavovať v živote dieťaťa. Deti treba nanásilne zapojiť do dennej rutiny a domácich prác.

Napr: uloženie hračiek ak sa s nimi už nehrá. Hravou formou dieťaťu povieme,že hračky idú spinkať, a preto ich musí uložiť do košíka a pod.

Skúsenosti s kontaktmi a s ďalšími ľudmi-

Deťom prospieva častý kontakt s druhými deťmi a dospelými. Rodič by mal byť hlavným sprievodcom vo svete dospelých a tiež naučiť dieťa ako má s dospelými komunikovať.

Hry a techniky pre posilnenie psychickej odolnosti dieťaťa-

Hru možno použiť ako prirodzené výchovné pôsobenie, môžeme ňou ovplyvniť chovanie dieťaťa a rozvíjať jeho schopnosti. Dôležitý je spôsob zaobchádzania s hrou.

Kooperatívne hry:

-ide tu o vzájomnú spoluprácu detí, schopnosť požiadať iných o pomoc, v týchto hrách sa nehodnotí výkon, ale úroveň spolupráce.

HRA: Čo máme spoločné?: Dieťa si vyberie spomedzi spolužiakov niekoho,kto má s ním niečo spoločné /napr. farbu svetra,očí..., má sestru, sú rovnako starí, majú radi červenú farbu../, vybratý spolužiak si zasa vyberie ďalšieho s ktorým má niečo spoločné,...všetky deti sa vystriedajú.

Komunikatívne hry:

Slúžia k prekonávaniu strachu z hovorenia, rozvíjajú súvislé a logické vyjadrovanie. Spolupráca s inými ľuďmi vyžaduje vzájomnú komunikáciu. Deti upozorňujeme aj na neverbálnu komunikáciu (aby napr.neboli otočené chrbtom k človeku, s ktorým sa rozprávajú)

HRA: Tichá pošta: Prvé dieťa pošepká tomu vedla seba otázku, /napr. Akej farby má dnes Janka sveter?/, a takto ide reťaz až k poslednému dieťaťu v triede a to povie nahlas odpoveď.

PRÍPRAVA NA ZÁŤAŽOVÚ SITUÁCIU:

Návšteva u lekára:

Dieťa má z návštevy u lekára strach z týchto dôvodov:

1. Rodičia prenášajú svôj strach na dieťa
2. Rodičia sa návštevou u lekára dieťaťu vyhrážajú (keď budeš zlý, pôjdeš naspäť do nemocnice!)
3. Deti už majú s lekármi negatívne skúsenosti

Ako pripraviť dieťa na návštevu u lekára:-neprenášame svoje obavy na dieťa

-dieťaťu presne opíšeme,čo sa bude u lekára diať,môžeme mu to aj nakresliť... /pán doktor sa ti pozrie na zúbky, vyčistí ti zúbok, a urobí miesto pre nový zúbok/, nemali by sme dieťaťu tvrdiť, že zákrok nebude bolieť, ak bude, dieťa bude sklamané a nedôverčivé.

-dieťaťu neslubujeme vecné odmeny /autíčko/, radšej ho počas zákroku chválime, a po zákroku sa zastavíme napr: na zmrzlinu, čo mu ale vopred neoznamujeme.

-dieťaťu sa nevyhrážame! /keď nebudeš poslúchať dostaneš injekciu!, keď si nebudeš čistiť zúbky, príde doktor s velkým vrtákom../

-malé dieťa neudrží dlho pozornosť,lekársky zákrok vyžaduje aby dieťa bolo dlhšie v kľude. Najlepšie je ak dieťa drží počas zákroku rodič, telesný kontakt je najlepší pocit bezpečia.

-pred zákrokom si spolu s dieťaťom zopakujeme,čo sa bude v ordinácii diať.

-vety ako: nepozeraj sa na tú injekciu/ nesmieš sa báť, veď to nebude bolieť, pôsobia na dieťa presne naopak.

-ak má dieťa nejaký predchádzajúci negatívny zážitok z nemocnice,zo zákroku, skúsime sa pred zákrokom dohodnúť s lekárom, na odpútaní pozornosti dieťaťa od bolesti. / 6ročná Líza mala strach keď ležala na operačnom stole a nad ňou svietilo veľké svetlo, táto spomienka sa jej vrátila,keď ležala v kresle u zubára a nad ňou svietilo svetlo. Začala plakať a nechcela sa dať ošetriť. Matka sa dohodla s lekárom,že jej dajú kreslo do sedu a zhasnú lampu, Líza sa ukludnila a nechala sa ošetriť/.