Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Pedagogická fakulta / Úvod do psychológie

Pedagogická a školská psychológia - druhy učenia (pedag_a_skol_psych_druhy_ucenia_mail.doc)

DRUHY UČENIA

Typické aj pre subhumánne živočíchy

Druhy učenia  - podľa Maršalovej         - podmieňovanie                                

                                                - percepčno-motorické učenie

                                                - verbálne učenie

                                                - pojmové učenie

                                                - riešenie problému

Podmieňovanie

1. utváranie podmienených reflexov (dočasných nervových spojov, asociácií v mozgu, treba ich posilňovať,upevňovať, inak sa stratia – ale nie úplne – nevie sa prečo )

                                klasické (Pavlovovské)

- podmieňovanie

                                inštrumentálne (operačné, Skinnerovské)

A. Klasické podmieňovanie - Pavlovovské

- I.P. Pavlov - objavil základné fyziologické mechanizmy učenia – t.j. tvorbu podmienených reflexov, objavil vysvetľujúce mechanizmy učenia a zabúdania (dočasné spojenie, vyhasínanie, iradiácia, koncentrácia, generalizácia, diferenciačný útlm)

- pokusy na psoch – pes slinil pri predložení potravy – spolu s potravou púšťali psovi zvuk bzučiaku (alebo rozsvietili svetlo) – pes začal sliniť na bzučiak (svetlo) samotný

Podnet (potrava) → nepodmienená odpoveď (prirodzená - slinenie)

Podnet (bzučiak) → podmienená odpoveď (slinenie)  → vytvorenie nového spojenia medzi signálom a odpoveďou

-  aktivita je na strane experimentátora

B. Operačné (inštrumentálne) podmieňovanie – Skinnerovské

- východiskový typ učenia metódou pokus -omyl

- Skinner – pokus s potkanom v skrini s pákou – po stlačení páčky sa do misky v skrinke prisunula guľôčka potravy  - spočiatku potkan stlačil páku náhodne (pokus -omyl) → dostal potravu, pri ďalších opakovaniach pokusu už potkan rýchlejšie a rýchlejšie tlačil páčku , až kým sa nenaučil naraz, bez chaotických reakcií páčku stlačiť, aby sa dostal k potrave

– potkan sa najprv musel naučiť stláčať páčku a až potom nastalo posilnenie podmieneného spoja medzi páčkou a stlačením (pomocou potravy) - aktivita je na strane subjektu, ktorý sa učí → človek je tiež aktívny → modelová hodnota pre opis a analýzu niektorých stránok učenia človeka

- učenie podmieňovaním sa uplatňuje pri niektorých formách učenia sa malých detí:

- získavanie motorických zručností – otočením gombíka sa zapne rádio, dieťa sa učí stáť – ak sa mu pokus raz podarí, znovu opakovane skúša rovnakú činnosť, kým sa ju celkom nenaučí, podobne – vyslovovanie prvých slov

Percepceptuálno- motorické učenie (senzomotorické)

- učenie manuálnym zručnostiam, návykom, motorickým operáciám, získavanie predpokladov pre vykonávanie činností náročných na vnímanie, pohyby a vzájomné spojenie vnemov s pohybmi → reťazenie jednotlivých motorických operácií do funkčných celkov, má neverbálnu povahu

- pri perceptuálno- motorickom učení – zložitejšie motorické odpovede než pri úkonoch utvorených podmieňovaním – jednotlivé úkony musia byť vykonané správne a v presnom poradí, aby bola činnosť úspešná – napr. odomykanie dverí, šoférovanie auta..., jednotlivec musí byť schopný vykonať jednotlivé články zreťazenej odpovede

- takýmto spôsobom sa učíme písať, písať na stroji, športy, hrať na hudobné nástroje a pod. - činnosti naučené senzomotoricky sa „nedajú zabudnúť“ – zabudnuté články činnosti sa veľmi rýchlo obnovujú (napr. bicyklovanie...)

Verbálne  učenie

- najrozšírenejší druh učenia človeka

- osvojovanie si sledu odpovedí, ktorý má verbálny, slovný charakter, memorovanie,

- pri verbálnom učení – základná charakteristika  - utváranie medzislovných asociačných spojov,  ktoré sa združujú na základe styčnosti (dostali sa do priestorového styku buď zároveň alebo v bezprostrednej časovej následnosti)

- sila asociačného spojenia medzi dvoma prvkami závisí od 2 zákonitostí:

1. zákon frekvencie (častosti)– čím častejšie sa vyskytujú vedľa seba alebo po sebe isté verbálne prvky, tým sú asociácie medzi nimi silnejšie (medzi slovami sa tvoria stálejšie spojenia)

2. zákon čerstvosti – čím je dotyk medzi verbálnymi prvkami časovo čerstvejší (čím nedávnejšie sme ich spolu používali), tým je asociácia medzi nimi pevnejšia ( - napr. žiak ľahko zopakuje poslednú počutú vetu vo výklade učiteľa)

- H. Ebbinghaus – séria experimentálnych výskumov učenia a memorovania – učenie umelo vytvorených slabík (aby vylúčil vplyv predchádzajúcej skúsenosti – napr. cev, fer, lat...)

– stanovil tri základné metódy verbálneho učenia:

        1. metóda podržaných členov – zisťuje sa ňou počet verbálnych (slovných, číselných , slabikových) spojení, ktoré pokusné osoby reprodukujú bezprostredne po jednom exponovaní

        2. metóda učenia- pokusná osoba sa učí predkladaný materiál, kým sa ho bezchybne nenaučí – pri každom opakovaní sa učiaci pokúšajú reprodukovať verbálny rad

- podľa úrovne ovládania učebných prvkov – zostavovanie kriviek učenia (grafické znázornenie postupu opakovania)

        3. metóda úspor - učenie sa celého radu slabík do úplného ovládania – o nejaký čas sa učivo znova preskúša – treba sa opäť učiť zabudnuté prvky – zisťuje sa, koľko opakovaní treba na každé opätovné naučenie sa

- výsledky ukázali, že už naučené a zabudnuté prvky sa učia efektívnejšie ako nová látka – vďaka „podprahovým stopám“ – vštepovaniu – nestačí, aby bol človek schopný bezchybnej reprodukcie, ale pomáha rýchlejšie sa naučiť zabudnutú látku

Činitele ovplyvňujúce verbálne učenie:

1. rozsah učebného materiálu

2. vzrastom rozsahu učebného materiálu si metódou podržaných prvkov ( čiže pri bezprostrednom opakovaní) si človek pamätá tým viac prvkov, čím je materiál rozsiahlejší – ide len o absolútny počet – v pomere k rozsahu celého učiva podiel zapamätaných prvkov klesá s väčším množstvom materiálu (napr. ak si z 5 slov po 1. raze pamätá 5 slov, je to 100 percent, z 10 slov 7, čo je absolútne viac ako v prvom prípade, celkovo je to len 70-percentný výkon)
3. čím väčšie množstvo látky sa učíme, tým dlhšie naučenie trvá  ( napr. ak na naučenie desaťveršovej básne treba 15 minút, na naučenie 20-veršovej je potrebných až 60 minút)

2. charakter učebného materiálu

4. rýchlosť učenia ovplyvňujú: zmysluplnosť (nezmyselné slová sa učíme pomalšie ako zmysluplné a tie zas pomalšie ako slová zoradené do vety), zaujímavosť učebného materiálu a tiež motivácia k učeniu...

3. zložitosť učebného materiálu

5. učebné prvky – ľahšie/ťažšie, jednoduchšie/zložitejšie – pri ľahších materiáloch sú postup a tempo učenia spočiatku rýchlejšie, no neskôr sa spomaľujú (cudzie jazyky)

4. diskriminácia (odlíšiteľnosť) prvkov v učebnom materiáli

6. čím sa prvky dajú lepšie odlíšiť, tým sa ich rýchlejšie naučíme – platí to najmä u mladších žiakov ( L.V. Zankov – pokus: žiaci sa učili rozprávku/nesúvisiace vety – rýchlejšie sa naučili nesúvisiace vety, lebo ich od seba bolo ľahšie odlíšiť než vety v súvislom myšlienkovom celku rozprávky)

5. pozícia prvkov v učebnom materiáli

- z rozsiahlejšieho učiva žiaci najlepšie vedia začiatok a koniec a najviac chýb robia v strede – stred učiva je zasiahnutý z predchádzajúcich i nasledujúcich prvkov v učebnom materiáli – negatívne vplyvy je možné odstrániť väčším venovaním sa stredným častiam učebného materiálu

- verbálne učenie na našich školách – často kritizované – ale je aj predstupňom pred pojmovým učením a učením riešením problému