Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita sv. Cyrila a Metoda / Fakulta masmediálnej komunikácie / Estetika

Sémantická analýza Charlesa Ogdena a I. A. Richardsa (fmk-estetika-semanticka_analyza_ogdena_a_richardsa.doc)

Sémantická analýza Charlesa Ogdena a I. A. Richardsa

Ogden-Richardsonov trojuholník referencie

Dnešná veda o znakoch a symboloch je mnohostranná. Vedľa antropologických a logických prístupov existujú ešte sémantické1 a semiotické2 prístupy, ktorých cieľom je vytvoriť pozitívnu vedu spojenú s psychológiou.

Z týchto pokusov je najznámejší a literárnymi kritikmi3 a estetikmi najviac využívaná práca Charlesa Ogdena a I. A. Richardsa Význam významu.4 Z vedeckého hľadiska rozkladajú sémantici významovú situáciu na jej faktory a premenné funkcie a zdôrazňujú verifikáciu5 výkladu pomocou reálnych faktov.

Významová situácia zahrňuje podľa ich významu tri prvky:

1. subjekt, ktorý znak používa;
2. objekt, ku ktorému sa vzťahuje;
3. a znak sám, ktorý je nositeľom tohto vzťahu.

Hlavné funkcie významu sú štyri:

1. popis objektu;
2. vyjadrenie citov voči objektu;
3. vyjadrenie vzťahu k poslucháčovi;
4. a vyjadrenie praktického cieľa, ktorý sa má dosiahnuť tým, čo sa hovorí.

V umení obvykle spočíva dôraz jazyka na druhej z uvedených funkcií – na vyjadrenie autorovho citu voči materiálu jeho tvorby, avšak v prednáške s estetickým zafarbením sa tento význam často mieša aj s ostatnými funkciami, zvlášť s tónom reči, ktorý prednášajúci používa voči poslucháčom.

Poézia sa teda pokladá za prevažne, i keď nie výhradne, evokujúce použitie znakov. „Mnoho, ne-li většina výroků obsažených v básnickém díle jsou pouze prostrědky k ovládnutí a vyjádŕení citů a vztahů a nemají být přínosoem k nějaké soustavě názorů.“6 Pritom jedným z hlavných prostriedkov, ktoré básnici používajú pri svojej evokatívnej činnosti je metafora. Richards metaforické prídavné mená označuje ako estetické alebo projektívne adjektíva.

Poznámky:

1        sémantika [gr. séma-znamenie, manthanó-rozumiem] – časť jazykovedy, resp. semiotiky, zaoberá sa významom slov, a to buď z historického hľadiska alebo zo synchrónneho hľadiska. Adjektívum „sémantický“ sa používa na vyjadrenie všetkého, čo sa dotýka významu slov.

2        semiotika [gr, sémeion-znak] – zaoberá sa skúmaním znakového jazykového systému, skúma jeho podstatu a zákony, ktorým znaky podliehajú. Jazykové znaky sú materiálne útvary (písomné znaky, zvukové vlny), ktoré ukazujú mimo seba na niečo, čo označujú. Znakovými sústavami môžu byť jazyky prirodzené, umelé i formalizované. Semiotika sa delí na pragmatiku, sémantiku a syntax.

3        „Nová“ (po roku 1920) literárna kritika sa do značnej miery zhoduje s uvedeným sémantickým hnutím ako v riešení problému, tak i v uznávaní vedúceho postavenia I.A.Richardsa. Oba tieto smery dávajú pojmu „význam“ nový odtieň a zložitejšiu náplň. Avšak novým kritikom chýba jednotná filozofia, aj napriek tomu, že hľadajú teóriu bytia a poznania, ktorá by sa vzťahovala k poézii. Pomocou novej psychológie, logických záverov a zaostrenej citlivosti analyzujú mnohostranný význam nových i starých básní, formálnu skladbu a zložité problémy básnickej skúsenosti. Ku kritickým termínom, ktoré obvykle používajú patria: metafora, štruktúra, textúra, napätie, irónia, dvojznačnosť, paradox. K tejto skupine kritikov popri Richarsovi patria: R. Blackmur, C. Brooks, J.C.Ransom, A.Tate, R.P.Warren a Y.W.Winters.

4        Ch.Ogden a I.A.Richards, The Meaning of Meaning, I. vyd., New York, Harcourt Brace adn Co., 1923; kniha bola započatá v roku 1910 a po častich publikovaná časopisecky v rokoch 1920-1923.

5        verifikácia [lat. verificare-zistiť, dokázať] – metodický postup pri zisťovaní pravdivosti hodnoty vety, hypotézy, teórie. Z pôvodnej vety sa pomocou dedukcie odvodia také vety, ktorých pravdivostnú hodnotu možno stanoviť priamo s z nich sa potom odvodzuje pravdivostná hodnota pôvodnej vety. Je nutné rozlíšiť verifikáciu logickú a empirickú. Logická verifikácia je postup, ktorý je typický pre formálnu logiku, matematiku a vedy zamerané na deduktívne postupy. V spoločenskovednom skúmaní je používaná empirická verifikácia – z hypotézy sú logicky odvodzované vety, ktoré sú overované experimentom, pozorovaním a praxou.

6        I.A.Richards, Practical Criticism, New York, Harcourt Brace and Co., 1929, str. 186

   subjekt

   zmysel

OGDEN-RICHARDSONOV TROJUHOLNÍK REFERENCIE

                                     vyjadruje                                                                               koncipuje

designátor (signifikant)                                                                         designát (signifikát)

označujúca realita                                                               označovaná realita

  znamená

Použitá literatúra:

Perniola,Mario: ESTETIKA 20. století. Praha: Univerzita Karlova, 2000.

ISBN80-246-0213-X

Bilasová, Viera - Geremešová, Gita: Malý slovník filozofie. Košice: PEZOLT PVD, 2000.

ISBN 80-88797-13-6