Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita sv. Cyrila a Metoda / Fakulta masmediálnej komunikácie / Teória štátu a práva

FORMA ŠTÁTU (fmk_-_pravo_3.doc)

FORMA ŠTÁTU

Forma štátu – názov pochádza z latinských slov forma = tvar, podoba, obraz alebo aj spôsob a status = stav, okolnosti, podmienka, ďalší vývoj zo status rērum = postavenie vecí človeka alebo status rei publicae = postavenie vecí verejných.

Formu štátu chápeme v širšom a užšom zmysle slova. V tom širšom zmysle slova predstavuje formu vlády, formu štátneho zriadenia a politický režim, čo vlastne vytvára klasifikáciu štátu. V tom užšom zmysle slova formu štátu predstavuje forma vlády. Je to vlastne organizácia štátnej moci v danom štáte, je to moc verejná.

        Forma vlády – názov pochádza z poľských slov voldo, volsti = vládnuť, mať v majetku; vladyka = ten, kto bol obdarený mocou, kto vlastnil majetok; neskoršie sa vyvinulo slovo vladár.

        Pod pojmom forma vlády chápeme štruktúru najvyšších štátnych orgánov, spôsob ich tvorby a vzájomné vzťahy medzi nimi. Najvyššie štátne orgány sa koncipujú na základe deľby moci (zákonodarná, výkonná a súdna) na parlament, vládu a súdnictvo. Činnosti a vzájomné vzťahy medzi parlamentom, vládou a prezidentom alebo panovníkom v krajine potom určujú, o akú formu vlády ide.  

Môže to byť napr. monarchia – t.j. s kráľovskou rodinou ako reprezentantom krajiny; tá môže byť konštitučná, parlamentná alebo s absolútnym panovníkom na čele alebo republika – t.j. taká forma vlády, resp. forma štátu, v ktorej existujú najvyššie štátne orgány, teda:

1. parlament, ako najvyšší zastupiteľský, zákonodarný a ústavodarný orgán
2. vláda ako najvyšší výkonný orgán moci
3. prezident ako hlava štátu.

Republiky podľa spôsobu tvorby najvyšších štátnych orgánov a ich vzájomných vzťahov delíme na:

1. prezidentské        -        prezident ako hlava štátu je zároveň aj na čele vlády – exekutívy;  

                a je volený priamo občanmi.

                Tým je vláda vlastne relatívne nezávislá od parlamentu.

                Takýto systém je používaný v USA a Francúzsku.

2. parlamentné        -        vláda je formálne politicky zodpovedná parlamentu, čo v podstate

                znamená, že parlament si hocikedy môže vynútiť demisiu vlády.

Republika ako forma štátu vytvára podmienky pre formálnu rovnosť občanov

v štáte a v spoločnosti a rovnako aj platformu pre uplatňovanie demokratickej

kontroly moci.

        Forma štátneho zriadenia – názov pochádza z poľského slova ręd = poriadok alebo aj sústava.

        Pod pojmom forma štátneho zriadenia, resp. pod štátnym zriadením rozumieme štruktúru štátu, organizáciu územia a občianstva a princípy vzájomných vzťahov medzi štátom ako celkom a štát skladajúcimi časťami.

        Politický režim – pojem pochádza pôvodne z latinského regimen = vedenie, správa; cez francúzske rēgime = vláda.

        Politický režim predstavuje kvalitatívne určený politický systém. Určuje ho hlavne charakter ústavy alebo charakter vládnucej ideológie, čomu je celý politický systém prispôsobený.

        Jeho úlohou je stabilizovať základné postuláty režimu, teda sú z neno vyňaté tie komponenty, ktoré by ho mohli radikálne ohroziť (ako príklad môžeme uviesť zákaz fašistický strán a združení, či zákaz opozičných strán v nedemokratických režimoch).

Pod politickým režimom v podstate rozumieme  súhrn spôsobov a metód, ktorými vládnuca politická strana alebo koalícia ulatňuje svoju politickú moc v spoločensko-politickom živote.

        Politický systém – pojem pochádza z gréckeho systema = stojím alebo stanovím.

        Politický systém je štrukturálne usporiadanie komponentov politiky. V zásade má hviezdicový tvar: v centre sa nachádza jadro, ktoré je určovateľom pohybu pre celý systém. Jadrom demokratického politického systému je ústava a tvorca ústavy, autokratický vládca (panovník, politbyro vládnucej strany, vojenská junta).

        Politický systém ako mechanizmus nevypovedá o svojom konkrétnom pohybe, čiže politike. Ak tak robí, hovoríme o politickom režime.

        Politický systém spravidla tvoria tieto prvky:

1. štátny štruktúra,
2. politické strany,
3. ústava a zákony,
4. nátlakové a občianske združenia,
5. občania – príslušníci štátu.

Vo vojenských režimoch sem patrí aj armáda, ktorá inak tvorí súčasť štátu.

POUŽITÁ LITERAÚRA

Chovanec, J. – Palúš, I.: Lexikón ústavného práva. Bratislava: Procom, 2004.