Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Právnická fakulta / Teória práva

vycuc 9.kap (teoria_prava_9.kap.doc)

9. KAPITOLA          Právny systém a právna norma

Pojem právny systém ako platné právo štátu

1. súhrn platných právnych noriem a ich väzieb
2. právo, objektívne právo, platné právo
3. množina právnych noriem + množina ich vzájomných väzieb, ktoré sa vyznačujú stabilitou, invariantnosťou
4. základný prvok je právna norma
5. zabezpečuje určitú vnútornú jednotu a súčasne, vzhľadom na svoju zložitosť, musí byť vnútorne diferencovaný
6. vlastnosti – najmä platnosť: právny systém existuje, ak platí
7. len z platného práva a platných PN, ktoré do neho patria, vyplývajú právne povinnosti, záväzky a práva

→  ak je určitá PN platná tak patrí do PS

8. na čele PS je ústava; za ňou nasledujú zhora nadol zákony a za zákonmi ostatné všeobecne záväzné právne predpisy s nižším stupňom právnej sily než zákony
9. právny systém štátu upravuje svoju pôsobnosť vo vzťahu k občanom iných štátov vrátane osôb bez štátnej príslušnosti → preto sú súčasťou právneho systému kolízne normy
10. širšie chápanie – jeho prvkom sú :
11. normy
12. väzby medzi normami
13. inštitúcie vytvárajúce formu vlády t.j. štátne orgány a inštitúcie tvorby práva a jeho aplikácie

podmienky platného práva

    Každá z teórií (právny pozitivizmus, iusnaturalizmus a sociologická škola) stanovuje jednu alebo viac podmienok platnosti práva, prípadne právnej normy. Tieto podmienky možno rozdeliť na materiálne a formálne.

Právny pozitivizmus  - dôraz na formálnu aj na materiálnu podmienku platnosti práva, ktorou je efektívnosť. Sociologické teórie právneho systému - dôraz na materiálne podmienky;  hlavnou sociologickou podmienkou platnosti práva je tiež jeho efektívnosť, skutočné používanie právnych noriem súdmi a občanmi v každodennom živote pri riešení konkrétnych situácií.

Prirodzenoprávne teórie - podmieňujú platnosť a záväznosť práva materiálnou podmienkou, základnou podmienkou je, aby právo stanovené  štátom bolo v súlade so všetkými princípmi alebo hodnotami prirodzeného práva (morálky).  

1. formálne podmienky platného práva:

14. určujú požiadavky na proces vzniku PN
15. jej dodržanie spočíva v dodržaní štátom stanovenej formy práva pri rešpektovaní princípov právneho štátu
16. je ňou štátom stanovená forma práva:

1. v užšom slova zmysle = prameň práva vo formálnom zmysle

2. v širšom zmysle = výsledok tvorby práva + proces tvorby práva

a.) rezultatívne hľadisko – štátom stanovená forma ako výsledok – normatívny právny akt

b.) procesné hľadisko – nevšímame si výsledok ale proces vzniku Z

17. zisťujeme či štátom stanovená forma ( výsledok) vznikla právom ustanoveným alebo uznaným spôsobom ( procedúra, proces)

2. materiálne podmienky platnosti

18. požiadavky na obsah právnej normy, na mieru používania a akceptácie normy
19. týkajú sa obsahu, prípadne miery akceptácie práva spoločnosťou, ktorá sa prejavuje mierou dodržiavania a používania noriem občanmi a orgánmi štátu
20. požiadavky na obsah vždy vychádzajú z nejakej normy – pozitívne alebo negatívne ich stanovuje PN (ústava, zákon) alebo ich stanovuje neprávna norma ( morálna)

1. morálnosť

21. extrémne nemorálny systém ako celok nie je možné uznať za platný právny systém
22. treba však presne stanoviť podmienky, kedy určitý právny systém nie je extrémne nemorálny, prípadne podmienky, kedy určitý systém noriem je extrémne nemorálny.

2.efektívnosť (opakom je neefektívnosť, nazývaná aj obsolétnosť).

23. podľa Kelsena je norma efektívna ak je vcelku rešpektovaná.
24. efektívnosť je podmienkou platnosti v tom zmysle, že platnosť normy zaniká, ak zanikne ich efektívnosť alebo možnosť efektívnosti.
25. pri vymedzení miery normatívnej E sa však spravidla objavuje požiadavka, aby sa právne normy realizovali a rešpektovali celkove, vo všeobecnosti
26. efektívny právny systém je platný právny systém, v ktorom subjekty práva celkove, vo všeobecnosti rešpektujú príkazy i zákazy, využívajú dovolenia, a štátne orgány pri porušovaní či obchádzaní práva rozhodujú o sankciách a aplikujú štátne donútenie
27. podmienky platnosti výlučne stanovuje rekogničná norma
28. obsolétnosť (neefektívnosť) právnej normy nie je právnym dôvodom zániku platnosti, účinnosti a záväznosti normy, ale iba dôvodom podať návrh na jej zrušenie spôsobom, ktorý stanovuje platné právo
29. prezumpcia správnosti PN – predpoklad, že ak PN zodpovedajú požiadavkám rekogničnej normy, považujeme ich za platné PN
30. ak by mali nejaké chyby, najmä obsahové nedostatky, pozeráme sa na ne, akoby ich nemala, dokiaľ nie sú zákonom ustanoveným spôsobom zrušené alebo novelizované

Efektívnosť a akceptácia práva

   -    E právneho systému a každej právnej normy podmieňuje celý rad faktorov, osobitne akceptácia práva

   -   akceptácia práva je určená:

subjektívne - adresátmi právnych noriem

objektívne - charakterom a kvalitou právneho systému, jeho vnútornou a vonkajšou nerozpornosťou, ako aj

                    stabilitou

a.) Vnútorná nerozpornosť právneho systému

31. jednota, čiže vnútorná súladnosť a nerozpornosť systému noriem si najmä vyžaduje, aby jedna právna

     norma nezakazovala správanie, ktoré iná právna norma dovoľuje.

  -     spočíva v tom, že právne normy nepôsobia proti sebe, že právny systém stanovuje právne postupy, ako predchádzať vzniku rozporov noriem a tiež ako ich odstraňovať. -    niektoré formy odstraňovania rozporov spočívajú výlučne v práve iniciovať odstránenie rozporu, kým iné formy kotvia v právomoci pozastaviť alebo zrušiť platnosť a účinnosť noriem, ktoré odporujú normám vyššej právnej sily.

Ústavný súd kontroluje a rozhoduje o súlade:

1. zákonov s ústavou a ústavnými zákonmi
2. nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou a ústavnými zákonmi a zákonmi
3. všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s ústavou a zákonmi
4. všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy s ústavou, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi
5. všeobecne záväzných právnych predpisov s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov

b.) Vonkajšia nerozpornosť právneho systému

   -   dynamika právneho systému

   -    vyžaduje si aby sa právny systém neuzatváral voči svojmu okoliu, ale naopak, aby vo vzťahu k nemu

         vystupoval ako viac či menej otvorený systém

Stabilita a rovnováha právneho systému

32. statika právneho systému
33. medzi dynamikou a statikou právneho systému musí vládnuť potrebná rovnováha
34. ak sa bude právo meniť každý deň, nebude právom, ktoré musí vnášať do spoločnosti potrebnú istotu pevných pravidiel hry
35. a naopak, ak potrebnú zmenu alebo zrušenie právnej normy možno v spoločnosti dosiahnuť len veľmi zložitou cestou a s vynaložením neprimeraného úsilia, potom sa podstatne zníži miera akceptácie práva a tým aj efektívnosť systému

Obsolétne právne normy

36. neefektívne normy, ktoré nie sú vcelku rešpektované, ktoré buď nevstúpili do používania, prípadne už vyšli z používania
37. ak neboli stanoveným spôsobom zrušené, sú prvkami právneho systému
38. ON nie je norma, ktorej podmienky uplatnenia nastávajú raz za čas, ako pri realizácii právnych noriem upravujúcich výkon volebného práva do zastupiteľských orgánov, ktoré sa používajú napríklad v intervale 4 rokov.

Treba teda konštatovať, že:

1. formálne podmienky platnosti normy záväzne stanovuje rekogničná norma
2. obsolétna norma, ktorá spĺňa formálnu podmienku platnosti stanovenú rekogničnou normou, je platná a záväzná právna norma, dokiaľ nie je zrušená určeným postupom
3. obsolétnosť právnej normy nie je právnym dôvodom neplatnosti, ale je dôvodom návrhu na jej zrušenie určeným postupom
4. dokiaľ nie je obsolétna právna norma zrušená určeným postupom, nemožno na normu hľadieť akoby bola neplatná
5. extrémne nemorálna právna norma je platná právna norma, ak právny systém ako celok nie je extrémne nemorálny
6. extrémne nemorálny právny systém ako celok je právne neplatný a nezaväzuje vyhlásením reprezentatívnych zástupcov celej občianskej spoločnosti určitého štátu na základe podmienok, ktoré pre tento prípad stanovuje vnútroštátne právo, alebo medzinárodné právo, prípadne iný politicky a právne relevantný a všeobecne uznaný spôsob

Základná norma

39. norma, z ktorej sa odvodzuje platnosť celého právneho systému
40. určitá norma alebo súhrn noriem, spravidla ústava a ostatné zákony upravujúce tvorbu práva, ktoré určujú štátom stanovenú formu práva

Rekogničná norma

41. dôležitým druh sekundárnych noriem
42. špecifikuje kritériá identifikácie platných právnych noriem v rámci právneho systému
43. možno nazvať identifikačná norma
44. implikuje podstatné znaky sekundárnych noriem, ktoré stanovujú právne dôvody a spôsoby vzniku a zániku platnosti právnych noriem

1. v užšom význame pravidla stanovuje kritériá identifikácie platného práva
2. v širšom význame pravidla upravuje podmienky prijímania, zmeny a zrušovania právnych noriem.

45. podľa Harta môže RN znieť: Akékoľvek pravidlo je platným pravidlom právneho systému, ak bolo prijaté zákonodarnou mocou, alebo bolo odvodené z pravidla prijatého zákonodarnou mocou
46. iné RN systému špecifikujú podmienky porušenia obligačnej normy alebo postup, prostredníctvom ktorého sa zrušujú a menia obligačné normy
47. v primitívnej spoločnosti funkciu RN plní komplexný zoznam platných noriem v nejakom právnom dokumente vydanom štátom
48. moderná spoločnosť môže určiť, že právnou normou je len a len norma, ktorú prijal vopred stanoveným spôsobom určitý štátny orgán s normotvornou právomocou (zákonné právo), prípadne norma, ktorá bola dlhodobo  používaná a štátom sankcionovaná ako platné právo (obyčajové právo, sudcovské právo).

    Právna norma

49. pravidlá ľudského správania
50. určitý normatívny systém
51. sú obsahom prameňov práva
52. ich existencia je spojená so štátnou mocou a jej uplatňovaním v činnosti štátnych orgánov a inštitúcií

( parlament, vláda, hlava štátu, ministerstvá, súdy, polícia)

53. za PN stojí prostredníctvom štátnych orgánov a štátnych inštitúcií štát
54. základný prvok právneho systému
55. objektívne existujúce všeobecne záväzné pravidlo správania, ktoré je ustanovené alebo uznané štátom vo vopred právom určenej forme a ktorého dodržiavanie je vynútiteľné, zabezpečené štátom
56. element systému práva
57. vydávaná aby regulovala určité vzťahy v spoločnosti
58. je záväzná

usporiadanie právnych noriem:

2. podľa stupňa právnej sily:

1. vertikálne – hierarchické usporiadanie

         -  prejavuje sa tým, že na čele právneho systému je ústava, pod ňou sú zákony a pod nimi  všeobecne

            záväzné právne predpisy

2. horizontálne – prejavuje sa tým, že vedľa sú na tej istej úrovni usporiadané zákony, napr. :

59. Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, Zákonník práce
60. vyhlášky tej istej úrovne

3. podľa predmetu právnej regulácie- do oblasti občianskeho, trestného, pracovného, rodinného práva
4. podľa metódy právnej regulácie
5. iné kritériá

znaky právnej normy:

1. vonkajšie špecifické znaky:

61. definujú právnu normu vo vzťahu k iným spoločenským normám, k neprávnym normám, k normatívnemu okoliu právneho systému
62. určujú čim sa PN odlišuje od iných spoločenských noriem
63. diferentia specifica
64. definujú právnu normu navonok, smerom k neprávnym systémom noriem
65. prostredníctvom nich je určená a overiteľná ako platná právna norma

2. vnútorné špecifické znaky

66. definujú určitú triedu ( druh ) právnych noriem vo vzťahu k inej triede alebo triedam právnych noriem
67. prostredníctvom nich je určená a overiteľná k určitej triede právnych noriem
68. nimi je definovaná smerom k:

            a.) tej istej triede

            b.) každej inej triede

Špecifické znaky právnej normy

1. štátom stanovená alebo uznaná forma
2. záväznosť
3. normatívnosť
4. všeobecnosť
5. štátne donútenie

1.  štátom stanovená alebo uznaná forma

     -  zakotvuje rekogničná norma - pomocou nej je kedykoľvek možné uskutočniť identifikáciu normy a verifikovať jej príslušnosť k právnemu systému a na základe tohto hodnoverného argumentu tvrdiť, že táto norma je platná a tým aj právne záväzná alebo naopak

ŠSAUF má dve stránky :

1. rezultatívne hľadisko  - je to forma, v ktorom štát vyjadruje právne normy, v ktorých sú právne normy  

                                         obsiahnuté  (normatívne právne akty rôzneho druhu – zákony, nariadenia...,  

                                         judikátne a správne precedensy).    

69. súčasťou je aj publikácia PN – pravidelné uverejňovanie, publikácia v úradných zbierkach –u nás -  ZZ SR  

2. procesné hľadisko – procedúra, proces

70. NPA musí schváliť štátny orgán s potrebnou normotvornou právomocou a kompetenciou

-    ak je naplnená rezultatívna a procesná stránka štátom stanovenej formy, konštatujeme, že určitá právna  

     norma je platná, že existuje

-    neplatná právna norma (norma nulla) nie je prvkom právneho systému.

-    princíp prezumpcie správnosti NPA → NPA, ktorý vznikol v súlade s rekogničnou normou, je platný

     a prináleží do PS daného štátu dovtedy, kým nie je opäť na základe rekogničnej normy zrušený

Normatívny právny akt a právna norma nie sú totožné pojmy a nevyjadrujú ten istý predmet. Rozdiel medzi nimi je v tom, že právne normy sú obsahom normatívnych právnych aktov alebo iných prameňov práva a sú vyjadrené prostredníctvom normatívnych i permisívnych právnych viet. Normatívna právna veta vyjadruje normy príkazom alebo zákazom (je zakázané...), permisívna veta ich vyjadruje dovolením (môže...). V normatívnych právnych aktov nachádzame aj výroky.

2.   záväznosť

      -    vyplýva z platnosti PN

      -    norma vyjadrená normatívnou či permisívnou vetou v normatívnom právnom akte, ktorý je súčasťou

           platného právneho systému, zaväzuje

71. dôvod záväznosti – platnosť
72. podmienky záväznosti sa odvodzujú od podmienok platnosti

3.  všeobecnosť

    -     nadväzuje na záväznosť PN

     -    hľadiská:

1. hľadisko subjektu, adresáta PN

      -   PN nie je adresovaná konkrétnemu subjektu, ale neobmedzenému počtu subjektov

2. hľadisko predmetu správania upraveného normou

      -     predmet právnej úpravy vyjadruje PN cez svoj skutkovú podstatu všeobecnými znakmi

  -   podľa anglickej teórie právneho štátu:

       prijatie PN nemá byť motivované osobným záujmom jednotlivca, Z nemá riešiť konkrétny prípad,  

       účelom zákona nemá byť zvýhodnenie alebo potrestanie konkrétnej osoby, pozbavenia jej života,  

       slobody, majetku

73. PN upravuje správanie druhovo určených subjektov a tiež ich práva a povinnosti a aj sankcie sú určené všeobecne
74. spôsob vymedzenia okruhu adresátov:

      napr. PN sa týka všetkých ( všetci sú povinní ........)

               PN bližšie špecifikuje adresátov – študenti, vojaci

               PN upravuje právanie jedného subjektu – prezident republiky, pričom sa berie do úvahy každý

                                                                                  prezident

4.  normatívnosť

    Právne normy zakazujú, prikazujú alebo dovoľujú určité správanie prostredníctvom slov a viet. Právne normy sú vyjadrené prostredníctvom jazyka – právneho. Poznáme ale aj právnický jazyk. Právny jazyk je jazykom právnych predpisov, právnický jazyk je jazyk rozhodovacej činnosti štátnych orgánov, právnej vedy... Typy viet:

1. „Cenzúra sa zakazuje“ je príkladom formulácie zákazu a norma, ktorú obsahuje, nazývame zakazujúca
2. „Povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd“ formulácia príkazu a teda prikazujúca právna norma
3. „Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov“ permisívna právna veta, formuluje dovolenie

1. normatívne právne vety  -  slová a vety vyjadrujúce zákazy a príkazy

75. normy v nich obsiahnuté vyjadrujú to, čo má byť
76. stanovujú to, čo má byť

2.  permisívne právne vety – slová a vety, ktoré obsahujú dovolenie

77. oprávňujúce alebo dovoľujúce PN
78. pomocou permisie sa v ústavách demokratických štátov vyjadrujú najmä základné práva a slobody.

3. výroky – vypovedajú o tom čo je

            -  tvrdia, že niečo je pravda a niečo nie je pravda    

5.   štátne donútenie

  -      špecifický znak PN

  -      základná funkcia donútenia je v demokratickej spoločnosti ochraňovať jednotlivca a spoločnosť pred  

          porušovaním práv a jeho dôsledkami

79.  zabezpečuje plnenie právnych povinností v prípadoch nerešpektovania práva
80.  odvodzuje sa vo vzťahu k primárnej a sekundárnej povinnosti:

1. primárna povinnosť – príkaz alebo zákaz správania vyjadrený normou
2. sekundárna povinnosť – príkaz alebo zákaz správania stanovený normou, ktorá je následkom negácie  

                                            primárnej povinnosti

81. ŠD sa delí na priame a nepriame:

1. priame donútenie -  nútené plnenie právnej povinnosti povinnostným subjektom, ktoré organizuje štát

                                   -  niektoré jeho formy sú totožné so sankciou

2. nepriame donútenie -  činnosť štátu je orientovaná tak, aby povinnostný subjekt, ktorému platné právo

                                         ukladá povinnosti, dobrovoľne splnil primárnu právnu povinnosť stanovenú  

                                         právnou normou alebo v prípade jej negácie dobrovoľne splnil sekundárnu právnu  

                                         povinnosť    -   ak nesplní ani tú, nastupuje priame donútenie

Sankcie

82. sekundárna právna povinnosť, ktorá vzniká ako následok nesplnenia primárnej povinnosti, ktorú stanovuje zákon alebo iný právny predpis
83. nie je to synonymum trestu

druhy sankcií:

I.  a.) súkromnoprávne – ich účelom je nahradiť škodu, ktorá vznikla protiprávnym konaním

    b.) verejnoprávne – uloženie trestu alebo ochranného opatrenia

II. súkromnoprávne: hovorí sa že účelom reparačných, reštitučných a satisfakčných sankcií je zhojenie bolesti spôsobenej majetkovou alebo nemajetkovou ujmou

1. reparačné - uskutočňujú sa reparovaním porušenia práv, v dôsledku ktorého vznikla majetková ujma

84. reparovanie sa uskutočňuje relutárnou náhradou, prostredníctvom peňazí alebo všeobecného ekvivalentu
85. náhradu škody je možné požadovať len s podmienkou, že škody je vyjadrená v peniazoch

2. reštitučné -  vychádzajú zo známej zásady restitutio in integrum

  -      požadujú navrátenie vecí do pôvodného stavu.

3.  satisfakčné sankcie – zadosťučinenie

  -       uplatňujú sa   -   pri spôsobení nemajetkovej ujmy

                                 -   pri neoprávnenom zásahu do osobnostných práv jednotlivca, jeho cti a dôstojnosti

                                 -   aj za vytrpenie bolesti

      -   pred rokom 1990 – len morálna satisfakcia

      -   teraz – aj materiálna sankcia -  právny prostriedok ochrany jednotlivca -  právo domáhať sa (na súde)  

                                                            priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch

Spôsob a rozsah náhrady škody

86. rozsah náhrady škody -  uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo
87. spôsob:

1. ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného → znáša škodu pomerne
2. ak bola spôsobená výlučne zavinením poškodeného → znáša ju sám

1. určenie výšky škody na veci - vychádza sa z ceny v čase poškodenia
2. určenie výšky škody na zdraví – jednorázové odškodnenie bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia

88. ak škodu spôsobí viacero škodcov → zodpovedajú sa spoločne a nerozdielne
89. ten, kto zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne s inými, vyporiada sa s nimi podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody
90. z hľadiska účasti subjektov práva na právnom vzťahu môže mať  zodpovednosť charakter:

1. solidárnej -  zodpovedá sa v zásade spoločne a nerozdielne
2. delenej  - zodpovedá každý, kto sa zúčastnil na spôsobení škody, podľa kvality a kvantity svojej účasti na škode

II. verejnoprávne

1. represívne sankcie - používajú sa najmä v trestnom, správnom, finančnom práve či v iných oblastiach

91. podstatou je  trest alebo ochranné opatrenie
92. hovorí sa, že ich účelom je spôsobiť bolesť
93. systém represívnych sankcií pozostáva z rôznych druhov trestov
94. jej realizácia nevylučuje súbežnú realizáciu reparačnej, reštitučnej alebo satisfakčnej sankcie
95. pravidelne sa spolu s trestom ukladá aj povinnosť nahradiť spôsobenú škodu

→ adhézne konanie – súd ukladá trest a rozhodne aj o škode

Teórie trestania a účel trestu

1. retributívna teória trestania :

96. zástancom bol Kant a Hegel
97. teória vychádza zo základných myšlienok liberalizmu a je úzko spojená so zmluvnými teóriami vzniku a existencie štátu a práva
98. podľa nej si spravodlivosť vyžaduje, aby toho, kto porušil zákon, postihla ekvivalentná odplata, trest za zlo, ktoré spôsobil
99. dominantným účelom tejto teórie je odplata
100. argumentuje, že vychádza z dôstojnosti človeka akceptujúc ho ako zodpovedného jedinca, ktorému trest dáva možnosť, aby si odpykal spôsobené zlo a vďaka tomu sa po vykonaní trestu vrátil do spoločnosti

2. utilitaristická teórie trestania

101. trest je možné zdôvodniť iba tým, že uloženie trestu je zábranou vzniku väčšieho zla tak v zmysle generálnej i individuálnej prevencie, ako aj v zmysle izolácie zločinca
102. zástancovia tejto teórie vystupujú proti trestu smrti
103. dominantným účelom trestu je odstrašovanie prípadne izolácia páchateľa

v oboch koncepciách sa dôraz kladie na

1. odplatu, odstrašovanie, izoláciu páchateľa
2. nápravu páchateľa

Štruktúra právnej normy

1. trojčlánková, trichotonomická štruktúra právnej normy

1. hypotéza
2. dispozícia
3. sankcia

2. dvojčlenná

1. hypotéza
2. dispozícia

PN obsahuje zväčša dve elementárne normy:

1. určuje podmienky vzniku subjektívnych práv a povinností
2. určuje sankčné následky nesplnenia povinnosti

DISPOZÍCIA

104. jadro normy
105. normatívna časť normy
106. nevyhnutná časť právnej normy, bez nej by norma nebola normou
107. vyjadruje to, čo má byť
108. vlastné pravidlo správania sa
109. stanovuje oprávnenie a právne povinnosti, ktoré nastupujú, ak nastali skutočnosti uvedené v hypotéze
110. môže byť formulovaný taxatívne aj demonštratívne
111. vyjadrená určitým slovom alebo spojením slov:

1. zákazov, príkazom

1. dovolením

112. nájdeme tu jednotlivé druhy správania :

1. pre normotvorcu – príkaz, zákaz, dovolenie

1. z hľadiska adresáta – oprávnenie, povinnosť

HYPOTÉZA

113. časť právnej normy, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých musí subjekt splniť povinnosť alebo uskutočniť subjektívne právo
114. podmienkou, s ktorou právna norma spája vznik, zmenu a zánik oprávnení a povinností môže byť vek, zdravie, narodenie dieťaťa štátna príslušnosť
115. stanovuje podmienky za ktorých nastane hypotéza, poprípade sankcia
116. stanovuje podmienky za ktorých sa má realizovať pravidlo správania, ktoré je stanovené v dispozícii
117. je tu uvedené:

1. okruh adresátov normy
2. časová pôsobnosť normy
3. právne skutočnosti

SANKCIA

118. časť PN, v ktorej je stanovený postih za porušenie právnych povinností stanovených v dispozícii
119. zvláštna ujma postihujúca toho, kto za podmienok stanovených hypotézou nedodržal pravidlo správania vyjadrené dispozíciou
120. nemusí byť súčasťou tej istej právnej normy ako hypotéza a dispozícia; môže byť zapísaná v inej právnej norme toho istého NPA, prípadne PN iného právneho predpisu

k prepojeniu dvoch PN dochádza v dôsledku negácie primárnej povinnosti

121. Ak je PP negovaná → vytvára sa nová podmienka, ktorá spôsobuje vznik SP
122. vznik SP je logický následok porušenia PP

primárna hypotéza = hypotéza „prvej“ právnej normy, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa musí alebo

                                    môže uskutočniť dispozícia (následok)

primárna dispozícia = dispozícia „prvej“ právnej normy, ktorá stanovuj následok, čiže to, čo má byť, ak  

                                     nastanú stanovené podmienky

-   vzťah primárnej hypotézy a dispozície možno vyjadriť jednoducho: za podmienky „a“ má byť „b“.

sekundárna hypotéza = hypotéza „druhej“ právnej normy ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa musí

                                        alebo môže uskutočniť druhá dispozícia; je negácia primárnej dispozície

sekundárna dispozícia = dispozíciou „druhej“ právnej normy, ktorá stanovuje následok, čiže to, čo má byť,  

                                         ak dôjde k negácii primárnej dispozície

   -   vzťah sekundárnej hypotézy a dispozície možno vyjadriť jednoducho: za podmienky „non b“ má byť „c“.

typy štrukturálnych elementov PN:

1. z hľadiska miery abstraktnosti formulácie:

1. relatívne abstraktná formulácia H,D,S – väčší priestor pre uváženie súdu a iných orgánov verejnej moci, ktoré aplikujú normy
2. relatívne konkrétna formulácia H,D,S – formulácie je veľmi konkrétna

123. nie je veľký priestor pre uváženie pri aplikácii
124. väčšia miera právnej istoty pre adresátov normy

2. z hľadiska kumulatívnosti alebo alternatívnosti formulácie:

-    ide o to či musia byť splnené všetky podmienky, povinnosti, využité všetky oprávnenia, udelené všetky

    sankcie alebo stačí iba jedna z nich

a.) kumulatívny charakter formulácie

b.) alternatívny charakter formulácie

3. z hľadiska úplnosti alebo neúplnosti vymedzenia H,D,S:

1. taxatívny – úplný, uzavretý výpočet:

125.                 -  nesme sa prihliadať k iným podmienkam ako tým čo sú uvedené
126.                 -  nemožno uložiť iné sankcie ako tie čo sú uvedené

2. demonštratívny výpočet

127.                  -  používajú sa výrazy ako napríklad, najmä, iné okolnosti

NPA sú štruktúrované na :

128. hlavy
129. oddiely
130. články
131. paragrafy
132. odseky
133. písmena

Tieto názvy nazývame rubriky.

Pôsobnosť právnych noriem a jej druhy

1. časová ( temporalita) – vymedzuje časový úsek, v ktorom právna norma v spoločnosti regulačne pôsobí
2. územná ( teritorialita)  - určuje štátne územie alebo jeho časť, na ktorom právna norma pôsobí
3. vecná – vymedzuje vecnú problematiku, ktorá je normou upravená; skutkové podstaty pre ktoré norma platí
4. osobná ( personalita) – vymedzuje okruh osôb, pre ktoré PB, obsiahnutá v určitom právnom predpise platí

Časová pôsobnosť právnych noriem

134. určuje od kedy, do kedy, v akom časovom úseku má norma v spoločnosti regulačne pôsobiť, upravovať spoločenské vzťahy
135. spája sa najmä s pojmami:
136. platnosť
137. účinnosť
138. intertemporalita ( tranzitórnsoť)
139. retroaktivita ( aretroaktivita)

Platnosť a účinnosť právnych noriem

Platnosť

140. určuje dobu, po ktorú je PN súčasťou platného právneho systému určitého štátu
141. začína sa ňou formálne bytie, existencia PN
142. vzniká dňom verejného vyhlásenia PN, prípadne rozoslania zbierky, v ktorej je NPA publikovaný
143. PN sa stane platnou tým, že bola podľa zákona vyhlásená
144. platnosť PN vyjadrenej v právnom predpise je totožná so skutočnosťou, že PN je súčasťou platného právneho systému štátu
145. realizuje sa z hľadiska:
146. času ( temporalita)
147. územia ( teritorialita)
148. subjektov ( personalita)
149. vyhlásenie, publikácia:
150. materiálna – vybubnovanie
151. formálna – uverejnenie noriem v úradnej zbierke zákonov a nariadení štátu alebo inej oficiálnej zbierke štátu
152. uskutočňuje sa spôsobom, ktorá stanovil Z o ZZ SR

Účinnosť

153. účinnosť platnosti
154. vzniká zároveň alebo neskôr so vznikom platnosti
155. jej vznikom vyplývajú z právnych noriem záväzné práva a povinnosti a nastupuje aj možnosť aplikácie štátneho donútenia
156. základným predpokladom účinnosti právnej normy je jej platnosť
157. vznik účinnosti:

1. generálne ustanovenie o účinnosti:

158. generálna klauzula
159. obsiahnuté v: ústave alebo tzv. publikačnej norme – u nás Z o ZZ SR
160. stanovuje, že všeobecne záväzné právne predpisy nadobúdajú účinnosť (účinnosť platnosti) 15 dňom po ich vyhlásení v Z.z., ak nie je v nich ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti
161. realizuje sa len s podmienkou, že vznik účinnosti konkrétnej normy nie je stanovený v špeciálnom ustanovení o účinnosti, ktoré je spravidla záverečným ustanovením normatívneho právneho aktu

1. špeciálne ustanovenie o účinnosti

162. stanoví sa skorší alebo neskorší začiatok účinnosti normatívneho aktu, než určuje generálna klauzula
163. účinnosť sa určuje pre každý NPA osobitne
164. U sa viaže na plynutie času ale môže nastupovať aj na základe vzniku iných právnych skutočností, napr., vzniku platnosti iného NPA
165. účinnosť právnych noriem vyjadrených v jednom a tom istom NPA môže vznikať v rozdielnom čase
166. jediné ustanovenie NPA, ktorého účinnosť vzniká spoločne s platnosťou = ustanovenie o účinnosti
167. o všetkom čo bolo v ZZ uverejnené platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa týka – domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná

vacatio legis , legisvakačná lehota:

   - čas, ktorý plynie medzi platnosťou a účinnosťou

168. jej účelom je umožniť aby sa adresáti s právnymi normami náležite oboznámili, čo je predpokladom kvalitného používania právnych noriem predovšetkým štátnymi orgánmi
169. jej dĺžka by mala byť závislá od zložitosti a rozsiahlosti právneho predpisu
170. nedostatočnú legisvakačnú lehotu možno považovať za časovú prekážku brániac adresátom uplatniť v dostatočnej šírke oprávnenie poznať platné právo

Zánik platnosti a účinnosti právnych noriem:

171. spôsob zániku platnosti právnej normy ustanovuje rekogničná norma
172.  

1. vonkajší dôvod zániku platnosti a účinnosti určitého normatívneho právneho aktu je:

1. zrušenie aktu orgánom s normotvornou právomocou, ktorý tento predpis vydal
2. zrušenie aktu iným orgánom s normotvornou právomocou, ktorý je spôsobilý vydávať akty rovnakej alebo vyššej právnej sily, ktorá charakterizuje predmet derogácie (abrogácie)
3. rozhodnutie o jeho nesúlade s ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi, medzinárodnými zmluvami a v určených prípadoch aj s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi

osobitný dôvod zániku platnosti a účinnosti sa vyskytuje v oblasti vykonávacích právnych predpisov

2. vnútorný dôvod zániku platnosti a účinnosti určitého normatívneho právneho aktu je:

    -   uplynutie doby platnosti a účinnosti aktu určené terminovanou normou

zánik platnosti normy nemôže nastať „automaticky“ ako právny následok:

1. násilného prevzatia štátnej moci
2. zmenou podmienok a okolností, ktoré podmienili vznik určitého normatívneho právneho aktu
3. zánik efektívnosti právnej normy a vznik jej obsolétnosti, keď sa norma prestala používať

    Ak Ústavný súd vysloví, že medzi právnymi predpismi je nesúlad, strácajú príslušné predpisy iba účinnosť a prípadne až neskôr strácajú aj platnosť.

Normatívne právne akty, ktoré zrušujú skoršie normatívne právne akty, ich časti alebo ustanovenia sú:

1. čiastkovými alebo rozsiahlejšími novelizáciami, ktoré menia, zrušujú a dopĺňajú skoršie normatívne právne akty
2. celkom novými aktmi alebo rekodifikáciami
3. výlučne zrušovacími aktmi

Normatívne právne akty zrušujú iné normatívne právne akty, ich časti alebo ustanovenia:

1. novelou - neskorší akt mení, zrušuje alebo dopĺňa určité časti alebo ustanovenia skoršieho aktu,
2. pomocou derogačnej klauzuly - nachádza sa v časti normatívneho právneho aktu nazývanej záverečné  a prechodné ustanovenia, prípadne spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

Poznáme tieto druhy derogačných klauzul:

1. generálna -  v súlade so zásadou lex posterior derogat priori ustanovuje, že všetky skoršie normy, ktoré sú  

                         v rozpore s touto neskoršou, sú zrušené a strácajú platnosť a tým aj účinnosť

2. generálna s demonštratívnym výpočtom derogácií - v súlade so zásadou lex posterior derogat priori                      

                         ustanovuje, že všetky skoršie normy, ktoré sú v rozpore s touto, sú zrušené a strácajú platnosť  

                         a účinnosť

173. jej súčasťou je však demonštratívny výpočet najvýznamnejších noriem, ktorých sa zrušenie dotýka.

3. špeciálna s taxatívnym výpočtom derogácií - v súlade s prvým derogačným pravidlom zrušuje všetky  

                          skoršie normatívne akty, ktoré sú s ňou v rozpore, ale na rozdiel od generálnej a  

                         demonštratívnej klauzuly ich jeden po druhom taxatívne vymenúva s označením čísla, názvu  

                         a roku prijatia predpisu.

depuračné akty

  -     zrušovacie normatívne právne akty

174. používali sa najmä v minulosti s cieľom prečistiť PS a zbaviť ho obsolétnych noriem a noriem odporujúcich normám rovnakej a vyššej právnej sily

Z hľadiska rozsahu zrušenia určitého aktu odlišujeme derogáciu od abrogácie:

175. derogácia znamená zrušenie časti normatívneho aktu
176. abrogácia je zrušením celého normatívneho právneho aktu.

derogácia:

1. Aktívna  - spája sa s normatívnym právnym aktom, ktorý obsahuje derogačnú klauzulu, alebo ktorý  

                      iným spôsobom zrušuje iný akt (napr. ju obsahuje zrušujúci akt)

2. Pasívna  - spája sa s normatívnym právnym aktom, ktorý je predmetom derogácie (týka sa zrušeného  

                      aktu)

Derogačné pravidlá

177. interpretačné pravidlá, pomocou ktorých interpretátor usúdi, že pri riešení konkrétnej veci neprihliadne na určitý skorší normatívny akt kvôli jeho nesúladu s neskorším aktom
178. v právnej náuke sa traduje, že pomocou nich je možné vylúčiť uplatnenie príslušného aktu (časti, ustanovenia) pri riešení konkrétnej veci
179. uvádzajú sa tieto derogačné pravidlá:

1. Lex posterior derogat priori  - neskorší zákon ruší skorší
2. Lex posterior specialis derogat legi priori generali - neskorší špeciálny zákon ruší skorší generálny zákony

Intertemporalita právnych noriem

180. intertemporálne (prechodné) ustanovenia normatívneho právneho aktu sú súčasťou záverečných, spoločných (prechodných) ustanovení aktu
181. obsahom prechodných ustanovení je intertemporalita = čiže režim prechodného spolupôsobenia skoršieho a neskoršieho práva
182. v čase pôsobenia prechodných ustanovení sa v stanovenom rozsahu dočasne používajú skoršie právne normy, ktorých platnosť a účinnosť zanikla, a naopak dočasne sa nepoužívajú neskoršie normy, ktorých platnosť a účinnosť vznikla
183. po splnení svojej funkcie sa stávajú obsolétne, nestrácajú však platnosť a účinnosť
184. predmetom týchto ustanovení, ktoré nazývame aj tranzitórne alebo tiež prechodné ustanovenia či normy, je teda úprava dočasného pôsobenia skoršieho aktu v budúcnosti, ev. spolupôsobenie skoršieho a neskoršieho aktu v prechodnom období, v ktorom sa finalizuje realizácia právnych vzťahov vzniknutých za časovej pôsobnosti skoršieho normatívneho aktu

Retroaktivita právnych noriem a zákaz retroaktivity

Retroaktivita:

185. spätné pôsobenie neskoršej právnej normy do minulosti
186. spätná časová pôsobnosť PN
187. vymedzená v spoločných, záverečných a prechodných ustanoveniach PA
188. v trestnom práve môže byť v niektorých prípadoch prospešná, ak sa použije na pravom mieste - tým pravým miestom je spätné pôsobenie neskoršieho zákona, ktorý spáchaný trestný čin pred vznikom platnosti a účinnosti nového trestného zákona alebo jeho novelizácie:

1. posudzuje miernejšie, než v minulosti
2. deroguje ako trestný čin a tým zavádza jeho beztrestnosť, takže vznikom platnosti neskoršieho zákona sa zakázané konanie zmení na z právneho hľadiska za beztrestné

-  retroaktívne právne predpisy sa niekedy prijímajú po všeobecných voľbách. keď nová politická alternatíva, ktorá voľbami získala potrebnú väčšinu v parlamente, sa usiluje zrušiť výsledky legislatívnej činnosti predchádzajúcej väčšiny prostredníctvom prijímania zákonov s retroaktívnymi účinkami – nejde ale o vládu práva ale o vládu ľudí, čo sa prieči podstate právneho štátu

Zákaz retroaktivity ( aretroaktivita )

189. právne normy v demokratickej spoločnosti, kde vládnu zákony a nie ľudia, pôsobia a majú pôsobiť v zásade do budúcnosti a nie do minulosti
190. na princípe zákazu retroaktivity je založená ochrana občianskej slobody jednotlivca, ochrana jeho právneho konania v minulosti a právnych účinkov tohto konania aj smerom k prítomnosti a budúcnosti  vrátane ochrany ním nadobudnutých práv v minulosti
191. NP nemôžu ukladať povinnosti na obdobie, keď ešte neplatili, časovo neexistovali
192. z hľadiska právnej istoty občanov, zabezpečenia ich slobody, musí platiť že ich správanie je posudzované vždy podľa práva, ktoré platilo v čase, v ktorom sa realizovalo

Retroaktivita vo verejnom a súkromnom práve

193. vo verejnom práve aretroaktivitu upravuje najmä ústavné, trestné, správne a finančné právo
194. v súkromnom práve zákaz retroaktivity vedie k zákazu ukladania nových reparačných reštitučných a satisfakčných sankcií za úkony ktoré sa diali v minulosti
195. princíp aretroaktivity vo verejnom i súkromnom práve vychádza zo zásad, že kto konal s dôverou v určitý zákon, nemá byť v svojej dôvere sklamaný

Pravá a nepravá retroaktivita:

a.) pravá retroaktivita:

    -    neskorší právny predpis neuznáva práva a povinnosti, ktoré boli nadobudnuté počas platnosti skoršieho

         právneho predpisu

196. účinnosť neskoršieho právneho aktu pri pravej retroaktivite sa začína skôr ako jeho platnosť, teda v čase, keď ešte formálne neexistoval – použije sa neskorší zákon na právne skutočnosti, ktoré sa stali v minulosti → postup možný len v prospech subjektívnych práv a právneho postavenia príslušných právnych subjektov
197. znamená, že sa spätne menia právne pomery – podľa v súčasnosti platnej a účinnej právnej úpravy sa posudzujú právne vzťahy, skutočnosti, spávanie a konanie, ktoré sa uskutočnili skorej
198. nová právna úprava mení dôsledky, ktoré podľa práva nastali pred dňom jej platnosti

b.) nepravá retroaktivita:

   -    pri nej sa tieto skutočnosti uznávajú

   -    nová právna úprava mení alebo zavádza nové práva a povinnosti (nie každý vplyv pôsobenia zákona do  

        minulosti sa nepovažuje za spätné pôsobenie)

    -   súvisí s ochranou nadobudnutých práv a problematikou zásahu do týchto práv

    -   je dôsledkom zmien v právnom poriadku

    -   nezasahuje do minulosti, nie je spätnou účinnosťou v pravom zmysle slova

    -   rieši situáciu, keď právne vzťahy vznikli ešte v čase pôsobenia skoršieho právneho predpisu, ale takýto  

        skôr vzniknutý vzťah trvá aj naďalej a finalizuje sa až za účinnosti nového zákona

    -   rieši časový stret dvoch PN

    -   znamená, že:

              -   vznik a platnosť právnych vzťahov, skutočnosti a správania sa posudzuje podľa skorej platných  

                  noriem

              -   obsah právnych vzťahov sa posudzuje podľa normy účinnej v dobe, keď sa o týchto právnych  

                  vzťahoch rozhoduje

              -   práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho práv. predpisu uznávajú

   -   z hľadiska pravej a nepravej R je dôležitou otázkou ochrana nadobudnutých práv, ktoré v zmysle princípu aretroaktivity nesmie lex posterior zrušiť, zhoršiť, iba ak zlepšiť. Aj nadobudnuté práva by stratili právnu ochranu, ak by sa preukázalo, že sa nadobudli v rozpore s dobrými mravmi, ak sú v rozpore s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách.

Územná ( teritoriálna, miestna) pôsobnosť právnych noriem

199. určuje štátne územie alebo jeho časť, na ktorom právna norma platí
200. stanovenie rozsahu, v akom sa norma použije so zreteľom na miesto
201. rozlišovanie:

3. ius universale – PN, ktorých pôsobnosť sa vzťahuje na celé územie štátu
4. ius particulare – PN, ktorých pôsobnosť je lokálna

Osobná ( personálna ) pôsobnosť právnych noriem

202. vymedzuje okruh osôb, pre ktoré právna norma, obsiahnutá v určitom právnom predpise, platí
203. platnosť sa vzťahuje na:

1. všetky subjekty – všeobecná osobná pôsobnosť
2. na užšie vymedzenú skupinu subjektov ( vojaci, študenti, cudzinci,....)– špeciálna osobná pôsobnosť

Imunita

204. výnimka zo všeobecnej osobnej a teritoriálnej pôsobnosti PN
205. súčasťou diplomatických imunít je aj vyňatie ( exempcia) určitých osôb – diplomatických zástupcov z jurisdikcie štátu – exteritoriálne osoby
206. imunity členov zákonodarných zborov, imunity poslancov – najmä z pôsobnosti trestnoprávnych a administratívnoprávnych N štátu, ktorého sú občanmi
207. osoby používajúce imunitu:

1. sú úplne vyňaté z jurisdikcie štátu, ktorého sú občanmi
2. platné právo umožňuje aby o obmedzení alebo vylúčení ich imunity rozhodol parlament

208. ak platné právo obmedzenie alebo vylúčenie imunity poslancov nepripúšťa, uplatňuje sa disciplinárna právomoc parlamentu nahradzujúca jurisdikciu štátu

209. ústava ustanovuje, že poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani ho vziať do väzby bez súhlasu NRSR
210. ak NRSR súhlas odoprie, stíhanie je navždy vylúčené
211. súhlas na trestné stíhanie sudcu ústavného súdu alebo na jeho vzatie do väzby dáva súhlas Ústavný súd
212. NRSR odvolá sudcu jednak na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku pre úmyselný trestný čin

                                      a jednak na základe disciplinárneho rozhodnutia pre čin, ktorý je nezlučiteľný  

                                         s výkonom jeho funkcie,

                                      kvôli zdravotnému stavu

                                      jednak ak dosiahol 65 rokov.

213. nezávislosť sudcov je zabezpečené aj tým, že NRSR si musí pred rozhodnutím o odvolaní vyžiadať stanovisko od príslušného disciplinárneho súdu

Medzinárodné právo a vnútroštátne právo

Medzinárodné právo:

214. upravuje najmä vonkajšie vzťahy štátov
215. systém MNP tvoria normy, ktoré pramenia z medzinárodných zmlúv a medzinárodných obyčají – všeobecne uznávané nepísané pravidlá a princípy medzinárodného práva, tvorené a dotvárané praxou, ktoré sa odovzdávajú tradíciou
216. normy MNP predstavujú koordinovanú vôľu viacerých suverénnych štátov
217. subjektmi MP sú suverénne štáty a nimi vytvárané verejnoprávne subjekty medzinárodných vzťahov
218. v určitých prípadoch môžu byť subjektmi aj jednotlivci, napr. vo veciach ochrany základných práv a slobôd

Vnútroštátne právo:

219. upravuje vnútorné záležitosti štátu
220. jeho systém tvoria normy, ktoré pramenia napr. zo zákonov a iných právnych predpisov
221. subjektmi vnútroštátneho práva sú fyzické a právnické osoby
222. normy VŠP sú prejavom suverénnej vôle jedného konkrétneho štátu

    Vzťahy medzi MP a VP môžu byť rozmanité.

    Pomer jedného k druhému sa viac alebo menej spravuje monistickou alebo dualistickou koncepciou:

1. dualistická koncepcia -  spočíva v zásade na myšlienke, že medzi VŠP a MNP je vzťah disjunkcie, pretože ide o dva odlišné a samostatné systémy.
2. monistická teória – MNP a VŠP tvorí jeden právny systém (platí zásada pacta sunt servanda).

223. považuje pojem práva za nedeliteľný
224. VŠP A MNP predstavujú jeden harmonický, obsahovo bezkonfliktný právny systém
225. dve skupiny:

1. - vychádza z primátu, hierarchickej nadradenosti VŠP nad MNP
2. - vychádza z primátu, hierarchickej nadradenosti MNP and VŠP

Transformácia medzinárodného práva

226. spôsob vstupu prvkov systému MNP do VŠP
227. prenos MN zmlúv do systému VŠP neurčuje MNP ale je stanovený spôsobom, ktorý stanovuje VŠP
228. dochádza k formálnemu zdvojeniu normatívnemu obsahu
229. transformácia prebieha spravidla dvomi cestami:

1. generálna transformácia - vyžaduje aby určitý prameň VŠP obsahoval odkazujúcu právnu normu    

                                                odvolávajúcu sa na MNP

230. uskutočňuje sa na základe ústavného splnomocnenia ( blanketovej normy) bez obsahovej modifikácie noriem MNP, zachovaním doslovného znenia MN zmluvy
231. na transformáciu do VŠP je dostačujúca publikácia vo VŠ publikačnom nástroji ZZ SR

b.)  špeciálna transformácia - vyžaduje si prijatie dvoch a viac právnych aktov:

1. prvým je hlasovanie parlamentu, ktorým zákonodarný orgán vyslovuje súhlas s medzinárodnými politickými zmluvami
2. druhým aktom je ratifikácia medzinárodných zmlúv hlavou štátu s ktorými už parlament vyslovil súhlas
3. tretím aktom je vyslovenia ratifikovanej alebo konfirmovanej medzinárodnej zmluvy v Z.z.
4. vytvára sa vnútroštátny predpis, ktorý pre subjekty VŠP stanoví pravidlá zodpovedajúce MN zmluve

adopcia ( inkorporácia )

1. norma MNP prevzatím do VŠP nestráca charakter MN PN
2. nevyžaduje sa ani VŠ publikácia v oficiálnej zbierke
3. MN zmluva nadobúda účinky aj vo VŠ oblasti
4. neprichádza tak ako pri transformácii, k formálnemu zdvojeniu normatívneho obsahu, neexistujú vedľa seba N MN a VŠ práva

adaptácia

1. ponecháva zákonodarným orgánom štátu väčšiu voľnosť rozhodnúť, v akej miere uskutočnia prenos záväzkov z MNP do sféry VŠP
2. neznamená doslovný, len obsahovo blízky prenos, cieľom ktorého je zladenie, harmonizácia určitej oblasti VŠP

Kolízne normy

1. regulujú právne vzťahy s tzv. cudzím prvkom v oblasti občianskeho, rodinného, obchodného, pracovného práva a iných oblastí práva
2. stanovujú podľa práva ktorého štátu treba postupovať v rozmanitých právnych vzťahov s cudzím prvkom (jeden so subjektov právneho vzťahu, prípadne predmet právneho vzťahu)
3. stanovujú spôsob nadviazania na právo určitého štátu určením hraničného ukazovateľa, t.j. kritéria, pomocou ktorého dochádza k určeniu práva určitého štátu
4. kritéria sú:

         osobné – určuje sa príslušné právo podľa št. občianstva alebo podľa dohody strán

         miestne  - určuje sa príslušné právo miesta uzavretie zmluvy

5. stanovuje ich MNP súkromné a jeho prameňom sú aj zmluvy medzi štátmi.

Komunitárne právo – právny systém EU

1. osobitný právny systém odlišný tak od MNP, ako aj VŠP členských štátov EU
2. právny systém EU je súhrn právnych noriem vytvorený a uplatňovaný členmi únie, a orgánmi  únie tak v rámci činnosti orgánov únie, ako aj na teritóriu členského štátu
3. zbližovanie, harmonizácia alebo aproximácia právnych poriadkov - vytváranie súladu medzi VŠP pridruženého alebo riadneho člena únie s komunitárnym právom
4. proces harmonizácie zabezpečujú:

1. orgány únie vydávaním aktov

1. orgány členských štátov

1. o členstvo sa môže uchádzať iba štát, ktorý :
2. je na európskom kontinente,
3. v politickej oblasti sa požaduje mierumilovnosť

                                                          demokratická forma vlády

                                                           pluralitný politický systém

                                                           ochrana ľudských práv

4. v hospodárskej oblasti sa požaduje trhová ekonomika

                                                                slobodná hospodárska súťaž

Pôsobnosť komunitárneho práva

1. začína pôsobiť na teritóriu príslušného štátu okamihom vzniku platnosti dohody o pristúpení
2. má prednosť pred VP
3. vyznačuje sa priamou účinnosťou z hľadiska osobnej a teritoriálnej pôsobnosti v členských štátoch únie
4. záväznosť KP nie je podmienená ratifikáciou alebo konfirmáciou ani súhlasom vysloveným príslušným normotvorným orgánom členského štátu
5. členské štáty sa dobrovoľne zriekajú časti svojej suverenity a vopred súhlasia s tým, aby sa právne vzťahy spravovali normami KP
6. delenie:

primárne KP

sekundárne KP

inštitucionálne

hmotné

procesné

primárne KP - tvoria ho akty členských štátov únie, ktoré reprezentujú najmä zakladajúce zmluvy únie

                      (Maastrichtská) + zmluvy o pristúpení skupín štátov alebo jednotlivých štátov

sekundárne KP – tvoria ho akty, ktoré prijímajú orgány únie podľa zakladajúcich zmlúv

7. sekundárne akty v úvodnej časti vždy odkazujú na akty primárneho práva, ktoré obsahujú generálne  

    splnomocnenie na ich vydanie

orgány únie prijímajú tieto akty:

1. nariadenia (regulations) – najvýznamnejšie NA, všeobecná záväznosť na úrovni orgánov únie aj priame pôsobenie na teritóriu členských štátov únie
2. smernice (directives)
3. rozhodnutia ( decisions)
4. odporúčania (recommendations)  

                                                          } nie sú záväzné, nezakladajú právne povinnosti ani právne nároky

5. stanoviská (opinions)

Inštitucionálne KP  - tvoria ho normy, ktoré upravujú najmä právomoc, kompetenciu, procesné postupy  

                                 jednotlivých orgánov – inštitúcií únie:

8. Európsky parlament
9. Rada únie
10. Komisie únie
11. Dvor audítorov únie
12. Súdny dvor únie

Hmotné KP  - reguluje jednotlivé oblasti hospodárskeho, sociálneho, ekologického života únie, dotýka sa  

                       obchodného a daňového práva, práva životného prostredia...

-  súčasťou KP sú aj všeobecné právne zásady, ktoré sa uznávajú na pôde únie, aj v členských štátoch

Veľké právne systémy

1. právne kultúry skupín štátov, ktorých platné právo a právny život sú vytvorené na spoločných hodnotách, tradíciách, ideách a právnom a politickom myslení
2. vyznačujú sa najmä rovnakým systémom prameňov práva

štruktúrou práva

technikou tvorby

realizáciou

aplikáciou

interpretáciou

3. medzi jednotlivými systémami sú rozdiely v samej koncepcii práva
4. René David rozoznáva v diele „International Encyclopedia of Comparative Law“ tieto veľké právne systémy:

1. kontinentálny (lex scripta, civil law)
2. anglo-americký (lex non scripta, common law)
3. socialistický
4. náboženské a tradičné systémy

Kontinentálny právny systém

1. charakter písaného práva
2. dominantná úloha pripadá tzv. zákonnému či štátnemu právu vytváranému najvyššími štátnymi orgánmi a nie právnym obyčajam;  súdy a iné orgány aplikácie práva sú oprávnené právo nachádzať; nemajú však právomoc právo tvoriť.
3. korene má v recepcii rímskeho práva
4. Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Turecko, Rakúsko, Poľsko, Maďarsko, Španielsko, Portugalsko a aj Slovensko.

Anglo-americký právny systém

1. systém práva sa výstižne nazýva case law - zásady systému sa odvíjajú z riešenia konkrétnych vecí
2. je tu sudcovská tvorba práva: judge-made-law
3. právo praxe
4. v centre právneho systému je súdny precedens (má všeobecne záväzné účinky)
5. v USA i v Anglicku prijímajú najvyššie štátne orgány aj celý rad zákonov i nariadení (statute law, legislation), ktoré u nich nadobúdajú skutočný právny význam až pri ich aplikácii súdom alebo orgánom štátnej správy
6. zreteľne môžeme rozlišovať medzi právom deklarovaným a aplikovaným (law in books a law in action).

Socialistický (komunistický) právny systém

1. napr. Severná Kórea alebo Kuba
2. je tu priama lebo nepriama tvorba práva najvyššími orgánmi komunistickej strany
3. podriadenosť práva politike

                              právnych noriem politickým normám

4. socialistická zákonnosť garantujúca prioritne záujem štátu a nie záujmy a práva občana
5. široká právny výchova.

Náboženské a tradičné systémy práva

patria sem:

1. islamské právo
2. hinduistické právo
3. africké právo
4. právne systémy Ďalekého východy, najmä čínske a japonské právo