Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Právnická fakulta / Rímske právo

riman - vlastnícke (rp_vlastnicke.doc)

VLASTNÍCKE PRÁVO

História vlastníckeho práva

1, Vlastníctvo v starorímskom práve

  - bolo jediným druhom vecného práva (poľné služobnosti)

  - žiaden osobitý výraz pre VP

  - moc nad vecou sa vyjadrovala výrazom „je moje“ - meum esse

  - tzv. „relatívne VP“ → vlastnícky spor vedený tak, že dôkazy prednášali obe procesné strany (žalobca + žalovaný)

    a sudca následne rozhodoval, kto na základe „lepšej držby“ je voči protistrane  V → avšak možné objavenie

    sa ešte tretia strana s „lepším“ právom k veci

  - neoddelené VP a držba : VP je len „lepšie“ právo k držbe

  - sporná otázka vzniku súkromného vlastníctva, jeho subjektu a objektu → najprv kolektívne vlastníctvo → rozklad →

     rodinné vlastníctvo ako prechodná forma k súkromnému vlastníctvu → súkromné (individuálne) vlastníctvo

  - najprv predmety súkromného vlastníctva: hnuteľné osobné veci (odev, zbraň) hlavy rodiny

  - Zákon XII. tabúl:  - pater familias bol skutočným V celého rodinného majetku

                                  - pater familias spravoval rodinný majetok medzi živými (inter vivos)

                                  - delenie vecí na   ┌ familia (veci v rodinnom majetku)

                                                               └ peculium (veci v súkromnom majetku)

2, Vlastníctvo v predklasickom a klasickom práve

    - zmena: prísne oddelenie držby a VP

    - prechod od nepresne vymedzeného pojmu na → VP je také právo k veci, kt. možno nadobudnúť len určitými

       spôsobmi a chrániť prostredníctvom actio in rem

    - vznik pojmov: dominium, neskôr proprietas

    - zánik koncepcie tzv. relatívneho vlastníctva: v reivindikačnom vlastníckom spore a ustálenie jednostranného tvrdenia        

        žalobcu, kt. je potrebné oprieť o nadobúdací dôvod (zabezpečoval pozíciu erga omnes)

    - VP sa teda stalo absolútnym subjektívnym právom

3, Vlastníctvo v poklasickom a justiniánskom práve

    - celková vulgarizácia práva - zánik rozlišovania VP a držby

    - pojmy dominium, proprietas sa používajú aj pri prípady čisto držby

    - ale Justinián bol zlatý, tak to vrátil všetko pekne späť (predklasické + klasické VP)

    - rozdeľovanie 1, podľa ius civile / ius honorarium

               2, podľa mancipačných / nemancipačných vecí

    - Justík to zjednotil a vytvoril jedno VP ku všetkým druhom vecí

Pojem vlastníckeho práva

Definícia :

- nie je definícia VP, ale aj tak je to významný inštitút

- na VP založené všetky majetkové vzťahy

- vlastníctvo = najrozsiahlejšie súkromné právo, kt. mohol mať jednotlivec k určitej veci (actio in rem)

                    = také pr. k veci, proti kt. na jednej strane stála držba (possesio) ako faktická moc nad vecou, a na druhej

                      strane tzv. obmedzené pr. k cudzej veci

- výlučné (voči ostatným absolútne právo = erga omnes / vzťah), priame, elastické právo nad vecou

-  držba = moc, faktická moc nad vecou

- najdôležitejšie vecné právo → ostatné vecné práva len obmedzenia VP

                                                ┌ kvantitatívne najširšie (neexistovalo žiadne iné rozsiahlejšie právo)

                                                └ najvyššia kvalita (v systéme absolútnych subjektívnych práv zohrávalo mimoriadnu

                                                                                 úlohu, kvalitou sa však neodlišovalo)

Subjekt :

PO

 ┌ rozširovanie územia Ríma výbojmi→ * tzv. verejné pozemky (ager publicus) → výhradné vlastníctvo št. ako PO

  ├ št. v súkromno-právnych vzťahoch ho zastupovali magistráti

  └ majetok št. = vec nikoho (res nullius) - vec nepatriaca žiadnemu občanovi

                         - jeho subjekt - št. pokladnica (aerarium)  

FO

 ┌ nie každá FO mohla byť V → potrebná pr. subjektivita → len svojprávne osoby (sui iuris)

  ├ cudzinci (peregni) - vlastníctvo prístupne len podľa domáceho práva + ius gentium

  └ výlučný charakter VP - žiadna konkurencia tretích osôb → ak viaceré subjekty oprávnenia k tej istej veci → založenie

       spoluvlastníckeho (nie vlastníckeho) vzťahu

Objekt:

- snaha aby okruh vecí, kt. majú byť predmetom VP, čo najširší → vzťahuje sa na všetky predmety, okrem vecí vylúčených

  z právneho obchodu (veci štátu, sakrálne veci, veci všetkých)

- veľkosť majetku nebola ohraničená

- otrok = vec

- VP je spoločenský stav:  ┌ vec vs. vlastník, vlastník vs. ostatní (nevlastníci)  dvojaký pr. vzťah

                                          └ oba vzťahy sú vecnoprávne

- odlíšenie od držby (faktická moc nad vecou)  → keď vzniká/zaniká držba, nemusí vznikať/zanikať VP

         VP môže existovať aj bez držby (okradnutý vlastník)

         držba môže bez VP (držba zlodejom)

         VP jedna osoba, držba druhá (kviritský vlastník - predaj res mancipi  neformálnym odovzdaním)

         najčastejšie však tá istá osoba aj držba aj VP

- VP = úplné panstvo nad vecou, ale určité vlastnícke obmedzenia

- elasticita VP (ius recadens): pojmovo neobmedzené subj. pr.→ keď zaniklo obmedzovanie VP→ VP sa automaticky

  zmenilo na úplné právo

Obsah vlastníckeho práva

- daný jednotlivými V oprávneniami - tvoria jednotu (nie súhrn) všetkých možných pr. k veci

- VP umožňovalo v ľubovolnej forme hospodársky využívať určitú vec

- tzv. holé vlastníctvo (1,2,3,) - popri VP existovali samostatne

                                               - V mohol tieto pr. previesť na iného bez toho, aby vec scudzil

                                               = VP, kt. je bez ekonomického využívania veci

                                               - V previedol všetky (1,2,3,)

- Rímsky V mal tieto samostatné oprávnenia:

1. ius utendi - pr. vlastnú vec užívať

1. V mohol svoju vec používať podľa vlst. uváženia (sám/prostredníctvom tretích)
2. ius abutendi - pr. vec zničiť - nemožno však zneužívať (obmedzenie VP)

                                                    - spôsob využitia hl. spotrebiteľných vecí

2. ius fruendi - pr. brať plody z vlastnej veci

1. plodonosná vec - pr. vec nielen užívať, ale právo brať z nej prirodzené výťažky,  kt. sa od veci oddeľovali ako jej plody (fructus)

3. ius possidendi - pr. vlastnú vec držať

1. pr. vec držať - pravidlo: „vec má byť v držbe toho komu patrí“
2. nevyhnutný prostriedok na plné využitie VP
3. pr. na držbu ius (possidendi) = prejav vlastníkovho subjektívneho pr.
4. držba (possessio) = len túžba, faktická moc nad vecou
5. držba u V → faktická + právna moc
6. V pr. držby → príčina stotožňovania VP s držbou
7. VP má väčšiu silu ako držba

4. ius disponendi - pr. nakladať s vlastnou vecou

1. oprávnenie so svojou vecou voľne disponovať
2. robiť pr. úkony medzi živými (inter vivos), aj pre prípad smrti (mortis causa)
3. kedykoľvek možné rozhodnutie, aký právny osud čaká danú vec
4. oprávnenia robiť dispozície ohraničené

             a) len na svoje užívacie pr. (usus, nájom)

             b) na svoje užívacie a požívacie pr. zároveň (ususfructus, árenda)

             c) ohraničené na detenciu (ručný záloh, vypožičanie, úschova)

             d) zamerané na všetky svoje opr. naraz (predaj, darovanie, pôžička)

5. VP vec scudziť (d) - scudzenie (alienatio)

           - osobitný druh pr. úkonu inter vivos

           - vlastník/ ním splnomocnený spôsoboval prevod VP →zmenšenie/strata majetku

           - scudzenie je dobrovoľný prevod svojej veci / svojho pr. na iného

Druhy vlastníckeho práva (viaceré formy VP existujúce vedľa seba až do Justiniána)

1, Kviritské vlastníctvo = civilné vlastníctvo → R občania

                                             - italské pozemky

                                             - prísna formálnosť

                                             - * formálnym pr. úkonom ┌ mancipatio

                                                                                         └ in iure cesio

2, Bonitárne vlastníctvo  = vlastníctvo podľa prétorského práva

                                                -  flexibilnejšie - prétor netrval bezpodmienečne forme

                                                - bonitárny vlastník „má vec vo svojom majetku“

                                           *┌ neformálnym nadobudnutím (traditio - odovzdaním) od prvého V

                                             ├ ex iusta causa od nevlastníka, kt. sa stal dodatočne kviritským V

                                             ├ okupáciou opustenej veci

                                             ├  prétor priznal tzv. držbu dedičstva (bonorum possessio)

                                             ├  niekto kúpil na dražbe celý majetok (bonorum emptor)

                                             └  ohrozený sused bol prétorom uvedený do BV            

3, Provinčné vlastníctvo┌ italské pozemky - mohli byť v KV jednotlivca

                                             └ provinčné pozemky - verejné vlastníctvo R št. - verejné pozemky (ager publicus)

                                                                                   - cisár/senát za pravidelný poplatok (stipendium) dávali R občanom do  

                                                                                      užívania                                                                            

                                                                                  - kto pridelený pozemok → pr. držať, pr. poberať plody, pr. ho scudziť                                                                                                                        

                                             - ochrana od prétora analogická ako pri KV

                                             - zdaniteľnosť provinčných pozemkov (narozdiel od KV)

                                             - neformálny prevod traditio (KV - formálne)

                                             - neskôr zdanené aj italské pozemky

4, Vlastníctvo cudzincov  - VP regulované pr. domovského št./jurisdikciou R cudzineckého prétora              

                                             - zaniklo v roku 212 - zrovnoprávnenie cudzincov s R občanmi

Obmedzenia vlastníckeho práva

- VP najrozsiahlejšie pr., úplné právo nad vecou

1, obmedzenia v spoločenskom záujme - tzv. donucujúce právo (ius cogens)

- určovalo ho verejné právo v spoločenskom záujme → nemožno ich súkromnou dohodou zmeniť

- ani keby súhlasili všetci (napr. pri výške budov)

2, obmedzovania v súkromnom záujme - tzv. doplňujúce právo (ius dispositivum)

- strany ich mohli zmluvne meniť/rušiť

- služobnosti (servitus)

- napr. odtok dažďovej vody k susedovi                                                

6. z vôle objektívneho RP - ukladajú V povinnosť, bez ohľadu na jeho vôľu a záujem, strpieť zásah do svojho pr.
7. z vôle V - povinnosť znášať výkon druhého (nie kvôli objektívnemu RP) - služobnosti, spoluvlastníctvo                                          

Obmedzenia vo verejnom záujme

                 - spojitosť s riešením soc. problémov (Zákon XII. tabúl)        

        - stavebné príkazy (min. odstup medzi domami)

                     - sanitné zákazy (spaľovanie mŕtvol vnútri mesta)

        - obmedzenia bojujúce proti luxusu (zákaz okázalých pohrebných slávností)

        - predpisy sakrálneho charakteru (v blízkosti kapitúl musí byť voľný horizont na pozorovanie letu vtákov)

        - zavádzal cenzor

        - nikdy nezavedená povinnosť vylastnenia (najväčší zásah do VP)

Obmedzenia v súkromnom záujme

        - kolízie VP rovnakých kvalít (hl. susedia)

        - snaha o súlad medzi 1, právom vlastníka svoj pozemok ľubovoľne užívať

                                                        2, právom suseda každý jeho zásah do jeho VP vylúčiť                                                                                                                                                      

     - strpieť výkon pr. suseda a brať naňho ohľad

     a) previsnutie konárov

                        - potreba umožnenia prenikania svetla na susedov pozemok

                        - treba prestrihávať konáre stromov (keď to neurobí sused môžeš aj sám)

        b) prepadnutie plodov (procidere)

                        - každé 2 dni V šiel zbierať plody, čo mu popadali k susedovi

                        - osobitný interdikt „o zbieraní dubienok“

        c) úprava hraníc susedných pozemkov (ambitus)

                        - ak spor ohľadom hraničného pásma → každý si môže uplatniť úpravu hranice actiom → sudca potom

                             určil priechodnosť hranice→ ak to nebolo možné→ 3 sudcovia vytýčili novú hraničnú čiaru

                        - určovací charakter rozsudku (adiudicatio) - konštituoval VP susedov k hraničnej čiare

        d) núdzová cesta

                        - uznané obyčajovým právom

                        - nemožno presadiť v administratívnom konaní, ak žiadateľ nemal vlastný pozemok, alebo bol jeho

                              pozemok ťažko dosiahnuteľný

                           - zákon upravil len cestu k hrobu

        e) zákaz imisií

                        - povinnosť znášať prenikanie (immisio) zápachu, dymu, vody, pary, hluku, prachu, pevných látok zo

                             susedného pozemku                          

                        - nesmelo však prekračovať obvyklú mieru

                        - ochrana interdiktom uti possidentis / zapieracou žalobou (actio negatoria) ak imisie odporovali

                              V pr. na služobnosť

        f) odrazenie dažďovej vody

                        - mrte materiálne škody z náhlych dažďov →aby voda nešla na pozemok potreba *ochranných diel

                             (oporné múry)→ ak preto šla voda k susedovi→ sused mohol podať žalobu „o odrazení dažďovej vody“

        g) zábezpeka na náhradu budúcej škody (cautio damni infecti)

                    - susednému pozemku hrozí škoda pre vadu budovy → prétor na návrh ohrozeného V → zábezpeka

                   (na náhradu) budúcej škody                          

                    = V budovy nahradí budúcu škodu, a aj vtedy ak ju nezavinil

                    - ak V budovy nechcel poskytnúť zábezpeku →prétor uviedol ohrozeného do naturálnej držby→  

                    tzv. „uvedenie do držby z prvého rozhodnutia“ + splnomocnil ho na opravu budovy

                    - ak V stále nechcel poskytnúť zábezpeku alebo odmietal nahradiť náklady na opravu budovy → prétor

                    uviedol ohrozeného do BV → tzv. „uvedenie do držby z druhého rozhodnutia“= civilná držba, čím môže

                     vydržaním * KV

                         - od V boli oprávnení zábezpeku žiadať:  ┌ V ohrozeného pozemku

                                                                   ├ úzusfruktuár

                                                        ├ založený veriteľ

                                                                    └ superficiár

                    - zábezpeku bol povinný poskytnúť: ┌ V pozemku z kt. hrozila škoda

                                                      ├ dobromyseľný držiteľ

                                                      ├ úzusfruktuár

                                                      ├ superficiár

                                                      ├ emfyteuta

                                                      └ záložný veriteľ

        h) zákaz pokračovať v stavbe (operis novi nuntiatio)

        - ak obmedzovanie VP kvôli začatiu stavby na susedovom pozemku

   - lebo 1, narušovanie služobností, ktoré mal V k susedovmu pozemku (výhľad)

                      2, stavba odporovala verejno-právnym predpisom (max. výška)

         - V pozemku oprávnený vysloviť súkromný zákaz pokračovať v stavbe → povinnosť adresátov zákazu

                     okamžitému zastaveniu stavby (=operis novi nuntiacio)                              

                                          ak ignorácia → interdikt na zbúranie stavby (interdictum demolitorium) a príp. náhradu škody  

                                        ak prestal stavať → nunciant bol povinný urobiť návrh na začatie petitórneho sporu, v kt. mal

                                                                             dokázať , že má právo stavebníkovi zakázať stavbu

Spoluvlastníctvo

- vec spravidla vo vlastníctve jednej osoby (VP je úplné a výlučné právo nad vecou)

= VP viacerých osôb k tej istej veci, ktoré vzhľadom na túto vec voči sebe vystupujú ako spoluvlastníci

- spoluvlastnícky vzťah

- nepripúšťalo sa VP (ani držba) viacerých osôb k tej istej veci v celosti (in solidium)

- formy : 1, Vlastníctvo spoločnou rukou (consortium)

         2, Podielové spoluvlastníctvo (communio pro indiviso, condomminium)

1,Vlastníctvo spoločnou rukou (consortium)

        - spoludediči zostávali po istý čas v tzv. „spoločenstve dedičov“ (consortium)

        - spravovali a užívali dedičstvo „rukou spoločnou a nerozdielnou“

        - každý mal právo k veci obmedzené tým istým právom k veci ostatných spoluvlastníkov

        - disponovať s dedičstvom s účinkami v prospech dedičov ale aj proti nim

        - osobitný vzťah dôvery medzi spoludedičmi

        - ak narušenie→každý spoludedič mohol žiadať o zrušenie spoločenstva žalobou (actio familiae erciscunde)

        - plne zodpovedalo roľníckemu charakteru rodiny a jej hospodáreniu

2, Podielové spoluvlastníctvo (communio pro indiviso, condomminium)

        - spoluvlastnícke právo len k ideálnym (mysliteľným) častiam nerozdelenej veci

        - spoluvlastníctvo vyjadrené určitým zlomkom k celej veci bez reálneho vyčlenenia

        - RP nikdy neuznávalo vlastníctvo s reálnymi podielmi (communio pro diviso)→len ideálne podiely

        - ideálny podiel: každý spoluvlastník mal svoj podiel v každej časti , v každom atóme danej veci

        - skutočné rozdelenie veci→ideálne podiely spoluvlastníkov zmena na reálne podiely→zánik spoluvlastníctva

- práva a povinnosti spoluvlastníkov:

 právo nezávisle od ostatných disponovať svojím podielom - inter vivos a mortis causa (záloh, závet, pr. ho scudziť)

                                                                      - nadobúdateľ získa ideálny podie→*spoluvlastník k veci

         na úkony týkajúce sa celej veci sa vyžadoval predchádzajúci súhlas všetkých ostatných spoluvlastníkov

                                                                                                        pr. každého zakázať dispozície (zriadenie služobnosti),      

                                                                                                            s kt. nie je uzrozumený (ius prohibendi)

         určité pr. úkony - praesumpcia súhlasu: platí právna domnienka (praesumpcia) že sa automaticky predpokladá súhlas

          ostatných  spoluvlastníkov, pokiaľ priamo neprejavili nesúhlas (oprava veci)

         na všetkých spoluvlastníkov sa rovnako vzťahovala zodpovednosť za starostlivosť

         pr. kedykoľvek požiadať o zrušenie podielového spoluvlastníctva - rozdeľovacou žalobou tzv. „žaloba o rozdelenie

           spoluvlastníctva“ (actio communi dividundo)

        - vznik: 1, zo zmluvy

                    2, iná mimoprávna skutočnosť (smrť hlava rodiny zakladajúca spoločenstvo dedičov)

        - zánik: - bez ohľadu na dôvod vzniku -

1. deliteľné veci- reálne dedenie
2. nedeliteľné veci - prisúdenie veci jednému (spoluvlastníkovi/predaj) a následné vyplatenie ostatných

                       1, dohodou spoluvlastníkov n návrh jedného z nich, príp. ak nebolo možné dosiahnuť dohodu

                       2, rozhodnutím súdu - dva právne účinky

                                                                     a) vecnoprávny - t.j. zrušenie spoluvlastníctva a prisúdenie VP jednému zo

                                                                                                  spoluvlastníkov (adiudicatio)

                                                           b) záväzkovoprávny - t.j. vyrovnanie vzájomných pohľadávok pochádzajúcich

                                                                                                          zo spoluvlastníctva  

Nadobudnutie a zánik vlastníckeho práva

- nadobudnutie-

Najstaršie Rímske právo

- neexistoval prevod VP, ani iných práv

- chápalo sa to vždy ako nadobudnutie nového práva→existencia len originárneho spôsobu nadobudnutia VP

- staré, formálne nadobúdacie právne úkony (mancipatio, in iure cessio)

- nadobúdateľ predniesol tvrdenie o existencii svojho práva a scudziteľ mlčal

Klasické právo

- vypracovanie skutkovej podstaty nadobudnutia VP prevodom

- prenesenie, resp. prevod VP (dominium transferre, dominium transire)

1, Pôvodné (originárne) nadobudnutie VP

2, Odvodené (derivátne) nadobudnutie VP

1, Pôvodné (originárne)

- bez ohľadu na VP predchodcu

- predmet: vec, ktorá mohla/nemusela byť niekedy vo vlastníctve iného (nepodstatné)

- zúčastnená len jedna osoba: nadobúdateľ →niet toho, kto by odstupoval od VP (nevylúčená existencia takéhoto subjektu)

2, Odvodené (derivátne)

- závisí od VP predchodcu (rovnaké/ obsiahlejšie)

- predchodca: scudziteľ (auctor)

- prevod (successio) VP k určitej veci na iného prostredníctvom právneho úkonu

- nadobúdateľ svoje pr. postavenie odvodzuje zásadne od pôv. vlastníka, v rozsahu aký mu vymedzil uskutočnený pr. úkon

- predmet: vec, ktorá už predtým bola predmetom VP

- vždy dvaja zúčastnený: scudziteľ a nadobúdateľ

1. Pôvodné spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva

1. Occupatio

1. Nadobudnutie VP spojením, splynutím, zmiešaním a spracovaním

1. Nadobudnutie VP k plodom

 Occupatio (okupácia)

- lat. occupatio - obsadenie

- jednostranné zmocnenie sa veci spočívajúce v jej telesnom uchopení (adprehensio)

- svojmocné uchopenie držby (faktickej moci) nikomu nepatriacej veci

- privlastnenie si predmetnej veci nikoho

-objekt okupácie = vec nikoho (res nullis)

- KV sa nadobúdalo okupáciou ak mal okupant vo svojej faktickej moci (držbe) vec nikoho s úmyslom si ju privlastniť

- okupácia neobsahovala všetky znaky požadované objektívnym RP

- 2 zákonné znaky : materiálne uchopenie (adprehensio)

                    objekt okupácie - nikomu nepatriacej veci (res nullis)

- objekty okupácie   a) divé zvieratá (ferae bestiae)

        b) opustené veci (res derelictae)

        c) poklad (thesaurus)

        d) veci nájdené na morskom brehu, ostrov vzniknutý v mori / rieke, opustené riečisko, veci nepriateľov

a) divé zvieratá (ferae bestiae)

- nenachádzali sa vo vlastníctve, bez pána

- neexistovalo poľovné ani rybárske právo vyhradené určitým osobám alebo vlastníkom pozemkov

- vlastník pozemku mohol zabrániť lovu zákazom vstupu na svoj pozemok→tým si zabezpečil len pr. ochranu pozemku

- chytené/ uväznené zvieratá nepodliehali okupácii tretích (museli by najprv získať prirodzenú slobodu)

- stratou držby divého zvieraťa (útek) zaniká aj VP k nemu

- skrotené zvieratá, ktoré sa pravidelne vzďaľovali→strata VP ak stratili návyk vrátiť sa (consuetudo revertendi)

- produkty divých zvierat (med. vajcia)

b) opustené veci (res derelictae)

- opustenie veci (derelictio) = zrieknutie sa VP dobrovoľným a definitívnym zbavením sa veci, na základe úmyslu prestať

                                                byť jej vlastníkom (animus dereliquendi)

- napr. zahodenie hnuteľnej veci, opustenie natrvalo pozemku

- derelikciou nebol prípad núdze →napr. vyhodenie vecí počas plavby loďou na jej odľahčenie

- osobitý prípad - tzv. „vyhodenie mincí medzi ľud“→t.j. odovzdanie mincí neurčitým osobám (traditio), čiže ich opustenie

- okupácia = nadobudnutie BV, až vydržanie = nadobudnutie KV

- KV nemancipačnej veci sa nadobúdalo už okupáciou

- rôzne závery R právnikov → zánik VP už opustením veci

                          → zánik VP opustenej veci až v prípade, že sa jej zmocnil niekto iný

c) poklad (thesaurus)

- nájdenie cennej veci skrytej tak dlho v inej veci, že už nemožno zistiť jej vlastníka

→staršie RP uznávalo VP na základe akcesie V pozemku, kde sa poklad našiel

→novšie RP: poklad bol vecou nikoho a na základe okupácie - VP nálezcovi

→cisár Hadrián: ak sa poklad našiel na cudzom pozemku, tak sa delil rovným dielom medzi V pozemku a nálezcu

                       ! pokiaľ sa jednalo o úmyselné hľadanie bez súhlasu V celý poklad pripadol V pozemku

- Hadriánová deľba zakotvená v Nemecku a Rakúsku - poklad patrí V pozemku, nálezca nárok na odškodné

- nález iných vecí ako pokladu (napr. stratených vecí)  nadobudnutie VP → V stratenej veci stratil len držbu, nie VP

- zatajenie nálezu = civilná krádež (furtum)

- poctivý nálezca stratenej veci = len držiteľ → aby nebol obvinený z odcudzenia veci musel verejne ohlásiť nález

                                                                      → mal pr. na náhradu nákladov ako bezpríkazný správca (negotorium gestor)

d) veci nájdené na brehu mora: - ak nepochádzali zo stroskotanej lode

                              - drahokamy (gemmae), perly (margaritae)

   ostrov vzniknutý v mori / rieke

   opustené riečisko

   veci nepriateľov - nachádzajúcich sa na území Ríma pri vypuknutí vojny

 Nadobudnutie vlastníckeho práva spojením, splynutím, zmiešaním a spracovaním

- vec, kt. bola doterajším predmetom VP, prestala existovať, lebo sa stala súčasťou inej veci alebo bola spracovaná

- pr. následky nastávajú ak niekto konal pre seba bez dohody o pr. úkone

- nevyžadovala sa spôsobilosť pr. konať ani dobromyseľnosť

- ten, kto stratil svoje VP mal záväzkovoprávny nárok na vyrovnanie

- nedobromyseľne: = civilný delikt krádeže (furtum)

           - žalobca sa mohol domáhať náhrady škody (conditio furtiva) a žiadať i zaplatenie pokuty  

- dobromyseľne: bývalý V dostal pomocou actio utilis alebo actio in factum náhradu hodnoty materiálu

- retenčné pr. k veci: -zabezpečoval ho prétor držiteľovi (mal vec v držbe, nemal voči nej VP)

                                 -pokiaľ mu V nezabezpečil náhradu hodnoty materiálu

- spojením (accessio)

- splynutím (confusio)

- zmiešaním (commixtio)

- spracovaním (specificatio)

a) nadobudnutie VP spojením (accessio)

- pôvodný spôsob nadobudnutia VP

- pripojenie veci, kt. bola doteraz individuálnym objektom VP, k inej tak, že tvorí jej súčasť

- vždy predpoklad, že niekto bol činný pre seba bez dohody o pr. úkone

- spojením obe veci materiálne tvorili jeden celok, kt. pr. vystupoval ako jeden útvar dokiaľ trvalo spojenie

aa) spojenie hnuteľnej veci s pozemkom

        - tzv. zásada „povrch ustupuje spodku“ (superficies solo cedit) - VP nehnuteľnosti ustupovalo VP k pozemku

        - táto zásada sa uplatňuje aj v dnešnom práve

        - hnuteľná vec - vedľajšia nesamostatná súčasť hlavnej veci, kt. znášala jej pr. osud

        - stromy, rastliny, korene v pozemku, sadivo

        - postavenie stavby (inaedificatio) → V pozemku sa stal V stavby, bez ohľadu na to, kto staval

                                                  → len V budovy, nie materiálu - VP k materiálu po jeho použití späť pôv. V

                                                  → V získal k budove dvojaké pr. postavenie - VP k budove + držbu k cudziemu

                                                                       materiálu, kt. trvala dokým stavba nezanikla

                                                  → V materiálu sa mohol svojho VP domôcť actio vindicatio až po zániku budovy,

                                                                      dovtedy mal len actio de tigno iuncto na dvojnásobok stavebného materiálu

ab) spojenie hnuteľných vecí navzájom

        - tzv. zásada „accessio cedit principali“ - V vedľajšej veci stratil VP v prospech V hlavnej veci (podobné ako u aa)

        - hodnota spojených vecí je nepodstatná → problém komu prislúcha pr. prisvojiť (vindikovať) si vec

        - popísanie dosky, pergamenu (scriptura), zafarbenie látky (tinctura) → V sa stal V dosky, pergamenu, látky

        - pomaľovanie dosky, plátna (pictura) → V sa stal maliar (rozhodovala maľba)

        - neskôr rozhodovala cena

ac) spojenie nehnuteľnej veci s hnuteľnou

        - jeden pozemok sa pôsobením vodného prúdu rozšíril zmenšením druhého

        - nános a odtrhnutie pôdy, vyprázdnenie riečiska, vytvorenie ostrova v rieke

        - nános, či naplavenina pripadli V pozemku ihneď

        - odtrhnutá pôda až vtedy, keď zrástla s novým pozemkom, hl. rastliny museli zapustiť korene v novej pôde

        - ak rieka opustila svoje riečisko, riečisko pripadlo pobrežným V po oboch stranách podľa šírky ich pozemkov

        - vznik ostrova - ostrov sa delil medzi V pobrežných pozemkov (dôležité na koho strane rieky)

b) nadobudnutie VP splynutím (confusio)

- splynutie dvoch látok, dvoch do hmotného celku

- napr. kvapalné látky (dve množstvá vína), sypké látky (dve hromady obilia)

- splynutie na základe vôle oboch V do nerozoznateľného hmotného celku  spoluvlastníctvo

- splynutie na základe vôle jedného V 1, splynutie tých istých látok  spoluvlastníctvo

                                     2, splynutie rôznych látok (víno a med)  snaha o oddelenie, ak to nebolo možné

                                                  platili zásady týkajúce sa spracovania veci

- keď nastalo splynutie rôznych látok len z vôle jedného V, V kt. splynuté látky nemal v držbe, mohol použiť rei vindicatio,  

 alebo actio ad exhibendum (predloženie spornej veci žalovaným súdu)

c) nadobudnutie VP zmiešaním (commixtio)

- nevznikalo spoluvlastníctvo

- prihliadalo sa na to, že obidve veci nestratili nič na svojej integrite

- každý z V mal VP a žalobu na vydanie jemu patriaceho množstva látky

- zmiešanie na nerozoznanie cudzích peňazí s vlastnými → osobitý účelu peňazí ako obežného prostriedku → cudzie

  peniaze sa stali V príjemcu originárnym spôsobom

- sudca mohol konštatovať , kt. časť z celkového množstva patrí žalobcovi

d) nadobudnutie VP spracovaním (specificatio)

- upravenie veci prácou

- spracúvavaná vec: látka (matéria)

- spracúvaním získaná vec: výrobok (species)

- spracovanie veci V alebo v jeho mene poverenou osobou → V výrobku je V matérie

- sporné či spracovaním cudzej látky vznikla nová vec (nova species), ku kt. spracovateľ nadobudol VP

         helenistická filozofia ┌dôležitá podstata veci

                                      └V produktu je V spracovanej látky, lebo aj napriek spracovaniu zostala v podstate tá istá

         prokuliáni ┌ rozhodujúca je forma

                           └ spracovaním látky vzniká nová vec, ktorú spracovateľ môže dovolene okupovať

         stredná mienka: ┌ „Ak produkt nemožno uviesť do pôvodného stavu, V má byť spracovateľ, ak je to možné,

            (media sententia)          V má byť vlastník látky.“              

                                         ├ Pomponius, Gaius, Paulus, Justík

                                     ├ teória dominantná v klasickom a justiniánskom práve

                                     ├ ak je možné spracovanú vec uviesť do predošlého stavu žiadna zmena VP

                                               (hl. spracúvanie kovu - kľúč z cudzieho striebra možno roztaviť)                                                                    └ ak reštitúcia nebola možná → mienka prokuliánov (drevo, lieky, textílie, varenie piva)                                        

 Nadobudnutie vlastníckeho práva k plodom

- plody spojené s plodonosnou vecou sa pokladajú za nesamostatnú súčasť veci → patria V materskej veci

-  oddelením sa stávajú vecami - predmetom subjektívneho práva

- výlučné právo V na plody

- oddelené plody patria predovšetkým V plodonosnej veci → prirodzený prejav totality V subjektívneho práva

- vplyv 2 vecí:  oddelenie - nezáležalo či uskutočnené z vlastnej vôle (oprávnený al. niekto iný), príp. spontánne

          zber - predpoklad konania smerujúceho k získaniu držby

- ak V nedovolil/ neumožnil oprávnenému zber plodov→ opráv. môže V žalovať a) obligačnou žalobou o náhradu škody

                                            b) actio doli        

- urč. osoby vylučovali V z nadobúdania plodov: dobromyseľný držiteľ (bonae fidei possessor)

        dedičný nájomca (emphyteuta)

        používateľ (úzusfruktuár)

        árendátor (colonus)

1, dobromyseľný držiteľ (bonae fidei possessor)

- potrebná bona fides držiteľa (spory či stačí len počiatočná alebo musí existovať aj v čase oddelenia)

- nadobúdal plody ako keby mal VP k plodonosnej veci→ vystupoval namiesto V (domini loco)

- vec nadobudol ex iusta causa

- VP k plodu už jeho oddelením

- nadobudnutie VP sa mu odôvodňovalo kvôli jeho vynaloženej práci a nákladov na danú plodonosnú vec

- „pro cultura et cura“ - kto seje, ten žne

- ak V vs. dobromyseľný držiteľ spor o VP k plodom:

      → začatie sporu = zmena dobromyseľného držiteľa na nedobromyseľného

           → žalobca nadobudol okrem podstaty aj všetky plody vzniknuté po litiskontestácii

           → povinnosť vydať úspešnému V aj všetky nespotrebované plody existujúce ešte pred litiskontestáciou  

2, dedičný nájomca (emphyteuta)

- VP nadobúdal originárnym spôsobom → už ich oddelením (in fine)

3, používateľ (úzusfruktuár)

- VP nadobúdal originárnym spôsobom → uchopením (perceptio)

4, árendátor (colonus)

- VP na základe obligačného práva zakotveného v zmluve o árende

- oprávnený brať z prenajatej veci plody

- nadobúdanie VP: odovzdaním (traditio)→ derivatívny spôsob nadobudnutia plodov uchopením (perceptio          

Vydržanie (usucapio)

- zaujíma postavenie medzi originárnym a derivatívnym spôsobom

- originárny: dovtedy, kým nadobudnutie VP nie je spôsobené prevodom, ale nastáva ex iure

- derivatívny: predpokladá nadobudnutie VP právnym úkonom (iusta causa usucapionis)

- bolo spôsobom nadobudnutia KV na základe vlst. držby trvajúcej v zákonom určenom čase

- R klasická jurisprudencia: „vydržanie je pripojenie vlastníctva v dôsledku nepretržitej držby po dobu určenú zákonom“

- malo zabrániť trvalému rozpadnutiu držby a VP k tej istej veci (→pr. neistota)

- slúžilo┌ záujmom vydržiteľa (úzukapienta): omylom sa považoval za KV

            └ na všeobecné potreby ochrany obchodovania

- časový element vydržania ┌ na jednej strane - zánik VP - doterajší V veci uplynutím času strácal nárok na úspešné

                                                                                                vymáhanie svojej veci

                                           └ na druhej strane - nadobudnutie VP - pre nadobúdateľa veci likvidoval ťažkosti spojené

                                                                                                               s príp. dôkazom o VP

- účelom vydržania v RP bolo získať pre dlhotrvajúcu nerušenú vlst. držbu napravenie formálnych alebo materiálnych

  nedostatkov vlst. nadobúdacieho aktu

- 2 základné predpoklady vydržania → držba

                                                          → jej časové trvanie

- ak boli všetky náležitosti vydržania dané, vydržanie sa začalo a uplynutím vydržacej doby, a ak neexistovali žiadne

  dôvody na jeho prerušenie, tak sa skončilo nadobudnutím KV úzukapienta

- bezprostredným účinkom vydržania=nadobudnutie KV úzukapienta sprevádzané zánikom VP pôv. V

- vydržanie bolo najpresvedčivejším dôkazom existencie VP, pokiaľ ide o spôsob jeho nadobudnutia (vzhľadom na

  charakter vindikačnej ochrany VP, najmä pri probatio diabolica)

- vydržanie - pr. inštitút ius civile, nevzťahovalo sa teda na provinčné pozemky a cudzincov

- východiskom jeho vývoja bola šiesta tabuľa Zákona XII. Tabúl

- za republiky predklasickými právnikmi vypracované nadobudnutie VP vydržaním

- najprv požadovaná držba v urč. lehote, potom aj iné náležitosti pre nadobudnutie VP

- neskôr vyžadovaný hl. dôvod a dobromyseľnosť

- vývin tohto inštitútu pokračoval v cisárskom a justiniánskom práve, jeho základom sa stal rozdiel v chápaní pr. režimu

 italských a provinčných pozemkov (reskripty cisárov Severa a Caracallu udelili pr. ochranu držiteľom provinčných

 pozemkov = longi temporis praescriptio)

- podkladom vydržania sa stala dlhoročná držba (longa possessione), ak V neuplatnil svoje právo včas, stratil žalobu proti

 dlhoročnému držiteľovi

- dlhoročná držba: 10 rokov, ak držiteľ a V bývali v tej istej obci (inter praesentes)

                             20 rokov, ak bývali v rôznych obciach (inter absentes)

- Justinián: - prevzal názov longi temporis praescriptio aj s lehotami určenými na dlhoročnú

                    držbu na vydržanie pozemkov

                - vydržanie hnuteľností sa naďalej volalo usucapio

                - vydržacia doba hnuteľností sa predĺžila na 3 roky

                - predpoklady vydržania nezmenil

- Teodosius: - zaviedol mimoriadne vydržanie (longissimi temporis praescriptio)

                    - vyžadovalo sa preň bona fides (iusta causa nie) jeho lehota bola 30 rokov

                    - lehota pri cirkevných a kláštorných majetkoch si vyžadovala 40 rokov

 vydržanie prichádzalo do úvahy v dvoch funkčných sférach:

- obom prétor poskytoval vecnoprávnu ochranu v podobe Actio Publiciana

- rozdiel: a) - pre nadobudnutie KV v ceste stála len držba trvajúca v zákonom určenom čase

               b) - bola potrebná nielen nepretržitá držba + aby pozícia úzukapienta bola ospravedlniteľná

                                                                                           → iustus titulus: mať pre seba pr. dôvod VP

                                                                                           → bona fide: vec nadobúdať dobromyseľne

                                                                                           → res habilis: predmet jeho držby musel byť

                                                                                                     spôsobilý stať sa predmetom vydržania  

a) nadobúdací spôsob neviedol k nadobudnutiu úplného VP pre rýdzo formálnopr. nedostatky

        napr. nadobudnutie res mancipi ex iusta causa čírym odovzdaním od nevlastníka

        nadobudnutie majetku z verejnej dražby (bonorum venditio)

        nadobudnutie dedičstva na zákl. prétorského dedenia (bonorum possessio)

b) nadobúdací spôsob neviedol k nadobudnutiu úplného VP pre materiálnopr. nedostatky

        napr. scudziteľ nebol V veci

        scudziteľ nebol oprávnený vec scudziť pre neúplnú spôsobilosť právne konať

        prétorský zákaz scudzenia

        nedostatky v kauze

základné predpoklady / náležitosti vydržania:

a) držba (possessio)

- najzákladnejší element → bez držby niet vydržania

- k vydržaniu viedla len vlst. držba nadobudnutá bezvadným spôsobom (nec vi nec clam nec precario)

- mohlo ísť o držbu, kt. vykonával niekto tretí (syn, otrok v rámci pekúlia, detentor, prokurátor...)

- tretie osoby vydržali VP vždy v prospech vydržiteľa → prípad pekúlia bez jeho vedomia

                                                                                      → prípad slobodného prokurátora s jeho vedomím

b) vydržacia doba (tempus)

- pre nehnuteľnosti: 2 roky

- pre hnuteľnosti: 1 rok

- držba musela počas vydržacej doby prebiehať nepretržite (continuatio possessionis)

- strata držby znamenala vždy prerušenie vydržacej doby → definitívny koniec vydržania

- na nové vydržanie bolo potrebné znovu získať všetky predpoklady pre vydržanie

- vznesenie žaloby proti úzukapientovi (narozdiel od súčasného práva) neprerušilo vydržanie

- žalobca, ktorý mal v spore úspech, ho nebolo možné úspešne skončiť → hľadelo sa na neho tak, ako keby mu bola vec

 vydaná v okamihu začatia sporu

- ak vydržiteľ odovzdal vec niekomu do detencie, vydržacia doba plynula ďalej (pokiaľ mal detentor vec u seba) → keď

 detenciu stratil vydržacia doba sa prerušila

- singulárny sukcesor si nemohol započítať držbu svojho predchodcu (accessio temporis)

- započítanie možné pri kúpnej zmluve (kupujúci si mohol započítať držbu predávajúceho a naopak)

                   → ak došlo k redhibícii (vráteniu kúpenej veci)

                   → ak došlo k splneniu rezolutívnej podmienky

- RP umožňovalo vydržanie univerzálnemu sukcesorovi  dedič si mohol započítať držbu poručiteľa

                                                                                                      (successio in possessionem)

- v dôsledku smrti držba zomretého zanikla, no nepominulo vydržanie dedič ako univerzál. sukcesor nastupoval do

  vydržacej pozície poručiteľa ako nástupca, bez ohľadu na jeho dobromyseľnosť

c) právny dôvod (iustus titulus) pre nadobudnutie VP

- podobne ako tradícia zabezpečovala KV len vtedy, keď spočívala na iusta causa, aj vydržanie predpokladalo pr.

 poriadkom uznanú kauzu smerujúcu k nadobudnutiu VP (nadobúdací pr. dôvod - iusta causa usucapionis)

- iusta causa usucapionis/ iustus titulus platili zásadne tie isté pr. dôvody, aké objekt. pr. predpokladalo pre tradíciu

- napr. držba opustenej veci (pro derelicto)

- napr. držba na základe noxae deditio, permutatio uskutočneného inominátneho kontraktu

- problém tzv. „putatívny (domnelý) titul“

 dobromyseľná predstavu vydržiteľa, že nadobúdací právny dôvod je objektívne platný, pravý (verus titulus),

   existentný, hoci v skutočnosti v konkr. prípade vydržania to tak nie je

 vydržiteľ nevie, že právny dôvod jeho držby je buď objektívne neplatný al. vôbec neexistuje

 v klasickom práve sa k tomu rozvinula široká debata

 napr. Celsus požadoval pre každé vydržanie  platný titul a odmietal putatívny titul uznať

 Proculus, Neratius a Pomponius namiesto chybného alebo chýbajúceho titulu vykonštruovali

   v prospech dobromyseľného držiteľa osobitný titul pro suo

 Iulianus a Africanus naopak považovali putatívny titul akoby za platný  

                väčšina právnikov odmietala v prípade kúpy uznať putatívny titul (Paulus, Papinianus)

 Iulianus, Africanus, Neratius ho aj pri kúpe uznali, ak na strane dobromyseľného vydržiteľa došlo

   k ospravedlniteľnému omylu(error probabilis)- napr.  vydržiteľ mylne verí, že jeho otrok uzavrel kúpnu zmluvu

d) dobromyseľnosť(bona fides)

- subjektívna náležitosť

= presvedčenie nadobúdateľa, že konal statočne (čestne)

- ten, kto napr. získal vec ex iusta causa od nevlastníka, mohol ju vydržať len vtedy, ak odôvodnene veril, že scudziteľ je V

- kto získal vec ex iusta causa od nedospelého (pupillus), choromyseľného (furiosus), márnotratného (prodigus) bez  

 súhlasu tútora alebo kurátora, mohol ju vydržať, ak odôvodnene veril v spôsobilosť týchto scudziteľov právne konať→

 inak bol nadobúdateľ veci  považovaný za nedobromyseľného (mala fides)

- dôkaz o nadobúdateľovej nedobromyseľnosti musel podať žalobca

- na posúdenie dobromyseľnosti bolo rozhodujúce jedine to, či nadobúdateľ vedel o nedostatku nadobudnutia,  nie to, že

  o nedostatku vedieť mal

- musela existovať v čase nadobudnutia držby(initium possessionis),nie v čase uzavretia zmluvy smerujúcej k prevodu veci

- zásada „dodatočná nedobromyseľnosť vydržaniu neškodí“ - neskoršia znalosť nedostatku nadobudnutia neovplyvňovala

  vydržanie

e) spôsobilá vec (res habilis)

- z vydržania vylúčené všetky veci, kt. nemohli byť predmetom tohto subjektívneho pr.

┌ res extra commercium

├ odcudzené veci (res furtivae) a ulúpené veci (re vi possessae)

└ od čias principátu aj veci patriace fisku (res fisci)

- Lex Antinia z 2. storočia pnl zakazovala vydržanie nielen zlodejovi, ale aj každému tretiemu, kto vec nadobudol od

 zlodeja hoci aj bona fide

- až keď sa vec dostala späť do držby V (reversio ad dominum), bola znova spôsobilá stať sa predmetom vydržania

2, Odvodené spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva

2. Mancipatio

2. In iure cesio
3. Traditio ex iusta causa

 Mancipatio

- abstraktný scudzovací právny úkon ius civile inter vivos

- V veci ním v slávnostnej forme previedol na druhého KV alebo vlastníctvu podobnú moc nad určitou osobou alebo

  majetkom

- zmluvný, abstraktný, vecný právnym úkonom

- úkon mal podobu rituálu: za prítomnosti 5 svedkov, dospelých R občanov (civibus Romanis puberitus) a ďalšieho s

 rovnakým postavením, kt. držal v rukách bronzovú váhu (libripens), nadobúdateľ uchopil predmet mancipácie a vyriekol

 formulu, potom udrel kúskom medi (raudusculum) alebo medenou mincou (nummus unus) na váhu a odovzdal ju

 namiesto kúpnej ceny (preti loco) scudziteľovi

- mancipácia hnuteľných vecí predpokladala ich prítomnosť

- mancipácia nehnuteľností sa uskutočňovala bez uchopenia

- týmto úkonom sa mala zabezpečiť publicita prevodu VP = základný motív mancipácie vyjadrený v osobitnej slávnostnej

  forme

- používala sa aj za republiky, vtedy však neexistovali razené mince → mala charakter výmenného úkonu → scudziteľ

  a nadobúdateľ si navzájom vymenili svoje plnenia ( z ruky do ruky)

- právne účinky mancipácie: ak bol scudziteľ V mancipačnej veci, mancipácia nadobúdateľovi (ak bol R občanom, alebo

  mal ius commercium) zadovážila KV k veci

- za republiky tvorili pr. základ (causa) mancipácie: kúpa

                                                                                  darovanie

                                                                                  zriadenie vena

                                                                                  verná ruka

                                                                                  splnenie stipulačného sľubu ...

- pr. účinky mancipácie nastávali bez ohľadu na svoju kauzu  KV bolo možné nadobudnúť aj vtedy, ak kauzou

 mancipácie bol neplatný právny úkon

- zavedením prétorskej ochrany bonitárneho vlastníctva mancipácia stratila svoj pôvodný význam, prestala sa používať

  v poklasickej dobe, definitívne ju odstránil až Justinián

 In iure cessio ( odstúpenie pred súdom)

- pr. úkon prispôsobený vlastníckemu procesu legis actio sacramento in rem

- nadobúdateľ veci pred prétorom a za prítomnosti scudziteľa predniesol žalobnú formulu: “tvrdím, že táto vec je moja

  podľa KV“

- k tomuto tvrdeniu scudziteľ nepredniesol – ako to bolo inak zvykom – procesnú kontravindikáciu, mlčal, čím uznal VP

 nadobúdateľa, na základe takéhoto stavu prétor bezodkladne pririekol (addictio) KV k veci nadobúdateľovi

- spôsobilá preniesť KV k res mancipi a k res nec mancipi + k obstaraniu služobností a iných práv

- abstraktným scudzovacím pr. úkonom prístupným len R občanom

- v poklasickej dobe sa prestala používať a spolu s mancipáciou a v justiniánskom práve zanikla

 Traditio ex iusta causa

- „traditio“, „trado“ : odovzdávanie, prenechávanie niečoho

- nadobudnutie práva odovzdaním

- odovzdanie bolo podľa klasického pr. neformálny kauzálny (pretože nadobúdateľ a scudziteľ sa museli zjednotiť na kauze

 prevodu→predstava o tzv.„abstraktnej vecnej zmluve“) scudzovací právny úkon iuris gentium týkajúci sa res nec mancipi

- prevod faktickej moci, kt. závisela od pr. dôvodu uznaného pr. poriadkom ako dôvodu nadobudnutia KV (iusta causa

 traditionis)

- v užšom zmysle sa ňou rozumelo len vlastné odovzdanie veci  prevod držby ako faktickej moci nad vecou

- jediný právny úkon prístupný aj peregrínom (cudzincom)

- slúžila na prevod a) KV

                          b) VP podobných užívacích pr. k provinčným pozemkom (uti frui habere possidere)            

                              c) bonitárneho vlastníctva k res mancipi

Predpoklady:

a) praktické odovzdanie veci nadobúdateľovi (materiálny element)

- nadobúdateľ sa tým stával držiteľom veci  o tradícii platilo to, čo pri nadobudnutí držby odovzdaním

b) iusta causa traditionis

- typická, právnym poriadkom prípustná kauza, kt. sledovali scudziteľ a nadobúdateľ

- odôvodňovala účinok prenesenia KV odovzdaním veci, kt. bola spravidla v držbe

- dôkaz vôle prevodu (vôľový element) + predpokladom pr. účinnosti prevodu VP (právny element)

- vznikla objektívne → ak sa strany zjednotili v kauze

- nevznikla → ak nadobúdateľ konal zlomyseľne (napr. dedič splnil dlh veriteľovi, kt. už dostal predtým plnenie od

                       poručiteľa)

    → alebo ak kauza bola zakázaná (napr. darovanie medzi manželmi)

- určovala v Ríme pr. charakter celého aktu odovzdania ako spôsobu nadobudnutia VP

- „Iba odovzdanie (veci) nikdy neprenáša  VP, prenáša ho len vtedy, ak predchádza (odovzdaniu) kúpa, al. iný pr. dôvod,

  na základe kt. sa odovzdáva“

- prevod sa neuskutočnil v prípade, ak sa vec odovzdala do úschovy, nájmu, vypožičania...

- prevodné dôvody (pr. vzťahy uznané ako dôvod prevodu VP+museli platne existovať) -hl.obligačné zml.

                                                                                                          kúpa

                                                                                             darovanie

                                                                                              zriadenie vena

- „Ak niekto chce darovať a príjemca sa omylom domnieva, že prijal pôžičku, v dôsledku rozporu v súhlasnej vôli

  nevznikne ani darovanie, ani pôžička.“→ kontroverzia medzi Juliánom a Ulpiánom:

┌ Ulpián odoprel (na základe tej vety) prevod VP na príjemcu

└Julián ho napriek tomu, že došlo k disenzu v kauze, pripustil (zrejme z dôvodu, že ak chce            

    niekto darovať, je uzrozumený aj s pôžičkou)

 výraz „causa“ :

-v RP viac významov

- vo všetkých častiach RP (osobné, súkromné, majetkové pr.)

- základný prvok v súkromnom práve

- ako dôvod nadobudnutia sa často stotožňuje so spôsobmi nadobudnutia (kauza sa často zamieňa s dôvodmi vzniku

  nejakého práva, resp. ako dôvod nadobudnutia sa stotožňuje so spôsobmi nadobudnutia)

- z hľadiska kauzy treba chápať traditio v dvojakom zmysle:

 Ulpianus: ako kauzálny pr. úkon, pri kt. je odovzdanie účinné len vtedy, ak mu predchádza platný pr. dôvod

 Iulianus: ako abstraktný pr. úkon, pri kt. je platná kauza dôkazom o zjednotení strán o prevode VP

- základné významy výrazu slova kauza (causa):

1. kauza je ekonomická skutočnosť, kt. konajúcich vedie k uzavretiu pr. úkonu

   - napr. kauzou kúpy je výmena veci za peniaze

   - treba ju odlišovať od právnej skutočnosti, kt. strany svoju kauzu realizovali

   - t.j. oddeľovať kauzu od pr. dôvodu, kt. je sám právny úkon→ čiže obligačná zmluva(kúpna zmluva)

2. právny dôvod nadobudnutia / vzniku práva (konkrétne VP)

  - ex causa venditionis (s cieľom realizácie kúpy), ex causa donationis (s cieľom realizácie darovania)

  - nadobúdateľ získal vec do VP →nadobudol ju „ex iusta causa“  

→ moderné právo: 1, tradičné (romanistické) stanovisko: → pre nadobudnutie VP je potrebné odovzdanie veci na základe

                                                                                                ex iusta causa

                              2, konsenzuálne (prirodzenoprávne) stanovisko: → VP sa nadobúda už čírou kauzou

                        nemecký občiansky zákonník: predvída nadobudnutie VP na základe tzv. vecnej zmluvy

                            (K.F. von Savigny) = scudziteľ odovzdáva vec nadobúdateľovi a obaja sú zajedno v tom, že VP má

                            prejsť na nadobúdateľa

c) scudziteľ je sám KV veci, alebo je aspoň V zástupcom (nikto nemôže na iného preniesť viac práv, než sám má)

- nadobudnutie veci od nevlastníka prípustné len vtedy, ak došlo k odovzdaniu založenej veci záložným veriteľom ex iusta

  causa kupujúcemu

- za cisára Zenóna v prípade fiskálneho scudzenia veci nepariacej fisku (bývalému V zostávala len actio o náhradu škody,

  kt. sa premlčala v lehote 4 rokov) a za Justiniána v prípade scudzenia veci cisárom alebo jeho manželkou

- moderné právo na rozdiel od RP pozná aj okamžité dobromyseľné nadobudnutie VP od nevlastníka

d) predmet = res nec mancipi

- odovzdanie res mancipi spôsobovalo len prevod bonitárneho vlastníctva

- v poklasickom práve predmetom tradície aj res mancipi

- v justiniánskom práve tradícia len jediný derivatívny spôsob prevodu VP

Zánik Vlastníckeho práva

- predpoklady:

- predchádzajúca existencia VP, pretože to, čo neexistuje, nemôže ani zaniknúť

- zánik VP:

1. nadobudol ho niekto iný  

                - v oboch prípadoch došlo len k zmene nositeľa VP

                 a) zánik z vôle vlastníka (mancipatio, traditio)

                                    → hovoríme o prevode VP (alienatio)

                 b)zánik bez vôle vlastníka (usucapio, specificatio)

                                     → hovoríme o originárnom nadobudnutí VP sprevádzaným zánikom VP, avšak

                                         bez súčinnosti oboch strán

2. zánik VP bez súčasného nadobudnutia inou osobou:

                 a) vlastný zánik veci

                 b) derelikcia (opustenie veci)

- zánik veci: 1,  fyzický zánik veci (zhorela, skonzumovala sa...)

                    2,  civilný zánik veci (vec dodatočne vylúčená z právneho obratu)

                 + 3,  prípady, kedy sa vec dostala z ľudskej moci a už sa pod ňu nedala získať (útek divého zvieraťa, do mora

                    zahodený medený pohár...)

- derelikcia - vzdanie sa držby svojej veci so zreteľným úmyslom zrieknuť sa VP

                  - hnuteľných veci: zahodenie veci

                 - nehnuteľných vecí: vysťahovanie sa z domu

                 - opustené veci sa stávali vecami nikoho (res mullius)  spôsobilé stať sa predmetom okupácie alebo vydržania

Ochrana vlastníckeho práva

- neoprávnené porušenie VP = fakt. stav, kt. bez vôle V odporoval jeho VP, okrem stavu krajnej núdze

- podľa toho: a) odňatie alebo zadržiavanie veci - V nemal v držbe svoju vec

                    b) iné rušenie VP- rušivý zásah mimo sféry V držby

 2 zákl. V žaloby: rei vindicatio

                               actio negatoria – mali spoločnú právnu kvalitu = boli actio in rem

- actio publiciana: zavedená prétorom na konci republiky v záujme spravodlivej ochrany BV

1, Actio negatoria (zapieracia žaloba)

- V ňou žaloval každého, kto si neoprávnene osvojoval vecné pr. k jeho veci (servittutes), a tým obmedzoval

  úplnosť jeho VP

- aktívne legitimovaný na actio negatoria bol držiaci V veci

- pasívne legitimovaný bol domnelý subjekt služobnosti

- žalobca musel dokázať svoje VP k veci

- intencia žaloby obsahovala tvrdenie žalobcu, že určitá služobnosť neexistuje (z toho názov žaloby), avšak

  takýto dôkaz bol akoby v rozpore s dôkazom o VP, ktorý mal žalobca vykonať

- žalobca mal v spore úspech ak dokázal svoje VP, ako aj vykonávanie služobnosti žalovaným → v tom prípade

  sudca vyslovil odsudzujúci rozsudok: “Žalovaný je povinný odstrániť rušivý stav, je povinn  nahradiť

  spôsobenú škodu a dať zábezpeku, že sa rušenie v budúcnosti nebude opakovať.“

- žalobca nedokázal VP k veci → žaloba sa zamietla + žalovaný bol oslobodený, hoci mu právo služobnosti

  vôbec nemuselo patriť

- v súčasnosti širšie použitie než v R, vzťahuje sa na všetky prípady rušenie VP

- Rakúske pr.(podľa R vzoru)obmedzuje použitie tejto žaloby len voči putatívnemu subjektu služobnosti

2, Actio Publiciana (publiciánska žaloba)

- prétorská žaloba

- BV pomôcť, aby nadobudol VP vydržaním

- ak mu niekto odňal držbu skôr ako vec vydržal, vydržanie sa prerušilo a možnosť získať KV z pôvodného

  nadobudnutia sa natrvalo vylúčila

- zaviedol ju Publicius

- aby BV mohol mať vec pokojne v držbe a nerušene ju užívať, a tým ju vydržať

- od reivindikačnej žaloby sa odlišovala tým, že prétor ukladal sudcovi vo vindikačnej formule, aby v prospech

  žalobcu fingoval uplynutie vydržacej doby

- usmerňoval teda jeho rozhodnutie tým smerom, aby zistil, či by žalobca bol KV, keby vec držal počas celej

 vydržacej doby

- ak by prétor tento zásah neurobil, ale ponechal by intenciu s tvrdením „je moja na základe ius Quiritium“, sudca by musel

  žalobu zamietnuť, lebo žalobca KV nebol

- prostredníctvom fikcie získal B vlastník ochranu KV

- prétorom vydaná actio Publiciana dávala nárok na vydanie veci BV, ak ju získal ex iusta causa + bona fide a na

  nadobudnutie KV mu chýbalo len uplynutie vydržacej doby

- bola to actio utilis prispôsobená reivindikačnej žalobe

- actio publiciana slúžila aj na ochranu KV, ak sa rozhodol nepodstupovať ťažkosti s komplikovaným dokazovaním

  úplnosti svojho VP

- dnes uplatnenie len v rakúskom obč. zákonníku

- pri ochrane touto žalobou možné 2 skutkové podstaty:

a) niekto prijal od KV res mancipi ex iusta causa len neformálnym spôsobom

- takýto BV mal k dispozícii exceptio rei venditae et traditae / exceptio doli, ktorými sa mohol presadiť proti žalobe a KV

  zostalo iba holé vlastníctvo

- proti neoprávnenému zásahu tretích osôb

- spor: ak prétor povolil BV, kt. vec kúpil, túto žalobu, žalovaný sa bránil procesnou námietkou zákonne nadobudnutého

 VP (exceptio iusti dominii), tým sa žalovaný, ktorý mohol byť KV, dostal do výhodnejšieho postavenia voči žalobcovi

 (voči BV)

- proti tejto procesnej námietke chránil prétor žalobcu na jeho návrh procesnou protinámietkou žalovaným žalobcovi

 predanej alebo odovzdanej veci (replicatio rei venditae et traditae), čím sa dostal do výhodnejšieho postavenia zase

 žalobca

- ak BV získal vec z iného pr. dôvodu (darovaním, ako veno...) mal k dispozícii   → exceptio doli

                                                                                       → replicatio doli

b) niekto prijal vec ex iusta causa od nevlastníka, ktorý sa dodatočne stal KV (napr. dedením)

-  takýto BV mal nárok na vydanie veci touto žalobou proti tým, voči ktorým mal on sám silnejšie právo

- publiciánsky spor proti KV však prehral, ak sa tento chránil exceptio iusti dominii

3, Rei vindicatio (pr. nároky, ochrana)

- podstata: aby V bol aj držiteľom  aby sa faktický stav (possessio) zhodoval s pr. stavom (dominium)

- žaloba o vydanie veci

- mohol ju použiť V nemajúci vec v držbe proti nevlastníkovi, ktorý ju v držbe mal

- legis actio sacramento in rem (najstarší vlastnícky proces v období Zákona XII. tabúl)

→ týkal sa sporu dvoch V, pretože žalobca (pomocou vindikácie) aj žalovaný (pomocou

   kontravindikácie) vyhlasovali, že sú V danej veci

→obaja na podpore svojich tvrdení zaplatili značnú sumu sacramentum a sudca potom rozhodol

   o tom, kto z nich má spravodlivejšie sacramentum, čím konštatoval, kto má lepšie pr. k veci

- v klasickom pr., hl. obd. formulového procesu (per formulam petitoriam) už nestačilo toto relat. VP →ale žalobca

  povinný preukázať VP bez toho, aby to dokazoval aj žalovaný

- až klasická reivindikácia spolu s konštatovaním VP žalobcu spôsobovala aj navrátenie do predošlého stavu (reštitúciou

  veci), resp. zaplatenie peňažnej sumy žalobcovi

1.aktívne legitimovaný (žalobca) na reivindikáciu

- ten, kto tvrdil, že je KV spornej veci

- reivindikačný spor sa týkal hl. otázky VP žalobcu (musel dokázať, že je V, inak vec prisúdená žalovanému)

- musel dokázať VP k veci + jej totožnosť, ale aj držbu žalovaného

- dôkazné bremeno (onus brobandi) zaťažovalo výlučne žalobcu

- dôkaz o VP → že mal nadobúdací dôvod (iusta causa dominii)

         → v niekt. prípadoch + dôkazy o spôsobe nadobudnutia veci (modus acquirendi dominii)

- ak žalobca svoje VP opieral o odvodený spôsob nadobudnutia VP - musel dokázať aj VP svojho predchodcu, aj

  ďalších predchodcov (nikto nemôže na iného previesť viac pr. ako má sám)

         ak žalovaný spochybňoval žalobcovo tvrdenie→ potrebné dosiahnuť dôkaz o pôv. nadobudnutí, hl. o vydržaní  

         dôkaz o VP získanom odvodeným spôsobom mrte komplikovaný diabolský dôkaz (probatio diabolica)

2.pasívne legitimovaný (žalovaný)

- vlastný držiteľ a niektorí detentori (záložný veriteľ, emfyteuta, sekvester, prekarista)

- pôvodne nie všetci detentori mohli vystupovať v reivindikačnom spore, hoci by to bolo pre žalobcu a jeho záujmy

  výhodnejšie

- neskôr uznaná pas. legitim. všetkým detentorom (zásada „kde nájdem svoju vec, tam ju vindikujem“)

- 2 prípady, kedy sa pasívna legitimácia vzťahovala aj na nedržiteľov

= fiktívny držiteľ (fictus possessor) →  ktorý držbu iba fingoval:

a) kto sa falošne vydával za držiteľa a nechal sa žalovať (qui liti se obtulit), aby tým zrejme iného kryl

b) kto sa zlomyseľne zbavil držby, aby sa vyhol sporu (qui dolo desiit possidere)

- žalovaný mohol 1, žalobu poprieť, a tým vstúpiť do sporu

                            2, žalobu uznať a vydať vec

                            3, prípadne mlčať a vec vydať bez popretia či uznania žalobcovho nároku, a tým si nechať otvorenú cestu

                                 neskôr ako žalobca žiadať vec späť (pri lepšej dôkaznej pozícii)

- pri actio in rem neexistovala možnosť prinútiť žalovaného spolupôsobiť v spore

- prétor sa však snažil žalovaného donútiť, aby spolupôsobil v spore nepriamo

                  1,  pomocou actio ad exhibendum pri hnuteľnostiach

                  2, interdictum quem fundum pri nehnuteľnostiach zameraných na vydanie veci alebo zaplatenie peňažnej sumy

Cieľ actio reivindicatio:

- žalovanému uložiť povinnosť vydať vec (restituere, reštitučný princíp) ak žalobca dokázal VP

- žalovaný povinný vydať všetko, čo k veci pribudlo od začatia sporu (litis contestio) až do vynesenia odsudzujúceho

 rozsudku, teda vydať causa rei

- zásada peňažnej kondemnácie = „každé odsúdenie žalovaného znelo na peniaze“

- účelom reivindikácie bola reštitúcia veci

- ak sa zistilo VP žalobcu:

        1, sudca žalovaného osobitným reštitučným rozkazom zaviazal vydať vec in natura s celým prírastkom (sudca

            nevyniesol odsudzujúci rozsudok, ktorý by znel na zaplatenie peňažnej sumy, ale najprv 1)

        2a, ak žalovaný vyhovel: sudca vyriekol oslobodzujúci rozsudok/ odsudzujúci na zaplatenie peňažnej  sumy

        2b, ak žalovaný odmietol úmyselne naturálnu reštitúciu: sudca ho zaviazal na zaplatenie do výšky žalobcovho

              prísažného ocenenia (ius iurandum in litem), čím ho chcel nepriamo prinútiť k reštitúcii

- žalovaný, kt. bol zaviazaný zaplatiť peňažnú sumu, sa pr. považoval za V spornej veci, ktorú ako keby bol kúpil, pričom

  úspešný žalobca („predávajúci“) nemal evikčnú povinnosť

- ak bol žalobca V  → res nec mancipi: žalovaný (kupujúci) nadobudol k veci KV

                              →k res mancipi: žalovaný (kupujúci) nadobudol k veci BV

→Naturálna reštitúcia:

- predpoklady:

          a) žalovaný poprel žalobu, avšak žalobca dostatočne preukázal VP a žalovaný potom splnil reštitučný rozkaz sudcu

          b) žalovaný uznal žalobu a vec vydal

          c) žalovaný síce mlčal, ale vec vydal

- v a)+b)+c) prichádzalo do úvahy vydanie veci žalobcovi

- Plody veci:

- reštitučná žalobná formula predpokladala, že na úspešného žalobcu treba hľadieť ako keby mal vec späť v čase

  litiskontestácie

- žalovaný musel vydať plody  (fructus percepti)= kt. od podania actio do vynesenia rozsudku získal                                    

                                                +(fructus percipiendi alebo neglecti)= nahradiť hodnotu plodov, kt. by bol žalobca v tom

                                                                                                             čase získal

- k plodom, kt.žalobca získal pred litiskontestáciou ako dobromyseľný držiteľ- nadobudol originárne VP

- v prípade mala fides držiteľa sa oddelené plody stali vlastníctvom V plodonosnej veci

- takéto plody mohli byť spolu s plodonosnou vecou al. osobitne objektom vindikácie

- Poškodenie alebo zničenie veci:

- prokuliáni: žalovaný zodpovedný aj za náhodné zničenie veci medzi litiskontestáciou a rozsudkom

- sabiniáni: žalovaný zodpovedný za to poškodenie, kt. spôsobil

- poškodenie alebo zničenie veci pred litiskontestáciou bolo možné uplatniť nie reivindikačnou ale actio legis Aquiliae  

                                                                                                          (obligačná žaloba o protipr. poškodení cudzej veci)

- Práva žalovaného:

- pr. uplatnené procesnou námietkou = exceptio

- cieľ: aj keď intencia žalobcu bola pravdivá, žalovaný mal byť v dôsledku preukázaných skutočností zakladajúcich

         námietku oslobodený

- štruktúra žalobnej formuly predpokladala možnosť, aby sudca žalovaného odsúdil/oslobodil

                               žalobca nemal pre svoje VP dostatočné dôkazy = intencia žaloby nepravdivá

                               svoje VP síce dostatočne preukázal = intencia žaloby pravdivá

                                ak intencia pravdivá ale žalovaný napr. úspešne uplatnil námietku → žalovaný bol oslobodený

-Procesné námietky pre rei vindicatio: a) exceptio rei venditae et traditae

                                                                   b) exceptio doli

a) exceptio rei venditae et traditae (námietka predanej alebo odovzdanej veci)

- res mancipi nadobudol žalovaný kúpou, ale namiesto mancipácie ju od žalobcu nadobudol tradíciou

- v tomto prípade sa mohol stať V kúpenej res mancipi získanej tradíciou iba vydržaním, bol ale vystavený vlastníckej actio

 KV, kt. mu vec tradoval

- ak však žalovaný včas uplatnil (in iure) a potom aj dodatočne preukázal (v štádiu apud iudicem) prétorom povolenú

 námietku predanej a odovzdanej veci→ sudca ho oslobodil→žalovaný mal vec stále v držbe ako BV, aj vtedy, ak žalobca

  bol KV veci

- v justiniánskom pr. splynulo BV a KV  preto exceptio rei venditae et traditae realizácia už len v prípade vindikácie

 scudziteľa (nevlastníka), od kt. žalovaný nadobudol ex iusta causa a dobromyseľne urč. vec, pričom scudziteľ (žalobca) sa

 stal V veci dodatočne

b) exceptio doli (námietka zlomyseľnosti)

- široko koncipovaný procesný prostriedok žalovaného

- hl. v prípadoch, keď žalobca podľa ius civile oprávnene žaloval, ale prétor jeho konanie podľa všeob. predstáv

 o medziľudských vzťahoch považoval za príkre a nespravodlivé

- na odstránenie/ zmiernenie príkrostí z prísneho plnenia pr. (ius civile) prétor udeľoval žalovanému na jeho žiadosť obranu

  v podobe tejto námietky

- napr. ak V vydal otroka, kt. spáchal škodlivý protiprávny čin, poskytol prétor novému držiteľovi exceptio doli proti

  reivindikácii V

- hl. v prípade, keď žalovaný držiteľ na predmetnú vec vynaložil náklady (impensae) a V žiadal vydanie veci podľa pr., ale

  odmietajúc náklady hradiť

- ak by prétor žiadosti žalovaného o udelenie procesnej námietky nevyhovel, vydanie veci by bolo síce v súlade s ius civile,

  ale pokiaľ ide o náhradu nákladov, bolo by to v rozpore s ideou spravodlivosti, lebo žalovaný vynaložil náklady (ako sa

  dodatočne ukázalo) na cudziu vec, a hoci bol ochotný vec V vydať, nemal nijakú možnosť žalovať o ich náhradu, preto

  mu prétor umožnil použiť exceptio doli, aby sudca spravodlivo uvážil, či a v akom rozsahu bude žalobca, ktorý mal

  v spore úspech, povinný nahradiť náklady

Náklady = náklady, kt. dobromyseľný držiteľ vynaložil pred litiskontestáciou

                - 1,+ 2, bol V povinný hradiť

                1, nevyhnutné náklady (impensae necessariae)

                2, užitočné náklady (impensae utiles)

                3, luxusné náklady (impensae voluptuariae)      

1, nevyhnutné náklady (impensae necessariae)

    - náklady investované na zachovanie veci (musel by ich vynaložiť aj V)

2, užitočné náklady (impensae utiles)

    - objektívne hodnotili vec

   - v klasickom práve mal žalovaný držiteľ so zreteľom na tieto náklady retenčné právo k veci    

   - retenčné pr. k veci = pr. pomocou exceptio doli vec zadržiavať (retentio) tak dlho, kým V náklady neuhradil

3, luxusné náklady (impensae voluptuariae)

   - vynaložené na skrášlenie veci

   - žalovaný nemal na ne pr. nárok

- Justiniánova reforma pr. na náhradu (nevyhnutných) nákladov:

       → aj zlomyseľný držiteľ má nárok na náhradu nevyhnutných nákladov (okrem zlodeja)

       → zaviedol právo každého držiteľa oddeliť od veci všetko, čo k nej pripojil, bez ohľadu na druh nákladu (ius tollendi)